Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/67/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Kontríková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci
navrhovateľa: Ľ. I., bytom M. N. P. XXX,. zastúpený advokátom J.. Š. Š., so sídlom v B., P. O. Box XX,.
proti odporcovi: S. K. P., so sídlom T. C. XX,. B., zastúpený advokátom J.. M. D., so sídlom J. X,. B.,

o zaplatenie 5.879.579,- Sk takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu v časti o zaplatenie 27.507,- Sk z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 347.250,- Sk, na adresu právneho
zástupcu odporcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.5.2001 domáhal zaplatenia 12.486.000,- Sk s
príslušenstvom pôvodne od právneho predchodcu odporcu - A. S. P. a.s.

Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C 441/99 bol J. I.,
bytom M. N. P. č.XXX. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 12.486.000,- Sk titulom
náhrady škody na zdraví, ktorú navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode. J. I., ktorý škodu na
zdraví navrhovateľovi spôsobil, mal uzatvorené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u právneho predchodcu odporcu.

Dňa 24.5.2000 navrhovateľ doručil rozsudok právnemu predchodcovi odporcu, tento však svoju
povinnosť nesplnil a za poisteného, ktorý škodu spôsobil, dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil.

Na návrh navrhovateľa, súd uznesením zo dňa 13.8.2007 pripustil, aby do konania na miesto účastníka

konania na strane odporcu - A.S. P. a.s. vstúpil do konania odporca označený v úvodnej časti rozsudku.
Po odvolaní odporcu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 29.11.2007
č. k. 10Co 40/2007-173 a súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného odporcu.

O návrhu navrhovateľa tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.6.2003 č. k. 21C 67/01-55 tak, že
návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Navrhovateľ zobral návrh
späť pretože mu v priebehu konania odporca zaplatil dňa 6.2.2003 dlžnú istinu v exekučnom konanívedenom proti odporcovi. Súd v rozsudku odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5.409.705,90 Sk a trov konania. Súd dospel k záveru, že odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu
do omeškania. Vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ bol v exekučnom konaní úspešný a na odporcu

prešla povinnosť zaplatiť za poisteného /J. I. zaviazaného na plnenie na základe rozsudku OS Stará
Ľubovňa/ škodu navrhovateľovi podľa § 3 ods. 1 vyhlášky číslo 423/1991 Zb, ktorou sa ustanovoval
rozsah a podmienky zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd
bol toho názoru, že na odporcu prešla povinnosť zaplatiť nie len istinu ale aj úroky z omeškania, ak istinu
nezaplatil v lehote splatnosti.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 10.3.2004 č. k. 10Co
239/03-109 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsudku zamietol, keď dospel k
záveru, že na odporcu neprešla povinnosť plniť zo zákona za poisteného J. I.. Právny predchodca
odporcu nebol účastníkom konania v prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni
podsp.zn.3C441/99.Nebolmudoručovanýrozsudok,konaniasanezúčastnilaniakovedľajšíúčastník,
hoci mal na výsledku sporu právny záujem. Vo veci vednej na Okresnom súde v Starej Ľubovni, od ktorej

navrhovateľ odvodzoval svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania sa navrhovateľ Ľ. I. domáhal
náhrady škody na zdraví z dôvodu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia o 100-násobok na celkovú sumu 15.757.200,- Sk, proti svojmu bratovi J. I.. Škodu na zdraví
navrhovateľ utrpel dňa 1.11.1997 ako spolujazdec vodiča - J. I., ktorý riadil osobné motorové vozidlo
značky Seat Cordoba EČV S. XXXA.. Vinou vodiča vznikla dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľ

utrpel veľmi vážne zranenia, a ich následkom bol uznaný za invalidného dôchodcu. S prihliadnutím
ku okolnosti, že J. I. porušil svoju povinnosť, začatie občianskeho súdneho konania vôbec poisťovni
neoznámil, hoci to bolo jeho povinnosťou, poisťovňa sa konania vedenom na Okresnom súde v Starej
Ľubovni nezúčastnila a nemohla si uplatňovať v konaní svoje práva a námietky, odvolací súd dospel
k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými

mravmi, čo bolo ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Proti rozsudku Krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 31.3.2005
č. k. 2Cdo 202/2004 rozsudok Krajského súdu zo dňa 10.3.2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie keď dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť, pretože konanie, ktoré mu
predchádzalo, je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací

súd odvolaciemu súdu vytkol, že nerozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníka konania. V
odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že navrhovateľ má právo samostatnou žalobou uplatniť si nárok
na náhradu škody a príslušenstva voči odporcovi v rozsahu, v akom odporca zodpovedá za škodu
navrhovateľovi za poisteného, ktorý škodu spôsobil.

Následneuznesenímzodňa18.10.2006,č.k.10Co121/05-160KrajskýsúdvBratislavezrušilrozsudok

súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni, č.k. 5 Er 824/01, v ktorej bol navrhovateľ
úspešný, keď dlžná istina bola odpísaná z účtu povinného /odporcu/ v prospech oprávneného /
navrhovateľa/ podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor. O mimoriadnom dovolaní Najvyšší
súd SR rozsudkom zo dňa 30.11.2004, sp. zn. 2 M Cdo 2/2004, rozhodol tak, že uznesenie Okresného

súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.1.2003 č.k. 5Er 824/01-46 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pretože napadnuté uznesenie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/O.s.p.
Prechod povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu z tam označeného subjektu /J. I./ na A. S. P.
a.s. z ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ale ani z iných ustanovení nie je možné
vyvodiť. Nebol preto v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku naplnený základný

predpoklad pre vykonanie exekúcie proti inej osobe než je uvedená vo vykonávanom rozhodnutí. Ak
exekučný súd napriek tomu vyvodil prechod záväzku pôvodného povinného /podľa exekučného titulu/
voči oprávnenému na A. S. P. a.s., rozhodol tak vecne nesprávne, ak námietky poisťovne zamietol.
Odvolací súd súdu prvého stupňa doporučil vyčkať do právoplatného skončenia exekučnej veci vedenej
na Okresnom súde v Starej Ľubovni a z odôvodnenia tiež vyplynulo, že úlohou súdu prvého stupňa bude

rozhodnúť aj o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníka konania na strane odporcu.Ako súd už hore uviedol, o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníkov konania tunajší súd rozhodol
uznesením zo dňa 13.8.2007, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.5.2008.

Súd pokračoval v konaní na pojednávaní dňa 14.10.2008. Navrhovateľ na návrhu trval, domáhal

sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5.852.072,- Sk odporcom. Svoj nárok odvodzoval od
právoplatného rozsudku vydaného Okresným súdom v Starej Ľubovni dňa 6.4.2000 č. k. 3C 441/99-55,
na základe ktorého bol v rozsudku uvedený odporca J. I., bytom M. N. P. XXX. povinný zaplatiť
navrhovateľovi Ľ. I. istinu v sume 12.486.000,- Sk. Navrhovateľ bol toho názoru, že povinnosť plniť prešla
na odporcu, pretože J. I. bol poistený u odporcu pre prípad, že by spôsobil škodu inému prevádzkou

motorového vozidla . Navrhovateľ dňa 24.5.2000 doručil právoplatný a vykonateľný rozsudok odporcovi.
Odporcabolpovinnývlehote15dníododňadoručeniarozsudkunavrhovateľoviplniť,t.j.do8.6.2000,ak
tak neurobil, dňom nasledujúcim, 9.6.2000 sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania. Odporca
bol v omeškaní do 6.2.2003, kedy bola dlžná suma pripísaná na účet exekútora. Doba omeškania od
9.6.2000 do 6.2.2003 je 972 dní omeškania. Úrok z omeškania vo výške 17,6% z istiny 12.486.000,- Sk
za 972 dní omeškania predstavuje výšku 5.852.072,- Sk. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia

úroku z omeškania vo výške 5.879.579,- Sk. Na pojednávaní 14.10.2008 zobral svoj návrh v časti o
zaplatenie úroku vo výške 27.507,- Sk späť, súd preto konanie o návrhu v tejto časti zastavil podľa § 96
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Odporca s názorom navrhovateľa nesúhlasil. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bol

odporca toho názoru, že navrhovateľ ako poškodený sa musí samostatnou žalobou domáhať svojho
nároku na náhradu škody na zdraví voči odporcovi. Na základe rozsudku Okresného súdu v Starej
Ľubovni nebola založená povinnosť odporcu plniť. Ak odporca plnil, neurobil tak dobrovoľne, len na
základe exekúcie, ktorá bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi. Doposiaľ neexistuje
rozhodnutie, ktoré by zaväzovalo odporcu zaplatiť navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia, preto sa odporca nemohol dostať s plnením do omeškania.
Nemožno rozhodnúť o príslušenstve, keďže absentuje rozhodnutie o základe, s ktorým príslušenstvo
súvisí. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd sa v danom prípade priklonil k právnemu názoru odporcu, ktorý zohľadňuje právny názor
dovolacieho a aj odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania odvodzoval z rozsudku Okresného súdu
v Starej Ľubovni zo dňa 6.4.2000 sp. zn. 3C 441/99. V konaní na OS Stará Ľubovňa sa navrhovateľ
Ľ. I. domáhal náhrady škody na zdraví z dôvodu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia o 100- násobok na celkovú sumu 15.757.200,- Sk, proti svojmu bratovi J.
I.. Škodu na zdraví navrhovateľ utrpel dňa 1.11.1997 ako spolujazdec vodiča - J. I., ktorý riadil osobné

motorové vozidlo značky Seat Cordoba EČV S. XXXA.. Vinou vodiča vznikla dopravná nehoda, pri ktorej
navrhovateľ utrpel veľmi vážne zranenia, a ich následkom bol uznaný za invalidného dôchodcu. Dané
konanie skončilo právoplatne dňa 16.5.2000, keď v uvedený deň nadobudol právoplatnosť rozsudok zo
dňa 6.4.2000. Odporca J. I. bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi Ľ. I. náhradu škody z ublíženia na
zdraví v sume 12.486.000,- Sk. Súd tak priznal navrhovateľovi 80-násobok základného počtu bodov

za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzal pritom z počtu bodov 5.252,5. Podľa
uvedeného plnenie predstavovalo sumu 12.600.000,- Sk. Z tejto sumy súd odrátal sumu 120.000,-
Sk, ktorú poisťovňa z titulu bolestného a SSÚ už navrhovateľovi zaplatila. Nad 80-násobok potom
súd návrh ako nedôvodný zamietol. Poisťovňa sa konania nezúčastnila, ani ako vedľajší účastník. S.
P. až po právoplatnom skončení konania poškodený doručil predmetný rozsudok s vyznačením jeho

právoplatnostiavykonateľnostiasvýzvounaplnenie.Poisťovňaodmietlaposkytnúťdobrovoľneplnenie.

Podľa ustálenej súdnej praxe /publikovaný Rozsudok NS SR sp.zn. 2M Cdo 2/2004/ prechod povinnosti
vyplývajúcej z exekučného titulu z tam označeného subjektu /J. I./ na A. S. P. a.s. z ustanovenia § 3
ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. /ale ani z jej iných ustanovení/ nie je možné vyvodiť. Nebol preto v
zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku naplnený základný predpoklad pre vykonanie

exekúcie proti inej osobe než je uvedená vo vykonávanom rozhodnutí. Ak exekučný súd napriek tomuvyvodil prechod záväzku pôvodného povinného /podľa exekučného titulu/ voči oprávnenému na A.
S. P. a.s., rozhodol tak vecne nesprávne. Keďže povinnosť plniť neprešla z odporcu označeného v
rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni ako J. I. na odporcu, v tomto konaní súd na základe rozsudku

Okresného súdu v Starej Ľubovni nemohol zaviazať odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania.
Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania odvodzoval výlučne s poukazom na vydaný
právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 3C 441/99-55 zo dňa
6.4.2000.

Na záver je potrebné konštatovať, že aj v prípade, ak by navrhovateľ neodvodzoval svoje právo na

zaplatenie úroku z omeškania len z horeuvedeného rozsudku, aj tak by návrhu nebolo možné vyhovieť
a priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa
31.3.2005 vyplynulo, že ak bolo o nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi už súdom
právoplatnerozhodnutéapoistiteľškodcunazákladeprávoplatnéhorozhodnutiaovýškenáhrady škody
poškodenémunezaplatilapísomnemuodmietolnahradiťškoduajejpríslušenstvo,mápoškodenýprávo
uplatniť si samostatnou žalobou nárok voči poisťovni na splnenie jej povinnosti vyplatiť za poisteného

náhradu škody /jej príslušenstvo/ v takom rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedá.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví,
pozostávajúcehozbolestnéhoaSSÚ.Otakomtonárokumôžerozhodnúťlensúd,aknavrhovateľunesie
dôkazné bremeno a preukáže, že boli splnené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody.
Náhradu škody na zdraví odporca navrhovateľovi zaplatil vo výške 120.000,- Sk dobrovoľne, podľa

platných právnych predpisov, v lehote 15 dní po skončení šetrenia. Mimoriadne zvýšenie bolestného a
SSÚ nie je o nárokom vyplývajúcim zo záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, na základe čoho
by bolo možné aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na záväzkovo
právne vzťahy. V prípade, ak by súd rozhodoval o zaplatenie istiny zodpovedajúcej mimoriadnemu
zvýšeniu náhrady za bolesť a SSÚ rozsudkom a odporca by nesplnil povinnosť uloženú mu rozsudkom v

stanovenej lehote, len potom by sa odporca s plnením peňžného dlhu dostal do omeškania a prichádza
do úvahy, že by sa v takom prípade mohol navrhovateľ domáhať zaplatenia úrokov z omeškania.
Predmetom konania však nie je istina, zodpovedajúca mimoriadnemu zvýšeniu bolestného a SSÚ,
rozsudok ukladajúci povinnosť odporcovi poskytnúť navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie bolestného a
SSÚ neexistuje, preto sa odporca s plnením peňažného dlhu nemohol dostať doposiaľ do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal právo
na náhradu trov konania v sume 347.250,- Sk. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatkuzaodvolanieprotirozsudkuzodňa10.6.2003vsume200.000,-Skaztrovprávnehozastúpenia
za 6 úkonov právnej služby, z toho za 4 úkony podľa vyhlášky číslo 163/2002 Z. z. á 24.360,- Sk
z hodnoty predmetu sporu 5.879.579,- Sk /príprava a prevzatie zastúpenia 6.8.2003, odvolanie voči

rozsudku súdu prvého stupňa 15.8.2003, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu 10.3.2004, vyjadrenie
k dovolaniu 30.8.2004 a 2 za úkony právnej služby á 24.450,- Sk podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. /
účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 16.11.2005 a účasť na pojednávaní na tunajšom súde
dňa 14.10.2008/ +2x náhrada hotových výdavkov á 128,- Sk, 2x náhrada hotových výdavkov á 150,- Sk,
1x náhrada hotových výdavkov á 164,- Sk a 1x náhrada hotových výdavkov á 190,- Sk.

Súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania za uplatnené úkony právnej služby súvisiace s
exekučným konaním /14.6.2004 prevzatie sa príprava zastúpenia v exekučnom konaní, 31.8.2004 návrh
na začatie exekúcie/ pretože tieto si musí uplatniť účastník konania v exekučnom konaní. Uplatnené
trovy exekučného konania nesúvisia s uplatneným nárokom navrhovateľa na zaplatenie úrokov z
omeškania. Súd tiež odporcovi nepriznal právo na zaplatenie za úkony právnej služby - 21.6.2005

odpoveď na návrh na mimosúdnu dohodu a 19.8.2005 rokovanie o mimosúdnej dohode, pretože
mimosúdna dohoda o ktorú sa účastníci pokúsili súvisi s vrátením istiny, ktorú navrhovateľ získal na
záklede exekúcie vykonanej v rozpore s právnymi predpismi a nesúvisí s nárokom navrhovateľa, ktorý
bol predmetom tohto sporu. Súd tiež nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania za uplatnený
úkon právnej služby - odvolanie voči uzneseniu o zmene účastníka konania, pretože odvolaniu odvolací

súd nevyhovel a odporca nebol v odvolacom konaní úspešný.Navrhovateľ bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona o súdnych
poplatkoch, pretože sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody na zdraví. Odporca bol v
konaní úspešný, preto ho súd nezaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa § 2 ods. 2

zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona