Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 27, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/694/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu Ing. J. T., bytom

T., H. Š. XXX/XX,. zastúpeného JUDr. J. D., advokátom, advokátom, N. M. N. V., P. X proti žalovanému
R. S., a. s., B., P. XX,. zastúpenému JUDr. J. H., advokátom, B., R. N. X o žalobe na ochranu osobnosti
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 250.000,- Sk a nahradiť mu trovy konania 29.110,- Sk a
zaplatiť ich JUDr. J. D., advokátovi, N. M. N. V., P. X,. všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21.05.2002, doplnenou podaním zo dňa 08.10.2002, sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť uverejniť na svoje náklady v časopise Č. S. T. ospravedlnenie žalobcovi,

v ktorom sa mu ospravedlní za nepravdivú informáciu z článku v čísle XX,. ročník XXXX,. v znení: „V
čísle XX časopisu, vydaného dňa XX.XX.XXXX, sme na strane XX v článku pod názvom T. R. obľubujú
prominenti, uverejnili nepravdivé informácie o majetku poslanca N. S. pána Ing. J. T., nachádzajúceho
sa v obci S. N. B.. V tomto článku sme nepravdivo uviedli, že menovaný dokúpil k usadlosti ďalšie štyri
domčeky s výmerou pozemku takmer 6.000 m2. V tomto článku sme naviac pána Ing. T. zaradili do
okruhu ľudí z ústredia H., medzi ktorých nikdy nepatril. Za nepravdivú informáciu sa pánovi Ing. J.
T. touto cestou ospravedlňujeme“. Ďalej žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu 500.000,- Sk
a k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vo svojom časopise Č. S. T. v čísle XX. zo dňa XX.XX.XXXX. na
strane XX. uverejnil článok s názvom „T. R. O. P.“. V článku o žalobcovi boli uvedené nepravdivé a hrubo
skreslenéúdajeojehomajetkuvk.ú.S.N.B..Žalovanýtvrdil,žekusadlostidokúpilďalšieštyridomčeky
s výmerou takmer 6 tis. m2. Článok je komponovaný s článkom o miliónových majetkoch osôb z vedenia
H. Ľ. a s ich pochybnými spôsobmi nadobudnutia ich majetku je žalobca spájaný. Žalobca nadobudol
od roku 1992 do roku 1995 pozemky v celkovej výmere 1.719 m2 a budovy neobývateľné v dezolátnom
stave. Všetky nehnuteľnosti nadobudol za kúpnu cenu 144.787,- Sk. Článok uverejnený v časopise

žalovaného neoprávnene zasiahol do občianskej cti a dobrej povesti žalobcu, ktorý je poslancom N.
R. S...

Žalovaného písomne vyzval dňa 04.02.2002 na ospravedlnenie, ale tento na výzvu žiadnym spôsobom
nereagoval.Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 07.01.2003, v ktorom uviedol, že Ústava SR
a rozhodnutia európskych inštitúcií v takýchto prípadoch priznávajú tlači právo na slobodu prejavu aj za
podmienky, že novinár nemôže preukázať pravdivosť svojich kritických názorov. Bolo preto legitímnym

právom žalovaného informovať o majetkových pomeroch žalobcu a jeho spôsob informovania bol
absolútne neutrálny. Informácia nebola spôsobilá znížiť dôstojnosť fyzickej osoby. Pripustil však, že je
ochotný po dohode so žalobcom uviesť chybný údaj na pravú mieru a za chybu sa aj ospravedlniť.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že v uvedenom období bola jeho osoba cieleným spôsobom napádaná.
Začalo to uverejnením článkov v denníku P., potom v týždenníku P. X D., ďalej v časopise M.. Snažili

sa ho zdiskreditovať, lebo sa nechcel podriadiť politickému vedeniu politických strán, ktoré v tom čase
tvorili v parlamente koalíciu. Je si vedomý toho, že ako osoba politicky činná je povinný znášať vo
väčšej miere kritiku, ale kritika neznamená šírenie nepravdivých informácií. Ak sa žalovaný dovoláva
diskusie, tak to je vzťah dvoch strán, avšak s ním žiadna diskusia vedená nebola. Nikto sa ho nič
nepýtal, jednoducho zverejnili údaje. Jeho majetkové pomery boli v tom čase zverejnené na internete
a boli dostupné aj pre žalovaného.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a jeho právny zástupca zotrval v celom rozsahu na svojom
písomnom vyjadrení.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle citovaného § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) o zásah do osobnosti človeka ide
vtedy, ak zásah môže objektívne spôsobiť ujmu na osobnosti občana, dotýka sa jeho mravnej integrity
tým, že znižuje jeho vážnosť u spoluobčanov a ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Zákon teda chráni občana najmä pred rozširovaním nepravdivých tvrdení, a to bez rozdielu, akým
prostriedkom k nemu dôjde.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný vo svojom týždenníku „Č. S. T.“ číslo
XX z XX.XX.XXXX. na titulnej strane s titulkom „D. M. O.“ v článku, nazvanom „T. R. O. P.“ uverejnil
údaje o nehnuteľnom majetku žalobcu. V článku boli menovite uvedené osoby V. M. a nehnuteľnosť E. v

T. T., ďalej E. deti M., V. a M., ďalej bývalý M. F. a P. H. ( v tom čase) M. M., E. P. S., bývalý poslanec N.
S. za H. z minulého volebného obdobia J. R. a žalobca. O žalobcovi uviedol medzi iným, že k usadlosti
dokúpil ďalšie štyri domčeky s výmerou pozemku takmer 6.000 m2.

Bolo teda jednoznačne preukázané, že žalovaný vo svojom článku dal do spojitosti žalobcu s členmi
a funkcionármi (v tom) čase H. Ľ.. Preukázateľne aj označil žalobcu ako vlastníka usadlosti, ku ktorej

dokúpil štyri domčeky s výmerou pozemkov takmer 6.000 m2.

Z listu vlastníctva č. 110, k. ú. S. N. B. zo dňa 18.04.2002 mal súd za preukázané, že žalobca v
bezpodielovom spoluvlastníctve vlastní spolu s manželkou pozemky parc. č. 259/2 o výmere 104 m2,
parc. č. 259/3 o výmere 67 m2, parc. č. 263 o výmere 104 m2, parc. č. 264 o výmere 121 m2, parc. č.
265/1 o výmere 698 m2, parc. č. 265/2 o výmere 94 m2, parc. č. 267 o výmere 50 m2, parc. č. 268 o

výmere 35 m2, parc. č. 269 o výmere 111 m2, parc. č. 270/2 o výmere 86 m2, parc. č. 271 o výmere 65
m2, parc. č. 272/1 o výmere 25 m2, parc. č. 272/2 o výmere 34 m2, parc. č. 273 o výmere 124 m2, dom
s. č. 91 na parc. č. 267 a dom s. č. 92 na parc. č. 269. Nehnuteľnosti podľa priložených kúpnych zmlúv
a listu vlastníctva nadobudol spolu s manželkou v rokoch 1992 - 1998. Pozemky po súčte jednotlivých
výmer majú výmeru 1.719 m2 a a sú vedené v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a záhrady.Z článku uverejnenom v týždenníku „P. X D.“ č. 26 z 02.07.2001 pod názvom „Ž. V.“ sa redakcia
ospravedlnila pánovi poslancovi T. za nepresnosti. Okrem iného uviedli, že „K. budov nie je v rozlohe
5.698 m2, ale na ploche 1.500 m2“.

Z uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný uverejnil o žalobcovi nepravdivé údaje o
jeho majetku, keď zverejnil, že dokúpil k usadlosti ďalšie štyri domčeky s výmerou takmer 6.000 m2 a
uverejnil to v článku s titulkom na prvej strane „P.“, „D. M. O.“ v článku „T. R. O. P.“.

V zmysle § 11 OZ zákon chráni občana najmä pred rozširovaním nepravdivých tvrdení, a to bez
rozdielu, akým prostriedkom k nemu dôjde. Zákon - a ani Ústava SR - nerozlišuje postavenie občana
v spoločnosti. Teda rovnakú ochranu poskytuje každému bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti.

Chráni občana pred zverejňovaním nepravdivých údajov o jeho osobe, správaní, osobnom živote a jeho
súkromí.

Zásadne treba rozlišovať medzi kritikou, vyjadrením názoru, hodnotením a aj vyjadrením kritického
názoru novinára - ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení a podopiera to judikátom Európskeho súdu.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zo strany žalovaného nebola zverejnená žiadna

kritika ani kritický názor novinára. Boli zverejnené nepravdivé údaje, ktoré sa dali v tom čase a dajú
sa aj hocikedy overiť a zistiť. Teda nie kritický názor novinára na žalobcu, ale nepravdivé údaje, ktoré
si žalovaný mohol kedykoľvek overiť a zistiť. Tieto údaje zverejnil žalovaný v období, keď už iný
týždenník prakticky štyri týždne predtým zverejnil ospravedlnenie za zverejnenie nepravdivých údajov
o nadobudnutom majetku žalobcu. Žalovaný však aj napriek tomu, že ním zverejňované údaje sú

nepravdivé, tieto znovu zverejnil.

Súd akceptuje tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, že u žalobcu išlo v tom čase o osobu vo
verejnom záujme a táto podľa súdnej praxe je povinná strpieť o svojej osobe viac a podrobnejších
informácií ako „bežný občan“, môže byť za svoju činnosť podrobený kritike a novinár má právo na jeho
adresu smerovať kritické názory.

Súd však neakceptoval tvrdenia žalovaného, že podľa článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd má právo na slobodu prejavu bez zasahovania štátnych orgánov. Vo svojom vyjadrení však
opomenul odsek 2 cit. článku, že výkon týchto slobôd zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť a ich výkon
môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany povesti alebo práv iných. Na

ochranu povesti alebo práv iných v zmysle cit. čl. 10 slúžia ustanovenia § 11 a nasl. OZ.

Novinár však musí rozlišovať medzi kritickým názorom, ktorý však mať svoje hranice (dôvodnosť kritiky,
pravdivosť a overiteľnosť tvrdení) a medzi exaktnými faktami. Medzi takéto exaktné skutočnosti patria aj
údaje o vlastníctve nehnuteľného majetku, ktoré sú overiteľné v každom čase. Z katastra nehnuteľností
je možné jednoznačne zistiť, aký majetok ku konkrétnemu dňu vlastnila konkrétna osoba.

Zo strany žalovaného teda došlo jednoznačne k zverejneniu nepravdivých údajov o osobe žalobcu a
zverejnenie nepravdivých údajov nemá ochranu v žiadnom právnom predpise Ústave SR, Občianskom
zákonníku,judikatúreESĽP.Naopak,každýobčanvrátaneposlancaNRSR,máprávonaochranu svojej
osoby pred zverejňovaním nepravdivých údajov. V takomto prípade totiž nejde a nemôže ísť o právo na
šírenie informácii a právo na slobodu slova. Išlo by o právo slobodne šíriť klamstvo. Klamstvo totiž vždy

zostane klamstvom bez ohľadu na to, či ide o malé alebo veľké klamstvo.

Za týchto okolností ide len o konštatovanie, v akom rozsahu toto klamstvo poškodzuje konkrétnu osobu a
ako ho vníma poškodená osoba a jej okolie. Aj nepatrné klamstvo môže spôsobiť škodu veľkého rozsahuna psychike dotknutej osoby a jeho blízkych. Každá osoba je totiž jedinečná a nemožno určiť exaktným
spôsobom, kde je hranica, kedy už klamstvo prestáva byť pre tú ktorú osobu únosné a zvládnuteľné.

V danom období, keď bol článok s nepravdivými údajmi žalovaným uverejnený, bol skutočne na

žalobcu vykonávaný mediálny tlak - s ktorým musel žalobca vo svojom postavení počítať
- avšak tento tlak bol vedený zo strany médií tak, že najmenej v dvoch týždenníkoch boli o
žalobcovom majetku uvedené nepravdivé údaje (P. X D. a Č.). Zo strany žalovaného došlo navyše k
opakovanému zverejneniu týchto nepravdivých údajov, keď z jeho profesijného hľadiska musel vedieť,
že ním zverejňované údaje o nehnuteľnom majetku sú nepravdivé. Právny zástupca žalovaného na

pojednávaní aj výslovne uviedol, že údaje pre uverejnenie článku boli čerpané z týždenníka P. X D..

Je vôbec nepravdepodobné, aby žalovaný nesledoval konkurenčné médiá (P. X D.) a nevedel o tom, že
také isté údaje už pred viac ako mesiacom boli zverejnené a za ich nepravdivosť sa vydavateľ žalobcovi
verejne ospravedlnil.

Žalovaný preto s plným vedomím uverejnil o žalobcovi nepravdivé údaje o jeho nehnuteľnom majetku a
v spoločnosti osôb, s ktorými nemal žiadne stranícke spojitosti.

Súd mal preto jednoznačne za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu
do jeho osobnosti v zmysle § 11 OZ.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby bolo dané primerané zadosťučinenie.

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k uverejneniu ospravedlnenia v časopise Č. alebo
v niektorom inom časopise, ktorý vlastní.

Súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko žalobcovi v čase konania bolo známe, že týždenník Č. už
nie je vydávaný a iné noviny alebo časopis, v ktorom malo byť uverejnené ospravedlnenie, nenavrhol.
Za týchto okolností nie je preto v možnosti súdu rozhodnúť o tom, čo žalobca nenavrhol. Keďže by v

tomto prípade išlo o prekročenie návrhu, k čomu súd v tomto prípade nie je oprávnený, súd v tejto časti
žalobu zamietol.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalovaný svojimi
nepravdivými a nepreukázanými tvrdeniami mohol znížiť osobnú česť a vážnosť žalobcu v spoločnosti,
keď ho zahrnul do skupiny „M. O.“, ktorý nadobúda nehnuteľné majetky a k svojmu už nehnuteľnému
majetku nadobudol ďalšie štyri domčeky na s výmerou pozemku takmer 6.000 m2.

Tvrdenia, ktorých nepravdivosti sa žalobca domáhal a ich nepravdivosť preukázal, mohli znížiť
dôstojnosť a morálny kredit žalobcu a poukázať na jeho prípadnú nespoľahlivosť a využívanie svojho
postavenia len na získanie majetkového prospechu.

Vzhľadom k tomu, že konanie žalovaného smerovalo k poškodeniu žalobcu uverejnením nepravdivých
údajov o jeho nehnuteľnom majetku, súd akceptoval návrh žalobcu a priznal mu náhradunemajetkovej ujmy v sume 250.000,- Sk. Výšku nemajetkovej ujmy súd určil s ohľadom na okolnosti
prípadu, keď nepravdivé tvrdenia žalovaného mohli znížiť vážnosť žalobcu v spoločnosti.

Žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 250.000,- Sk súd zamietol, nakoľko dospel k záveru,

že priznaná náhrada v sume 250.000,- Sk je vzhľadom na preukázané skutočnosti primeraná.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 1.000,- Sk a trovách právneho zastúpenia
advokátom za 3 úkony po 7.150,- Sk (hodnota úkonu zo sumy 250.000,- Sk, príprava a prevzatie veci,
podanie žaloby, účasť na pojednávaní 24.10.2006), DPH 4.075,50 Sk, 3-krát paušálna náhrada po
164,- Sk, strata času za 4 polhodiny po 273,- Sk, cestovná náhrada za použitie vlastného motorového

vozidla na trase N. M. N. V. - T. a späť 2-krát po 64 km (cesta na pojednávanie 24. a 27.10.2006)
vozidlom Citroen C3 (nafta, spotreba 4,2 l/100 km, cena nafty 38,50 Sk/l, sadzba 6,20 Sk/km) v sume
1.000,60 Sk, spolu 29.110,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2
O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.