Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2006

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/397/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: L. W., rod. R., nar.

XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bývajúca t.č. v C., C. D. XXX, C. C. XXQX, Veľká Británia, švédska
štátna občianka, proti odporcovi: T. W., nar. X.X.XXXX, bytom v B., K. pod W. XXX/X, v konaní o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Obvodným národným
výborom Košice I., zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX
r o z v á d z a .

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 1.8.1995 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo

s odporcom, z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani
v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel.

Odporca s návrhom súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 14.10.1989 pred Obvodným národným výborom
Košice I.. U oboch z nich išlo o prvé manželstvo. Uvedené skutočnosti súd zistil zo sobášneho listu.

Navrhovateľka vypovedala, že manželstvo s odporcom uzavrela asi po dvojmesačnej známosti. Po
uzavretí manželstva žila s manželom v spoločnej domácnosti u rodičov odporcu po dobu dvoch rokov.
Neskôr si založili vlastnú domácnosť. Počas celej doby manželstva plánovali rodičovstvo, ku ktorému
nikdy nedošlo z dôvodu neplodnosti odporcu. Táto skutočnosť bola hlavnou príčinou rozvratu vzťahov

medzi manželmi a významnou mierou ovplyvnila kvalitu ich ďalšieho spolužitia. Dochádzalo k verbálnym
konfliktom a život v manželstve sa stal neznesiteľným. Z toho dôvodu sa navrhovateľka v októbri roku
1994 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V čase podania návrhu na rozvod manželstva udržiavala
mimomanželský vzťah. Následne sa navrhovateľka odsťahovala do Švédska a potom do Anglicka; v
zahraničí žije už desať rokov. Počas trvania manželstva sa jej narodili tri deti: S. D., nar. XX.X.XXXX, L.D., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. XX.XX.XXXX; odporca nie je biologickým otcom týchto detí. Otcovstvo
odporcu bolo zapreté rozhodnutím švédskych orgánov a uskutočnilo sa prostredníctvom Švédskeho
generálneho konzulátu v Bratislave. Na základe tohto zapretia bol potom ako otec v rodných listoch

maloletých detí navrhovateľky uvedený T. D., r.č. XXXXXX/XXXX. Navrhovateľka na záver uviedla, že
nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželského spolužitia a žiadala, aby súd toto manželstvo rozviedol.

Odporca súhlasil so všetkými tvrdeniami, uvedenými navrhovateľkou. Uviedol, že už desať rokov žije
so svojou družkou, s ktorou má dve deti. Taktiež nevidel nádej na obnovenie manželského spolužitia
s navrhovateľkou. Potvrdil, že zaprel otcovstvo k deťom, ktoré sa narodili navrhovateľke počas trvania

manželstva.

Vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané zo zhodných výpovedí navrhovateľky a odporcu,
z rodných listov maloletých detí, ktoré sa narodili počas trvania manželstva a z potvrdenia Švédskeho
generálneho konzulátu v Bratislave o zapretí otcovstva.

Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené,
že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných
funkcií;funkciebiologickej,funkcievýchovnej,spočívajúcejvzaloženírodinyaspoločnejriadnejvýchove
detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom
si manželia a ostatní členovia rodiny vzájomne všestranne pomáhajú, žijú spolu vo vzájomnej zhode

a citovej dôvere, ako aj z funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že obaja manželia sa starajú o
uspokojovanie potrieb rodiny, založenej manželstvom, podľa svojich schopností a možností.

V danom prípade mal súd za preukázané, že nezhody a konflikty medzi manželmi vyústili do vzájomného
citového odcudzenia a trvalého ukončenia ich spoločného spolužitia ešte v roku 1996, pričom tento
stav pretrváva doposiaľ. K obnove manželského spolužitia od uvedenej doby nedošlo a vzhľadom na

postoj oboch manželov sa ani nejaví reálnou nádej na jeho obnovenie. Toto manželstvo neplní žiadnu z
vyššie uvedených funkcií. Vzhľadom na intenzitu a dĺžku rozvratu sa súdu javil rozvrat medzi manželmi
veľmi vážny. Medzi príčinami, ktoré viedli k rozvratu, súd zistil najmä skutočnosť, že manželia majú
nezlučiteľné názory na manželský a rodinný život, ako aj skutočnosť, že manželia napriek plánom
vedúcim k založeniu rodičovstva nemohli mať deti. Tento fakt prispel ku konfliktom a nedorozumeniam,

ktoré manželia nedokázali riešiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností, súd v zmysle vyššie citovaného § 23 zákona o rodine,
manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol.

Rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom narodeným počas trvania manželstva súd neupravoval,
nakoľko mal za preukázané, že odporca nie je ich otcom. Súd pri hodnotení tejto skutočnosti vychádzal

z obsahu rodných listov maloletých detí, kde je ako otec uvedený T. D., r. č. XXXXXX/XXXX. Zároveň
vzal súd do úvahy zhodné tvrdenia oboch účastníkov konania, ktorý tento stav potvrdili.Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného § 144 O.s.p a vyslovil, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady
trov niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, na Okresnom súde
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 a 2 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).