Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 7, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/91/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci navrhovateľky V. H., rod. R.,

dôchodkyne, občana Slovenskej republiky, bytom P., V. XXXX/XX,. zastúpenej JUDr. L. K., advokátom
so sídlom v B., B. X proti odporkyniam 1./ Z. B., rod S., dôchodkyni, občana Slovenskej republiky,
bytom P., V. XXXX/XX, 2./ J. S., rod. S., bankovej úradníčke, občana Slovenskej republiky, bytom P.,
N. XXXX/X, 3./ M. B., rod. S., dôchodkyni, občana Slovenskej republiky, bytom P., P. P. XXXX/., 4./ M.
P., rod. S., účtovníčke, občana Slovenskej republiky, bytom P., T. XXXX/XX, všetky zastúpené JUDr.
R. K., advokátom so sídlom v P., R. N.. X o určenie vlastníctva a protinávrhu odporkýň o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. M. S., rod. J. rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky s a z a m i e t a.

Protinávrh odporkýň s a z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. N. L.
vedených na LV č. 486 ako parc. č. 615/20 orná pôda o výmere 3489 m2, parc. č. 615/21 záhrady o
výmere 185 m2 v 1/1. Uviedla, že v zmysle notárskej výzvy, zverejnenej na tabuli O. Ú. v N. L., podala
námietku voči vydaniu osvedčenia na predmetné nehnuteľnosti v prospech M. S., právnej predchodkyne
odporkýň. Poukázala na skutočnosť, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej by sa právna predchodkyňa
odporkýň mala stať vlastníčkou predmetných nehnuteľností nepredložila. Otec navrhovateľky zomrel v

roku 1951 a matka v roku 1991. Súčasne žiadala náhradu trov konania.

Odporkyne sa protinávrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich matke, neb.
M. S., rod J.. Uviedli, že rodičia odporkýň v roku 1947 požičali otcovi navrhovateľky sumu 27.200,- Sk s
tým, že tento im vráti sumu 10.000,- Sk a zostatok dlhu nemusí vrátiť z titulu toho, že tento rozdiel
predstavuje kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Z neznámych príčin však nedotiahli do konca
formálne - právne náležitosti zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, ale nehnuteľnosti odvtedy
nerušene, dobromyseľne, že im patria, užívali. O skutočnosti, že nie je zápis vykonaný, sa dozvedela
matka odporkýň až po smrti manžela - otca odporkýň v roku 1994. Počas užívania nehnuteľností

za tieto platili riadne dane a právni predchodcovia navrhovateľky neurobili žiadne právne kroky proti
odporkyniam, resp. ich právnym predchodcom až do roku 1995, kedy navrhovateľka zaslala matke
odporkýň list. Naliehavý právny záujem na určení tejto neplatnosti v zmysle § 80 c) O.s.p. odôvodnilanutnosťou zmeny zápisu v liste vlastníctva, ktorú možno v tomto prípade vykonať iba na základe
rozhodnutia súdu, bez ktorej je postavenie odporkýň neisté. Súčasne žiadali náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov J. P. a H. K., oboznámením návrhu,

rozhodnutia bývalého Š. N. v T. č.k. 1D 1741/91 zo dňa 31.03.1992, výpisu z LV č. 486, námietky
podanej navrhovateľkou zo dňa 07.12.1999, úradného záznamu notárky JUDr. Š. zo dňa 04.01.2000,
písomných vyjadrení účastníkov, protinávrhu odporkýň, potvrdenky o pôžičke, čestných prehlásení,
potvrdenia O. Ú. v N. L., stanoviska matky odporkýň zo dňa 24.09.1999, spisu notárskeho úradu JUDr.
Š. N 460/99, uznesenia bývalého Š. N. v P. D 344/51 zo dňa 16.12.1955, listu navrhovateľky zo dňa

17.01.1995, dohody o užívaní pôdy, fotografií a máp predmetných nehnuteľností, notárskej zápisnice
zo dňa 26.08.1952, dočasnej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.03.1944, výmeru O. N. V. v P. zo dňa
22.10.1953, výpisu z pkn vložky č. 730 a zistil tento skutkový stav veci:

Z potvrdenia a výpovedí odporkýň súd zistil, že rodičia odporkýň požičali otcovi navrhovateľky sumu
27.200,- Sk. Z potvrdenia vyplýva, že bola vrátená suma 10.000,- Sk.

Z výpisu z LV č. 486 vyplýva, že navrhovateľka je zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností

v celosti.

Z výpisu z pkn vložky č. 730 vyplýva, že otec navrhovateľky nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku
1944.

V stanovisku zo dňa 24.09.1999 matka odporkýň uvádza, že otec navrhovateľky si požičal od nej a jej
manžela sumu 27.000,- Sk, pričom sa dohodli, že vráti sumu 10.000,- Sk a za zostatok im predá /budúci

čas/ predmetné nehnuteľnosti. V súlade s týmito dohodami začali od roku 1947 nehnuteľnosti užívať.

Pred notárkou JUDr. Š. dňa 04.01.2000 matka odporkýň uviedla, že predmetné nehnuteľnosti užívala
spolusmanželomodroku1947,kedytietonehnuteľnostidostalidoužívaniaodotcanavrhovateľky,ktorý
im bol dlžný sumu 27.000,- Sk. Jeho manželka im po jeho smrti vrátila sumu 10.000,- Sk, sumu 17.200,-
Sk im doposiaľ nikto nevrátil. Mali za to, že predmetné nehnuteľnosti odkúpili od otca navrhovateľky za

cenu rovnajúcu sa doteraz nesplateného dlhu v sume 17.200,- Sk.

Zo svedeckej výpovede J. P. vyplýva, že tento bol svedkom rozhovoru svojej matky s bratom
otca navrhovateľky, v ktorom brat otca navrhovateľky uviedol, že jeho brat (otec navrhovateľky)
nehnuteľnosti predal rodičom odporkýň. Nebol svedkom priamych rozhovorov otca navrhovateľky a
právnych predchodcov odporkýň, ktorých predmetom by boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu.

Zo svedeckej výpovede H. K. vyplýva, že táto poskytla rodičom odporkýň pôžičku, ktorú podľa ich
vyjadrenia potrebovali na vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu.

V prvom rade sa súd zaoberal návrhom navrhovateľky na určenie jej vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, nakoľko jej vlastníctvo bolo ohrozené návrhom právnej predchodkyne odporkýň na
vydanie osvedčenia o vydržaní v zmysle zák. č. 293/1992 Zb.. Nakoľko zákonom č. 393/2000 Z.z. došlo

k zmene zák. č. 293/1992 Zb. v tom zmysle, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam
osvedčením o vydržaní podľa tohto zákona, ale už len podľa zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti, pričom návrhy držiteľov nehnuteľností podané do 01.12.2000 sa posudzujú podľa
zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, podľa ktorého možno notárom osvedčiť vydržanie
vlastníckeho práva za podmienok určených v tomto zákone, pričom jedna z podmienok je súhlas

vlastníkov, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo. Na základe
uvedeného navrhovateľka na určení vlastníctva nemá naliehavý právny záujem, nakoľko je zapísaná
ako vlastníčka predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností a zmenu vlastníctva na základe
osvedčenia podľa zák. č. 293/1992 Zb. už nemožno vykonať, nakoľko návrh právnej predchodkyneodporkýň podaný pred 01.12.2000 sa posúdi podľa zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.

Ďalej sa súd zaoberal protinávrhom odporkýň o určenie ich vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Nakoľko odporkyne tvrdia, že predmetné nehnuteľnosti oprávnene a nerušene užívajú ony a ich právni
predchodcovia od roku 1947, je potrebné postupovať v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi,
ktorými bolo obyčajové právo. Podľa obyčajového práva platného na území S. do 31.12.1950 vlastnícke
právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe
(proti štátu a cirkvi sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia doba, a to 100 a 40 rokov). Bolo tomu tak
napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny

charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď
prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej za platnosti obyčajového práva (často
už stratenej) nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo
na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať
presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako

jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne. Podľa obyčajového práva i podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol
si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 Občianskeho

zákonníka č. 141/1950 Zb. sa od 01.01.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy
vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa v
zmysle § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím desaťročnej
lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula skôr.

V tomto prípade bolo potrebné posudzovať, či v čase nástupu právnych predchodcov odporkýň títo boli

dobromyseľní /podľa obyčajového práva/, či išlo o spôsobilý predmet vydržania. Vydržacia doba v tomto
prípade začala plynúť niekedy v roku 1947 a mala trvať 32 rokov, nakoľko však došlo k prijatiu novej
právnej úpravy Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., podľa ktorého vydržacia lehota
skončila uplynutím 10 rokov od jeho účinnosti, vydržacia doba uplynula 01.01.1961.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporkyne pri svojom protinávrhu preukázali

naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva z nutnosti ochrany vlastníckeho práva odporkýň a z nutnosti
zmeny zápisu v liste vlastníctva, ktorú možno vykonať len na základe rozhodnutia súdu. Súd sa
však nestotožňuje s názorom odporkýň, že ich právni predchodcovia boli pri nastúpení do držby
predmetných nehnuteľností dobromyseľní. Nakoľko aktéri dohôd, rodičia účastníčok, zomreli, súd
nemohol vychádzať z ich autentických výpovedí pred súdom. Jediným prejavom je stanovisko matky

odporkýň zo dňa 24.09.1999 a úradný záznam notárky JUDr. Š. zo dňa 04.01.2000. Z oboch prejavov
však nevyplýva, že by rodičia odporkýň skutočne uzavreli kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti.
Matka odporkýň vyslovene uviedla, že mali za to, že nehnuteľnosti odkúpili a vstúpili do ich držby. Svoje
presvedčenie najmä odôvodňovala kompenzáciou nevrátenej pôžičky, pričom výpoveď svedkyne pani
K.totonepotvrdzuje,keďtvrdí,žesipeniazenaodkúpenienehnuteľnostiodnejajejmanželapožičiavali.

Je nepochybné, že rodičia účastníčok mali medzi sebou určité aktivity. Vzhľadom na uplynutý čas skoro
70 rokov a skutočnosť, že aktéri dohôd zomreli, nie je možné s istotou zistiť, aké dohody boli medzi
nimi, čoho sa týkali, nakoľko samotné výpovede svedkov a tvrdenia jedinej aktérky, matky odporkýň,
si odporujú.

Z vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že odporkyne neuniesli bremeno dokazovania,

ktoré ich zaťažovalo a ich protinávrh zamietol. Je potrebné dať do pozornosti, že predmetným
dokazovaním bolo zistené, že dohôd sa zúčastňovali obaja rodičia odporkýň a pokiaľ by tieto preukázali
vydržanie, patrili by predmetné nehnuteľnosti podľa názoru súdu do bezpodielového spoluvlastníctvamanželov.Odporkynebysapretomuselidomáhaťurčenia,žekudňusmrtiotcaodporkýňbolipredmetné
nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

O trovách súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko obe strany boli úspešné v časti predmetu

konania, a preto súd rozhodol, že žiadny z nich nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).