Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Eva Vékonyová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/229/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.EvouVékonyovouvprávnejvecinavrhovateľaĽ.T.,štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom B. č. XXX,. v konaní zast. JUDr. Z. N., so sídlom B., V. X proti
odporcovi S. A. D. T., akciová spoločnosť, so sídlom T., Z. XX. o zaplatenie 2.414,- Sk s príslušenstvom
takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.414,- Sk a náhradu trov konania
vo výške 500,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy
2.414,- Sk ako nevyplatených prémií, na ktoré mu vznikol nárok podľa kolektívnej zmluvy a prémiového
poriadku. Uviedol, že v roku 2004 pracoval u odporcu ako vodič autobusovej linky T.-B., pričom jazdil
na autobuse KAROSA C 734.40 Turbo, ŠPZ T. XXX. A.. Odporca ako zamestnávateľ vydal smernicu,
ktorou určil spotrebu pohonných hmôt, ktorú má vodič dosiahnuť. Takto určená spotreba bola základom
pre posudzovanie nároku zamestnancov - vodičov na prémie. Navrhovateľ namietal, že určenú normu
nemohol objektívne splniť, nakoľko mu to neumožňoval technický stav vozidla. Správanie odporcu
považoval za šikanózne.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pri krátení prémií navrhovateľa za mesiace máj-august 2004
postupoval v súlade s platnými internými normami. Poukázal na to, že dňa 10.5.2005 bolo vykonané
úradné meranie spotreby paliva pre autobus značky KAROSA C 734.1340, na ktorom jazdil navrhovateľ.
Podľa výsledkov merania je prevádzková spotreba 21.54 dm3 paliva na 100 km, pričom internou
smernicou bola určená základná podniková norma spotreby 23,03l /100 km. Z uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľ jazdil nehospodárne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka J. O., oboznámením pracovnej
zmluvy, preradenky zo dňa 6.6.1986, listu nazvaného meranie spotreby na vybraných linkách a smeroch
zo dňa 7.6.2004, prémiového poriadku zo dňa 29.3.2004, smernice odporcu č. 1/2004 zo dňa 1.2.2004,
sťažnosti navrhovateľa zo dňa 14.7.2004, stanoviska k sťažnosti zo dňa 16.7.2004, oznámenia o
nadspotrebe za mesiac jún, záverov rokovania výboru ZO ohľadne vyhodnocovania spotreby APH zo
dňa 11.8.2004, stanoviska odporcu k záverom Z. N. V. zo dňa 19.8.2004, žiadosti o vykonanie kontroly
dodržiavaniakolektívnejzmluvy,odpovedenažiadosťoprešetreniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnej
zmluvy, potvrdenia odporcu o výške krátených prémií, vyjadrenia odporcu k návrhu zo dňa 25.10.2005,
záznamu o skúške spotreby paliva č. 15/5/2005, osvedčenia o úradnom meraní č. 15/5/2005, záznamov
o spotrebe na vozidle navrhovateľa, písomného vyjadrenia navrhovateľa, doplnenia návrhu, stanoviska
predstavenstva odporcu k sťažnosti navrhovateľa, sumarizácie spotreby navrhovateľa v rokoch 2003a 2004, spotreby navrhovateľa za mesiace máj -august 2004, kópie technického preukazu, denných
záznamov o výkone autobusu, zmeny zaradenia zo dňa 27.1.2005, triedneho výkazu zo školenia
vodičov z povolania zo dňa 6.2.2003, dodatku č. 2 zo dňa 31.1.2005 k prémiovému poriadku, dohody
o hmotnej zodpovednosti, vnútropodnikového listu zo dňa 31.8.2005, smernice odporcu o normovaní a
vyhodnocovaní spotreby pohonných hmôt zo dňa 30.1.2006, smernice č. 1/2005 a zistil tento skutkový
stav:
Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 3.5.1979 a preradenky zo dňa 6.6.1986 vyplynulo, že
navrhovateľ pracoval u právneho predchodcu odporcu ako vodič. V konaní nebolo sporné, že v roku
2004 jazdil na autobuse KAROSA C 734.40 Turbo, ŠPZ T. XXX. A. na linke T. - B..
Od 1.3.2004 platil u odporcu prémiový poriadok, podľa ktorého vodičom patrila mesačná prémia
závislá na hospodárskom výsledku odporcu a pracovnom hodnotení zamestnanca, v rámci ktorého sa
zohľadňovala spotreba APH. V zmysle článku 3 bodu 4 tohto poriadku mal vykonať odmeňovanie za
úsporu motorovej nafty a krátenie za jej nadspotrebu, v prípadoch, keď k nej preukázateľne došlo zo
zavinenia vodiča vedúci M., prímestskej, diaľkovej a nepravidelnej dopravy.
Podľa čl. 1 internej smernice odporcu č. 1/2004 zo dňa 1.2.2004, ktorej predmetom bolo normovanie,
vyhodnocovanie spotreby APH vozidiel a odmeňovanie zamestnancov za úsporu a nadspotrebu APH,
bolo povinnosťou odporcu denne normovať a vyhodnocovať spotrebu APH s tým, že ak dôjde medzi
skutočnou a normovanou spotrebou k rozdielu +-10% bol povinný jej zistiť príčinu. V prípade zistenia
prevádzkových príčin mal vykonať prenormovanie. Podľa čl. 10 normy bolo povinnosťou smenového
majstra denne riešiť prípady nadspotreby a v prípadoch, ak by presiahla 10 %, mal postúpiť vec
prevádzkovému majstrovi, ktorý sa mal postarať o jej okamžité riešenie po technickej stránke. V
prípadoch, keď sa preukázalo, že vznikla zanedbaním povinností vodiča, mal smenový majster vec
postúpiť priamemu nadriadenému. Pre typ autobusu, na ktorom jazdil navrhovateľ, bola touto smernicou
stanovená spotreba 24,5 l/na 100 km. Podľa vyjadrenia účastníkov bola po prelitrovaní uskutočnenom
dňa 3.6.2004 pre vozidlo navrhovateľa určená spotreba 23,3 l/100 km.
Z korešpondencie medzi účastníkmi vyplynulo, že navrhovateľ potom, ako u neho bola zistená
nadspotreba APH namietal, že nie je možné stanovenú normu dodržať. Uvedenú
situáciu riešila aj základná organizácia nezávislého odborového zväzu verejnej cestnej prepravy. Podľa
šetrenia I. P. T. odporca porušil zákon, keď smernicu neprerokoval so zástupcami zamestnancov a
uplatnil ju so spätnou platnosťou.
Podľa predložených záznamov mal navrhovateľ v mesiaci jún nadspotrebu 127 l, v mesiaci júl 71 l,
august 32 l a september 60 l. Podľa potvrdenia odporcu zo dňa 22.10.2004 boli z dôvodu nadspotreby
navrhovateľovi krátené prémie a to za mesiac jún vo výške 413,-Sk, júl vo výške 1.024,- Sk, august vo
výške 369,- Sk a september 608,- Sk.
Podľa záznamu o meraní spotreby paliva bolo dňa 10.5.2005 na autobuse, na ktorom v roku 2004 jazdil
navrhovateľ, uskutočnené úradné meranie. Podľa jeho výsledkov bola spotreba vozidla 21,54 dm3/100
km v letnom období s rozšírenou neistotou.
Zo svedeckej výpovede J. O., ktorý v roku 2004 pracoval u odporcu ako vedúci úseku prevádzky,
vyplynulo, že denné merania spotreby mali na starosti dopravní majstri a garážmajstri. Títo podľa neho
postupovali tak, že v prípade zistenej nadspotreby s touto skutočnosťou oboznámili vodiča, ktorý mohol
uviesť, že má na vozidle technické závady a majster rozhodol o oprávnenosti takto vznesenej námietky
vodiča a prípadnej anulácii nadspotreby.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný. Navrhovateľ bol v roku 2004 zamestnaný u odporcu ako vodič na autobusovej linke T.-B.,
pričom jazdil na autobuse značky KAROSA C 734.40 Turbo.
Odporca a odborový orgán uzavreli dňa 19.6.2000 kolektívnu zmluvu, ktorej súčasťou ako dodatok č.
4 bol prémiový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.3.2004. V zmysle tohto prémiového poriadku
bola jedným z kritérií odmeňovania aj úspora resp. nadspotreba pohonných hmôt. Z čl. 3 bodu 4 vyplýva,
že ku kráteniu prémií ako nadstavbovej zložky mzdy mal byť pristúpené len v prípadoch nadspotreby
nafty preukázateľne zavinenej vodičom. Internou smernicou č. 1/2004 účinnou od 1.2.2004 odporca
určil zásady pre normovanie a vyhodnocovanie spotreby pohonných hmôt a konkretizoval odmeňovanie
zamestnancov za úsporu a nadspotrebu APH. Táto smernica taktiež vychádza zo stanovenej zásady,
že k postihu zamestnanca krátením prémií dôjde len prípade nadspotreby, ku ktorej došlo v dôsledku
zavineného správania zamestnanca. Súčasne v čl. 10 určil povinnosť riešiť zistený prípad nadspotreby
prednostne s dielenským majstrom za účelom zistenia, či k nej nedošlo v dôsledku závad technického
charakteru. Súčasne norma určila pre typ vozidla, na ktorom jazdil navrhovateľ, spotrebu 24,5 litra na
100 km. Vzhľadom na obtiažnosť a prevádzkové podmienky trasy, na ktorej jazdil navrhovateľ, mu
odporca určil spotrebu 23,03 l/100 km. Podľa meraní vykonaných odporcom mal navrhovateľ v mesiaci
jún nadspotrebu 127 l, júl 71 l, august 32 l a september 60 l. Z uvedeného dôvodu mu boli krátené
prémie za uvedené mesiace v celkovej výške 2.414,- Sk.
V konaní nebolo preukázané, že odporca pri krátení prémií navrhovateľa postupoval v súlade s
prémiovým poriadkom, ktorý bol súčasťou kolektívnej zmluvy a internej smernice č. 1/2004. Odporca
stanovil pre jednotlivé typy vozidiel spotrebu nafty na 100 km a vykonával merania spotreby pri
jednotlivých vozidlách. Pri mesačnej sumarizácii týchto meraní však automaticky považoval nameranú
spotrebu za dôvod krátenia nadstavbovej zložky mzdy, bez toho, aby robil kroky k preukázaniu zavinenia
vodiča. Takto tomu bolo aj v prípade nadspotreby zistenej u navrhovateľa. Odporca síce uviedol, že k
nameranej nadspotrebe došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy navrhovateľa, ale súdu žiadnym
spôsobom neobjasnil, na základe akých zistení dospel k tomuto záveru. Rovnako odporca nepreukázal,
že postupoval v súlade s internou normou, ktorá mu ukladala povinnosť zisťovať príčinu nadspotreby,
napr. v zmysle čl. 10 mal z vlastnej iniciatívy preveriť technický stav vozidla, v zmysle čl. 1 mal zvážiť aj
prenormovanie stanovenej spotreby. Naopak z výpovede svedka J. O. vyplynulo, že pri bežnom postupe
sa musel sám vodič zbaviť zodpovednosti tak, že poukázal na konkrétne technické vady na vozidle.
Odporca potom určil, či mu tieto argumenty uzná a nameranú nadspotrebu anuluje. Vzhľadom na
uvedené súd dospel k záveru, že ku kráteniu prémií navrhovateľa za mesiace jún - september 2004 v
celkovej výške 2.414,- Sk došlo v rozpore s prémiovým poriadkom, ktorý je súčasťou kolektívnej zmluvy
a internou smernicou. Na základe uvedeného uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 2.414,- Sk.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a súd mu z tohto
dôvodu priznal náhradu trov konania vo výške 500,- Sk, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za
podaný návrh. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený zástupcom, ktorý nebol advokátom. Tento zástupca
si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 3.000,- Sk, spočívajúcu v cestovnom za 3 cesty z
B. do T. a späť, náhrada za stratu času za 10 hodín á 100,- Sk a náhrada za poštovné, telefón a iné
výdaje v sume 200,- Sk. K uvedenej náhrade trov nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal, že
mu takéto náklady vznikli a z ktorých by vyplývala ich výška. Podľa § 75 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z.
na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie nákladov
zástupcu účastníka, ktorý nie je advokátom sa primerane použijú ustanovenia § 72 až 74 tejto vyhlášky.
Podľa § 72 vyhl. potom k hotovým výdavkom takéhoto zástupcu účastníka patria účelne vynaložené
náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie, pričom sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.Vzhľadom na to, že zástupca navrhovateľa súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, v akej výške mu
vznikli náklady na cestovné a poštovné a v zmysle vyhl. MS SR č. 543/05 Z.z. mu nie je možné priznať
paušalizovanú náhradu za stratu času, súd mu takúto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.