Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/891/1996
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateliek 1) A. P.,
štátnejobčiankyČ.,bytomT.,K..N.XXX,.2)G.P.,štátnejobčiankyČR,bytomT.,E.XXX.protiodporkyni
M. K., štátnej občianke SR, bytom S. T., Š. XXX/XX. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov rozhodol

r o z h o d o l :

Veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. V. K., zomr. 26.8.1999 a odporkyne

1/ záhradná chatka bez súpisného čísla na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. v hodnote 184.760,- Sk

2/ skleník na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. v hodnote 10.919,- Sk

3/ drevená šopa na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. v hodnote 4.882,- Sk

4/ murovaná dreváreň na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. v hodnote 7.429,- Sk

5/ murované WC na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. v hodnote 1.760,- Sk

6/ panelová garáž nachádzajúca sa na H. ulici v S. T. v hodnote 2.520,- Sk

7/ kachle na tuhé palivo hnedej farby v hodnote 1.500,- Sk

8/ 2 ks bomby na propán bután v hodnote 1.200,- Sk

9/ farebný televízor, zakúpený v rokoch 1986-1987 v hodnote 3.120,- Sk

10/ mraznička, výr. číslo 213462 zakúpená v roku 1991 v hodnote 6.363,20 Sk

11/ práčka MINIROM, zakúpená v roku 1985 v zostatkovej hodnote 736,- Sk

12/ kotol - parák zakúpený v roku 1992 v hodnote 1.188,- Sk

v celkovej hodnote 226.377,20 Sk sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva odporkyne.

Do dedičstva po neb. V. K., naposledy bytom S. T., M.R. Š. XXX/XX, zomr. 26.8.1999 patrí pohľadávka

voči odporkyni vo výške 99.961,90 Sk z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľky 1), 2) sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu vo
výške 402,95 Sk na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 402,95 Sk na účet tunajšieho súdu
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu právneho predchodcu navrhovateliek 1), 2) rozhodol prvostupňový súd rozsudkom
č.k.18C/891/1996-118 zo dňa 20.1.2004 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak,
že určil, že všetky veci, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve neb. V. K. a odporkyňa a to
nehnuteľnosti v zostatkovej hodnote 209.750,- Sk a hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 16.627,20
Sk zostávajú vo vlastníctve odporkyne. Odporkyňu zároveň zaviazal titulom vyporiadania zaplatiť
navrhovateľkám každej po 43.841,- Sk a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie odporkyne odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Vo svojom rozhodnutím uviedol, že je vo veci potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktorých
označenie bude zaťažovať odporkyňu a z ktorých bude môcť súd ustáliť, či parita podielov nemá byť
korigovaná aj o cenu práce príbuzných odporkyne na nehnuteľnostiach a o sumy výživného, ktoré neb.
V. K. platil na dcéru G.. Súčasne poukázal na to, že po doplnenom dokazovaní súd rozhodne o tom,

ktoré veci, resp. pohľadávky patria do dedičstva po neb. V. K., pričom vzhľadom na takýto výrok nie je
potrebné rozhodovať o paričnej lehote.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov I. C., J. Š., J. K., oboznámením
čestnéhoprehláseniaR.G.,žiadostiodporkyneokúpupozemkuzodňa10.3.2006,rozsudkuOkresného
súdu vo Frýdku- Místku a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa a neb. V. K., ktorých manželstvo zaniklo rozvodom
dňa 10.10.1995, nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
veci uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Účastníci taktiež súhlasili s hodnotou týchto veci ustálenou
prvostupňovým súdom v rozhodnutí č.k. 18C/891/1996-118 zo dňa 20.1.2004 a nežiadali vykonať žiadne
dokazovanie ohľadne zistenia ich hodnoty. Navrhovateľky 1), 2) sa pritom pred súdom vzdali svojho

nároku na výplatu z hodnoty hnuteľných vecí, keď navrhovali, aby boli tieto veci prikázané do výlučného
vlastníctva odporkyne.

Odporkyňa uviedla, že chatku bez súpisného čísla stojacu na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. stavali
spolu s neb. manželom V. K. asi v od roku 1983 do roku 1988. Na začiatku mali len hotovosť vo výške
7.000,- Kčs. Neskôr si zobrali trikrát pôžičku po 5.000,- Kčs. Kupovali len stavebný materiál, nakoľko

nikomu, kto na stavbe pracoval, za túto prácu neplatili. Uviedla, že na stavbe pracovali okrem nej a
neb. V. K. predovšetkým jej príbuzní. To, že na stavbe pracovali bezodplatne, sa im potom s bývalým
manželom snažili oplatiť tak, že im v prípade potreby pomohli zase oni.

Odporkyňa za účelom preukázania skutočnosti, že sa oproti neb. manželovi väčšou mierou zaslúžila o
nadobudnutie predmetnej chatky, navrhla v konaní vypočuť svedkov I. C. a J. Š..

Zo svedeckej výpovede svedka I. C., ktorý je synom odporkyne vyplynulo, že chatka sa stavala
svojpomocne asi v období rokov 1984-1988. Stavalo sa vždy cez víkendy, pričom celkovo na stavbe
pracovalo asi 10-15 ľudí, prevažne súrodenci a deti odporkyne. Nie vždy však boli prítomní všetci, ich
počet závisel od toho, aké práce sa práve vykonávali. Niektorým sa za prácu platilo a niektorí pracovali
zadarmo. Svedok robil na stavbe bezodplatne, pričom pomáhal preto, lebo ho o to požiadala odporkyňa

a neb. V. K..

Synovec odporkyne J. Š. uviedol, že pomáhal pri stavbe chatky spolu so svojím otcom. Robil tak takmer
každý voľný víkend a za svoju pomoc nepožadoval peniaze. Ako rodina si navzájom pomáhali, akpotreboval pomoc zase on, tak mu pomohla odporkyňa a aj neb. V. K.. Na stavbe pracovali viacerí,
pričom sa nevedel vyjadri k tomu, či tak robili za odmenu alebo bezodplatne.

Navrhovateľky za účelom preukázania výšky finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve ich

právneho predchodcu v čase stavby chatky navrhli zabezpečiť vyjadrenie p. R. G. a vypočutie svedka
J. K..

Podľa čestného vyhlásenia zo dňa 20.4.2006 kúpil dňa 5.2.1981 R. G. od neb. V. K. dom súp.č. XX v
obci B., ČR za kúpnu cenu 199.000,- Kčs.

Svedok J. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, bol kolegom neb. V. K.. O stavbe jeho chatky sa s
ním však nikdy nerozprával a nikdy túto chatku ani nevidel.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Po zrušení rozsudku č.k. 18C/891/1996-118 zo dňa 20.1.2004 súd v rozsahu navrhnutom účastníkmi
konania doplnil dokazovanie za účelom zistenia, či sa odporkyňa väčšou mierou zaslúžila o
nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Z výsledkov takto doplneného dokazovania mal súd za
preukázané, že na stavbe chatky stojacej na pozemku parc.č. 6830 v k.ú. S. T. pracovali tak osoby,
ktorým sa za prácu platilo, ako aj príbuzní zo strany odporkyne, ktorí im pomáhali bez nároku na finančnú

odmenu.Zvýpovedísvedkovvyplynulo,žetakrobilipreto,žebolisodporkyňouaprávnympredchodcom
navrhovateliek rodina, v ktorej bolo zvykom, že si navzájom pomáhajú. Bývalí manželia K. im potom
taktiež v prípade potreby pomohli. Sama odporkyňa uviedla, že neb. V. K. jej príbuzných napr. vozil
autom, keď potrebovali. Za danej situácie súd dospel k záveru, že napriek tomu, že väčšia časť osôb,
ktoré na stavbe chatky pracovali, boli príbuzní zo strany odporkyne, nie je možné z takejto ich účasti

vyvodiť záver, že odporkyňa sa oproti neb. V. K. pričinila o nadobudnutie tohto majetku v takej miere,
ktorá by odôvodňovala korekciu rovnosti podielov účastníkov konania. Odporkyňa sa domáhala korekcie
parity podielov aj z dôvodu, že neb. V. K. počas trvania ich manželstva platil výživné na navrhovateľku
2). Vzhľadom na to, že za účelom preukázania tejto skutočnosti odporkyňa neoznačila žiadne dôkazy,
pričom ju zaťažovala dôkazná povinnosť, súd na tieto jej tvrdenia pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

Súd doplnil dokazovanie aj za účelom zistenia, či neb. V. K. použil časť svojich finančných prostriedkov,
ktoré získal predajom domu v B., ČR na stavbu chatky v k.ú. S. T.. V súlade s rozhodnutím odvolacieho
súdu bola vypočutá odporkyňa, bolo predložené čestné vyhlásenie R. G., ktorý od neb. V. K. kúpil
predmetný dom. Z výsledkov takto doplneného dokazovania však súd nedospel k spoľahlivému záveru,
či mohol časť týchto prostriedkov použiť na financovanie stavby chatky a už vôbec nebolo možné

ustáliť výšku takejto prípadnej investície. Súd pritom prihliadol aj na písomné vyjadrenie neb. V. K. zo
dňa 17.12.1996 adresované súdu, v ktorom sám konštatuje, že mal hotovosť vo výške 42.000,- Sk,
z ktorých bola zaplatená svadba s odporkyňou, koberec a panelová garáž. Sám teda netvrdil, že by
použil na financovanie stavby chatky peniaze zo svojho výlučného vlastníctva. Z tohto dôvodu súd pri
vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva žiadnym spôsobom nezohľadnil investíciu z výlučnéhovlastníctva právneho predchodcu navrhovateliek do majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Súd potom pri určení vecí, ktoré patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a určení ich

hodnoty vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom pred zrušujúcim rozhodnutím
odvolacieho súdu, nakoľko účastníci zhodne uviedli, že s takto určenou masou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a jej hodnotou súhlasia a v tomto ohľade ani nežiadali doplniť dokazovanie.
Takto súd vychádzal z toho, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria veci pôvodne
označené ako nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia pod položkami 1) - 5) v celkovej

hodnote 209.750,- Sk a hnuteľné veci uvedené pod položkami 6)-12) v celkovej hodnote 16.627,20
Sk. Účastníci zhodne žiadali, aby boli všetky veci prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne,
pričom navrhovateľky pred súdom opakovane vyhlásili, že sa vzdávajú svojho nároku na výplatu z
hodnoty hnuteľných vecí. Súd potom pri rozhodovaní vychádzal z týchto zhodných tvrdení účastníkov a
nehnuteľné a hnuteľné veci prikázal do vlastníctva odporkyne. Výšku výplaty pre navrhovateľky určil z
celkovej hodnoty vecí uvedených pod položkami 1)-6) korigovanej o to, čo bolo z výlučného vlastníctva

odporkyne dané na spoločný majetok (45.000,- Sk) a súčasne o hodnotu toho, čo bolo zo spoločného
vynaložené na oddelený majetok právneho predchodcu navrhovateliek (9.491,80 Sk - oprava auta) a na
majetok odporkyne (25.682,- Sk - výstavba oplotenia a hodnota porastov na pozemku v jej výlučnom
vlastníctve). Pri určení hodnoty toho, čo bolo zo spoločného vynaložené na oddelený majetok bývalých
manželov, ako aj hodnoty toho, čo bolo z výlučného majetku odporkyne dané na spoločný majetok,

pritom vychádzal zo skutkových zistení súdu pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, keď ich
výška nebola v ďalšom konaní účastníkmi spochybňovaná. K hodnote vecí uvedených pod položkami
1)-5) výrokovej časti rozhodnutia v celkovej výške 209.750,- Sk bolo teda pripočítané to, čo bolo dané
zo spoločného majetku na oddelený majetok odporkyne a neb. V. K. a čo by inak patrilo do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne bola odčítaná hodnota finančných prostriedkov

odporkynevjejvýlučnomvlastníctve,ktorábolapoužitánanadobudnutiespoločnéhomajetku(209.750,-
Sk + 9.491,80 Sk + 25.682,- Sk - 45.000,- Sk = 199.923,80 Sk). Z tejto hodnoty potom pri rovnosti
podielov účastníkov prináleží do dedičstva po neb. V. K. polovica takto zistenej sumy vo výške 99.961,90
Sk.

Vzhľadom na uvedené súd o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. V. K. a

odporkyne rozhodol tak, že všetky veci patriace do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá ich aj reálne užíva a súčasne rozhodol o tom, že do
dedičstva p právnom predchodcovi navrhovateliek patrí pohľadávka voči odporkyni na zaplatenie sumy
99.961,90 Sk.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď z dôvodu čiastočného úspechu každého

z účastníkov v spore, súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. O trovách
konania štátu pozostávajúcich zo svedočného vyplateného z rozpočtových prostriedkov v celkovej výške
805,90 Sk, súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľky ako právne nástupkyne neb.
V. K. a odporkyňa ich znášajú v polovici.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.