Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 24, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/55/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.GabrielouJanákovouvprávnejvecižalobcuV.S.,dôchodcu,

bytom T., H. XX,. proti žalovanému F. F., bytom R. I. XX, G. S. XXXXX,. I., zastúpenému Ing. T. L., CSc.,
bytom N. Z., B. XX,. o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.518,80 Sk, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti - parc.č. 3700/2 v k.ú.
D.. V žalobe uviedol, že vlastníkmi predmetnej parcely sa stali v minulosti jeho otec J. S. a matka J. S.
zaplatením 600,-Sk bývalému Š. P. Ú. v B.. Uvedenú pôdu spoločne s rodičmi obrábal, hnojil a staral sa

o ňu v dobrej viere, že im pôda patrí, až do doby, pokiaľ pozemok nebol zabratý do užívania J. R. D. v D..
Nazákladeuvedenéhopožiadalovydanieosvedčeniaozapísanízavlastníkadokatastranehnuteľností,
ktoré osvedčenie bolo vydané notárskou kanceláriou notárky Mgr. A. L. pod č. N 141/96, NZ 219/96 dňa
19.8.1996. K. Ú. T., K. O. T. však listom zo dňa 6.11.1997 oznámil, že notárska zápisnica nie je spôsobilá
navykonaniezáznamu,nakoľkokjejvyhotoveniubolapoužitástaráidentifikáciaanapredmetnúparcelu
bol v r. 1995 založený list vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia č. D 3103/94 na žalovaného.

Nakoľko žalovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval a súdu sa ani po vykonanom
šetrení nepodarilo zistiť miesto jeho pobytu, ustanovil mu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka, s

ktorým pokračoval v konaní. Opatrovník navrhol, aby súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov V. S., Š. K. a J. O., oboznámil žalobu, notársku
zápisnicu č. N 141/96, Nz 219/96 zo dňa 19.8.1996, identifikáciu parciel, výpis z PK vl.č. 344, k.ú. D.,
oznámenie Š. P. Ú. v B. zo dňa 9.1.1945, dočasný zoznam nadobúdateľov, výpis z LV č. 1643 k.ú. D.,
spis sp.zn. N 141/96, Nz 219/96, spis K. Ú. T., S. K. T. sp.zn. Z 2673/94, upovedomenie Š. P. Ú. v B.
zo dňa 7.6.1944, doklad o zaplatení kúpnej ceny, spis O. súdu v Nových Zámkoch sp.zn. D 3103/94,
potvrdenku J. v D., žiadosť JUDr. J. I., vysvedčenie o dedičskom práve, list vlastníctva, rozhodnutie

bývalého Š. N. v T. č.k. 4D 1466/86-9, rozhodnutie bývalého Š. N. v T. č.k. 2D 716/89 zo dňa 29.8.1989,
prehlásenie zo dňa 23.4.1980 a zistil nasledovný skutkový stav veci:Znotárskejzápisniceč.V141/96,NZ219/96súdzistil,žedňa19.8.1996bolanotárskymúradomnotárky
Mgr. A. L. vyhotovená notárska zápisnica č. N 141/96, Nz 219/96, ktorou notárka osvedčila, že žalobca
je medzi inými vlastníkom 1/1-iny parc.č. 3700/2 v k.ú. D.. Z listu K. Ú. T., K. O. T. zo dňa 6.11.1997 súd

zistil, že K. Ú. vrátil notársku zápisnicu s tým, že táto nie je spôsobilá na vykonanie záznamu, nakoľko
k jej vyhotoveniu bola použitá stará identifikácia a na predmetnú parcelu bol v r. 1995 založený list
vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia č. D 3103/94 v prospech žalovaného.

Z výpisu z PK vl.č. 344 pre k.ú. D. súd zistil, že ako vlastník parc.č. 3700/2 - R. L. o výmere 426 m2 v
k.ú. D. bol pôvodne zapísaný pod B. S. W.. Na základe vysvedčenia o dedičskom práve č.k. D 205/47-4

zo dňa 16.2.1948 bola neskôr pod B. zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti V. F., rod. W..

Zo spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch sp.zn. D 3103/94 súd zistil, že dňa 9.11.1994 Okresný
súd v Nových Zámkoch vydal uznesenie č.k. D 3103/94-41 zo dňa 9.11.1994, ktorým potvrdil dedičstvo
po poručiteľke V. F., rod. W., zomr. XX.XX.XXXX,. vrátane spornej parcely v prospech žalovaného F. F..

Z výpisu z listu vlastníctva č. 2598 k.ú. D. súd zistil, že sporná parcela je zapísaná v LV č. 2598 pre
k.ú. D. po zápise R. do KN ako parc.č. 3700/2 - orná pôda o výmere 370 m2; ako vlastník je pod B.

zapísaný žalovaný v podiele 1/1.

Žalobca v konaní tvrdil, že sporná parcela bola pridelená jeho rodičom J. a J. S. bývalým Š. P. Ú. v
B. za cenu 600,-Sk, ktorú jeho rodičia riadne zaplatili. Predmetnú nehnuteľnosť potom riadne užívali
ako vlastnú až do r. 1952, kedy bola odovzdaná do užívania J. R. D. v D.. Ako dôkaz predložil súdu
výpis z Dočasného zoznamu nadobúdateľov bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností,

upovedomenie Š. P. Ú. v B. zo dňa 7.6.1944, rozhodnutie Š. P. Ú. v B. zo dňa 9.1.1945 a doklad o
zaplatení kúpnej ceny.

Z Dočasného zoznamu nadobúdateľov bývalých poľnohospodárskych nehnuteľností pre kat. územie D.
súd zistil, že žalobcovi rodičia J. S. a manž. rod. Z. boli zapísaní ako nadobúdatelia parc.č. 3700/2 v
k.ú. D. - roľa o výmere 426 m2, zapísanej vo vl. č. 344 za kúpnu prídelovú cenu 1.163,-Ks, bývalého

vlastníka S. W. a manž..

Z upovedomenia Š. P. Ú. v B. č. I 415/44 zo dňa 7.6.1944 súd zistil, že dňa 7.6.1944 bol otec žalobcu J.
S. ml. upovedomený o tom, že ho Š. P. Ú. v rámci výkonu reformy na židovských poľnohospodárskych
nehnuteľnostiach v k.ú. D. vybral za kupca predmetnej parcely. Rozhodnutím Š. P. Ú. č. LI 1760/44-18
zo dňa 9.1.1945 bolo vyhovené žiadosti otca žalobcu o zníženie prídelovej ceny za pozemok parc.č.

3700/2 v PK vl.č. 344 o 30% na prídelovú cenu 814,-Ks.

Z poštovej poukážky zo dňa 22.6.1944 súd zistil, že J. S. ml. a manž. J. zaplatili na adresu Š. P. Ú., F.
pre pozemkovú reformu sumu 600,-Ks.

Z výsluchu svedkov V. S., Š. K. a J. O. súd zistil, že spornú nehnuteľnosť užívali rodičia žalobcu do r.
1952, kedy bola vložená do J. R. D. v D.. Všetci svedkovia uviedli, že rodičia žalobcov užívali roľu ako

vlastnú, pričom vo svojej držbe neboli nikým rušení.

Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/55/1999-152 dňa
3.11.2004 tak, že určil, že žalobca je spoluvlastníkom žalovanej nehnuteľnosti v podiele 1/3, keď mal za
preukázané, že vlastníctvo k spornej parcele prešlo podľa § 150 ods. 1 nariadenia č. 198/1941 Sl.z. o
právnom postavení židov z pôvodného vlastníka S. W. na bývalý S. Š. a následne opatrením bývalého Š.

P. Ú. v B. zo dňa 7.6.1944 na rodičov žalobcu. Po nadobudnutí účinnosti zák.č. 128/1946 Sb. sa dedičia
pôvodného vlastníka mohli domáhať svojich reštitučných nárokov podľa zák.č. 128/1946 Sb., museli
tak však urobiť v trojročnej premlčacej lehote, nakoľko neplatnosť majetkových prevodov, dojednaní,
prechodov a iných zásahov do majetku podľa § 1 a 2 zákona bola neplatnosťou iba relatívnou, ktorúmohol uplatňovať len zákonom určený okruh osôb a sama táto neplatnosť nebola nulitou právneho
úkonu alebo právneho aktu, ale mohla byť odstránená iba na návrh oprávneného úradným rozhodnutím.
V konaní sa napriek zisťovaniu súdu dopytom u Š. A. v B., pob. T. a u P. D. v D. nepreukázalo, že

by dedičia po S. W. uplatnili svoje reštitučné nároky k parc.č. 3700/2 v k.ú. D. podľa zák.č. 128/1946
Sb.. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že vlastníkmi spornej nehnuteľnosti zostali rodičia
žalobcu J. a J. S..

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keď z dedičského rozhodnutia po J. S., zomr. X.X.XXXX. zistil, že
dedičmi po neb. J. S. boli okrem žalobcu aj jeho matka J. S., brat J. S. a vnuci O. P., J. S. a M. S., ktorí

dedičstvo v dedičskom konaní neodmietli. Z dedičského rozhodnutia po neb. J. S., zomr. XX.X.XXXX,.
súd zistil, že dedičmi po neb. J. S. boli okrem žalobcu brat žalobcu J. S. a deti po neb. synovi V. - J.,
O. a M., ktorí dedičstvo v dedičskom konaní neodmietli a teda žalobca je vlastníkom spornej parcely
v podiele 3/48 z titulu dedenia po neb. J. S. a v podiele 13/48 z titulu dedenia po neb. J. S., celkovo
mu tak prináleží podiel 16/48 = 1/3 a vo zvyšnej časti sú spoluvlastníkmi jeho súrodenci, resp. ich
dedičia. Uviedol, že žalobca síce predložil súdu prehlásenie zo dňa 23.4.1980, ktorým chcel preukázať,

že jeho brat J. sa týmto prehlásením vzdal svojich dedičských nárokov po rodičoch, súd však na uvedené
prehlásenie neprihliadal, nakoľko ani jedna z osôb, ktoré prehlásenie urobili, nebola v čase prehlásenia
dedičom (obaja rodičia žalobcu žili), ale najmä súd vychádzal z predložených dedičských rozhodnutí,
podľa ktorých ani jeden zo súrodencov, resp. ich dedičia dedičstvo po rodičoch žalobcu v dedičskom
konaní neodmietli a svojho dedičského práva sa nevzdali.

Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vytýkal súdu, že jednak určil nesprávnu
výmeru parc.č. 3700/2 a jednak nesprávne rozhodol o jeho podiele, keď ďalší dedičia sa vzdali svojich
dedičských nárokov. Uviedol, že v prípade neuznania notárskych zápisníc ostatných dedičov vyplatí,
alebo nech sa rozhodne, že v dedičskom konaní si môžu zákonní dedičia uplatniť svoje dedičské právo
z titulu novoobjaveného majetku.

O odvolaní žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením č.k. 4Co 150/2005-193 zo dňa
10.11.2005 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval pobyt žalovaného a nepostupoval správne, keď
ustanovil žalovanému na ochranu jeho práv a záujmov opatrovníčku v osobe pracovníčky súdu. Uviedol,
že ustanovenie opatrovníčky žalovanému v osobe pracovníčky súdu je v rozpore s ústavnými zásadami,

nakoľko v takomto prípade je pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa opatrovníka
(súdu) na skorom skončení veci a záujmom účastníka konania, ktorého má zastupovať pri plnom
zachovávaní jeho práv a oprávnených záujmov. Nariadil súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní
došetril pobyt žalovaného a až potom, keď dostatočne zistí, že jeho pobyt je neznámy, ustanovil
žalovanému opatrovníka v osobe, ktorá bude zabezpečovať ochranu jeho práv a záujmov.

Na základe uvedeného súd vykonal ďalšie úkony na zistenie pobytu žalovaného, na základe ktorých
sa podarilo zistiť bydlisko žalovaného v I.. Žalovaný prostredníctvom zástupcu žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že skutočnosť, že rodičia žalobcu zaplatili fašistickému štátu 600,-Ks za predmetnú parcelu,
nezakladalo ich vlastnícke právo na túto nehnuteľnosť, nakoľko všetky majetkové úkony vykonané v
dobe neslobody boli vyhlásené za neplatné zákonom č. 128 z r. 1946. Uviedol, že pokiaľ fyzické osoby

nadobudli nehnuteľnosti za S. F. Š., mali možnosť svoje vlastnícke právo uplatniť cestou príslušného
okresného súdu v rámci reštitučného konania, čo niektorí arizátori aj urobili, avšak žalobca ani jeho
právni predchodcovia túto možnosť nevyužili v dobe, ktorú zákon umožňoval, takže táto doba je už
premlčaná.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 481 Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou
o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým,

ktorých dedičské právo bolo preukázané.

V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti - parc.č. 3700/2 v k.ú.
D., pričom v žalobe uviedol, že svoje vlastnícke právo odvodzuje od svojich rodičov J. a J. S.,, ktorí
sa vlastníkmi spornej parcely stali v minulosti zaplatením 600,-Ks bývalému Š. P. Ú. v B. a uvedenú
nehnuteľnosť spoločne obrábali, hnojili a starali sa o ňu v dobrej viere, že im pôda patrí, až do doby,
pokiaľ pozemok nebol zabratý do užívania J. R. D. v D..

Súd z dedičského rozhodnutia po J. S., zomr. X.X.XXXX,. zistil, že dedičmi po neb. J. S. boli okrem
žalobcu aj jeho matka J. S., brat J. S. a vnuci O. P., J. S. a M. S., ktorí dedičstvo v dedičskom konaní
neodmietli. Z dedičského rozhodnutia po neb. J. S., zomr. XX.X.XXXX,. súd zistil, že dedičmi po neb.
J. S. boli okrem žalobcu brat žalobcu J. S. a deti po neb. synovi V. - J., O. a M., ktorí dedičstvo
v dedičskom konaní neodmietli. Nehnuteľnosť, ku ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho

práva žalobou, nebola predmetom dedičského konania po jeho rodičoch. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Žalobca sa nemôže domáhať určovacou
žalobou, že sám je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičskom
konaní po jeho rodičoch, ale musí podať určovaciu žalobu na určenie, že jeho rodičia boli ku dňu
smrti vlastníkmi príp. spoluvlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti. Následne po určení, že jeho rodičia

boli ku dňu smrti vlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti, môže byť sporná nehnuteľnosť prejednaná v
dedičskom konaní, na základe ktorého sa žalobca môže stať vlastníkom príp. spoluvlastníkom tejto
nehnuteľnosti titulom dedenia. Podľa Občianskeho zákonníka je totiž smrť síce právnou skutočnosťou,
ktorá má za následok univerzálnu sukcesiu, ale k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe
zákona smrťou poručiteľa, ale právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu

pri nadobúdaní dedičstva, ktorý predpokladá mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí
byť súdom prejednané a rozhodnuté v konaní o dedičstve. Podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva
alebo schválení dohody dedičov sa potom nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa,
pretože v dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva nemôže byť istota, s akým výsledkom
dedičské konanie skončí, najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vysporiadané dedičstvo

medzi poručiteľovými dedičmi. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania vo výške 2.518,80 Sk, ktoré spočívajú v hotových výdavkoch žalovaného. Z
uvedenej sumy suma vo výške 2.375,80 Sk predstavuje cestovné náhrady zástupcu žalovaného za
cestu na pojednávanie dňa 24.1.2007 osobným motorovým vozidlom AVV Hyundai Elantra na trase N.

Z. - T. a späť: 2 x 136 km pri spotrebe 7,2 l/100 km, cene 35,20 za 1l pohonných hmôt a sume základnej
náhrady 6,20 Sk za 1 km a suma 143,-Sk poplatok za osvedčenie pravosti podpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.