Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/49/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. H., nar.
X.X.XXXX,. bytom Č., J. XXXX,. zast. JUDr. C. S., advokátom so sídlom Advokátska kancelária Č., ul.
F. K. č. XXXX,. proti odporcovi: V. T. spol. s.r.o., Č., P. XXXX,. zast. JUDr. J. V., advokátom spoločnosti
S. s.r.o., so sídlom Č., P. XX,. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 11C 36/2007-118, zo dňa 4.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na trovách odvolacieho konania sumu 74,61 eur
na účet S. s.r.o., so sídlom Č., P. XX,. v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zamietol návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho
práva k časti parcely CKN 9415 o výmere asi 320 m2. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že
navrhovateľ nepreukázal vznik vlastníckeho práva k takto označenej nehnuteľnosti a chýbajúci
kvalifikovaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k časti ním označenej nehnuteľnosti zakladá
nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Navrhovateľ nepreukázal existenciu skutočností,
od ktorých odvíjal svoje vlastnícke právo a to jeho zisk dedením po svojich právnych predchodcoch,
rodičoch F. a M. H.. Rozhodnutie vo veci zdôvodnil ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
konštatujúc, že vznik vlastníckeho práva navrhovateľ nepreukázal tu označenými titulmi alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na pomer
úspechu, resp. neúspechu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi priznal účelne vynaložené trovy
vo výške 534,28 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a to osobne, resp. aj
prostredníctvom právneho zástupcu. V odôvodnení odvolania navrhovateľ uviedol, že súd nesprávne
zistil skutkový stav, keď konštatoval, že predmetnú nehnuteľnosť nezdedil po svojom otcovi, pretože do
dedičského rozhodnutia notár rukou dopísal pozemok z vložky 932, pozemnoknižná parcela č. 9229,

čo preukazuje, že predmetnú nehnuteľnosť zdedil, navyše na podporu svojich tvrdení do spisu dokladá
kópiu časti vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1972, kde sú jeho rodičia uvedení ako spoluvlastníci
pozemnoknižnej parcely č. 9229. Samotný súdny spor vznikol v dôsledku nesprávnej identifikácie
nehnuteľnosti v rámci ROEP-u a pochybením správy katastra pri zápise nového stavu. Prostredníctvom
právneho zástupcu v odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné,
pretože neobsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré by malo mať v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Z rozsudku nemožno zistiť na základe akých vykonaných dôkazov a akým hodnotením dospel okresnýsúd k záveru, že konkrétna nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľa,
keď z vložky pozemkovej knihy č. 932 kat. úz. Č. jednoznačne vyplýva, že výlučnými vlastníkmi parcely
č. 9229 boli rodičia F. a M. H.. Jediným dedičom po nich je navrhovateľ. Keďže napadnutý rozsudok

vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, následne dospel prvostupňový súd k nesprávnemu
právnemu záveru a preto navrhovateľ žiadal, aby bol odvolaním napadnutý rozsudok zrušený a vec
vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril odporca, ktorý uviedol,
že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne, nakoľko z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že parcela č. 9229, zapísaná vo vložke č. 932 pozemkovej knihy, kat. úz. Č.
nebola predmetnom dedenia po nebohom F. H.. Navrhovateľ nepreukázal, že by mohol byť v celosti
vlastníkom nehnuteľnosti, v minulosti označenej ako pozemnoknižná parcela č. 9229 vo vložke 932 v
kat. úz. Č. a preto nemôže byť výlučným vlastníkom ani označenej časti parcely KNC č. 9415 v kat. úz.
Č.. Z týchto dôvodov žiadal odporca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 74,61 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Ako vyplynulo zo žaloby a obsahu spisu, predmetom konania bol návrh na určenie vlastníckeho práva
k časti nehnuteľnosti v súčasnosti predstavujúcej parcelu č. CKN 9415, vlastníkom ktorej je na základe

kúpnej zmluvy odporca. Právny predchodcovia túto nehnuteľnosť nadobudli na základe rozhodnutia
Správy katastra Čadca zo dňa 29.7.2004, vydaného na základe zák. č. 180/1995 Z.z.. Navrhovateľ sa
domáhal určenia, že časť parcely CKN 9415 o výmere asi 320 m2 mu vlastnícky patrí z toho titulu, že
sa jedná o nehnuteľnosť zodpovedajúcu parcele pkn. 9229 zapísanej vo vložke 932 pozemkovej knihy
kat. úz. Č., pričom túto parcelu mal zdediť po svojich rodičoch. Prvostupňový súd z pozemkovej knihy

zistil, že v roku 1941 podľa dražobnej zápisnice z roku 1937 získali manželia F. a M. H. spoluvlastníctvo
k nehnuteľnosti v neurčenom podiele (podiel po M. K. a manželke V., rod. J. a podiel po O. K.). F.
H. zomrel XX.X.XXXX. a dedičstvo bolo prejednané pod D 674/76, bývalým Štátnym notárstvom v
Č.. Predmetom dedenia bola polovica domu č. 982 v kat. úz. Č., polovica humna a polovica maštale.
Zo zápisnice o prejednaní dedičstva z vyjadrenia dediča (navrhovateľa) vyplynulo, že nehnuteľnosti

zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. 9229 a 9411 boli vyvlastnené Československým štátom.
Nehnuteľnosti, na ktorých stojí rodinný dom s príslušenstvom je vo výlučnom vlastníctve manželky
poručiteľa. Dedičmi boli manželka M. H. a deti F. H., A. G. a Ing. J. H., M. H. zomrela XX.X.XXXX,.
dedičstvo bolo prejednané pred bývalým Štátnym notárstvom v Č. pod č. D 910/78 a dedičmi boli deti
poručiteľky F. H., A. G. a Ing. J. H.. Predmetom dedenia bola aj nehnuteľnosť v neurčitom podiele z

vložky č. 932, parcela č. 9229, v stave neidentifikovanom.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či
navrhovateľ na základe predložených listinných dôkazov preukázal svoje výlučné vlastnícke právo k
časti parcely č. CKN 9415 zapísanej na LV č. 4454 v Správe katastra Čadca v kat. úz. Č.. V tomto smere
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver.

Z obsahu odvolania vyplynulo, že navrhovateľ vyčíta prvostupňovému súdu jeho nejasnosť a
nezrozumiteľnosť vyplývajúcu z nejasného odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd nepovažoval odvolanie
za dôvodné. Prvostupňový súd jednoznačne uviedol z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a k
akému právnemu záveru dospel. S týmito jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a v súlade s ust. § 219
ods. 2 O.s.p. na tieto poukazuje. Aj odvolací súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti tvrdené

v návrhu, teda, že je vlastníkom časti parcely zapísanej v Správe katastra nehnuteľností Čadca č. 9415,
keďvlastníctvokčastitejtoparcelymalnadobudnúťdedenímpôvodnejpozemnoknižnejparceleč.9229,
zapísanej vo vložke č. 932 pozemkovej knihy, kat. úz. Č.. Takéto skutočnosti pred súdom neosvedčil a
prvostupňový súd správne konštatoval, že zistený skutkový stav nezakladá dostatok aktívnej legitimácie
na podanie žaloby a preto návrh navrhovateľa zamietol. Z navrhovateľom predložených listinných

dôkazov vyplynulo len to, že jeho rodičia v roku 1941 boli evidovaní v pozemkovej knihe akospoluvlastníci neurčitého podielu k parcele 9229 vo vložke č. 932 v kat. úz. Č., bývalej pozemkovej knihy.
Následne navrhovateľ nepreukázal, že by v čase rozhodovania prvostupňového súdu bol vlastníkom
časti parcely evidovanej Správou katastra Čadca ako CKN parcela č. 9415.

Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že prvostupňový súd správne rozhodol,
keď žalobu v celom rozsahu zamietol a preto rozhodnutie odvolací súd ako vecne správne potvrdil,
pretože ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd
nevysporiadal a ktoré by v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal náhradu trov spočívajúcu v

trovách právneho zastúpenia, pričom ich výšku stanovil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. tak, že
odporcovi priznal v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky za jeden úkon právnej
pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) odmenu 55,49 eur a režijný paušál 7,21 eur a k tomu 19% DPH, t.j.
11,91 eur. Celkovo potom trovy predstavujú 74,61 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.