Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľov v
rade: 1/ M. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom Š. XXXX/X,. R., 2/ P. Š., nar. X.X.XXXX,. bytom Š. XXXX/X,. R.,
obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou - matkou A. Š., rod. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom Š. XXXX/
X, R. proti odporcovi: P. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. XXX/X,. R., v konaní o zvýšenie výživného, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/126/2010-71 zo dňa 15.11.2010,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
4P/261/2007-137 zo dňa 24.6.2008 v spojení s opravným uznesením č. k. 4P/261/2007-150 zo dňa
18.8.2008 tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa v 1/ rade zvýšeným výživným vo
výške 115,- € mesačne a na výživu navrhovateľa v 2/ rade výživným vo výške 100,- € mesačne počnúc
od 14.10.2010, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.
Zameškané výživné za obdobie od 14.10.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 9,3 € na navrhovateľa
v 1/ rade a zameškané výživné za obdobie od 14.10.2010 do vyhlásenia rozsudku na navrhovateľa v
2/ rade vo výške 22,35 € je odporca povinný zaplatiť do 30-tich dní od vyhlásenia rozsudku k rukám

navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. V ostatnej časti prvostupňový súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svojerozhodnutieodôvodnilprvostupňovýsúdpoukazomnaust.§62ods.1,2,3,4,5,ust.,§75ods.1,§
78 ods. 1,3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh
navrhovateľov na zvýšenie výživného je sčasti dôvodný. Prvostupňový súd konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 4P/261/2007
zo dňa 24.6.2008 došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ktorí

sú vekovo starší, pričom navrhovateľ v 1/ rade začal študovať na vysokej škole a navrhovateľ v 2/ rade
študuje na S. E. v L.. H.. Zdôraznil, že je nepochybné, že so štúdiom na vysokej škole, ako aj so štúdiom
vo vyššom ročníku sú spojené vyššie výdavky, ktoré ich matka nie je schopná uhrádzať zo svojho príjmu.
Príjem matky sa od poslednej úpravy výživného nezmenil, príjem odporcu mierne poklesol. Vzhľadom
na vývoj životných nákladov, ako aj vzhľadom na vek navrhovateľov, ako aj štúdium na vysokej škole a
strednej škole, zvýšil prvostupňový súd výživné na navrhovateľa v 1/ rade na sumu 115,- € mesačne a
na navrhovateľa v 2/ rade na sumu 100,- € mesačne, ktoré výživné aspoň sčasti pokryje odôvodnenévýdavkynavrhovateľovazároveňjevmožnostiachaschopnostiachodporcuposkytovaťtaktostanovené
výživné na výživu svojich synov. Pokiaľ navrhovatelia žiadali zvýšiť výživné na sumu 160,- € mesačne
na každého z nich, prvostupňový súd v časti presahujúcej priznané výživné ich návrh ako nedôvodný

zamietol, nakoľko nebola preukázaná také zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného
až na sumu 160,- € mesačne, keď samotný odporca nemá taký príjem, z ktorého by mohol prispievať
na ich výživu uvedenou čiastkou, navyše od poslednej úpravy výživného nedošlo k nárastu jeho príjmu.
Skutočnosť, že odporcovi bola vyplatená čiastka 300 000,- Sk titulom vyporiadania BSM, nie je dôvodom
na zvýšenie výživného, vzhľadom k tomu, že sa jedná o podiel na zaniknutom BSM, keď podiely oboch

manželov sú rovnaké. Počiatok zvýšenia výživného určil prvostupňový súd od podania návrhu na súd,
t. j. od 14.10.2010, z toho dôvodu vzniklo odporcovi zameškané výživné za obdobie od 14.10.2010 do
vyhlásenia rozsudku vo výške 9,30 € v prípade navrhovateľa v 1/ rade a pre navrhovateľa v 2/ rade vo
výške 22,35 € (pomerná časť za mesiac október a november 2010). O trovách konania prvostupňový súd
rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu
nepriznal, keď navrhovatelia, ako aj odporca, mali vo veci úspech čiastočný.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie odporca. Namietal,
že prvostupňový súd mu včas neoznámil zmenu sudcu k vytýčenému pojednávaniu. Taktiež žiadal
o preskúmanie výšky stavebného sporenia bývalej manželky, čo nebolo zohľadnené. Taktiež neboli
vypočutí jeho plnoletí synovia, o čo žiadal. Mal za to, že matka jednala účelovo, nakoľko mala od synov
plnú moc, o čom nebol včas upovedomený, čo vypovedala vo svoj prospech. Odporca mal za to, že

prvostupňový súd nezohľadnil, že od posledného rozsudku sa jeho príjmové pomery nezmenili a skôr
uvažoval o znížení výživného. Na pojednávaní taktiež upozornil, že starší syn mu oznámil, že bude
musieť ukončiť VŠ, nakoľko mu chýbajú skúšky za minulý a tiež tento ročník. Odporca uviedol, že
synovia si privyrábajú brigádnicky, čo prvostupňový súd nezohľadnil. Pre tieto dôvody odporca žiadal,
aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok ako nedôvodný.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom ich splnomocnenej zástupkyne. Uviedli,
že o zmene sudcu sa odporca mohol informovať kedykoľvek do pojednávania nahliadnutím do spisu, i
pred samotným pojednávaním sa k tejto otázke mohol vyjadriť, no neurobil tak, keďže zrejme nemal na
to dôvod. Ohľadne preskúmania výšky stavebného sporenia matky uviedli, že už v konaní o výživné v
roku 2008 táto súdu dokladovala, že nemá žiadne stavebné sporenie, ale stavebný úver, ktorý spláca

mesačne po 82,- € od roku 2008, ktorý si vzala, aby mohla vyplatiť odporcu z BSM a zároveň aby
zabezpečila a udržala bývanie pre seba a navrhovateľov. Naopak poukázali na to, že odporcovi zrejme
jeho finančná situácia dovoľuje ešte aj sporiť, keďže si zriadil stavebné sporenie v mesačnej čiastke 30,-
€.Ďalejbolokonštatované,ženavrhovateliamatkusplnomocnilinaichzastupovanievtejtoveci,nakoľko
oni sami sú zaneprázdnení školskými povinnosťami, keď obaja študujú mimo miesta trvalého bydliska a

domov prichádzajú v podvečerných hodinách. Navrhovatelia konštatovali, že od posledného návrhu na
úpravu výživného podaného v septembri 2007 uplynuli už 3 roky a došlo u nich k zmene pomerov, pričom
uviedli, že polovicu terajšieho výživného len precestujú a doteraz mimoriadne náklady na väčšie veci
potrebné k štúdiu znášala matka navrhovateľov, keď odporca im na to nikdy nechcel prispieť. Domnienky
o štúdiu navrhovateľa v 1/ rade, či a kedy bude končiť štúdium považovali za irelevantné, nakoľko

zvýšené výživné sa týka mesiacov od októbra 2010 doteraz, kedy bol a stále je študentom VŠ, pričom ak
by sa niečo zmenilo v tomto smere, situácia sa bude posudzovať nanovo. Ďalej uviedli, že v lete si našli
brigádu, čo im slúžilo ako vreckové na leto pre ich potrebu. Navrhovatelia s navrhovaným zvýšením o
15,- € neboli spokojní, pričom za primerané okolnostiam i možnostiam odporcu tak, aby životná úroveň
všetkých zúčastnených bola aspoň približne rovnaká, považovali zvýšenie o 25,- € na navrhovateľa v

1/ rade a o 35,- € na navrhovateľa v 2/ rade. Svoju požiadavku opierali aj o fakt, že prvostupňový súde
pri zvýšení o 15,- € na oboch vychádzal z priemerného mesačného zárobku odporcu v sume 424,17 €
a nie zo skutočného v sume 471,29 €, nakoľko chybu vo výpočte urobila účtovníčka, pričom na chybu
bol upozornený prvostupňový súd aj pri čítaní rozsudku, avšak nebolo to už zohľadnené s odkazom
na možnosť odvolania. Preto navrhovali, aby odvolací súd po prešetrení uvedených skutočností zmenil

prvostupňový rozsudok tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa v1/ rade zvýšeným
výživným vo výške 135,- € mesačne a na výživu navrhovateľa v 2/ rade výživným vo výške 125,- €
mesačne počnúc od 14.10.2010 vždy do 15.-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, predloženého spisu a vyhodnotením
tvrdení uvedených účastníkmi, mal odvolací súd preukázané, že prvostupňový súd v danom konaní
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o
trovách konania a vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, keď skúmal tak existenciu oprávnených a

odôvodnených potrieb na strane navrhovateľov, ale skúmal aj možnosti a schopnosti odporcu prispievať
na ich výživu a dospel k správnemu právnemu záveru, keď čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľov a
uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa v 1/ rade zvýšeným výživným vo výške
115,- € mesačne a na výživu navrhovateľa v 2/ rade výživným vo výške 100,- € mesačne. Odvolací súd
sa taktiež stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu o povinnosti odporcu zaplatiť nedoplatok na

výživnom za obdobie od 14.10.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 9,3 € na navrhovateľa v 1/ rade a
vo výške 22,35 € na navrhovateľa v 2/ rade do 30-tich dní od vyhlásenia rozsudku k rukám navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade.

Z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine vyplýva, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný
nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Uvedený nárok dieťaťa trvá do doby, kým nie je schopné sa samostatne živiť. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku, pričom je potrebné posudzovať ich aj v nadväznosti na
jeho výdavky, napr. náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením,
zdravotným stavom, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami,

splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Na strane oprávneného
zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Zákon zároveň umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti a to

najmä s prihliadnutím na zmenu osobných a majetkových pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj rodiča. K
vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru,
pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi
súd.

Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného

došlo k zmene pomerov u navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ktorí sú vekovo starší. Navrhovateľ v 1/ rade je
študentom 2. ročníka denného štúdia E. F. Ž. U. v Ž., navrhovateľ v 2/ rade je študentom 4. ročníka S. O.
Š. E. v L.. H., s čím súvisí zvýšenie výdavkov na ich štúdium, výdavkov na stravu, ošatenie, cestovné.
Na strane odporcu bol preukázaný pokles príjmu od poslednej úpravy výživného, u matky navrhovateľov
sa od tejto doby príjem nezmenil.

Na základe vyššie uvedených zákonných podmienok uplatňovaných pri rozhodovaní súdu o výživnom
a ich aplikáciou na prejednávanú vec, odvolací súd, zhodne s prvostupňovým súdom, dospel k záveru,
že vzhľadom na zmenu pomerov na strane navrhovateľov, predovšetkým na zvýšené náklady na
zabezpečenie ich základných životných potrieb s ohľadom na vek, na štúdium na vysokej a strednejškole, sú čiastočne dané dôvody pre zvýšenie výživného. Odvolací súd však v tomto smere zdôrazňuje,
že odôvodnené potreby oprávnených sú ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi
na strane odporcu ako povinného, pričom v možnostiach odporcu, vzhľadom na skutočnosť, že jeho

priemerný mesačný príjem predstavuje 424,17 €, je platiť výživné v sume 115,- € mesačne na
navrhovateľa v 1/ rade a v sume 100,- € mesačne na navrhovateľa v 2/ rade.

K námietkam odporcu v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto sú nedôvodné, nakoľko
pokiaľ odporca nesúhlasil so zmenou sudcu z nejakého dôvodu, mohol vzniesť námietku zaujatosti
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ odporca namietal zastupovanie

navrhovateľov v konaní ich matkou, odvolací súd poukazuje na č. l. 12 a 13 spisu, kde sa nachádzajú
plnomocenstvá od oboch navrhovateľov pre ich matku, pričom uvedená skutočnosť bola konštatovaná
aj na pojednávaní vedenom na prvostupňovom súde dňa 15.11.2010. Pokiaľ odporca namietal, že
prvostupňový súd pri zvýšení výživného nebral ohľad na jeho príjem, na skutočnosť, že navrhovatelia
pracujú brigádnicky, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ v 1/ rade bude musieť ukončiť vysokoškolské
štúdium, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu

(strana 5) je nepochybne zrejmé, že tento sa zaoberal príjmom odporcu, keď konštatoval, že nevyhovel
návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu, pretože odporca nemá taký príjem, z ktorého by mohol
prispievaťnaichvýživupožadovanoučiastkou,navyšeodposlednejúpravyvýživnéhonedošloknárastu
jeho príjmu. Pokiaľ aj navrhovatelia pracujú brigádnicky odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že
schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Z ust. § 154 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozhodnutie súdu vychádza z
pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Pokiaľ teda podľa tvrdení odporcu navrhovateľ
v1/radebudemusieťukončiťvysokoškolskéštúdium,odporcabudemôcťuvedenúskutočnosťnamietať

až keď k ukončeniu štúdia reálne a preukázateľne dôjde. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania
súdu navrhovateľ v 1/ rade je študentom, námietka odporcu v tomto smere je nedôvodná.

Odvolací súd vo vzťahu k vyjadreniu navrhovateľov k odvolaniu odporcu, v ktorom žiadali zmenu
rozhodnutia prvostupňového súdu v zmysle zvýšenia určeného výživného, konštatuje, že pokiaľ
navrhovatelia s výškou vyživovacej povinnosti určenou prvostupňovým súdom nesúhlasili, mali právo

podať proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu riadne odvolanie. Nakoľko odvolanie podal
odporca, odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., nemôže zmeniť rozhodnutie v jeho neprospech,
t. j. nemôže rozhodnúť o odvolaní tak, že výsledok apelácie zhorší postavenie odvolateľa.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 v
spojení s ust. § 224 ods. 1 Os.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, ktorí si však náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili a preto im náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.