Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/58/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľov 1/ S. Š.,

bytom T., N. XXXX/X, prechodne bytom H. S., T. XXX,. právne zastúpená JUDr. A. K., advokátom so
sídlom v T., P. XXXX,. 2/ I. Š., bytom T. N. XXXX/X, prechodne bytom H. S., T. XXX. proti odporkyni A.
A., bytom T., N. XXXX/X,. právne zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., L. X/XXX. o určenie
dedičského práva takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ s ú dedičmi po poručiteľovi M. A., nar. XX.XX.XXXX.
a zomr. 08.04.2002.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 6.385,- Sk a zaplatiť ich JUDr.
A. K., advokátovi, T., P. XXXX,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 05.03.2003 sa navrhovatelia domáhali určenia, že obaja sú dedičmi po
poručiteľovi M. A., zomrelom 08.04.2002, a to dedičmi zákonnými, nakoľko s poručiteľom žili najmenej
po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starali o spoločnú
domácnosť. Navrhovatelia uviedli, že v dedičskom konaní po M. A., zomr. 08.04.2002, bolo ich dedičské
právo popreté odporkyňou - manželkou poručiteľa, ako ďalšou dedičkou, preto boli súdnou komisárkou,
notárkou JUDr. Z. K. vyzvaní, aby v lehote 60 dní podali na Okresný súd Trenčín návrh na určenie, či
tvorili s poručiteľom spoločnú domácnosť. Existenciu spoločnej domácnosti s poručiteľom odôvodnili
tým, že navrhovateľka 1/ bola v roku 1989 súdom zverená do pestúnskej starostlivosti poručiteľa a

odporkyne, a z toho dôvodu s nimi od tej doby nepretržite žila a bývala v byte na adrese N. X,. T..
Po uzavretí manželstva v roku 1999 tu bývala aj s manželom, navrhovateľom 2/ a od XX.XX.XXXX
aj s dcérou, pochádzajúcou z manželstva. Navrhovatelia prispievali na úhradu nákladov spojených
s bývaním polovičnou sumou. Spoločne s poručiteľom a odporkyňou sa stravovali, striedavo varili
a nakupovali pracie prachy, čistiace a hygienické potreby. V apríli 2001 odporkyňa z bytu odišla.
Navrhovatelia naďalej uhrádzali polovicu nákladov spojených s bývaním poručiteľovi, spoločne s ním sa
stravovali, navrhovateľka 1/ prala, žehlila, starala sa o byt. Spoločná pokladnica vytvorená nebola. Dva

mesiace po smrti poručiteľa sa odporkyňa nasťahovala späť do bytu aj so svojim priateľom a následne
sa navrhovatelia pre nezhody s odporkyňou odsťahovali k rodičom navrhovateľa 2/. Počas spoločného
bývania navrhovateľov s poručiteľom a predtým aj s odporkyňou bolo spolužitie nekonfliktné, žili spolu
ako normálna bežná rodina, navrhovateľka 1/ mala poručiteľa a odporkyňu za rodičov. Navrhovatelia
žiadali priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko navrhovatelia s poručiteľom nikdy netvorili
spoločnú domácnosť. Uviedla, že navrhovatelia po uzavretí manželstva bývali spoločne s poručiteľoma odporkyňou v ich byte, vytvorili si však vlastnú samostatnú domácnosť. Nebola zriadená spoločná
pokladňa, každá rodina hospodárila so svojimi peniazmi samostatne, samostatne si nakupovala,
varila, prala a žehlila. Každý si upratoval svoju časť a spoločné priestory. V roku 2000 došlo k zhoršeniu

vzťahov medzi navrhovateľmi a odporkyňou s poručiteľom. Odporkyňa od 27.05.2001 v byte nebývala,
bývala u svojej matky, neskôr v podnájme s priateľom, a to až do smrti poručiteľa. Naďalej však platila
poplatky za byt, ale navrhovatelia jej na tieto neprispievali. Odporkyňa mala navrhovateľku 1/ ako dcéru,
pokiaľ sa nevydala. Aj potom spolu dobre vychádzali, len sa oddelili. Odporkyňa žiadala priznať náhradu
trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia odporkyne, výsluchom účastníkov konania,
oboznámením zápisnice zo dňa 28.01.2003 z dedičského konania 21D/813/2002, 7Dnot/78/2002 po
poručiteľovi M. A., zomr. 08.04.2002, oboznámením oznámenia o uzavretí manželstva navrhovateľov,
potvrdenia M. Ú. T. o trvalom pobyte zo dňa 02.10.2002, rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. P
39/86-30 zo dňa 17.08.1989, výsluchom svedkýň M. B. a A. P. a zistil tento skutkový stav veci:

Ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 28.01.2003 z dedičského konania 21D/813/2002, 7Dnot/78/2002,

poručiteľ M. A. zomrel dňa 08.04.2002. V dedičskom konaní po poručiteľovi, ktoré je vedené notárkou
JUDr. Z. K. ako súdnou komisárkou, poverenou Okresným súdom Trenčín, poprela odporkyňa ako
manželka a dedička poručiteľa dedičské právo navrhovateľov, nakoľko s poručiteľom netvorili spoločnú
domácnosť. Súdna komisárka poučila a vyzvala navrhovateľov, aby svoje právo uplatnili žalobou na
určenie, či tvorili s poručiteľom spoločnú domácnosť.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov, z rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. k. P 39/86-30 zo dňa
17.08.1989, oznámenia o uzavretí manželstva navrhovateľov a z potvrdenia M. T. o trvalom pobyte
mal súd za preukázané, že poručiteľ a navrhovatelia spolu nepretržite žili v trojizbovom byte na adrese
N. X,. T., a to s navrhovateľkou 1/ od roku 1989, kedy bola ako desaťročná zverená do pestúnskej
starostlivosti poručiteľovi a jeho manželke (odporkyni) a s navrhovateľom 2/ od uzavretia manželstva

s navrhovateľkou 1/, teda od septembra roku 1999. Počas spolužitia poručiteľa s navrhovateľmi mali
všetci na uvedenej adrese aj trvalý pobyt. Odporkyňa s poručiteľom mali navrhovateľku 1/ ako dcéru.
Spolu dobre vychádzali aj po tom, ako sa vydala. Vzťah navrhovateľov k poručiteľovi a odporkyni
bol nekonfliktný, vychádzali spolu ako rodina. Odporkyňa sa z bytu odsťahovala v období apríl - máj
2001, teda približne rok pred smrťou poručiteľa k svojej matke, neskôr žila so svojim priateľom. Do bytu

sa vrátila až po smrti poručiteľa.

Odkedy bola navrhovateľka 1/ schopná sa samostatne živiť, prispievala jednou tretinou, sumou 1.000,-
Sk na spoločnú domácnosť. Po uzavretí manželstva s navrhovateľom 2/ sa tento so súhlasom poručiteľa
a jeho manželky nasťahoval do trojizbového bytu, v ktorom žili. Navrhovatelia v byte užívali jednu izbu.
Rovnako tak jednu izbu užívali poručiteľ spolu s odporkyňou a ostatné priestory užívali a udržiavali všetci

spoločne. Od toho času prispievali navrhovatelia na úhradu nákladov na domácnosť polovičnou sumou,
1.600,- Sk, ktorú odovzdávali do rúk odporkyne, ktorá výdavky platila zo svojho inkasa. Po odsťahovaní
sa odporkyne platili navrhovatelia poručiteľovi. V rámci spoločného bývania navrhovateľov s poručiteľom
nebola rozdelená špajza, spočiatku mali len jednu chladničku, neskôr si navrhovatelia chladničku kúpili.
V byte boli dva televízory. Spoločná pokladňa ani spoločný účet vytvorené neboli.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred

jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.

V danom prípade mal súd za to, že existencia naliehavého právneho záujmu požadovaná § 80 písm.

c) O.s.p. je daná, nakoľko bez určenia, či navrhovatelia sú alebo nie sú dedičmi po poručiteľovi z titulu
spoločnej domácnosti, by medzi účastníkmi konania bol stav objektívnej právnej neistoty v osobách
dedičov, ktorý by bol ohrozením právneho postavenia navrhovateľov.

Pre určenie existencie dedičského práva navrhovateľov bolo rozhodujúce, či bola splnená zákonná
podmienka, nevyhnutná na vznik dedičského práva zo zákona. Touto podmienkou bola spoločná
domácnosť navrhovateľov s poručiteľom po dobu najmenej jedného roku pred jeho smrťou a súčasne

starostlivosť navrhovateľov o spoločnú domácnosť v danom období.

Súd mal za to, že v rozhodnom období jedného roku pred smrťou poručiteľa tvoril poručiteľ
a navrhovatelia spoločnú domácnosť, teda spoločenstvo osôb spolu trvalo žijúcich a spoločne
uhradzujúcich náklady na svoje potreby. V konaní sa preukázalo, že navrhovatelia s poručiteľom žili
spolu v jednom byte až do jeho smrti, a to podstatne dlhšiu dobu ako zákonom požadovaný jeden rok.

Rovnako je možné usudzovať, že sa jednalo o spolužitie trvalé, keďže tu mali navrhovatelia trvalý pobyt
a žili tu ako manželia viac ako 2 roky, dokonca aj po narodení dieťaťa. Najspornejšou otázkou existencie
spoločnej domácnosti bolo spoločné uhradzovanie nákladov na svoje potreby. Spoločné uhradzovanie
nákladov na svoje potreby nemožno chápať len ako existenciu spoločnej pokladnice, do ktorej by plynuli
príjmy všetkých členov domácnosti, a z ktorej by sa uhrádzali všetky ich potreby. V danom prípade

tvorili spoločnú domácnosť dva manželské páry, neskôr navrhovatelia 1/, 2/ a poručiteľ. Pri takomto
spolužití je spoločná pokladnica v uvedenom zmysle vylúčená a nemožno ňou podmieňovať existenciu
spoločnej domácnosti. Spoločné uhradzovanie nákladov medzi navrhovateľmi a poručiteľom spočívalo
v pravidelných finančných príspevkoch navrhovateľov na chod domácnosti, nákupmi potrieb pre
domácnosť, ako aj v používaní vecí dennej spotreby obyvateľmi bytu bez rozlišovania, komu tieto veci

patria, na ktoré možno usudzovať zo vzájomného vzťahu poručiteľa a navrhovateľov, ktorý dosahoval
kvality vzťahu rodičov a detí. Ako uviedla aj odporkyňa, navrhovateľku 1/ mala ako dcéru, pokiaľ sa
nevydala. Aj potom spolu dobre vychádzali, len sa oddelili. Je prirodzené, že po uzavretí manželstva
navrhovateľov a prisťahovaní sa navrhovateľa 2/ došlo k istému oddeleniu, resp. osamostatneniu sa
mladej rodiny od poručiteľa a odporkyne, ako to aj odporkyňa vnímala. Toto oddelenie však nedosiahlo

takej miery, že by zanikla spoločná domácnosť navrhovateľky 1/ s poručiteľom a odporkyňou a vytvorila
sa samostatná spoločná domácnosť navrhovateľov. Práve naopak, príchodom navrhovateľa 2/ sa aj
tento stal ďalším členom existujúcej spoločnej domácnosti. Taktiež narodením dieťaťa navrhovateľom
dostali ich potreby širší rozsah, čo vyvolalo potrebu novej chladničky.

Navrhovatelia sa podieľali na údržbe bytu a domácich prácach. Možno dôvodne predpokladať, že po

odchode odporkyne z domácnosti ešte väčšou mierou ako dovtedy. Vzhľadom na to súd dôvodil, že popri
preukázanej existencii spoločnej domácnosti bola na strane navrhovateľov splnená aj druhá podmienka
vzniku dedičského práva podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to starostlivosť o spoločnú
domácnosť a z toho dôvodu určil, že navrhovatelia sú dedičmi po poručiteľovi M. A..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov,

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovatelia boli v konaní plne úspešní, preto im
proti neúspešnej odporkyni patrí uplatnená plná náhrada trov konania v sume 6.385,- Sk. Táto suma
predstavuje náhradu za súdny poplatok z návrhu vo výške 1.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia 1
x 1.260,- Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2006, 2 x 1.371,- Sk za účasť na pojednávaní

19.01.2007 a 09.02.2007, 1 x 685,- Sk ako 1/2 odmeny za účasť na pojednávaní 13.02.2007, 1 x 164,-
Sk režijný paušál v roku 2006 a 3 x 178,- Sk režijný paušál v roku 2007.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).