Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Cpr/6/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI:

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov
senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: M. proti
odporcovi: I., správca konkurznej podstaty úpadcu SPX TRADING, a. s. v likvidácii, Bratislava,
Kopčianska č. 92 o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 14 Cpr 6/2003 - 126 zo dňa 24.5.2010 rozhodol

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
neplatnosti výpovede a náhrady mzdy.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.3.2009 č.
k. 3 Co 215/08 - 87 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na to, že výpoveď je platná, spĺňa náležitosti § 44 ods. 2 Zákonníka práce z
dôvodu, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že k výpovedi dochádza z dôvodu zániku organizácie.
Nesplnenie povinnosti podľa § 58a Zákonníka práce a nesprávny dátum ukončenia pracovného pomeru
nespôsobujú neplatnosť výpovede.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., odporcovi trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak,

že určí výpoveď zo dňa 29.11.2000 danú odporcom navrhovateľke je neplatná a pracovný pomer trvá
i naďalej.

Vodôvodneníodvolaniapoukázalanato,žesúdprvéhostupňačiastočnýmrozsudkomzodňa26.5.2008
č. k. 14 Cpr 6/2003 - 66 určil, že výpoveď daná odporcom navrhovateľke zo dňa 29.11.2000 je neplatná
a pracovný pomer ďalej trvá. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.3.2009 č. k. 3 Co 215/08 -
87 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
výpoveď je platná, spĺňa náležitosti § 44 ods. 2 Zákonníka práce z dôvodu, že medzi účastníkmi nebolo

sporné, že k výpovedi dochádza z dôvodu zániku organizácie, napriek tomu, že navrhovateľka vôbec
nespochybňovala uvedený dôvod rozviazania pracovného pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm.
b) ZP, ale fakt, že odporca nedodržal a neposkytol navrhovateľke výpovednú dobu, ktorá pri rozviazanípracovného pomeru z organizačných dôvodov podľa vtedy platného Zákonníka práce bola 3 mesiace a
zamestnancovi patrilo odstupné najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Výpoveď daná zamestnávateľom 29.11.2000 z oraganizačných dôvodov určovala, že pracovný pomer

končí 30.11.2000. Po prevzatí výpovede musela bez preberacieho protokolu odovzdať okamžite kľúče
od kancelárie, i od trezoru s osobnými spismi pracovníkov organizácie a opustiť priestory budovy a práve
týmto momentom skončil okamžite jej pracovný pomer.

ZamestnávateľporušilZákonníkpráceanielenženedodržaltrojmesačnúvýpovednúlehotu,ktorázačína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ale ani jej nevyplatil ani zákonné odstupné, ktoré

prináleží pri rozviazaní pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Zákonná výpovedná lehota mala
začať plynúť dňom 1.12.2000 a mala skončiť posledným dňom februára 2001.

Rozhodnutie Krajského súdu považuje za zmätočné a nepochopiteľné, keď uznáva, že výpoveď
daná odporcom je platná, aj keď nedodržal ustanovenia Zákonníka práce. Uznesenie Krajského súdu
považuje za nesprávne a tým aj rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 24.5.2010 a domáhala sa, aby

súd zmenil rozhodnutie a rozhodol v prospech navrhovateľky.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z návrhu navrhovateľky, ktorý podala na súd dňa 29.1.2001 mal odvolací súd preukázané, že

navrhovateľka sa domáhala určenia, že výpoveď, ktorá jej bola doručená pôvodným odporcom R -
PRESS, a. s. Vydavateľstvo, dňa 30.11.2000 podľa § 46 ods. 1, písm. b) ZP je neplatná z dôvodu, že
odporca porušil § 58a ZP a § 45 ods. 1, 2 ZP.

Navrhovateľka v odvolacom konaní sa domáhala neplatnosti výpovede, ktorú jej dal pôvodný
odporca z dôvodov, že odporca nedodržal a neposkytol navrhovateľke výpovednú dobu. Zákonná

výpovedná lehota mala začať plynúť dňom 1.12.2000 a mala skončiť posledným dňom februára 2001.
Navrhovateľka teda v odvolacom konaní namietala neplatnosť výpovede už iba z dôvodu porušenia §
45 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, že odporca nedodržal trojmesačnú výpovednú dobu a pracovný pomer
ukončil okamžite, napriek tomu, že uviedol § 46 ods. 1 písm. b) ZP ako výpovedný dôvod.

Podľa § 44 ods. 2 Zákonníka práce (platný v čase dania výpovede) zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v § 46 ods. 1; dôvod výpovede sa musí
vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
ak zamestnávateľ zaniká alebo ak sa časť zamestnávateľa prevádza k inému zamestnávateľovi a

preberajúci zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať podľa pracovnej zmluvy.

Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce ak bola daná výpoveď, skončí sa pracovný pomer uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa i zamestnanca a je dva mesiace,
pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak. Pri výpovedi podľa § 46 ods. 1 písm. a) až c) je výpovedná doba
tri mesiace.Podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca s výnimkami vyplývajúcimi z § 47 ods. 2, § 48 ods. 2, § 49 písm. b).

Zobsahuvýpovedezodňa29.11.2000danejnavrhovateľkebolopreukázané,ženazákladerozhodnutia
zamestnávateľa jej oznamujú, že pracovný pomer jej končí dňom 30. novembra 2000. Dáva jej výpoveď
v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Pracovný pomer na základe výpovede sa nekončí jej doručením druhému účastníkovi, ale až uplynutím
výpovednej lehoty. V písomnej výpovedi sa výpovedná doba nemusí uviesť. Nedostatok jej uvedenia
nerobí výpoveď neplatnou. Bez ohľadu na to, či je vo výpovedi uvedená výpovedná doba, prípadne

je nesprávna, alebo nie je uvedená vôbec, výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Z uvedených dôvodov nie je výpoveď daná navrhovateľke neplatná preto, že
bolo ukončenie pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom uvedené ku dňu 30. novembra 2000.
Pracovnýpomernavrhovateľkynazákladetejtovýpovedeneskončil30.11.2000,aleskončilažuplynutím

zákonnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po
doručení výpovede.

Z uvedeného vyššie je teda nesporné, že navrhovateľke napriek nesprávne uvedenému dátumu vo
výpovedi „...Váš pracovný pomer končí dňom 30. novembra 2000...", týmto dňom jej pracovný pomer
neskončil. Na základe výpovede jej začala plynúť napriek uvedenému vyššie dňa 1.12.2000 a pracovný

pomer skončil dňom 28.2.2001. Túto skutočnosť akceptoval i odporca, keď v konkurznom konaní uznal
nárok navrhovateľky v rozsahu 56.540,- Sk, ktorú sumu uznal za obdobie výpovednej lehoty a nároku
na odstupné.

Skutočnosť, že pôvodný odporca neumožnil navrhovateľke po 30.11.2000 vykonávať prácu (počas
výpovednej lehoty) nie je dôvod na určenie neplatnosti výpovede. V takomto prípade by mohli prísť do

úvahy nároky navrhovateľky podľa § 130 Zákonníka práce (platný v čase dania výpovede). Tieto nároky
však podľa vyjadrenia odporcu jej boli v konkurznom konaní uznané.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav
veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia.

Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právnyzávernevyplývaavodvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnotenie
stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia
a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p., odporca

mal v odvolacom konaní úspech, trovy konania mu však nevznikli, preto odporcovi trovy odvolacieho
konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.