Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/606/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobkýň 1/ M. G., bytom

D. N. V., C. XX/XX,. 2/ Ing. E. B., bytom T., D. XXXX/XX. proti žalovanému Z. S., bytom D. N. V., P. K.
XXX/XX,. zastúpenému Mgr. M. H., advokátom so sídlom B., J. K. XXX/XX. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam 44.690,- Sk so 17,6 % úrokom zo sumy 7.900,- Sk od
16.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 7.400,- Sk od 16.03.2001 do zaplatenia, zo sumy 29.392,- Sk od
01.04.2001 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania 3.934,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa právny predchodca žalobkýň D. G. domáhal proti žalovanému zaplatenia 44.690,-
Sk so 17,6 % úrokom zo sumy 7.900,- Sk od 16.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 7.400,- Sk od

16.03.2001 do zaplatenia, zo sumy 29.392,- Sk od 01.04.2001 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.11.2000 bol do 31.03.2001 zamestnancom
žalovaného a tento mu nevyplatil mzdu za mesiace 1/2001 vo výške 7.900,- Sk, 2/2001 vo výške 7.400,-
Sk, diéty vo výške 13.680,- Sk a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a výpovednú dobu vo výške
15.712,- Sk.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko mu zo strany žalobcu nebol predložený výkaz odpracovaných
hodín, na základe ktorého by bolo možné vypočítať mzdu a diéty. Uviedol, že v mesiacoch január a
február 2001 pracoval žalobca v Čechách a mzdu mu mal vyplácať český zamestnávateľ. Výška diét

bola dohodnutá na 300,- Kč/pracovný deň.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom pôvodného žalobcu a žalovaného,
oboznámením pracovnej zmluvy, zápočtového listu, výplatných pások za november a december 2000
a zisti tento skutkový stav veci:

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.11.2000 bol pôvodný žalobca D. G. zamestnancom žalovaného
ako sústružník. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú s nástupom do práce dňa 13.11.2000.
Dohodnutá mzda bola 50,- Sk/hod. Pracovný pomer skončil 31.03.2001. Za mesiac január 2001 vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy vo výške 7.900,- Sk, za február 2001 vo výške 7.400,- Sk.

Zo zhodných tvrdení účastníkov bolo zistené, že v mesiacoch január, február a marec 2001 vykonával

navrhovateľ prácu v Českej republike a výška diét predstavovala 300,- Kč za každý pracovný deň.Prepočítanímkurzom1,2taknavrhovateľovivznikolnároknazaplateniediétvovýške 360,-Skzajanuár
2001, 4.680,- Sk za február 2001 a 8.640,- Sk za marec 2001.

Zo zápočtového listu súd zistil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil okamžitým

zrušením zo strany zamestnanca pre nevyplatenie mzdy do 15 dní od jej splatnosti. Ku dňu skončenia
pracovného pomeru zostávalo žalobcovi 8 dní nevyčerpanej dovolenky.

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru,
zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Podľa § 54 ods. 1 a 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., účinného ku dňu skončenia pracovného
pomeru, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite zrušiť ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu

alebo náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Zamestnanec, ktorý okamžite zrušil pracovný
pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 110b ods. 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru,
za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, prislúcha náhrada mzdy vo výške
priemerného zárobku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovi počas trvania pracovného pomeru vznikol nárok na
mzdu za mesiace január a február 2001 vo výške 15.300,- Sk, nárok na zaplatenie dohodnutých diét
vo výške 13.680,- Sk, nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov a náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku v celkovej výške 15.712,- Sk. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by uvedené
nároky žalobcu splnil čo i len čiastočne, preto súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť

požadovanú istinu 44.690,- Sk.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby,
určenej N. B. S., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože žalovaný nezaplatil mzdu v lehote splatnosti a v lehote splatnosti nesplnil ani ostatné nároky,
má žalobca právo okrem žalovanej istiny požadovať aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov

z omeškania, túto priznal súd s prihliadnutím na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 17,6
% ročne. Takto súd žalovaného zaviazal okrem žalovanej istiny 44.690,- Sk zaplatiť žalobkyniam
v súlade so žalobou aj uplatnený 17,6 % úrok z omeškania ročne zo mzdy za január 2001 od
16.02.2001 do zaplatenia, zo mzdy za február 2001 od 16.03.2001 do zaplatenia a zo zvyšku dlhu odo
dňa nasledujúceho po dni skončenia pracovného pomeru (01.04.2001) do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov,
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a
to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyne boli v konaní plne úspešné, preto im proti
neúspešnému žalovanému patrí uplatnená plná náhrada trov konania. Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je v danom prípade určená podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., čo

predstavuje 750,- Sk za jeden úkon.Žalobkyniam tak patrí náhrada trov konania v celkovej výške 3.934,- Sk, pozostávajúca zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 2.234,- Sk a trov právneho zastúpenia 2 x 750,- Sk (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby) a 2 x 100,- Sk režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť, uloženú mu týmto rozsudkom, môžu sa žalobkyne domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.