Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/357/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: B.
V., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom N., M. XX,. proti odporkyni: N. V., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom M., R.
XX,. prechodne XX. W. C., S., M. XAX. Kanada, v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 8C/121/2010-34 zo dňa 13.7. 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t vr d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti k odporkyni určenej rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 12P/65/1996. Zároveň

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len „ ZR“). Prvostupňový súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že navrhovateľ je otcom odporkyne, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť naposledy určenú
rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 12P/65/1996 vo výške 1.500 Sk mesačne (49,79 €). Na
základe listinných dokladov o pokračovaní štúdia a to potvrdenia o návšteve školy mal prvostupňový súd
preukázané, že odporkyňa bola v školskom roku 2009/2010 študentkou na W. H. C. I.. v T. a od 7.9.2010
pokračuje v štúdiu na G. B. C. v T. v Kanade. Odporkyňa teda naďalej pokračuje v štúdiu a vyživovacia

povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 ZR zo strany navrhovateľa naďalej trvá a preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol. Zo strany odporkyne sa
naopak vedie konanie o zvýšenie výživného pod sp. zn. 23P/114/2009 v súvislosti s pokračovaním v
štúdiu. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa §142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z
účastníkov konania právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky. Ďalej odvolateľ uviedol, že
dcéra N. navštevovala kurz na zdokonalenie sa v anglickom jazyku, popri tom bola zamestnaná, čo

dokazuje, že má účet v banke. Uviedol, že prvostupňový súd vôbec neposúdil jeho situáciu objektívne,
vychádzal len z písomnej žiadosti dcéry N., pričom si nemožno overiť pravdivosť dokladov, že navštevuje
školu. Taký papier poslala aj navrhovateľovi, na ktorom je len podpis nejakej osoby, ale pečiatka školy
chýba.Nazákladeuvedenéhonavrhovateľžiadal,abyodvolacísúdjehožiadostivyhovelspoukazomnaust. § 62 ods. 2, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností, pričom on žiaden majetok, ani peniaze nemá a preto nemá z čoho platiť.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že otec sa o ňu nikdy nezaujímal a

neinformoval, takže nemá vedomosť o akom kurze a o práci popri ňom písal. Anglický jazyk začala
študovať na základnej škole a potom aj na strednej. Ďalej poukázala na to, že účet v banke si otvorila,
keď žiadala o zvýšenie výživného a to z dôvodu, že peniaze, ktoré jej bude naň podieľať si môže previesť
do Kanady Internet Bankingom. Vedený účet je bezplatný študentský, otvorený na základe toho istého
potvrdenia, aké doručila otcovi, pričom otec jej naň stále nič neposlal. K vyjadreniu priložila diplom

o tom, že ukončila štúdium na W. H. C. I. a potvrdenie o tom, že študuje na G. B. C., ako aj stav
úhrady z tohto štúdia zo dňa 22.9.2010, ktoré preukazuje, že stále nemá uhradené školné vo výške
3.212 dolárov, nakoľko ešte nedostala pôžičku a stále čaká na peniaze od otca. Odporkyňa poukázala
na to, že navrhovateľ nepreukázal z čoho žije, prečo nedostáva podporu v nezamestnanosti, prečo
rozviazal pracovný pomer a kde pracoval. Žiadala o preverenie, či stále vlastní motorové vozidlo a či má
prostriedky na platenie nákladov naň. Zdôraznila, že všetky zaslané potvrdenia sú dokladmi o tom, že je

stále dennou študentkou, študuje bez prerušenia a nedokáže sa sama živiť. Preto žiadala o potvrdenie
zamietnutia návrhu na zrušenie výživného.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, predloženého spisu a vyhodnotením
tvrdení odvolateľa konštatuje odvolací súd, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnej
miere, na základe čoho dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd

v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd mal preukázané, že odporkyňa je dcérou navrhovateľa a že je študentkou prvého semestra
na G. B. C. s nástupom od 7.9.2010.

Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je
uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Uvedený nárok dieťaťa trvá do doby, kým nie je schopné sa samostatne živiť. Schopnosťou dieťaťa
samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu,
príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z
hľadiskaposúdeniazánikuvyživovacejpovinnostijednoznačnejšiajesituácia,keďdieťazískapravidelný

príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov sa tradične akceptuje štúdium. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou)
vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká.

Na základe vyššie uvedených zákonných podmienok uplatňovaných pri rozhodovaní súdu o výživnom
a ich aplikáciou na prejednávanú vec, odvolací súd, zhodne s prvostupňovým súdom, dospel k

záveru, že vzhľadom na preukázané pokračovanie štúdia odporkyne na G. B. C. v T., Kanada,vyživovacia povinnosť navrhovateľa naďalej trvá a preto správne prvostupňový súd rozhodol tak, že
návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni zamietol. Navrhovateľ nepredložil
súdu žiadne dôkazy, ktoré by uvedené skutočnosti spochybňovali.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
by mala právo na náhradu trov odvolacieho konania odporkyňa ako úspešná účastníčka, no nakoľko
si neuplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu jej odvolací súd voči navrhovateľovi

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.