Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/227/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov v
rade: 1/ rade J. H., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom L. Š., ul. H. č. X/X,. zastúpený splnomocneným zástupcom
JUDr. J. Z., advokátom so sídlom R., ul. M. č. XX,. 2/ rade J. H., nar. X.. X.. XXXX,. bytom L. Š., ul. N.
č. XXX/X,. proti odporcom: v 1./ rade I. H., nar. XX.. X.. XXXX,. 2/ rade A. H., nar. XX.. X.. XXXX,. 3/
rade T. H., nar. X.. XX.. XXXX,. všetci bytom R., P. č. XXXX/XX,. odporcovia v 1/ až 3/ rade zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. K. s.r.o., so sídlom R., ul. D. č. X/XXXX,. zastúpená konateľom JUDr. P. K.,
advokátom, v konaní o určenie predmetu dedičstva, o odvolaní odporcov v 1/, 2/, 3/ rade proti rozsudku

Okresného súdu Ružomberok č.k. 4C/47/2005-123 zo dňa 6. apríla 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 4C/47/2005-123 zo dňa 6. 4. 2010 určil, že pozemkové
nehnuteľnosti parc. č. KN 785 zastavané plochy o výmere 710 m2, parc. č. KN 786/1 záhrada o výmere
249 m2, parc. č. KN 786/2 záhrada o výmere 338 m2 a parc. č. KN 873 orná pôda o výmere 900 m2,
zapísané na Katastrálnom úrade v Ž., Správa katastra R. na LV č. 532 kat. úz. L. Š., patria do dedičstva
po nebohom J. H., zomr. X.. X.. XXXX.. Zároveň priznal navrhovateľovi v I. rade trovy konania vo výške
635,33 €, ktoré zaviazal odporcov v 1/ až 3/ rade k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v I. rade v lehote

3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k právnemu záveru, že
právny predchodca odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade nesplnil zákonné podmienky vydržania v zmysle ust. §
134 ods. 1 OZ, nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Podľa právneho názoru
prvostupňového súdu právny predchodca odporcov neužíval predmetné pozemky nepretržite po dobu
10rokov,pretožepretrhnutievydržacejdobynastalotým,žesaspolusmanželkou-odporkyňouv1/rade
odsťahoval. V konaní ďalej bolo preukázané, že právny predchodca odporcov nenakladal s predmetnými

pozemkami ako s vlastnými, keď dane z pozemkov platil až od roku 2003, resp. od roku 2004.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

V odvolaní uviedli, že s rozsudkom nesúhlasia.Súd vychádzal z výpovede odporkyne v 1/ rade, ktorá na pojednávaní dňa 3. 4. 2010 uviedla, že keď
sa vydala v roku 1982 bývali u manželových rodičov a nehnuteľnosti spolu s rodičmi obhospodarovali.
Po odsťahovaní sa naďalej chodili do L. Š., kde predmetné pozemky obhospodarovali, sadili zemiaky,

kosili trávu. Odporkyňa uviedla, že predmetné pozemky dali rodičia jej manželovi, stále o tom rozprávali,
manžel sa s rodičmi dohodol, ale ona o tom viac nevedela, nakoľko rodičia chceli nehnuteľnosti
prenechať len jej manželovi.

Súd ako počiatok plynutia vydržacej doby určil rok 1982, teda rok kedy sa odporkyňa vydala za svojho
manžela a začala bývať u jeho rodičov. Všetky výpovede odporkyne sa týkajú len obdobia, odkedy

sa vydala za manžela a od kedy začali bývať u manželových rodičoch. Predmetné nehnuteľnosti však
vydržal právny predchodca odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade, teda aj podmienky vydržania je potrebné
skúmať výlučne u právneho predchodcu odporcov. Začiatok plynutia vydržacej doby nie je možné viazať
na uzavretie manželstva s odporkyňou v 1/ rade a spoločné bývanie u svojich rodičov, keď právny
predchodca odporcov nehnuteľnosti užíval aj pred uzavretím manželstva s odporkyňou v 1/ rade.

Podľa Notárskej zápisnice o osvedčení právne významnej skutočnosti zo dňa 24. 1. 1995 č. N 20/94

sa oprávneným držiteľom stal A. H. (právny predchodca odporcov), kde je uvedené, že od r. 1980
predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné, nerušene a dobromyseľne, keď ich dostal od svojho
otca na základe daru.

V zmysle uvedeného, počiatok plynutia vydržacej doby považovali za r. 1980, tak

ako je to uvedené v notárskej zápisnici a nie rok 1982, kedy došlo k uzavretiu

manželstva s odporkyňou v 1/ rade.

Skutočnosť, že sa odporkyňa v 1/ rade s manželom v roku 1988 odsťahovali neznamená, že došlo k
pretrhnutiu plynutia vydržacej doby. Podľa výpovede odporkyne v 1/ rade, ako aj výpovede navrhovateľa
v 2/ rade na predmetné nehnuteľnosti naďalej chodili a starali sa o ne.

V odôvodnení rozsudku na str. 8 je uvedené, že odporkyňa v 1/ rade uviedla, že po

odsťahovaní pozemky neužívali. Uvedené tvrdenie nie je správne, keďže v zápisnici

z pojednávania zo dňa 6.4.2010 str.3 odporkyňa uviedla, že v roku 1988 sa

odsťahovali do bytovky, „no chodili sme tam stále sadiť zemiaky“.

Dôležitú skutočnosť pri posudzovaní podmienok vydržania súd považoval aj skutočnosť, ohľadne
platenia daní. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že právny predchodca odporcov v 1/ až 3/ rade,

a tiež odporkyňa v 1/ rade, platila dane z pozemkov až od roku 2003, resp. 2004. Uvedené tvrdenie
nevyplýva z vykonaného dokazovania a nie je správne. V zápisnici z pojednávania zo dňa 6. 4. 2010
na str. 4 odporkyňa na otázku, odkedy platila dane z pozemkov uvádza, že od roku 2003 možno 2004,
keď predtým možno platil manžel a možno rodičia a možno platili spolu, teda manžel a jeho rodičia tak,
ako všetko robili spolu. Znova odporkyňa v 1/ rade uvádzala obdobie odkedy ona sama začala platiť

dane za predmetné pozemky, nakoľko jej manžel a právny predchodca zomrel dňa 22. 11. 2002, táto
povinnosť bola prevedená na ňu. Z uvedeného vyplýva, že súd nemal hodnoverne preukázané, že či
právny predchodca dane platil, súd vychádzal z výpovede odporkyne v 1/ rade a nesprávne vyvodil
záver, že právny predchodca odporcov platil dane od roku 2003, resp. 2004, avšak v tom čase už právny
predchodca zomrel. Odporkyňa v 1/ rade sa nevedela vyjadriť či jej manžel platil dane aj pred svojou

smrťou, nakoľko sa o tieto záležitosti nezaujímala.

Vzhľadom na uvedené mali za to, že držba právneho predchodcu odporcov bola oprávnená,
dobromyseľná a nepretržitá po celú 10 ročnú vydržaciu dobu, a preto právny predchodca splnil zákonné
podmienky na vydržanie.

Poukázali na § 130 ods. l Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.Počas konania pristúpil na stranu navrhovateľa J. H. ako ďalší dedič z okruhu dedičov po poručiteľovi J.
H.. J. H. ako navrhovateľ v 2/ rade na pojednávaní dňa 12. 6. 2009 súhlasil s tým aby bol uvedený ako
navrhovateľ avšak počas celého konania so samotným návrhom nesúhlasil. Vo svojich výpovediach sa

negatívne vyjadroval voči navrhovateľovi v 1/ rade. Na pojednávaní dňa 6. 4. 2010 uviedol, že chce aby
pozemky ostali jeho švagrinej a jej deťom - odporcom a on nemá záujem o tieto pozemky.

Na jednej strane navrhovateľ v 2/ rade súhlasil, aby vystupoval ako navrhovateľ v konaní, ale na
strane druhej jeho konanie nezodpovedalo správaniu navrhovateľa, keď vlastne podporoval záujem
odporcov. Postavenie J. H. ako navrhovateľa v 2/ rade je v tomto prípade rozporné, nakoľko jeho súhlas

s vystupovaním ako navrhovateľa nie je jednoznačný počas celého konania.

Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol, resp. aby ho zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovatelia v 1/ a 2/ rade. Navrhli rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny a nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odporcovia v l/ až 3/ rade pôvodne odvodzovali svoje vlastníctvo pozemkových nehnuteľností

zapísaných na LV č. 532, k.ú. L. Š. z notárskej zápisnice č. N 20/94, NZ 14/95 zo dňa 24. 1. 1995 o
oprávnenej držbe podľa zákona č. 293/1990 Zb., na základe ktorej bol založený LV č. 532 a právny
predchodca odporcov v l/ až 3/ rade bol zapísaný za vlastníka týchto pozemkových nehnuteľností. Zápis
notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 1. 6. 1995 a odporcovia v l/ až 3/ rade
tvrdili, že vlastníctvo nehnuteľností s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. nadobudli

vydržaním dňom 24.1.2005. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č. 5Co/178/2009 zo dňa
20. 10. 2009, v ktorom odvolací súd okrem iného vyslovil právny názor na možnosť resp. nemožnosť
použitia ust. § 2 až 9 zákona č. 293/92 Zb., ktoré ustanovenia boli zákonom č. 393/2000 Z.z. súčinnosťou
od 1. 12. 2000 zrušené a od tohto dátumu ich nie je možné na posúdenie vydržania aplikovať, poukazujú
odporcovia v l/ až 3/ rade na to, že vydržacia doba začala plynúť od roku 1980, nakoľko podľa notárskej

zápisnice, ktorú vyhotovil notár na základe návrhu a tvrdení navrhovateľa A. H. (právneho predchodcu
odporcov v 1/ až 3/ rade), pozemkové nehnuteľnosti mal navrhovateľ nadobudnúť od svojho otca J. H.
(pôvodného žalobcu) v roku 1980 a od toho času ich užíva ako svoje vlastné, nerušene a dobromyseľne.

Nakoľko notár zápisnicu zo dňa 24. 1. 1995 spísal len na žiadosť účastníka a okrem náležitostí
požadovaných v tom čase účinným ustanovením § 4 zákona č. 293/1992 Zb. obsahuje len vyhlásenie

účastníka (žiadateľa o spísanie notárskej zápisnice), nemôže byť v žiadnom prípade dôkazom o tom,
že boli splnené podmienky vydržania nehnuteľností podľa ust. § 134 OZ, teda dôkazom o tom, kedy a
na základe akého titulu či právneho dôvodu (aká dohoda či zmluva, aj neperfektná, či iný, aj domnelý
právny dôvod) mohol držiteľ objektívne (so zreteľom na všetky okolnosti) nadobudnúť presvedčenie, že
mu nehnuteľnosti patria ako vlastníkovi, či bol po celú 10-ročnú objektívne dobromyseľný v tom, že mu

nehnuteľnosti patria ako vlastníkovi a či oprávnená držba bola po celú vydržaciu dobu neprerušená a
ničím a nikým nerušená.

Pri posúdení dobromyseľnosti držiteľa nemožno vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa,
ale z objektívneho hľadiska, teda či držiteľ s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu mohol
byť oprávnene presvedčený, že nadobudol vlastníctvo nehnuteľností, alebo mal alebo mohol mať

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Aj keď teraz odporcovia v l/ až 3/
rade tvrdia, že ich právny predchodca A. H. (nar. XX.X.XXXX,. zomrel v roku 2002) mal podľa notárskej
zápisnice nadobudnúť nehnuteľnosti od svojho otca (pôvodného žalobcu) už v roku 1980 (teda v čase,
kedy mal A. H. 22 rokov), nikde a nikdy neuviedli žiadnu skutočnosť či udalosť, na základe ktorej by
pôvodný a skutočný vlastník (J. H., nar. X.. X.. XXXX,. zomr. X.. X.. XXXX). už v roku 1980 mal previesť

vlastníctvo pozemkov na svojho syna A. H. a pritom si naďalej ponechať vlastníctvo stavieb (najmä
rodinného domu) na nich postavených. Je úplne zrejmé aj zo samotných výpovedí účastníkov sporu, že
prevod či prepis nehnuteľností a to rodinného domu aj pozemkov, sa len pripravoval a rodičia (pôvodný
žalobca J. H. s manželkou) mali záujem previesť nehnuteľnosti na toho z troch synov, ktorý sa o nich
v starobe postará, zaopatruje a bude s nimi v dome bývať. Rovnako je zrejmé, že rodičia (pôvodný

žalobca J. H. s manželkou/ začali uvažovať o tom, ako naložiť so svojim majetkom, na koho a za akých
podmienok ho prepísať, až v 90-tych rokoch, kedy vzhľadom na ich vek (70 rokov) už bola otázka ich
zaopatrenia aktuálna.Napokon bez ohľadu na vyššie uvedené, považujem za úplne nesprávne stanovisko odporcov, podľa
ktorého vydržacia doba v prospech ich právneho predchodcu A. H. plynula nepretržite od roku 1980,
nakoľko v dome mal bývať aj pred uzavretím manželstva (v takom prípade mohla plynúť aj od roku

1958, nakoľko v dome býval od narodenia) a aj po odsťahovaní sa z domu v roku 1988 do bytovky v R.,
chodili k rodičom sadiť zemiaky, kosiť trávu a pod.. Z pomoci rodičom pri rôznych poľnohospodárskych
a sezónnych prácach pri dome a priľahlých pozemkoch skutočne nemožno vyvodzovať objektívne a
odôvodnené presvedčenie, že i vec vlastnícky patrí.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi

konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods.
3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu I. stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, keď doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu a
preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací
súd poukazuje a s ktorým sa v plnom stotožňuje.

Keďže odvolací súd v rozsudku okresného súdu už nezistil žiadne pochybenie, rozsudok okresného
súdu potvrdil ako vecne správny.

V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia a napriek tomu navrhovateľ v 1/ rade si uplatnil trovy
odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu, odvolací súd postupoval podľa ust. § 150 ods.
1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, keď tieto dôvody
vzhliadol v charaktere prejednávanej veci, ktorou bolo určenie predmetu dedičstva, a preto dospel k
právnemu záveru, že je dôvodné, aby si každý z účastníkov trovy odvolacieho konania hradil sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.