Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 25, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/35/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Z. V. L. a P. P. „M." O. V., zastúpeného
správcom združenia J. H., O. V. XXX,. proti žalovanému: S. P. Z., P. Z. O. V., v konaní zastúpenému L.,
s.r.o., so sídlom S. X/XXX,. Z., o zaplatenie 464,94 € s príslušenstvom, o odvolaní účastníkov konania
proti uzneseniu Okresného súdu v Námestove č.k. 8C/156/2010-63 zo dňa 9. decembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje uznesenie odôvodnil poukazom na ust. § 19, § 103 a § 104 O.s.p., § 19 a §
829 Občianskeho zákonníka, vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že žalobca
nemá hmotno-právnu subjektivitu čo znamená, že nie je ani nositeľom spôsobilosti byť účastníkom

konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľnou podmienkou konania, z ktorého dôvodu bolo potrebné
konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Podľa zmluvy o založení Z. V. L. a P. P. M. bolo založené
ako združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré združenia v zmysle citovaného § 829
ods. 2 OZ nemajú hmotno-právnu subjektivitu a teda nemajú ani spôsobilosť byť účastníkmi konania.
Ak jednotliví zakladatelia, resp. členovia mali vôľu založiť útvar s právnou subjektivitou, túto zákonom
predpísaným spôsobom neprejavili ani v zmluve o založení ani v stanovách. Žalobca nie je združením v

zmysle osobitného zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, kedy na vznik združenia ako právnickej
osoby sa vyžaduje jeho registrácia Ministerstvom vnútra SR (§ 9 citovaného zákona) ako bolo v konaní
zistené v zozname združení vedenom Ministerstvom vnútra SR žalobca zapísaný nie je. Pokiaľ sa v
zmluveozaloženízodňa25.3.2007uvádza,žesazakladápozemkovéspoločenstvo,zmluvounevzniklo
pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, pretože na vznik pozemkového spoločenstva s
právnou subjektivitou je potrebná jeho registrácia v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie

príslušný obvodný lesný úrad (§ 11 ods. 2 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách).
Žalobca však takýmto spôsobom registrovaný nebol, preto nemohol takto právnu subjektivitu právnickej
osoby nadobudnúť. Zmluvou o založení jej účastníci zriadili nanajvýš pozemkové spoločenstvo bez
právnej subjektivity (§ 10 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách), pričom subjektivitu
žalobca nezískal ani tým, že Obec O. V. ho zapísala do evidencie ako Z. S. V. L.. Odhliadnúc od
toho, že obec zapísala žalobcu do zoznamu, ktorý vedie podľa § 12b ods. 1 zák. č. 105/1990 Zb. o

súkromnom podnikaní občanov (v znení zák. č. 219/1991 Zb.) v splatnom znení a do ktorého sa zapisuje
podľa § 12a ods. 1 citovaného zákona iba samostatne hospodáriaci roľník - fyzická osoba vykonávajúca
poľnohospodársku výroku s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla, prípadne
osobitných údajov, aj samotné osvedčenie zo dňa 24.4.2007 vydané Obcou O. V. uvádza, že združenieje štatistickou jednotkou bez právnej subjektivity. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s tým, že dôvod zastavenia vylučuje možnosť ohľadne trov konania
aplikovať ust. § 146 ods. 2 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a vyhlásiť ho za neplatné. Trval na
pôvodnej žalobe a žiadal uložiť žalovanému povinnosť uhradiť mu sumu 464,94 € s príslušenstvom a
trovy konania vo výške 158,- €. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd nevykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho závery uvedené v napadnutom uznesení je predčasné.

Prvostupňový súd vo svojom uznesení uviedol len skutočnosti, ktoré sú jednoznačne výhodné len pre
žalovaného, práva vlastníkov pozemkov nie sú v napadnutom uznesení brané v úvahu. Tieto práva sú
zakotvené v čl. 12 Ústavy SR. V ustanovení čl. 20 Ústavy SR je jednoznačne stanovené a zaručené
vlastníctvo majetku. Vzhľadom na predchádzajúce problémy s majetko-právnymi spormi v čl. II. zmluvy
o založení pozemkového spoločenstva bolo založené Z. V. L. a P. P. „M.“ s cieľom združiť súkromných
vlastníkovlesnýchpozemkovvkonštitučnejPKvložke510vk.ú.ObceO.V.zaúčelomochranyaobnovy

ich vlastníckych práv. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že žalobca nemá hmotno-
právnu subjektivitu čo znamená, že nie je nositeľom spôsobilosti byť účastníkom konania. Tento názor
je v rozpore s čl. VIII. zmluvy o založení združenia. Z. V. bolo založené v zmysle čl. 29 Ústavy SR a teda
v zmysle čl. 29 ústavy ods. 3 nie je možné práva vlastníkov obmedziť, nakoľko sa nejedná o činnosť,
pre ktorú by bola ohrozená bezpečnosť štátu, ani nie ohrozený verejný poriadok, ani sa nepripravuje

páchanie trestného činu. Ako vlastníci nehnuteľnosti v Z. V. L. a P. P. M. v zmysle ust. § 123 Občianskeho
zákonníka majú právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. V zmysle platnej legislatívy o náhrade za užívanie poľovného revíru podľa ust. § 15 ods. 1 a ods. 3
zák. č. 247/2009 Z.z. v znení neskorších doplnkov patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného
revíru náhrada podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru. Vzhľadom na

skutočnosť, že súd nebral do úvahy jednotlivé články Ústavy SR ako oprávnené záujmy jednotlivých
vlastníkov pôdy, ktoré im ako vlastníkom tento najvyšší zákon zaručuje, považuje výrok v uznesení
Okresného súdu v Námestove za porušenie princípu nestrannosti súdu. Tvrdil, že najdôležitejšou
skutočnosťou vo vzťahu k predmetu sporu, od ktorej bezprostredne závisí výsledok konania je fakt, že
žalovaný mal a má povinnosť hradiť nájomné za užívanie v zmysle ust. § 14 ods. 2 zák. č. 23/1962

Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý od 1.9.2009 nahradil zákon č. 274/2009 Z.z., ktorého
ustanovenie § 15 ods. 1,3 jednoznačne stanovuje náhradu za užívanie poľovného revíru a pozemkov
začlenených v poľovnom revíri v prospech jeho vlastníkov, či sú už ako fyzické osoby alebo združení v
združení tak, ako to má na mysli ust. § 18 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., kde sa okrem iného pojednáva
aj o práve mať práva a povinnosti aj právnickej osoby, okrem iného aj právnické osoby podľa § 18

písm. a) ods. 2 zák. č. 40/64 Zb. aj združenia fyzických alebo právnických osôb, kde nie je jednoznačne
povedané, či sú to osoby s právnou subjektivitou alebo bez nej. Považoval vydanie uznesenia súdu
prvého stupňa za predčasné a nezákonné.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania
podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu

napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že zaviaže členov združenia na
zaplatenie trov konania vo výške 123,68 €, resp. zaviaže J. H. ako zástupcu žalobcu k zaplateniu trov
konania vo výške 123,68 €. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o náhrade trov konania nemal aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c), ale ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s
poukazom na to, že žalobca ako účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca

ako účastník konania je povinný uhradiť trovy konania, ktoré v priebehu konania vznikli. Tvrdil, že súd pri
podaní žaloby ako aj kedykoľvek počas konania je povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci. Podľa jeho názoru konaním prvostupňového súdu došlo k nedostatočnému zisteniu
podmienok konania, nakoľko už pri samotnom podaní žaloby mal na základe dostupných listinných
dokumentov možnosť zistiť, či na strane navrhovateľa je splnená podmienka, aby vystupoval ako aktívne

legitimovaný subjekt. V prípade, ak by prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, mohol konanie
zastaviťeštepredsamotnýmvydanímplatobnéhorozkazu,tedaeštepredtým,akomupribránenísvojho
práva vznikli reálne preukázateľné náklady, ktoré mu prvostupňový súd nepriznal. Poukázal na ust. § 9,
§ 10 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorých je zrejmé, že i keď žalobca
nemal právnu subjektivitu, zákon pripúšťa možnosť, aby spoločenstvo vzniknuté podľa tohto zákona

nadobúdalo záväzky. Z tohto dôvodu môže byť podľa jeho názoru žalobca i keď nemá právnu subjektivituzaviazaný na úhradu trov konania, ktoré reálne vznikli v súvislosti s jeho konaním. Obdobne v prípade,
ak by sa konanie žalobcu posudzovalo podľa § 829 a nasl. OZ, ktoré sa týkajú združenia založeného na
základe zmluvy o združení má za to, že žalobca môže byť i po posúdení týchto zákonných ustanovení

zaviazaný na úhradu trov konania, ktoré reálne vznikli v súvislosti s jeho konaním. Navrhoval v prípade
ak by odvolací súd neakceptoval uvedený názor, aby odvolací súd skúmal, či správca združenia J. H.
konal v súlade s pokynmi ostatných členov spoločenstva alebo svojim konaním prekročil oprávnenie,
ktoré mu bolo zverené stanovami Z. V. L. a P. P. M.. Ak by súd dospel k záveru, že správca združenia
J. H. nekonal na základe dostatočného určitého splnomocnenia, treba jeho konanie posudzovať ako

konanie, pri ktorom konal pod vlastným menom a teda posudzovať jeho konanie v súlade s § 33 ods. 2
OZ v spojení s § 79 a 19 O.s.p. s tým, že správca združenia J. H. prekročil svoje oprávnenie konať za
navrhovateľa a bol by zaviazaný z tohto konania on sám, nakoľko svojim správaním zavinil, že súdne
konanie bolo zastavené.

K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalovaný písomné vyjadrenie
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa v časti výroku o zastavení konania ako vecne správne potvrdiť. Súd postupoval v súlade
so zákonom, nakoľko keď v priebehu konania zistil, že v konaní nie sú splnené podmienky konania,
resp. zistil, že v konaní existuje nedostatok podmienky konania, ktoré nemožno odstrániť, nemal inú
možnosť, než konanie zastaviť. Tvrdil, že obrana navrhovateľa spočívajúca v namietaní nestrannosti
súdu je bez akejkoľvek opory v zákone a vyznieva účelovo s cieľom naďalej pokračovať v konaní i keď

nie sú vôbec splnené podmienky konania. V odvolaní žalobca vôbec nepreukázal svoje tvrdenie, že je
nositeľom hmotno-právnej subjektivity, nakoľko spolu s odvolaním nepredložil žiadne právne relevantné
dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali, ale naopak sa obmedzil len na tvrdenie, že z čl. VIII.
zmluvy o založení pozemkového spoločenstva vyplýva, že je nositeľom hmotno-právnej subjektivity. V
čl. VIII. zmluvy o založení pozemkového spoločenstva sú však upravené len práva a povinnosti správcu

združenia a vôbec z tohto článku nevyplýva skutočnosť, že by žalobca mal spôsobilosť mať práva
a povinnosti. Taktiež ostatné žalobcom namietané skutočnosti ohľadne práv vyplývajúcich z Ústavy
SR, ako aj odkazy na Občiansky zákonník zákon č. 274/2009 Z.z. ako aj namietanie skutočností, že
prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skutkovým stavom, považuje za právne irelevantné. Nakoľko
neboli splnené podmienky konania, súd ďalej nemohol pokračovať v konaní, konanie musel zastaviť a

tedanemalmožnosťsaďalejzaoberaťžalobcomtvrdenýmskutkovýmstavomtýkajúcimsanezaplatenia
nájomného za užívanie poľovného revíru. Uplatňoval si trovy odvolacieho konania v sume 48,73 €
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa v plnom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani
procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu ako aj všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré
boli v predmetnej veci vznesené, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel k správnym

právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že žalobca nemá hmotno-právnu
subjektivitu, nie je nositeľom spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. § 19 O.s.p., čo jeneodstrániteľnou prekážkou konania, z ktorého dôvodu bolo potrebné konanie v súlade s ust. § 104
ods. 1 O.s.p. zastaviť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho

konania je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania.
Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 19
tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti inak ten, komu ju zákon priznáva.
Vo všetkých občiansko-právnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú

všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotno-právnu
subjektivitu. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinností u právnických osôb je upravená v ust.
§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické
osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného
registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konaniam, na ktorý musí súd prihliadať v každom

štádiu konania a má za následok zastavenie konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť postupom
podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti.
Spôsobilosť byť účastníkom konania a prípadnú následnú vadu konania je potrebné odlišovať od tzv.
vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej) predstavujúcej hmotno-právny vzťah účastníka k
prejednávanej veci (skutočnosti uvádzané žalobcom vo svojom odvolaní).

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov
konania, tak odvolací súd sa taktiež stotožnil so stanoviskom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého
stanoviska zastavenie konania vylučuje možnosť ohľadne trov konania aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
Tak ako bolo vyššie uvedené žalobca nemá hmotno-právnu subjektivitu, nie je nositeľom spôsobilosti
byť účastníkom konania a vzhľadom k tejto skutočnosti nebolo možné žalobcu zaviazať k náhrade

trov konania prvostupňového ako aj odvolacieho. Účastníkmi daného konania neboli jednotliví členovia
žalobcu ani splnomocnení zástupca žalobcu. Týchto nebolo možné zaviazať k povinnosti nahradiť trovy
konania či už prvostupňového alebo odvolacieho v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,

§ 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi v
konaní nebolo možné priznať náhradu trov odvolacieho konania voči účastníkovi, ktorý nie je nositeľom
spôsobilosti byť účastníkom konania. Priznanie náhrady trov konania rozhodnutím voči účastníkovi,
ktorý nemá hmotno-právnu subjektivitu a nie je nositeľom spôsobilosti byť účastníkom konania by bolo
nevykonateľné a nevymožiteľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.