Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Veselovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. P. B., nar. X.XX.XXXX,. trvale bytom Ž., V. O. XXXX/XX,. t.č. D. C. N., D. C. sv. K.,
F. X,. Ž., právne zastúpený JUDr. J. C., advokátkou, so sídlom v Ž., H. XXX/XX. proti odporcovi: S.
R., zastúpená M. P., S. V. a R. SR, Š. č. X-X,. B., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom vo výške 3.319,39 €, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu v
Žiline č.k. 17C/308/2004-247 zo dňa 23.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdvŽilinerozsudkomč.k.17C/308/2004-247zodňa23.11.2009zaviazalodporcukpovinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu 664,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal v konaní právnej zástupkyni
navrhovateľa JUDr. J. C., advokátke, so sídlom v Ž., H. XXX/XX. trovy právneho zastúpenia vo výške
527,93 €, ktoré budú uhradené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Žiline do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom vo výške 3.319,30 € (100.000,- Sk) na tom skutkovom základe, že

podal dňa 10.7.2002 na príslušný správny orgán - Ú. P., S. V. a R. Ž., oddelenie posudkových činností,
žiadosť o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko od 27.11.2000 bol
uznaný za invalidného. Správny orgán vo veci rozhodol až po dvoch rokoch a dňa 16.6.2004 vydal
posudok o miere funkčnej poruchy navrhovateľa a uznanie za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Navrhovateľ nesprávny úradný postup správneho orgánu vzhliadol zbytočných prieťahoch v správnom
konaní, keď správny orgán porušil svoju povinnosť vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote (§ 91
ods.1zák.č.195/1998vspojenís§49Správnehoporiadku).Tentonesprávnyúradnýpostupsprávneho

orgánu značným spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, ktorý je
vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie odkázaný na pomoc štátu a vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/308/2004-141 zo dňa 15. marca 2007 zamietol návrh
navrhovateľa. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že uznesenímč.k. 5Co/179/2007-1776 zo dňa 13. mája 2008 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Prvostupňový súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia podľa § 226 O.s.p., keď
doplnil dokazovanie naznačeným smerom, vyzval navrhovateľa na špecifikáciu a predloženie dôkazov

na preukázanie výšky uplatňovaného nároku náhrady škody, ktorá navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom vznikla. Konštatoval, že základ nároku navrhovateľa je daný a navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom vznikla škoda, keď bolo preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť dňa 10.7.2002
na príslušný správny orgán o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a príslušný
správny orgán vydal posudok dňa 16.6.2004 pod č. PO 2002/834 B1 a nepochybne v postupe odporcu

došlo k časovým prieťahom v konaní o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
čo potom v konečnom dôsledku znemožnilo navrhovateľovi požiadať a následne poberať peňažné
príspevku podľa zákona o sociálnej pomoci v znení účinnom od septembra 2002 do júna 2004.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk), ktorú špecifikoval v
rozhodnom období, t.j. od 11.9.2002 do 16.6.2004 vo vynaložených výdavkov (poplatkov za používanie
rozhlasových a televíznych prijímačov - koncesionárskych poplatkov, cestovné, ŽSR, MHD, vstupné na

športové a kultúrne podujatia, poplatku za vstup do knižnice) a majetkovej ujmy (peňažný príspevok
na osobnú asistenciu, peňažný príspevok za opatrovanie, peňažný príspevok na úpravu bytu), ktorá
navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom v konaní o vydaní preukazu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 18 ods. 1,2 zák. č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého

štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských
organizácií a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok
škodu, je občianskoprávnym vzťahom. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníka

zákonomšpeciálnym,pretopokiaľtentošpeciálnyzákonneobsahujesámvlastnúúpravu,právnevzťahy
sa riadia Občianskym zákonníkom (§ 20 zák. č. 58/1969 Zb.). Keďže zákon č. 58/1969 Zb., ktorý na
daný prípad súd aplikoval, bližšie nedefinuje ani pojem škoda, ani neupravuje rozsah jej náhrady, súd v
prejednávanej veci vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri stanovení rozsahu
výšky škody spôsobenej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom vychádzal zo skutkového

zistenia s prihliadnutím na navrhovateľom predloženú žiadosť o vydanie preukazu občana s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímspolusjehožiadosťouoposkytnutiesociálnejpomoci-peňažnéhopríspevkuna
kompenzovaniezodňa10.7.adresovanúpríslušnémusprávnemuorgánuapriaplikáciiust.§136O.s.p.,
v zmysle ktorého zákonného ustanovenia možno výšku nárokov zistiť len z nepomernými ťažkosťami
alebo ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Z vykonaného dokazovania a po prehodnotení navrhovateľom špecifikovaných nárokov na náhradu
škody súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi peňažné plnenie vo výške 664,- €, t.j. 20.000,- Sk
(cestovné MHD, vstupy na plaváreň, knižnica, kino) ako ujmy navrhovateľa v rozhodnom období
od 10.7.2002 do 21.7.2004. Túto sumu súd považoval s prihliadnutím k výsledkom vykonaného
dokazovania za primeranú majetkovej ujme, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom v

konaní o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Vo zvyšnej časti návrh zamietol,
pretože ďalšie navrhovateľom špecifikované uplatnené nároky súd nepovažoval za preukázané a
dôvodné. Pri úhrade koncesionárskych poplatkov sám navrhovateľ uviedol, že býval v byte so svojou
matkou, ktorá v tom čase už bola na starobnom dôchodku a zmluvný vzťah poskytovateľom služieb
nevedel preukázať. V časti navrhovateľom uplatňovanej majetkovej ujmy inej povahy, spočívajúcej v

strate majetkového prínosu založeného na nároku navrhovateľa čerpať na základe posudku a následne
preukazu ZŤP iné rôzne kompenzácie (peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok
za opatrovanie, príspevok na úhradu bytu) v rozhodnom období (t.j. od 10.9.2002 do 16.6.2004) súd
dospel k záveru, že v zmysle ustanovení Zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z.z., konanie o
poskytovaní sociálnej služby, peňažného príspevku na kompenzáciu, o posúdení na účely vydania

preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu sa začína na základe písomnej
žiadosti občana a konanie o peňažný príspevok za opatrovanie sa začína na základe písomnejžiadosti fyzickej osoby, pričom žiadosť musí obsahovať okrem iných náležitostí aj formu požadovanej
sociálnej pomoci (§ 92) a nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za
opatrovanie vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o ich priznaní (§ 99). V konaní bolo

preukázané, že navrhovateľ vo svojej žiadosti o poskytnutie sociálnej pomoci zo dňa 10.7.2002 žiadal
o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou
osobného motorového vozidla a s opotrebovaním šatstva, obuvi a bytového zariadenia, o ktorých
formách požadovanej sociálnej pomoci bolo príslušným správnym orgánom rozhodnuté rozhodnutiami
zo dňa 21.6.2004 č. 02/001446/b/Fil. A č. 02/001712/Fil. v spojení s vydaným posudkom č. PO 2002/834

B1 zo dňa 16.6.2004. Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 4.6.2003 o poskytnutie sociálnej služby
bol navrhovateľ z dôvodu zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje celodennú zdravotnú a opatrovateľskú
starostlivosť od 16.6.2003 umiestnený v domove sociálnych služieb. Tvrdenia navrhovateľa, že v
rozhodnom čase by určite uplatňoval „kompenzačné príspevky“, ktoré boli pre držiteľov preukazu ZŤP,
avšak bolo mu oznámené, že si ich nemôže uplatniť, súd považoval za účelové a nepreukázané
tvrdenia, nakoľko navrhovateľ inú žiadosť o poskytnutie sociálnej pomoci okrem vyššie uvedených a

správnym orgánom prehodnocovaných žiadostí v rozhodnom období nepodal a ani v konaní nebolo
preukázané, žeby iná osoba (osoba blízka navrhovateľovi) žiadosť o peňažný príspevok za opatrovanie
na príslušný správny orgán podala. Preto súd na základe vykonaného dokazovania, keďže všetky
predpoklady záveru o zodpovednosti štátu za škodu boli splnené (nesprávny úradný postup, existencia
škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) návrh

navrhovateľa považoval za dôvodný vo výške 664,- € a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporca.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny. Zdôraznil ust. § 3 Správneho
poriadku, podľa ktorého odporca ako správny orgán mal pri poskytovaní sociálnej pomoci na základe
podanej žiadosti navrhovateľa v roku 2002 postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi; mal povinnosť chrániť nielen záujmy štátu a spoločnosti, ale i práva a záujmy fyzických
osôb, t.j. v tomto prípade i záujmy navrhovateľa - spočívajúce v nevyhnutnej potrebe kompenzácie
dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia, o ktorých odporca vedel, resp. mohol vedieť počnúc
podaním žiadosti. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s obranou odporcu v tom,
že nakoľko navrhovateľ nežiadal o iné formy kompenzácie, nie je možné ich zohľadňovať pri ustálení

výšky náhrady škody. Podľa názoru navrhovateľa však odporca potom postupoval v rozpore s citovanou
právnou zásadou, keď neupovedomil navrhovateľa, resp. nijako inak ho neusmernil v tom, že si môže
požiadať o rôzne formy kompenzácie jeho ťažkého zdravotného postihnutia napriek tomu, že mu nebol
počas dvoch rokov vydaný preukaz ZŤP, pretože ho týmto svojim pochybením pripravil o možnosť ich
spätného požiadania. Zvlášť uvedené vníma v súvislosti s nemožnosťou čerpania príspevku na úpravu

bytu vo vlastníctve matky navrhovateľa, v ktorom býval do jari 2003, kedy následne pre nemožnosť
pohybovania sa v byte pre jeho bariérovosť bol nútený žiadať o umiestnenie v domove sociálnych
služieb. Odporca pochybil, keď ako orgán štátnej správy nijako ho neoboznámil, že v záujme ochrany
právaprávomchránenýchzáujmovmumaloznámiťmožnosťpožiadaťorôznekompenzáciebezohľadu
na konečný záver odporcu ohľadne priznania alebo nepriznania uplatneného nároku. Navrhovateľ má

za to, že minimálne súd mal prihliadať pri rozhodovaní o výške náhrady škody s použitím vlastnej
úvahy i na definitívnu nemožnosť a ukrátenie navrhovateľa o čerpanie kompenzačného príspevku na
úpravu bytu na bezbariérový práve z dôvodu nečinnosti, resp. akejkoľvek nespolupráce odporcu po dobu
prieťahov s navrhovateľom. Tendenčné naťahovanie prejednania jeho žiadosti o vydanie preukazu ZŤP
na základe lekárskeho posudku bolo účelové, aby jeho vec bola skončená po nadobudnutí účinnosti

takých legislatívnych zmien Zákona o sociálnej pomoci, ktoré mu zabránili žiadať o predtým možné
kompenzáciejehopostihnutia.Navrholpreto,abyodvolacísúdrozhodnutieprvostupňovéhosúduzmenil
tak, že prizná navrhovateľovi náhradu škody s použitím úvahy súdu vo výške 3.319,39 €.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote aj odporca. Vytýkal prvostupňovému súdu, že pri
rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol,

že nechce popierať krajským súdom odporúčané právo voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov (§ 136
O.s.p.), avšak podľa neho pre určenie výšky odškodnenia by mala byť preukázaná aspoň skutočnosť
zakladajúca uplatnenú sumu. Pri určení výšky cestovného MHD súd nezohľadnil skutočnosť, že
navrhovateľ je dôchodca (nie starobný, ale invalidný), čo znamená, že suma cestovného je nižšia akouvádza súd, ale ide o cestovné vo výške 1-ice cestovného dospelej osoby. Naviac súd nezohľadnil tieto
ďalšie skutočnosti:

1. Zdravotný stav navrhovateľa, ktorý mu znemožňuje denné cestovanie MHD naviac nie je

vôbec preukázané, kto robil denný doprovod.

2. Navrhovateľ v zimnom období nie je schopný pohybu vonku.

Ďalej uviedol, že ak súd priznal navrhovateľovi rozdiel medzi cenou riadne platiaceho návštevníka
plavárne a sumou občana s preukazom ZŤP/S nezohľadňuje skutočnosť, že návšteva s doprovodom
v rámci svedeckých výpovedí nebola preukázaná vôbec. Obdobie návšteva kina a kultúrnych podujatí.
Preto pri akceptácii voľného hodnotenia dôkazov (aj nepreukázaných skutočností) mal súd maximálne

akceptovať: návštevu plavárne krátenú za zimné obdobie o 1-inu, t.j. zo 104 týždňov na 78 týždňov,
suma predstavuje 2.730,- Sk (90,62 €) namiesto 3.640,- Sk (120,83 €), cestovné za prvých 9 mesiacov
krátenie o 1-icu, t.j. 270 dní na 135 dní a pri sume za lístok 5,- Sk suma predstavuje 675,- Sk (22,41 €);
za ďalších 14 mesiacov krátenie o 1-icu zo 420 dní na 210 dní a pri sume za jeden lístok 6,- Sk suma
predstavuje 1.260,- Sk (41,82 €). Celková suma cestovného by znamenala krátenie zo sumy 15.480,- Sk

(513,84 €) na sumu 1.935,- Sk (264,23 €), ďalej knižnicu 360,- Sk (11,95 €) a kultúru 500,- Sk (16,60 €).
Spolu teda 5.525,- Sk (183,40 €). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne, resp. upraviť priznanú sumu vo
výške 184,- €.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi

konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods.
3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového

materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré
odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ďalšie
odôvodnenie nevyhotovuje.

V odvolacom konaní nebol úspešný ani navrhovateľ ani odporca, preto o trovách odvolacieho konania
bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.