Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/274/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
M. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. XXXX/XX,. R., proti odporkyni: M. H., nar. X.X.XXXX,. bytom Š. M.
XX,. R., v konaní o zrušenie výživného na nevydatú matku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/52/2010-16 zo dňa 19.5.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok č.k. 2C/52/2010-16 zo dňa 19.5.2010 zamietol návrh navrhovateľa o zrušenie
výživného a nevydatú matku. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že návrh

navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni,
ktorá bola určená rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9C/3/2009 zo dňa 23.2.2009,
ktorým súd schválil zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania, na základe ktorého sa navrhovateľ
zaviazal prispievať na výživu odporkyne výživným vo výške 33,19 € mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom 5.1.2009, pričom súd rozhodol aj o zameškanom výživnom.
Navrhovateľ odôvodňoval skutočnosťou, že prišiel o zamestnanie, preto už nebude mať príjem, ktorý by
postačoval na platenie výživného na maloletú dcéru a na odporkyňu. Prvostupňový súd mal preukázané,

že navrhovateľ uzatvoril so svojim zamestnávateľom 29.3.2010 dohodu o skončení pracovného pomeru,
na základe čoho mal pracovný pomer skončiť 16.4.2010. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
skončil dobrovoľne pracovný pomer na základe dohody, teda prišiel o zamestnanie dobrovoľne. Preto
s poukazom na túto skutočnosť neobstálo jeho tvrdenie, že po uhradení nevyhnutných životných
nákladov vo výške 293,46 € mesačne (nájomné 153,86 €, elektrika 30,- €, káblová televízia 9,60 €),
nebude schopný platiť výživné na maloletú S. H. vo výške 70,- € mesačne a na odporkyňu 33,19 €
mesačne. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ bez dôležitého dôvodu skončil pracovný pomer

dobrovoľne, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval v mesiaci január až apríl 2010
sumu cca 300,- €, prihliadnúc aj na životné náklady odporkyne, ktorá sa stará o maloleté dieťa a poberá
iba rodičovský príspevok vo výške 250,- € mesačne a prídavky na dieťa vo výške 26,- € mesačne, dospel
k právnemu záveru, že s poukazom na skutočnosť, keď sám skončil pracovný pomer, je navrhovateľ
povinný i naďalej prispievať na výživu odporkyne, preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal
prvostupňovému súdu, že neúplne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Zdôraznil, že
žiadal, aby súd vyhovel jeho návrhu a zrušil vyživovaciu povinnosť na M. H., jeho návrhu vyhovené

nebolo. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť
a jeho návrhu vyhovieť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že rozsudok okresného súdu
považuje za správny, preto ho navrhuje potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza
pravdu, pretože o zamestnanie prišiel z dôvodu, že nedodržiaval pracovnú dochádzku alebo viackrát

neprišiel do zamestnania len preto, že zaspal alebo išiel „k lekárovi“. Zamestnávateľ v jeho
vlastnom záujme, aby si mohol nájsť prácu, mu ponúkol rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Tieto
informácie má od jeho kolegov z práce a v prípade potreby sa dajú overiť. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že
nebude mať výživné jednak na dieťa a jednak na ňu ako na matku dieťaťa, nechápe, ako je možné, že
si môže dovoliť platiť tak vysoké nájomné vo výške 293,46 € keď je nezamestnaný. Je dôvodné, aby si
našiel lacnejší podnájom, prípadne môže bývať u rodičov, veď ona býva aj so svojou maloletou dcérou

tiež u rodičov, ktorým musí prispievať sumou 150,- € mesačne, keďže nechce, aby prišli o bývanie,
keďže jej otec je nezamestnaný a matka je na čiastočnom invalidnom dôchodku, preto sa snaží aj ona im
prispievať na nevyhnutné výdavky na bývanie. Chce zdôrazniť aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si neplní
vyživovaciu povinnosť nielen voči nej, ale ani na maloletú dcéru a na základe toho je nútená podávať
každý tretí mesiac trestné oznámenie na Políciu v R.. Aj v súčasnosti je vedené toto trestné stíhanie za

neplnenie si vyživovacej povinnosti.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote účastníkom konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156
ods. 3 vyhlásil rozsudok, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdené ako vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočností rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací

súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje. Preto s poukazom na uvedené rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p., keďže v odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, tak by jej patrilo aj právo na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli,

odvolací súd rozhodol tak, že odporkyni náklady trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.