Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2009

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/343/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Veselovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
žalobcu: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B., M. XXXX/XX-XX, zastúpený Mgr. L. L., advokátom so
sídlom v D., S. XXXX/XX, proti žalovanému: I. R. B., s.r.o., so sídlom v Q., B. XX, IČO: XXXXXXXX,
zastúpeného JUDr. N. B., advokátom so sídlom v R. B., D. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: K. P., s.r.o., so sídlom v Q., D. XX/A, IČO: XXXXXXXX, zastúpený Mgr. Ing. F. M.,
advokátom so sídlom v Q., C. X, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne, č.k. 8C/253/2002-578 zo dňa 17.

júla 2008, v časti výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u -

j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u -

t ý .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom č.k. 8C/253/2002-578 zo dňa 17. júla 2008 zastavil konanie
v časti o zaplatenie 100.000,- Sk. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa takto rozhodol po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 5Co/504/2004-232
zo dňa 13. septembra 2005. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, ktoré ani po jeho

doplnení nepreukázalo, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za vznik škody podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka, ktorá mu vznikla odcudzením motorového vozidla Škoda Octavia SLX
1.9TDI EČ DK-129AB neznámym páchateľom napriek tomu, že ho mal zabezpečené namontovaným
mechanickým zabezpečovacím zariadením proti krádeži CONSTRUCT, kúpeným u žalovaného. Nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu, že uplatnená škoda mu vznikla tým, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré
mu vyplývajú zo zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, keď v návode na použitie a reklamných
letákoch uvádzal nepravdivé údaje, na základe ktorých sa rozhodol pre montáž zabezpečovacieho

zariadenia a toto zariadenie nesplnilo svoj účel, pretože nezabezpečilo vozidlo proti krádeži tak,
ako to bolo deklarované v návode na obsluhu a v reklamnom letáku. Prvostupňový súd vykonanýmdokazovaním dospel k právnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov
pre vznik zodpovednosti žalovaného, nepreukázal, že majetkovú škodu, ktorá mu vznikla odcudzením
motorového vozidla spôsobil svojim konaním v rozpore s objektívnym právom, resp. opomenutím toho,

čo mal v súlade s právom vykonať žalovaný a že medzi porušením právnych povinností žalovaným
a škodou existuje priama príčinná súvislosť. Škoda bola spôsobená odcudzením motorového vozidla
neznámym páchateľom, resp. páchateľmi a v trestnom konaní nebolo zistené, akým spôsobom došlo
k odcudzeniu vozidla. Nebolo zistené, že by namontovanie predmetného zabezpečovacieho zariadenia
zapríčinilo odcudzenie vozidla, ani nebolo zistené, či toto zabezpečovacie zariadenie bolo pri krádeži

prekonané. Pod prekonaním určitého zabezpečovacieho zariadenia sa rozumie jeho znefunkčnenie,
odstránenie alebo vyradenie z činností tak, aby bolo možné manipulovať s riadiacou pákou a použiť
vozidlo normálnym spôsobom, t.j. bežným uvedením motora do prevádzky. Tvrdenie žalobcu, že
zabezpečovacie zariadenie nespĺňalo deklarované vlastnosti uvedené v dokladoch, na základe ktorých
sa rozhodol pre kúpu a montáž tohto zariadenia bolo vyvrátené rozsiahlym znaleckým dokazovaním.
Znalecké posudky podané v tomto konaní konštatovali, že sa jedná o mechanické zabezpečovacie

zariadenie, ktoré spĺňa svoj účel, nakoľko je spôsobilé podstatným spôsobom zvýšiť odolnosť auta proti
odcudzeniu. Ide o zariadenie, ktoré spĺňa požiadavky kladené na zariadenia tohto typu (uvedené aj v
predpise EHK č. 116), t.j. po uvedení do činnosti zabezpečuje ochranu proti bežnému uvedeniu motora
do prevádzky a musí byť vyradené z činnosti, aby sa umožnilo spustenie motora normálnym spôsobom
a pohyb vozidla pred jeho vlastnou silou. Nebolo zistené, že by tvrdenia uvedené v predmetnom

návode na použitie a dvoch reklamných prospektoch boli nepravdivé, klamlivé, a teda že by žalovaný
ako predajca, ktorý mal informačné povinnosti voči žalobcovi ako spotrebiteľovi porušil ustanovenia
§ 8, § 9 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie
Inšpektorátu SOI č. P/0033/1/2005 zo dňa 25.8.2005, ktoré konštatovalo porušenie ustanovenia § 8
uvedeného zákona zo strany vedľajšieho účastníka, tak predmetom uvedeného správneho konania

bolo posúdenie iného typového výrobku zabezpečovacieho zariadenia a tiež posudzovanie pravdivosti
tvrdení, ktoré boli obsahom iného propagačného materiálu, ako mal k dispozícii žalobca v čase kúpy
zabezpečovacieho zariadenia, t.j. dňa 16.5.2000. Porovnaním reklamných letákov, z ktorých vychádzal
žalobca a tých reklamných letákov, ktoré boli predmetom posudzovania spoločnosťou S.-A., a.s., bolo
zistené, že ich obsah nie je totožný a v letákoch, ktoré mal k dispozícii žalobca sa nenachádzajú

určité sankcionované tvrdenia, predovšetkým tvrdenie, „že mechanické zabezpečovacie zariadenie
CONSTRUCT zaručuje vášmu automobilu maximálnu istotu“, ďalšie tvrdenie, že „zabezpečovacie
zariadenie CONSTRUCT zabraňuje krádeži“. Prvostupňový súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný
ako predajca, ktorý je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. povinný informovať
spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov túto svoju povinnosť splnil, nakoľko v návode na

obsluhu, ako aj v reklamnom letáku sú uvedené podstatné vlastnosti výrobku, to znamená, že toto
mechanické zabezpečovacie zariadenie blokuje a uzamkýna tiahla radenia v polohe spätného chodu
a je pevne spojené s vozidlom. Z tohto vyplýva, že zariadenie znemožňuje radenie prevodových
stupňov, a teda bežnú prevádzku vozidla. V texte dokladov sa uvádza, že zariadenie podstatne znižuje
pravdepodobnosť odcudzenia a pravdivosť tohto výroku bola potvrdená znaleckým dokazovaním. Z

výrokov v uvedených dokladoch nevyplýva, že zariadenie zabezpečuje absolútnu bezpečnosť vozidla
a že zabraňuje odcudzeniu vozidla akýmkoľvek spôsobom. Predávajúci má informovať spotrebiteľa
len o vlastnostiach, ktoré predávaný výrobok má, nesmie uvádzať vlastnosti, ktoré v skutočnosti
výrobok nemá, avšak nie je povinný upozorňovať na neexistujúce vlastnosti, t.j. vlastnosti, ktoré výrobok
nemá. Toto zariadenie ako napokon žiadne zo zabezpečovacích zariadení proti krádeži vozidla, či už

mechanického alebo iného charakteru negarantuje 100 % ochranu proti krádeží vozidla, ale pôsobí
v smere väčšieho či menšieho sťaženia jeho odcudzenia určitým spôsobom. Prvostupňový súd ďalej
konštatoval, že toto sú všeobecne známe skutočnosti, o ktorých nie je predávajúci s poukazom na
ustanovenie § 2 výslovne povinný informovať spotrebiteľa. Takúto vlastnosť, teda garanciu 100 %
ochrany proti odcudzeniu vozidla toto zabezpečovacie zariadenie nemá, ani nemalo, a teda o tom

nebol predávajúci povinný informovať. Dokumenty, ktoré mal žalobca k dispozícii nemohli objektívne
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno u každého človeka predpokladať uviesť niekoho do omylu, že by
uvedené zabezpečovacie zariadenie takú vlastnosť malo mať. O to viac u žalobcu, ktorý podniká
práve v oblasti zabezpečovacích systémov, ale iného charakteru. Keďže žalobca nepreukázal porušenie
právnych povinností žalovaným a priamu príčinnú súvislosť medzi týmto porušením právnych povinností

a škodou, ktorá mu mala vzniknúť a dostatočne ani nepreukázal tvrdený rozsah škody, ktorá mu vznikla
odcudzenímvozidla,keďnepreukázalvýškutvrdenéhoplnenia,ktorémubolopokrádežívozidlavrátené
ako finančné vyrovnanie v dôsledku poistného plnenia, z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobu
o zaplatenie sumy 386.908,- Sk titulom náhrady škody ako nedôvodnú zamietol.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
s rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasí, a preto navrhuje, aby odvolací súd ho zmenil tak, že
rozhodne v zmysle žalobného petítu a odporcu zaviaže na zaplatenie sumy 386.908,- Sk. Zdôraznil,

že podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 634/1992 platného v čase nadobudnutia predmetného
motorového vozidla žalobcom (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa) predávajúci je povinný riadne
informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov, alebo o charaktere poskytovaných
služieb, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho
použitia alebo údržby, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na

povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie
boli obsiahnuté v priloženom písomnom návode a aby boli zrozumiteľné. Podľa ustanovenia § 24 ods.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovenej týmto zákonom uložia orgány
príslušné podľa osobitného predpisu predávajúcemu výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo
osobám uvedeným v § 27 pokutu až do výšky 500.000,- Kčs. Pokiaľ ide o špecifikáciu podmienok
zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu, žalobca uvádza, že výšku škody 386.908,- Sk, ktorá

mu odcudzením motorového vozidla vznikla špecifikoval v prvostupňovom konaní dostatočne, určite a
zrozumiteľne. Táto škoda pozostáva zo súčtu zaplatenej akontácie a mesačných splátok leasingu za
obdobie od 21.4.1988 do 1.7.2000, po odpočítaní finančného vyrovnania poskytnutého mu leasingovou
spoločnosťou po krádeží vozidla. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti žalovaného, tento mu
predal a namontoval zabezpečovacie zariadenie CONSTRUCT, o ktorom odporca ako predávajúci v

propagačnom letáku tvrdil, že „zabraňuje krádeži“ a že zamková bezpečnostná vložka mechanického
zabezpečovacieho zariadenia je klasifikovaná v „trezorovej bezpečnostnej triede“. Napriek týmto
tvrdeniam žalovaného došlo však k odcudzeniu motorového vozidla. Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie Rozhodnutím č. P/0033/01/2005 zo dňa 26.8.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.9.2005
a vykonateľnosť 7.10.2005 potvrdil, že takéto konanie klame spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých a

prehnaných údajov o vlastnostiach predávaných výrobkov. Následne aj Ústav súdneho inžinierstva
v znaleckom posudku č. 265/2007 uviedol, že použitie a uvedenie zariadenia do činnosti nevylučuje
možnosť odcudzenia vozidla. Zhodný záver vyslovil aj ďalší súdom ustanovený znalec Ing. U. C.
v znaleckom posudku 1/2008. Žalovaný tým, že nepravdivo informoval žalobcu o tom, že dotknuté
zariadenie „zabraňuje krádeži“ a že zamková bezpečnostná vložka mechanického zabezpečovacieho

zariadenia je klasifikovaná v „trezorovej bezpečnostnej triede“ porušil právnu povinnosť ustanovenú
v § 9 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. riadne informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných
výrobkov. Žalovaný taktiež uvedeným konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú
v § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Nedodržanie týchto povinností

priamo zakladá zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Na
rozdielodnázoruprvostupňovéhosúdu,žemedziporušenímprávnychpovinnostíaspôsobenouškodou
neexistuje priama príčinná súvislosť má žalobca za to, že vyššie popísané konanie priamo zakladá
zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu. Veď ak by malo zabezpečovacie zariadenie žalovaným
deklarované vlastnosti, že zabraňuje krádeži a že zámková bezpečnostná vložka mechanického

zabezpečovacieho zariadenia je klasifikovaná v trezorovej bezpečnostnej triede, k odcudzeniu vozidla
by nikdy nemohlo dôjsť. Žalobca by nakoniec o namontovaní takéhoto zariadenia ani nemal záujem.
Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že za škodu spôsobenú mu odcudzením
motorového vozidla zodpovedá výlučne nezistený páchateľ trestnej činnosti a žalobca má za to,
že zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu je tu daná z vyššie uvedených dôvodov, najmä

porušením povinnosti stanovenej v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. a v ustanovení § 415
Občianskeho zákonníka.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. V písomnom vyjadrení uviedol, že prvostupňový
súd na základe vykonaných dôkazov dostatočne zistil skutkový stav a vec po právnej stránke správne
posúdil. Má za to, že na podanie odvolania neexistujú relevantné dôvody. Preto navrhol, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

K podanému odvolaniu sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné. Zdôraznil, že žalobca počas celého konania odťahuje pozornosť od podstaty
veci a zameriava sa najmä na osobné útoky voči ostatným účastníkom konania, ako aj sudcom, ktorí
vec prejednávajú. Žalobca vo svojom odvolaní sa odvoláva na tvrdenie, že súd prvého stupňa dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom argumentuje hlavne tým,
že súd ignoroval znalecké posudky prof. B. (Ústav súdneho inžinierstva) a Ing. U. C.. Podľa názoru
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd sa s týmito dôkazmi vysporiadal správne a správne

ich aj interpretoval. Oba znalecké posudky sú vo svojich záveroch jednoznačné v tom, že mechanické
zabezpečovacie zariadenie CONSTRUCT je zariadením, ktoré podstatným spôsobom zvyšuje odolnosť
auta proti krádeži. Preto poukazujúc na doterajší priebeh konania má za to, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, z toho dôvodu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho

konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konaniaprotirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,prejednalvecvrozsahu
ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.
a vyhlásil rozsudok podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, ktorý po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu č.k. 5Co/504/2004-232 zo dňa 13. septembra 2005 doplnil dokazovanie,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní
sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací
súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v
odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje. Preto
odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd ďalšie odôvodnenie

nevyhotovuje.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa (§ 222 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné