Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 24, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/336/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci navrhovateľov 1./ PhDr.

M. K., rod. Ž., G. S. A., občana Slovenskej republiky, bytom H. XXX. a 2./ M. K., S. P., občana Slovenskej
republiky, bytom H. XXX. proti odporkyni E. M., rod. K., dôchodkyni, občanovi Slovenskej republiky,
bytom B. XXX,. zastúpenej JUDr. M. C., advokátkou so sídlom v N. M. N. V., P. XX. o určenie existencie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu prechodu a prejazdu takto

r o z h o d o l :

Návrh na vydanie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.

Návrh vo veci samej s a z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov
konania v sume 8.424,- Sk k rukám JUDr. M. C., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu a prejazdu cez parcelu č. 45/1 zastavané
plochy o výmere 1597 m2 v k.ú. H., vedenú v evidencii nehnuteľností Katastrálneho úradu T., Správa
katastraN.M.N.V.na LVč.906,naparceluč.40/1a40/3vk.ú.H.,vedenúvevidenciinehnuteľností
Katastrálneho úradu T., Správa katastra N. M. N. V. na LV č. 472. Podaním zo dňa 15.05.2001
žiadali, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým žiadali o uloženie povinnosti odporkyni strpieť
výkon práva navrhovateľov, ktorého sa domáhali v návrhu samom. V návrhu poukázali na skutočnosť,
že parcela č. 45/1 od nepamäti slúžila ako prístupová cesta nielen k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

navrhovateľov i odporkyne a ich právnych predchodcov. Odporkyňa, ani jej právni predchodcovia
predtým navrhovateľom, ani ich právnym predchodcom nikdy v priechode a prejazde cez túto parcelu
nebránili, táto bola ako priechod a prejazd nerušene užívaná ako spoločná cesta minimálne sto rokov, a
preto právni predchodcovia navrhovateľov, ako i navrhovatelia, boli dôvodne presvedčení, že im právo
priechodu a prejazdu cez túto parcelu patrí. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu navrhovatelia
nadobudli výkonom tohto práva vydržaním.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, uviedla, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania
nedošlo nikdy k dohode o zriadení vecného bremena práva prechodu tak, ako žiadajú navrhovatelia.

Právni predchodcovia navrhovateľov chodili po vlastných pozemkoch, ktoré susedia priamo s
komunikáciou, ale doba bola taká, že ktokoľvek chodil po pozemkoch kohokoľvek, nakoľko občania H. tu
mali v záhradách hospodárske budovy, ku ktorým chodili tak, ako im bolo bližšie. Každý vedel, že chodí
po cudzom, všetci to však trpeli navzájom. Poukázala na skutočnosť, že v návrhu tvrdia navrhovatelia,že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, avšak predmetnú cestu sa pokúsili nadobudnúť
do vlastníctva vydržaním. K osvedčeniu nedošlo z dôvodu podania jej námietky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporkyne, svedkov T. P., A. M., Ľ. K., J. K., T. J.,

PaedDr. M. Ž., rod. K., P. K., L. M., P. K., J. M., J. M., listinných dôkazov obsiahnutých v spise a zistil
tento skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. H., a to parcely č. 40/1, 40/3, 43 a domov na nich postavených so súp. č. 722
a 750, odporkyňa je vlastníčkou parcely č. 44, 45/1, 45/2, 659 a domu so súp. č. 720 postavenom na
parc. č. 45/1 v k.ú. H..

V prvom rade súd dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva
z nutnosti ochrany ich práva, o ktorom tvrdia, že im náleží, nakoľko zápis vecného bremena možno
vykonať len na základe rozhodnutia súdu.

Z výsluchu všetkých svedkov vyplýva, že po ceste na parcele č. 59 v k.ú. H. chodili rôzni ľudia, nikto
im v tom nebránil, tak, ako aj navrhovatelia a ich právni predchodcovia. Na akom právnom základe, na

základe akej dohody, nevedeli uviesť.

Z výsluchu svedkov L. M., P. K., J. M., J. M. vyplýva, že pokým na pozemkoch navrhovateľov nebol
postavený dom so súp. č. 750 - okál, navrhovatelia chodili po svojich pozemkoch, ktoré susedia s
komunikáciou, nakoľko im v tom nič nebránilo. Cestu využívali sporadicky tak, ako ostatní občania obce,
bez právneho dôvodu.

Z predložených máp a nákresov predmetnej časti obce H. vyplýva, že navrhovatelia mali do
postavenia domu so súp. č. 750 priamy a bezproblémový prístup na miestnu komunikáciu. Po postavení
predmetného domu a bazénu, najmä nákladnými autami väčšej výšky, majú s prístupom problém. V
súčasnosti majú prechod k zadnej časti pozemku výlučne po pozemkoch vo svojom vlastníctve v šírke
1 meter medzi domami so súp. č. 722 a 750 a medzi domom so súp. č. 722 a hranicou pozemku.

Navrhovatelia tvrdili, že ich právni predchodcovia vykonávali právo prechodu a prejazdu po dobu 100
rokov, s tým, že boli dobromyseľní, že im toto právo patrí. Z tohto dôvodu súd posudzoval vydržanie
tohto práva podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do roku 1950. Podľa výkladu -
Nástin súkromného práva platný na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (F. Z.) - obyčajové právo poznalo
dva druhy tzv. služebností /vecných práv na cudzej veci/: pozemkové služebnosti a osobné služebnosti.

V tomto prípade sa navrhovatelia domáhajú určenia, že došlo k vydržaniu pozemkovej služebnosti.
Pozemkové služebnosti sú tie, u ktorých užívacia oprávnenosť, ktorá je predmetom služebnosti, tak je
spojenásdvomapozemkami,žeprávototovždyprislúchavlastníkovijednéhopozemku(tzv.panujúceho
pozemku) na druhý pozemok (tzv. služebný pozemok), bez ohľadu na to, že kto je vlastníkom tohoto
druhého pozemku. V dôsledku pozemkovej služebnosti buďto vlastník panujúceho pozemku môže

niečo takého činiť na susednom pozemku, čo by ináč proti vôli vlastníka činiť nemohol (pozitívna
služebnosť), buďto vlastník služebného pozemku nesmie niečo činiť, čo by ináč mohol činiť (negatívna
služebnosť). Do skupiny pozitívnych služebností patria hlavne služebnosti cesty, podľa ktorých vlastník
panujúceho pozemku môže prechodiť cez služebný pozemok (pešky, na koni: služebnosť chodníka),
alebo sa môže cezeň prevážať (právo cesty vozovej), alebo môže cezeň dobytok preháňať (právo

priehonu), - služebnosť čerpania vody alebo vodovodu, pastvy atď.. Ku nadobudnutiu pozemkovej
služebnosti spravidla potrebné je, aby k nej vlastník služebného pozemku udelil povolenie. Povoľovanie
služebností časté je zvlášte pri delení alebo rozkúskovaní nehnuteľností, keď ten, kto obdrží jednu
čiastku (alebo kto jednu časť svojej nehnuteľnosti prevedie na iného), zároveň zaistí si právo služebnosti
(napr. priechodu) na druhú (poťažene na prevedenú) časť. Avšak pozemkovú služebnosť voči iným

(pozdejším nabyvateľom práv) spravidla len vtedy možno uplatňovať, či je vpísaná do pozemkovej knihy.
Pozemkovú služebnosť nadobudnúť si možno aj vydržaním. Ak totiž niekto určité užívacie oprávnenie(nie z púhej vďačnosti susedovej, ani nie tajne alebo z prehliadnutia, avšak „ako služebnosť“, totiž činiac
si naň nárok ako na právo) za 32 rokov pokojne vykonáva: týmto si nadobudne právo služebnosti, aké
zodpovedá dotyčnému užívaniu.

I v tomto prípade podľa názoru súdu je potrebné, aby existoval aspoň domnelý titul, na základe ktorého
je právo dobromyseľne vykonávané. Navrhovatelia však súdu žiaden, ani len domnelý titul, neoznačili,
pričom dobromyseľnosť preukazovali výkonom tohto práva po dobu viac ako sto rokov. Z vykonaného
dokazovania, najmä z výsluchov svedkov, bolo síce preukázané, že po predmetnej ceste vo vlastníctve
odporkyne občania obce prechádzali, avšak nikto z nich žiadny titul na jej užívanie nemal. Samotný

výkon práva však nemôže byť podľa názoru súdu kvalifikovaným dôvodom na vydržanie práva.

O skutočnosti, že navrhovatelia nemajú žiaden, ani domnelý, titul na vydržanie takého práva je
skutočnosť, že v súlade so zákonom č. 293/92 Zb. žiadali o vydanie osvedčenia vlastníctva k predmetnej
ceste /časti pozemku vo vlastníctve odporkyne/, kde preukazovali, vydržanie vlastníckeho práva a svoju
dobromyseľnosť, že medzi právnymi predchodcami účastníkov došlo k reálnej deľbe.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľom toto právo nepatrí, nakoľko nedošlo k

jeho nadobudnutiu vydržaním. Súd dáva do pozornosti, že navrhovatelia majú vlastný priamy prechod
na miestnu komunikáciu, ku sťaženiu ktorého došlo nevhodným umiestnením nehnuteľností na svojich
pozemkoch. Za týchto okolností sa javí ako nepravdepodobné, že medzi právnymi predchodcami
navrhovateľov a odporkyne niekedy došlo k dohode, na základe ktorej by takéto právo vzniklo, nakoľko
vlastníkpozemkov40/1, 40/3a43malvždy prístuppriamonakomunikáciu,tedanemuselriešiťsituáciu,

že na svoj pozemok prístup nemá.

V zmysle ust. § 102 odst. 2 v spojení s ust. § 74 - 77 O.s.p. súd súčasne zamietol návrh navrhovateľov
na vydanie predbežného opatrenia, a to z toho dôvodu, že jeho obsah bol totožný s návrhom a súd vo
veci samej dospel k záveru, že právo navrhovateľov nie je osvedčené a tento zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej odporkyni priznal náhradu

trov konania v sume 8.424,- Sk spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci
á 200,- Sk /prevzatie a príprava, 2 x ohliadka, písomné vyjadrenie/, 2 x paušálna náhrada á 100,- Sk,
2 x cestovné á 157,- Sk, 2 x strata času 2 x polhodina á 20,- Sk, za 2 úkony právnej pomoci á 1.169,-
Sk /pojednávanie 24.04.2002, ohliadka 11.07.2002/, 1 x paušálna náhrada á 116,- Sk, cestovné 159,-
Sk, strata času za 2 x polhodina á 195,- Sk, za 1 úkon právnej pomoci á 1.281,- Sk /pojednávanie

31.03.2003/, 1 x paušálna náhrada á 128,- Sk, za 1 úkon právnej pomoci á 1.370,- Sk /pojednávanie
24.01.2007/, cestovné 60,- Sk, strata času za 4 x polhodina á 297,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.