Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 16, 2010

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/158/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: M. D.,

narodený XX.X.XXXX,. bytom U. XX/X,. XXX. XX. P., zastúpený JUDr. Ľ. L., advokátkou so sídlom H.
XX/X,. P. proti odporcovi: T. S., s.r.o. so sídlom J. M. XX,. XXX. XX. P., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený
JUDr. A. M., advokátkou so sídlom N. S.. C. XX,. XXX. XX. P. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu S. P., pobočka P. so sídlom M. S. XX,. XXX. XX. P. o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti, náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, mimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za nevyčerpanú
dovolenku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 17.658,14 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 9.974,71 eur a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 27.632,84 eur od 1.9.2005 do zaplatenia sa návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok vo výške 882,50 eur a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2003 domáhal proti odporcovi zaplatenia
náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti, mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

náhrady za nevyčerpanú dovolenku a náhrady trov konania. Právnym dôvodom náhrady za stratu na
zárobku po skončení práceneschopnosti žiadal k 24.6.2003 zaplatiť 12.033,- eur a do budúcnosti počnúc
júlom 2003 sa domáhal mesačnej náhrady vo výške 1.337,- eur. Právnym dôvodom zvýšenia náhrady
za bolesť sa domáhal zaplatenia 63.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 20.4.2005 počas svojho výsluchu
uviedol, že si uplatňuje desaťnásobok bodového ohodnotenia náhrady za sťaženia spoločenského
uplatnenia, za ktoré mu bolo vyplatených vedľajším účastníkom na strane odporcu len 15.000,- Sk.
Právnym dôvodom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žiadal zaplatiť 683,- eur, pričom na

pojednávaní dňa 20.4.2005 uviedol, že odporca mu už týmto právnym dôvodom zaplatil 160,- eur. Svoj
návrh navrhovateľ v priebehu konania upresňoval, pričom posledným podaním doručeným súdu dňa
10.9.2007 ho zmenil tak, že sa proti odporcovi domáhal (i) právnym dôvodom náhrady za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti a právnym dôvodom náhrady za stratu na zárobku po skončenípráceneschopnosti zaplatenia 832.467,- Sk s úrokom z omeškania 12% ročne z tejto sumy od 1.9.2005
do zaplatenia, (ii) právnym dôvodom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť zaplatenia 63.000,-
Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatenia 150.000,- Sk a (iii) právnym dôvodom náhrady

mzdy za nevyčerpanú dovolenku zaplatenia 523,- eur. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa
20.9.2007.

O návrhu navrhovateľa súd rozhodol rozsudkom zo dňa 9.6.2008 tak, že (i) odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 907.467,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 832.467,- Sk
od 1.9.2005 do zaplatenia (ii) v prevyšujúcej časti o zaplatenie 138.000,- Sk a o zaplatenie 523,-

eur bol návrh zamietnutý; (iii) odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 45.370,- Sk, (iv)
odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 7.688,80 Sk a (v) odporca je povinný nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 149.693,75 Sk.

Proti tomuto rozsudku okrem časti, podľa ktorej v prevyšujúcej časti o zaplatenie 138.000,- Sk a
o zaplatenie 523,- eur bol návrh zamietnutý, podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu
a odporca, pričom o týchto odvolaniach rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 16.12.2009 tak,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 75.000,- Sk potvrdil a vo zvyšnej časti o
zaplatenie 832.476,- Sk (ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť
súdny poplatok) zrušil. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa
dospel k správnemu záveru, podľa ktorého za škodu spôsobenú pracovným úrazom navrhovateľa zo
dňa 16.9.2002 zodpovedá odporca. Nesprávne však bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v

ktorej bola určená konkrétna výška náhrady za stratu na zárobku, a to konkrétne z dôvodu, že súd
prvého stupňa (i) nesprávne zisťoval pravdepodobný zárobok, keďže pre účely náhrady za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti mal zisťovať pravdepodobný zárobok za obdobie druhého štvrťroka
2002; (ii) nesprávne zisťoval pravdepodobný zárobok, keďže pre účely náhrady za stratu na zárobku
po skončení práceneschopnosti mal zisťovať pravdepodobný zárobok za obdobie štvrtého štvrťroka

2002; (iii) nesprávne neprihliadol na to, že pracovný pomer navrhovateľa bol dojednaný na dobu určitú,
a preto mal zistiť, ako dlho by trval pracovný pomer navrhovateľa na pracovisku v N. a či odporca
spĺňal podmienky pre vydanie pracovného povolanie a podobne, (iv) súd nesprávne neprihliadol na
obdobie nezamestnanosti navrhovateľa a nezisťoval pravdepodobný zárobok, teda zárobok, ktorý by
bol navrhovateľ dosiahol, keby bol zamestnaný a (v) súd nesprávne postupoval v prípade posúdenia

premlčania úrokov z omeškania.

Vychádzajúc z uvedených záverov odvolacieho súdu, súd prvého stupňa po návrhoch účastníkov
doplnil dokazovanie: dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca (čl. 397), pracovnou zmluvou (čl.
398 - 399), vyjadrením H. B. P., a.s. (čl. 408, 438 - 448), zoznamom zamestnancov (čl. 410 - 416),
mzdovými listami zamestnancov odporcu (čl. 423 - 430). Ďalšie navrhované dôkazy, ktoré smerovali k

zisťovaniu skutočností potrebných na určenie zodpovednosti odporcu za pracovný úraz navrhovateľa,
súd nevykonal, keďže odvolací súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za pracovný úraz
navrhovateľa je daná.

Z vykonaného doplneného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ predtým, ako sa zamestnal u
odporcu, pracoval na S. v H. B. P., a.s. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2002, a to od dňa 1.8.2002. K pracovnému úrazu navrhovateľa došlo
dňa 16.9.2002. Pracovný pomer navrhovateľa bol dojednaný na dobu určitú do skončenia prác na
pracovisku Ibbenbueren v S. R. N.. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 28.2.2003,
a to na základe dohody o skončení pracovného pomeru. V súvislosti s výkonom práce u odporcu
bolo navrhovateľovi vystavené pracovné povolenie na pracovisku v N., ktoré platilo od 10.6.2002 do

31.12.2002,pričomskoršievydaniepracovnéhopovolanienavrhovateľovisúviselostým,ženavrhovateľ
pracoval na rovnakom pracovisku už od 10.6.2002, a to na základe iného pracovnoprávneho vzťahu
s iným, no osobne a majetkovo s odporcom prepojeným zamestnávateľom. Odporca prostredníctvom
svojho konateľa v priebehu konania tvrdil, že navrhovateľovi sa vybavovalo pracovné povolenie aj na
ďalšie obdobie, a to až do 30.6.2003, pričom v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol zdravotne pracovne

spôsobilý, musel jeho pracovné povolenie stornovať k 28.2.2003. Z listín predložených odporcom
vyplynulo, že na pracoviskách odporcu v N. v pracovnom zaradení baník - doprava pracovali okrem
navrhovateľa nasledovné osoby J. D. od 10.6.2002 do 16.12.2002, M. H. od 10.11.2003 do 30.4.2004,
L. M. od 1.3.2003 do 30.4.2003, V. M. od 27.1.2003 do 30.4.2003, J. O. od 20.9.2002 do 6.1.2003 a
od 10.11.2003 do 30.4.2004 a D. R. od 10.11.2003 do 30.4.2004, teda traja zamestnanci pracovali v

pracovnom zaradení ako navrhovateľ približne šesť mesiacov, jeden zamestnanec osem mesiacov ajeden zamestnanec 15 mesiacov. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že nebyť pracovného
úrazu navrhovateľa, navrhovateľ by u odporcu na pracovisku v N. pracoval najdlhšie do 30.6.2003.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej náhrade za stratu na zárobku počas

práceneschopnosti vyplynulo, že v rovnakom pracovnom zaradení ako navrhovateľ pracovali v druhom
štvrťroku 2002 u odporcu nasledovní zamestnanci: (i) D. B., ktorý v apríli 2002 odpracoval u odporcu
176 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.448,60 eur, čo pri kurze 41,685 predstavuje 60.384,891
Sk; v máji 2002 odpracoval u odporcu 200 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.633,- eur, čo pri
kurze 42,692 predstavuje 69.716,036 Sk a v júni 2002 odpracoval u odporcu 192 hodín, pričom dosiahol

zárobokvovýške1.595,20eur,čoprikurze44,319predstavuje70.697,6688Sk;celkomtedaodpracoval
568 hodín, za čo dosiahol príjem vo výške 200.798,5958 Sk; (ii) J. H., ktorý v apríli 2002 odpracoval
u odporcu 168 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.388,80 eur, čo pri kurze 41,685 predstavuje
57.892,128 Sk; v máji 2002 odpracoval u odporcu 200 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.640,-
eur, čo pri kurze 42,692 predstavuje 70.014,88 Sk a v júni 2002 odpracoval u odporcu 192 hodín, pričom
dosiahol zárobok vo výške 1.595,20 eur, čo pri kurze 44,319 predstavuje 70697,6688 Sk; celkom teda

odpracoval 560 hodín, za čo dosiahol príjem vo výške 198.604,6768 Sk a (iii) J. Š., ktorý v apríli 2002
odpracoval u odporcu 168 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.390,80 eur, čo pri kurze 41,685
predstavuje 57.975,498 Sk; v máji 2002 odpracoval u odporcu 208 hodín, pričom dosiahol zárobok vo
výške 1.831,40 eur, čo pri kurze 42,692 predstavuje 78.186,1288 Sk a v júni 2002 odpracoval u odporcu
184 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.523,40 eur, čo pri kurze 44,319 predstavuje 67.515,5646

Sk; celkom teda odpracoval 560 hodín, za čo dosiahol príjem vo výške 203.677,1914 Sk. Navrhovateľ
mal v septembri 2002 deväť dní vykázaných ako pracovný úraz, pričom za tieto dni mu odporca poskytol
náhradu mzdy vo výške 547,20 eur, čo predstavuje 22.988,- Sk. V mesiaci október 2002 navrhovateľ
vyplatil odporcovi náhradu mzdy za práceneschopnosť vo výške 660,40 eur, čo predstavuje 27.457,45
Sk. Vedľajší účastník zaplatil navrhovateľovi právnym dôvodom náhrady za stratu na zárobku počas

pracovnej neschopnosti 3.203,- Sk, a to za obdobie od 18.9.2002 do 28.2.2003, teda za celkovo 118
dní, pričom vychádzal z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa vo výške 5.000,- Sk mesačne.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej náhrade za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti vyplynulo, že v rovnakom pracovnom zaradení ako navrhovateľ pracovali
vo štvrtom štvrťroku 2002 u odporcu nasledovní zamestnanci: (i) D. B., ktorý v októbri 2002 odpracoval

u odporcu 200 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.517,00 eur, čo pri kurze 41,821 predstavuje
63.442,457 Sk a ďalších 5.570,- Sk; v novembri 2002 odpracoval u odporcu 176 hodín, pričom dosiahol
zárobok vo výške 1.326,80 eur, čo pri kurze 41,519 predstavuje 55.087,4092 Sk a ďalších 5.570,- Sk a v
decembri 2002 odpracoval u odporcu 144 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.502,85 eur, čo pri
kurze 41,776 predstavuje 70697,6688 Sk, a ďalších 5.570,- Sk; celkom teda odpracoval 520 hodín, za

čo dosiahol príjem vo výške 198.022,9278 Sk; (ii) J. H., ktorý v októbri 2002 odpracoval u odporcu 208
hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.593,80 eur, čo pri kurze 41,821 predstavuje 66.654,3098 Sk
a ďalších 5.570,- Sk; v novembri 2002 odpracoval u odporcu 168 hodín, pričom dosiahol zárobok vo
výške 1.356,03 eur, čo pri kurze 41,519 predstavuje 56.301,00957 Sk a ďalších 5.570,- Sk a v decembri
2002 odpracoval u odporcu 152 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.557,81 eur, čo pri kurze

41,776 predstavuje 65.079,07056 Sk, a ďalších 5.570,- Sk; celkom teda odpracoval 528 hodín, za čo
dosiahol príjem vo výške 204.744,38993 Sk a (iii) J. Š., ktorý v októbri 2002 odpracoval u odporcu 160
hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.548,78 eur, čo pri kurze 41,821 predstavuje 64.771,52838 Sk
a ďalších 5.570,- Sk; v novembri 2002 odpracoval u odporcu 88 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške
1.451,49 eur, čo pri kurze 41,519 predstavuje 60264,41331 Sk a ďalších 5.570,- Sk a v decembri 2002

odpracoval u odporcu 144 hodín, pričom dosiahol zárobok vo výške 1.530,30 eur, čo pri kurze 41,776
predstavuje 63.929,8128, a ďalších 5.570,- Sk; celkom teda odpracoval 392 hodín, za čo dosiahol príjem
vo výške 205.675,75449 Sk. Priemerný mesačný zárobok zamestnancov na úseku banskej dopravy v
H. B. P., a.s. predstavoval vo štvrtom štvrťroku 2002 15.968,33 Sk.

Navrhovateľovi nebolo odporcom a ani vedľajším účastníkom plnené právnym dôvodom náhrady za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Navrhovateľovi bola vyplatená podpora v
nezamestnanosti za obdobie od 17.3.2003 do 31.7.2003 vo výške za mesiac marec 2.948,- Sk a vo
výške 5.895,- Sk za nasledujúce mesiace apríl, máj, jún a júl 2003. Priemerný mesačný zárobok troch
zamestnancov H. B. P., a.s. so zníženou pracovnou schopnosťou v roku 2003 predstavoval podľa
mzdovýchlistovzarok20037.596,-Sk.Dňa1.8.2003sanavrhovateľzamestnalvobchodnejspoločnosti

B., spol. s r.o., kde dosiahol príjem za mesiac august 2003 vo výške 4.400,- Sk, za mesiac september2003 vo výške 5.695,- Sk, za mesiac október 2003 vo výške 8.260,- Sk, za mesiac november 2003 vo
výške 7.783,- Sk, za mesiac december 2003 vo výške 9.254,- Sk. Pracovná náplň navrhovateľa spočíva
vo výkone pomocného pracovníka v stolárskej výrobe, pričom vykonáva činnosti v stoji s možnosťou

prestávok na oddych. Navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 4.105,- Sk,
ktorý mu bol v takejto výške vyplatený za každý mesiac počínajúc marcom 2003 končiac decembrom
2003.

Podľa § 198 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila
choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie

náhrady za a) stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku, b) bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia...

Podľa § 199 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a náhrada za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z toho istého dôvodu sú samostatné nároky.

Podľa § 200 ods. 1 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
zamestnanca je rozdiel medzi priemerným zárobkom zamestnanca pred vznikom škody spôsobenej

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a plnou sumou nemocenského.

Podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu
s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného
invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa

rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca,
ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§134ods.3Zákonníkapráceakzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracovalaspoň22dní

alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že

priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že odporca zodpovedá
navrhovateľovi za následky pracovného úrazu, bol v základe podľa § 198 ods. 1 Zákonníka práce
dôvodný nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, a to za obdobie

od začiatku práceneschopnosti 18.9.2002 do jej skončenia 28.2.2003 a náhradu za stratu na zárobku
po skončení práceneschopnosti od 1.3.2003 do konca roka 2003.

Navrhovateľ ako zamestnanec u odporcu neodpracoval ani v druhom a ani vo štvrtom štvrťroku 2002
aspoň 22 hodín alebo 170 hodín. Preto súd podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce zisťoval pravdepodobný
zárobok odporcu ako mzdu, ktorú by bol v týchto obdobiach zrejme u odporcu dosiahol. Z vykonaného

dokazovania vyplynuli skutočnosti, z ktorých bol zistený presný zárobok troch zamestnancov odporcu
v rovnakom pracovnom zaradení ako navrhovateľ. Títo traja zamestnanci odporcu dosiahli v druhom
štvrťroku 2002 pri 1688 odpracovaných hodinách spolu príjem vo výške 603.080,46 Sk. Preto sa
pravdepodobný priemerný hodinový zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce určí ako podiel
celkovej dosiahnutej mzdy vydelený počtom odpracovaných hodín. Na základe tohto podielu súd zistil

navrhovateľov pravdepodobný priemerný hodinový zárobok za druhý štvrťrok roku 2002 vo výške357,2752 Sk. Táto suma bola vynásobená priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich pri
osemhodinovom pracovnom čase na kalendárny mesiac, čo predstavuje 173,928 hodín. Výsledkom
tohto súčinu je navrhovateľov pravdepodobný priemerný mesačný zárobok za druhý štvrťrok 2002

vo výške 62.140,- Sk, ktorý je rozhodný pre posúdenie výšky náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti, keďže k vzniku tohto nároku došlo v treťom štvrťroku 2002, keď došlo k pracovnému
úrazu navrhovateľa, ktorý spôsobil jeho dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá trvala do konca mesiaca
februára2002.Trajazamestnanciodporcudosiahlivštvrtomštvrťrokupri1440odpracovanýchhodinách
spolu príjem vo výške 608.443,07 Sk. Preto sa pravdepodobný priemerný hodinový zárobok podľa §

134 ods. 4 Zákonníka práce určí ako podiel celkovej dosiahnutej mzdy vydelený počtom odpracovaných
hodín. Na základe tohto podielu súd zistil navrhovateľov pravdepodobný priemerný hodinový zárobok
za štvrtý štvrťrok roku 2002 vo výške 422,530 Sk. Táto suma bola vynásobená priemerným počtom
pracovných hodín pripadajúcich pri osemhodinovom pracovnom čase na kalendárny mesiac, čo
predstavuje 173,928 hodín. Výsledkom tohto súčinu je navrhovateľov pravdepodobný priemerný
mesačný zárobok za druhý štvrťrok 2002 vo výške 73.489,- Sk, ktorý je rozhodný pre posúdenie výšky

náhrady za stratu na zárobku po skočení práceneschopnosti, keďže k vzniku tohto nároku došlo v prvom
štvrťroku 2003, keď skončila práceneschopnosť navrhovateľa. Takto zistený pravdepodobný zárobok
navrhovateľa však možno použiť len do konca mesiaca júna 2003, keďže z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že len do konca tohto mesiaca by navrhovateľ pracoval u odporcu na jeho pracoviskách v
S. R. N.. Vzhľadom na to, že súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bol pre zistenie

pravdepodobného zárobku povinný zohľadniť to, že pracovný pomer navrhovateľa bol viazaný na
pracovné povolenie a na trvanie prác odporcu v zahraničí. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že navrhovateľ by na pracovisku odporcu v S. R. N. pracoval len do konca júna 2003, súd od júla
2003 vychádzal z priemerného pravdepodobného zárobku navrhovateľa, ktorý by bol zrejme dosiahol
v obdobnom pracovnom zaradení na Slovensku. Preto sa na výpočet náhrady za stratu na zárobku

po skočení práceneschopnosti použije od júla 2003 v konaní zistený priemerný mesačný zárobok
zamestnancov na úseku banskej dopravy v H. B. P., a.s., ktorý vo štvrtom štvrťroku 2002 predstavoval
15.968,- Sk.

Za mesiac september 2002 navrhovateľ kvôli práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom
neodpracovaldeväťpracovnýchzmienvtrvaníosemhodín,kedybybývalpripriemernejhodinovejmzde

357,2752 Sk dosiahol mzdu vo výške 25.724,- Sk. Odporca mu na základe jeho práceneschopnosti v
N. zaplatil náhradu vo výške 547,20 eur, čo pri kurze 42,011 predstavuje 22.988,- Sk. Preto za mesiac
september 2002 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi 25.724,- Sk a 22.988,- Sk,
čo predstavuje 2.736,- Sk. Od tejto sumy je potrebné odpočítať odporcovi poskytnuté nemocenské vo
výške 1.690,- Sk. Takto má odporca za pomernú časť mesiaca septembra 2002 nárok na zaplatenie

náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 1.046,- Sk.

Za mesiac október 2002 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 62.140,- Sk, no
odporca mu zaplatil len 660,40 eur, čo pri kurze 41,577 predstavuje 27.458,- Sk. Preto náhrada na
zárobku počas práceneschopnosti predstavuje za mesiac október 2002 62.140,- Sk po odpočítaní
27.458,- Sk celkom 34.682,- Sk, od ktorej treba odpočítať nemocenské vo výške 5.161,- Sk. Preto

náhrada za stratu na zárobku za mesiac október 2003 predstavuje 29.521,- Sk.

Za mesiac november 2002 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 62.140,- Sk, no
odporca mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje
za mesiac november 2002 sumu 62.140,- Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 4.712,- Sk čiastku
57.428,- Sk.

Za mesiac december 2002 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 62.140,- Sk, no
odporca mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje
za mesiac december 2002 sumu 62.140,- Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 4.936,- Sk čiastku
57.204,- Sk.

Za mesiac január 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 62.140,- Sk, no odporca

mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje za
mesiacjanuár2003sumu62.140,-Skpoodpočítanínemocenskéhovovýške5.161,-Skčiastku56.979,-
Sk.Zamesiacfebruár2003predstavovalpriemernýmesačnýzároboknavrhovateľa62.140,-Sk,noodporca
mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje za
mesiac február 2003 sumu 62.140,- Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 4.488,- Sk čiastku

57.652,- Sk.

Vedľajší účastník na strane odporcu zaplatil navrhovateľovi titulom náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti bez špecifikácie časového obdobia, za ktoré sa náhrada poskytuje 3.203,- Sk. Preto
náhrada za stratu na zárobku navrhovateľa počas práceneschopnosti za obdobie od 18.9.2002 do konca
februára 2003 predstavuje súčet náhrad za jednotlivé mesiace, čo je 259.830,- Sk, od ktorej treba

odpočítať náhradu, ktorú navrhovateľovi poskytol vedľajší účastník na strane odporcu vo výške 3.203,-
Sk. Celkom teda náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 18.9.2002 do
konca mesiaca februára 2003 predstavuje 256.627,- Sk

Za každý z mesiacov marec až jún 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa
73.489,- Sk, no odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na
zárobku po skončení práceneschopnosti predstavuje za každý z mesiacov marec až jún 2003 73.489,-

Sk po odpočítaní čiastočného invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a zárobku, ktorý by odporca
dosiaholvpracovnomzaradenízamestnancasozníženoupracovnouschopnosťou,ktorýsúdurčilpodľa
príjmu takto zamestnaných osôb v roku 2003 vo výške 7.596,- Sk. Preto náhrada za každý z týchto
mesiacov predstavuje 61.788,- Sk, čo je spolu 247.152,- Sk.

Za mesiac júl 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 15.968,- Sk, no odporca

a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení
práceneschopnosti predstavuje za mesiac júl 2003 15.968,- Sk po odpočítaní čiastočného invalidného
dôchodku vo výške 4.105,- Sk a pravdepodobného zárobku vo výške 7.596,- Sk čiastku 4.267,- Sk.

Za mesiac august 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 15.968,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po

skončení práceneschopnosti predstavuje za mesiac august 2003 15.968,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 4.400,- Sk čiastku 7.463,- Sk.

Za mesiac september 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 15.968,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení
práceneschopnosti predstavuje za mesiac september 2003 15.968,- Sk po odpočítaní čiastočného

invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 5.695,- Sk čiastku 6.168,- Sk.

Za mesiac október 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 15.968,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po
skončenípráceneschopnostipredstavujezamesiacoktóber200315.968,-Skpoodpočítaníčiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 8.260,- Sk čiastku 3.603,- Sk.

Za mesiac november 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 15.968,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení
práceneschopnosti predstavuje za mesiac november 2003 15.968,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 7.783,- Sk čiastku 4.080,- Sk.

Za mesiac december 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 15.968,- Sk, no

odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení
práceneschopnosti predstavuje za mesiac december 2003 15.968,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 9.254,- Sk čiastku 2.609,- Sk.

Celkom náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od marca 2003 do
decembra 2003 predstavuje 275.342,- Sk.

Celkom má teda navrhovateľ proti odporcovi titulom náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti nárok na zaplatenie 531.969,- Sk, čo predstavuje
17.658,14eur.Navrhovateľsivnávrhuuplatnilnáhraduvovýške832.467,-Sk,čopredstavuje27.632,84
eur. Preto bol návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie 300.498,- Sk, čo predstavuje 9.974,71 eur
nedôvodný a súd ho zamietol.Navrhovateľ si v podanom návrhu neuplatnil nárok na úrok z omeškania. Navrhovateľ si nárok na úrok
z omeškania z jednotlivých čiastok náhrady za stratu na zárobku uplatnil až svojím podaním doručeným
súdu dňa 10.9.2007. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za stratu na zárobku, pričom posledná čiastka

náhrady za stratu na zárobku za mesiac december 2003 bola splatná do konca januára 2004. Všetky
ostatné splátky náhrady za stratu na zárobku boli splatné ešte pred týmto týmto dňom. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu právo na úroky z omeškania vzniká podľa § 517 Občianskeho zákonníka
prvým dňom omeškania. Preto vo vzťahu k všetkým jednotlivým plneniam náhrady za stratu na zárobku
sa právo navrhovateľa na úrok z omeškania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčalo v

trojročnej premlčacej lehote najneskôr ku koncu januára 2007. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si právo
na úrok z omeškania uplatnil až 10.9.2007, bolo jeho právo na úrok z omeškania premlčané. Preto
súd námietke premlčania odporcu vyhovel a návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľom domáhal úroku z
omeškania zo sumy 832.467,- Sk (27.632,84 eur) od 1.9.2005 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona
o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa

výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Navrhovateľ podal návrh dňa 25.6.2003, keď podľa vtedy platnej úpravy - položky č. 1 sadzobníka
súdnych poplatkov bola sadzba súdneho poplatku z návrhu na začatie konania 5 % z hodnoty predmetu
sporu. Vychádzajúc z týchto ustanovení súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 5% z
navrhovateľovi priznaných 17.658,14 eur, teda vo výške 882,50 eur.

Vzhľadom na to, že predmetom konania je viacero nárokov súd o náhrade trov konania podľa § 151 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.