Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 3, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/251/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcov 1/ V. G., bytom

T., P. B. XXXX/XX,. 2/ Ing. A. P., bytom T., P. B. XXXX/XX,. 3/ Ing. S. G., bytom T., K. X/XX. a 4/ V. C.,
bytom T., P. B. XXXX/XX,. všetci zastúpení JUDr. J. L., advokátom, T., N.. S.. A. XX/XX. proti žalovaným
1/ E. B., bytom T. - K., P. P. XXX/XX,. zastúpenej opatrovníčkou M. B., súdnou úradníčkou Okresného
súdu Trenčín a 2/ V. R., bytom N. D., S. XXX/XXX,. zastúpenému Mgr. E. G., advokátkou, D. N. V., M.
XXXX/XX. o žalobe na zaplatenie 190.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ - 4/ 190.000,- Sk s úrokom z omeškania 3 % od
17.08.1993 do 30.04.1995 v sume 9.715,64 Sk, s 22 % úrokom od 01.05.1995 do 05.10.1995 v sume

18.094,16 Sk, s 19,5 % úrokom od 06.10.1995 do 12.01.1996 v sume 10.049,49 Sk a so 17,6 % úrokom
od 13.01.1996 do 31.12.2001 v sume 199.540,60 Sk a nahradiť im trovy 154.336,- Sk a zaplatiť ich
JUDr. J. L., advokátovi, T., N.. S.. A. XX/XX,. všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a žaloba z a m i e t a.

Žaloba proti žalovanému 2/ s a z a m i e t a.

Žalobcovia 1/ - 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 2/ trovy konania
58.636,50 a zaplatiť ich Mgr. E. G., advokátke, D. N. V., M. XXXX/XX,. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovia 1/ - 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trenčín súdny
poplatok 14.238,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.01.1994 sa právny predchodca žalobcov domáhal, aby súd zaviazal spoločne a

nerozdielne žalovaných k zaplateniu 240.000,- Sk s 3 % úrokom od 17.08.1993 do zaplatenia. V
priebehu konania zobral žalobu v časti 50.000,- Sk späť.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 25.06.1999 určil, že zmluva o združení, uzavretá dňa 11.08.1992, je
neplatná a zaviazal žalovaných na zaplatenie 190.000,- Sk s 3 % úrokom od 17.08.1995 do zaplatenia
a k náhrade trov konania. Vo zvyšku žalobu zamietol.Na odvolanie žalobcu voči zamietavému výroku rozsudku a žalovaných voči ostatným výrokom
rozsudku Krajský súd v Trenčíne uznesením 19Co 511/02-305 zo dňa 29.09.2004 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v rozsahu rozhodnutia odvolacieho súdu a pridŕžajúc sa
vysloveného právneho názoru zistil, že právny predchodca žalobcov a žalovaní boli účastníkmi
právneho úkonu, ktorým právny predchodca žalobcov poskytol žalovaným sumu 250.000,- Sk za
účelom podnikania. Právny predchodca žalobcov však peniaze poskytol v predstave, že peniaze
žalovaným požičiava, žalovaní budú s týmito peniazmi podnikať a po uplynutí doby mu ich vrátia vrátane

dohodnutého výnosu.

Žalovaní nepopreli skutočnosť, že peniaze mali záujem získať a použiť ich na ich podnikanie, na činnosť,
v ktorej už boli aktívni a chceli ju získanými prostriedkami zväčšiť.

Právny úkon o poskytnutí finančných prostriedkov - zmluva o združení zo dňa 11.08.1992 - bol
vypracovaný na podnet žalovanej 1/ a táto aj zabezpečovala jeho podpísanie, realizovanie odovzdania
a prevzatia finančných prostriedkov od právneho predchodcu žalobcov.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak právnym úkonom má byť zastretý iný
právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.

Právny predchodca žalobcov poskytol finančné prostriedky žalovaným 1/ a 2/ ako pôžičku. S takýmto

úmyslom aj jednal a predpokladal, že mu žalovaní vrátia v dohodnutej lehote do 30.06.1993 požičané
peniaze s úrokom 50.000,- Sk podľa článku V. predmetnej zmluvy.

Peniaze právny predchodca žalobcov fyzicky odovzdal žalovanej 1/, ktorá ich aj osobne prevzala.
Žalovaný 2/ sa na prevzatí peňazí nepodieľal.

Znaleckým posudkom znalca z odboru účtovníctvo bolo preukázané, že suma, ktorú prevzala žalovaná

1/ od právneho predchodcu žalobcov, nebola zaúčtovaná do účtovníctva vtedy existujúceho spoločného
podnikaniažalovaných1/a2/anebolaanizaúčtovanádozdruženia,ktorémalovzniknúťpodľauzavretej
zmluvy o združení zo dňa 11.08.1992.

Prejav vôle právneho predchodcu žalobcov teda jednoznačne smeroval k uzavretiu zmluvy o pôžičke
a prejav vôle žalovaných smeroval k získaniu finančných prostriedkov, teda k pôžičke.

Peniaze preto použila na podnikanie alebo iné účely pod svojim menom. Žalovaný 2/ sa na nakladaní s
predmetnými peniazmi nezúčastnil, neprevzal ich, a preto nemohlo ísť o pôžičku pre neho. To, že išlo
v tejto veci o pôžičku a nie o zmluvu o združení, svedčia i výpovede účastníkov, keď žalobca tvrdil, že
peniaze chcel požičať, nemienil a nemal záujem podnikať a zúčastňovať sa na spoločnom podnikaní
so žalovanými. Zmluvu podpísal v domnienke, že ide o zmluvu o pôžičke a podpis na zmluvu dal len

preto, aby mal potvrdené odovzdanie a prevzatie peňazí. Zmluvu o spoločnom podnikaní na podnet
žalovanej 1/ vyhotovil právnik bez účasti žalovaného 2/. Žalovaný 2/ sa na celej transakcii zúčastnil
len pasívne, keď podpísal predmetnú zmluvu. Nezúčastnil sa na rokovaní ohľadne predmetnej sumy,
neinicioval kontakt so žalobcom, nezúčastnil sa na príprave zmluvy. K celej veci zaujal pasívny postoj
a akceptoval postup žalovanej 1/.

Súd v tomto smere akceptoval aj tvrdenie žalovaného 2/, ktorý účasť na predmetnom úkone uznal, avšak
plnenie z tejto zmluvy nemal a nezískal.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Právny úkon - zmluva o združení zo dňa 11.08.1992 má všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, a preto aj
právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval z tohto hľadiska.

Z predložených dôkazov a výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že žalovaná 1/ prevzala od
žalobcu sumu 250.000,- Sk a prevzatie potvrdila na zmluve o združení.

Okrem žalovanej 1/ z prevzatých peňazí nemal žalovaný 2/ žiadny prospech, peniaze neprevzal, a preto

z predmetného právneho vzťahu nevyplývajú pre neho žiadne dôsledky.

Na základe týchto skutočností preto súd zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie predmetnej sumy 190.000,-
Sk.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka veta prvá ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a

poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby,
stanovenej NBS, platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo.

Úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnili žalobcovia, je v súlade s cit. ustanoveniami, a preto súd priznal
žalobcom požadovaný úrok.

Proti žalovanému 2/ súd žalobu zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 2/
predmetnú pôžičku prijal a zaviazal sa na jej vrátenie spolu so žalovanou 1/.

V časti vyslovenia neplatnosti predmetného právneho úkonu súd žalobu zamietol, nakoľko ide o právny
úkon podľa § 41a OZ, ktorý má náležitosti platného právneho úkonu podľa § 517 OZ, teda zmluvy o
pôžičke. Okrem toho podľa § 41a ods. 2 neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolať voči

účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Žalovaná 1/ totiž poprela, že by predmetnou zmluvou
o združení zastierala zmluvu o pôžičke.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešným žalobcom priznal trovy
konania proti žalovanej 1/, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony
po 2.300,- Sk (príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní 26.03. a 22.06.1999, vyjadrenie k

odvolaniu), 1 úkon po 1.650,- Sk (účasť na vyhlásení rozsudku), 1 úkon po 200,- Sk (vypracovanie
odvolania), 1-krát režijný paušál po 70,- Sk a 6-krát po 100,- Sk podľa vyhl. č. 240/1990 Zb., 3 úkony po
20.320,- Sk (účasť na odvolacom konaní, účasť na pojednávaní 31.03., 02.05.2006), 1 úkon po 10.160,-
Sk (účasť na vyhlásení rozsudku) 1-krát paušálna náhrada po 136,- Sk, 3-krát po 164,- Sk, daň z
pridanej hodnoty 13.513,- Sk, súdny poplatok 10.100,- Sk, znalečné 7.000,- Sk, trovy konania priznané

predchádzajúcemu právnemu zástupcovi v sume 40.255,- Sk, spolu 154.336,- Sk.

Žalovanému 2/ súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní mal plný
úspech a trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátkou za 6 úkonov po 2.300,-Sk (príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní 27.09., 16.12.1996, 21.01.1997, vyjadrenie k
znaleckému posudku, podanie odvolania), 3 úkony po 6.350,- Sk (účasť na pojednávaní na KS, účasť na
pojednávaní 31.03., 02.05.2006), 1 úkon po 1.587,50 Sk (účasť na vyhlásení rozsudku), 5-krát paušálna

náhrada po 70,- Sk, 1-krát po 100,- Sk, 1-krát po 136,- Sk, 3-krát po 164,- Sk, strata času 3-krát po 40,-
Sk, 1-krát po 1.134,- Sk, 3-krát po 546,- Sk, cestovné na trase D. N./ V - T. a späť osobným motorovým
vozidlom Renault Megan Scenic, ŠPZ I.-XXXAS. 1-krát po 262,- Sk a vozidlom Toyota Corola, ŠPZ I.-
XXXAL. 1-krát po 255,- Sk a 2-krát po 256,- Sk, súdny poplatok za podané odvolanie 19.200,- Sk, spolu
58.636,50 Sk.

Súd zároveň zaviazal žalobcov 1/ - 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
14.283,- Sk, nakoľko žalobu rozšírili o zaplatenie úrokov v sume 236.859,25 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2
O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.