Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/759/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Csibová
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská
Streda, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: STIMIL-VT spol.
s r.o., IČO: 30 998 581, deň zániku: 13.06.2006, naposledy so sídlom Gútorská 23, 931 01 Šamorín
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Varga, Exekútorský úrad Dunajská Streda so sídlom Hlavná
26/5, 929 01 Dunajská Streda pod sp. zn. EX 1029/2003 na vymoženie uloženej povinnosti 4 422,76

EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu pod sp. zn. EX 1029/2003 vyhlasuje
za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu pod sp. zn. EX 1029/2003 zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 24.11.2003 domáhal u súdneho exekútora vymoženia pohľadávky

voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX, číslo: XXX/MZ/
XXXX. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 15.08.2003 a vykonateľnosť dňom 15.08.2003.
Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 01.12.2003.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu, tunajší súd vydal
dňa 11.12.2003 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5201 019318* na vymoženie
predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2008, súdny exekútor podal návrh na
zastavenie exekúcie, nakoľko povinný ako obchodná spoločnosť bol vymazaný z obchodného registra
dňom 13.06.2006, pričom zanikol bez právneho nástupcu.

V danej veci ide o konanie, ktoré sa začalo pred 01.09.2005, teda pred účinnosťou novely Exekučného
poriadku č. 341/2005 Z.z.. Konanie vo veci by sa teda malo dokončovať podľa Exekučného poriadku
platného do 31.08.2005, tak ako to ukladá ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom
znení.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 01. septembrom
2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, §
46 ods. 3, § 47 ods.3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania
začaté pred 01. septembrom 2005.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
(§ 41).

Podľa ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú právnické
osoby.

Podľa ustanovenia § 19a /prvá veta/ Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa
účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistri
alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v
konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinného byť účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 6Er/759/2003 zanikla dňom

výmazu povinného z obchodného registra a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka konania na strane povinného, súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Vargu pod č. EX 1029/2003 vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zánik povinnej osoby je neodstrániteľnou prekážkou exekučného
konania, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 /prvá veta/ Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú

oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného
poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku,
pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1).
Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie na nemajetného povinného. Trovy
exekúcie, ktoré má súd uhradiť súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd,

ktorý zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené
podmienky.

Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu.
Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď
súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto

prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu
trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto
zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým
je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej

právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také
konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie.
Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v
citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej
exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného -

právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť.

Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle ustanovenia
§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania,
nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho
zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania v

nadväznosti na ustanovenie § 19 O.s.p..

Záverom si súd dovoľuje upriamiť pozornosť aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
II.ÚS 272/08, z ktorého vyplýva, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného
povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že
sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom zisku, teda v

podnikateľskom režime, možno teda ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení
podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť za účelom zisku,
avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie. Možno teda konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov

konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť
sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).