Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/176/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu Ing. R. P., bytom
H. P. č. XXX,. zastúpenému JUDr. F. G., bytom Š. XXX/XX,. I. proti žalovanému O. H. P. o žalobe na
zaplatenie 43.440,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 43.420,- Sk so 17,6 % úrokom od 15.02.1999 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania 3.962,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.02.2000 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 43.440,- Sk s
24 % úrokom od 15.02.1999 do zaplatenia a náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu spôsobil škodu tým, že nepostupoval v súlade so zákonom a
nevyplatil mu odstupné.

Rozsudkom 7C 176/00-19 zo dňa 04.05.2001 prvostupňový súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením 4Co 466/01-37 zo dňa 01.10.2002 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Prvostupňový súd v zmysle uznesenia druhostupňového súdu a jeho právneho názoru vykonal opätovne
prepočet výšky odstupného a po opätovnom vypočutí účastníkov zistil, že žalobcovi ku dňu 15.01.1999
skončilo funkčné obdobie starostu obce podľa zák. č. 369/1990 Zb. a následne mu bolo v zmysle
zák. č. 253/1994 Z.z. vyplatené odstupné vo výške 106.200,- Sk hrubého, keď žalovaný vychádzal z

priemerného mesačného zárobku vo výške 21.240,- Sk hrubého.

Z vykonaného dokazovania sa v priebehu konania stalo medzi účastníkmi nesporným, že funkcia
starostu zanikla žalobcovi dňom 15.01.1999.

Podľa zák. č. 254/1994 Z.z platného v čase vzniku nároku žalobcu § 5 ods. 3 písm. a) pri skončení
výkonu funkcie starostu 9) z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtuobce, ktoré v závislosti od času výkonu funkcie je päťnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak
vykonával funkciu štyri roky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že žalobcovi patrí

odstupné vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného platu.

Zák. č. 253/1994 Z.z. v čase vzniku nároku žalobcu neupravoval spôsob výpočtu priemernej mzdy
starostu a preto bolo nutné vychádzať zo všeobecne záväzného prepisu pre výpočet priemerného
mesačného zárobku.

Podľa zák. č. 1/1992 Zb. § 17 ods. 1 priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v

rozhodnom období.

Podľa zák. č. 1/1992 Zb. § 17 ods. 2 pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím
predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

Podľa zák. č. 1/1992 Zb. ods. 8 ak sa zamestnancovi v rozhodnom období zúčtuje na výplatu mzda (časť

mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného
zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok; zvyšná časť (časti) tejto mzdy sa
zahrnie do hrubej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období.

V zmysle cit § 17 ods. 2 zák. č. 1/1992 Zb. je rozhodným obdobím pre zistenie priemernej hrubej mzdy
žalobcu 4. štvrťrok 1998, nakoľko nárok na odstupné vznikol žalobcovi dňom 15.01.1999.

Z predloženého mzdového listu súd zistil, že žalobcovi bola v 4. štvrťroku 1998 vyplatená mzda 45.283,-
Sk (X. mesiac 17.364,- Sk, XI. mesiac 15.462,- Sk, XII. mesiac 12.457,- Sk), odmeny 26.306,- Sk (X.
mesiac 13.859,- Sk a XII. mesiac 12.447,- Sk) a náhrada mzdy 12.978,- Sk (X. mesiac 1.854,- Sk, XI.
mesiac 3.708,- Sk, XII. mesiac 7.416,- Sk).

V zmysle cit. zák. sa pre výpočet priemernej mesačnej mzdy použije vyplatená mzda a odmeny za

príslušný kalendárny štvrťrok, ktorý je v tomto prípade 4. štvrťrok 1998. Preto hrubý zárobok v 4.
štvrťroku 1998 prestavoval u žalobcu 71.589,- Sk (45.283,- Sk + 26.306,- Sk).

Do súčtu vyplatených miezd musia byť započítané aj odmeny, ktoré boli v tomto období vyplatené, teda
odmena vyplatená v X. a XII. mesiaci. V zmysle § 17 ods. 8 cit zák. č. 1/1992 Zb. sa pomerná časť
odmeny započíta do rozhodného obdobia len vtedy, ak je vyplácaná za dlhšie kalendárne obdobie ako

jeden štvrťrok.

Z predloženého uznesenia O. Z. H. P. zo dňa 28.10.1998 a výpovede žalovaného bolo preukázané,
že odmeny boli vyplácané za kalendárny štvrťrok, nepresahovali toto obdobie, nevzťahuje sa naň § 17
ods. 8, a preto musia byť v celej výške započítané do hrubej mzdy za 4. štvrťrok 1998, teda aj odmena
vyplatená v X. a XII. mesiaci.

Podľa predloženého mzdového listu odpracoval žalobca v rozhodnom období 52 dní (X. mesiac 20 dní,
XI. mesiac 17 dní, XII. mesiac 15 dní).Z týchto skutočností potom priemerná mesačná mzda žalobcu za 4. štvrťrok 1998 predstavuje 29.928,-
Sk (52 dní x 8,5 hod. = 442 hod., 71.589,- Sk : 442 hod = 161,96 Sk, 161,96 Sk x 184,79 hod = 29.928,-
Sk).

Odstupné vo výške päťnásobku priemernej mesačnej mzdy potom predstavuje 149.640,- Sk (29.928,-
Sk x 5 mes.).

Žalobcovi bola vyplatená suma 106.220,- Sk a preto mu žalovaný dlhuje na odstupnom 43.420,- Sk.

Na základe týchto skutočností preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 43.420,- Sk.

Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % od 15.02.1999 tak, ako požadoval
žalobca a to odo dňa nasledujúceho výplatného termínu po vzniku nároku žalobcu. Výška tohto úroku

vo výške 17,6 % zodpovedá § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z., keď diskontná sadzba NBS bola v čase vzniku
nároku 8,8 % a žalobca má nárok na úrok vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, to je 2 krát 8,8 %,
čo je 17,6 %.

Žalobca požadoval úrok vo výške 24 % a preto súd žalobu v časti, v ktorej požadovaný úrok prevyšoval
výšku 17,6 % zamietol ako nedôvodný. Výška úroku z omeškania medzi účastníkmi totiž dohodnutá

nebola a preto žalobca má nárok len na úrok z omeškania podľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a odvolanie
proti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.