Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 19, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/577/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky J. H., nar.

XX.X.XXXX,. občianky SR, bytom P. I.- N., D. č. XXX/X,. práv. zast. JUDr. M. J. advokátom, P., s.r.o.
so sídlom v B., D. č. XX/A,. IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcovi V., s.r.o. so sídlom v T., B. č. XXX,.
IČO: XX. XXX XXX,. práv. zast. JUDr. M., advokátom so sídlom v T., N.. S. č. X za účasti vedľajšieho
účastníka S. K. P. so sídlom v B., T. C. č. XX, zastúpená A. -S. P., a.s. so sídlom v B., D. R. č. X,. IČO :
XX. XXX. XXX. o zaplatenie náhrady škody takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 76.200,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k
rukám advokáta JUDr. M. J..

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 4.572,-Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 3.8.2001 domáhala od odporcu zaplatenia náhrady škody
vo výške 407.400,-Sk titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a 12.575,53,-Sk
titulom účelne vynaložených nákladov spojených s liečením úrazu, ktorý utrpela v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 16.7.2000. Dopravnú nehodu zavinil pracovník odporcu- skladník D. H., nar. X.X.XXXX,.
bytom B. č.XX,. ktorého uznal Okresný súd Martin za vinného z trest. činu ublíženia na zdraví podľa §
224 ods.1,2 Tr. zákona v trestnom konaní sp.zn. 2T 181/00. Súd mu uložil podmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 3,5 roka, peňažný trest 5.000,-Sk a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
na 30 mesiacov a o náhrade škody nerozhodoval, lebo škoda bola spôsobená pracovníkom odporcu, pri
plnení pracovných povinností. V dôsledku dopravnej nehody navrhovateľka utrpela zlomeninu spodiny
lebečnej, odreniny a opuch ľavej strany tváre, podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie
ľavého ramenného kĺbu s následnými poruchami videnia, čiastočným ľavostranným ochrnutím hornej
a dolnej končatiny, cervikobrachiálnym syndrómom a organickým psychosyndrómom s potrebnou
práceneschopnosťou, ktorá trvala najmenej 5 mesiacov. Z tohto dôvodu si uplatnila zvýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia na 12-násobok základného počtu bodov , ktoré sú vyčíslené v
posudku sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 20.3.2001 MUDr. N. na 325 bodov a MUDr. O. na280 bodov. Vedľajší účastník jej zaplatil len 28.200,-Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
navrhovateľka nepovažovala za primerané, vzhľadom na dôsledky, ktoré jej dopravná nehoda spôsobila.
V dôsledku poranenia hlavy ju neustále bolí hlava, máva závraty, je jej na vracanie, nemôže sa postarať

o seba a nie ešte o maloleté dieťa. Často odpadáva a nemôže s dieťaťom ostať doma sama, vždy
musí byť niekto doma, buď manžel alebo jej rodičia, prípadne svokrovci. Trpí poruchami spánku, na čo
tiež berie tabletky. Stále zabúda bežné veci a tieto skutočnosti spôsobujú, že nie je schopná normálne
komunikovať s rodinou a priateľmi. Z týchto príčin v rodine často vládne nepríjemná atmosféra a aj z
dôvodu neustálych bolestí sa stáva podráždenou. Dosť často sa stáva, že je v takom stave, že musí

všetko nechať tak a musí si jednoducho ľahnúť, pretože bolesti sú neznesiteľné. Pokiaľ sa stáva, že je
doma sama s dieťaťom, v takomto stave musí volať buď manžela, alebo rodičov z práce a preto si museli
zaobstarať 2 mobilné telefóny. Vzhľadom na zranenia, ktoré utrpela, je v domácnosti úplne neschopný
človek,nemôževykonávaťbežnédomácepráce,ktoréakomanželkaamatka vždyvykonávala(umývať
okná, schody, robiť nákupy, variť, dvíhať ťažké bremená ako napr. hrniec s jedlom, prádlo). Celú ľavú
stranu má slabú, má pocit, akoby prsty na tejto strane neboli jej, ľavú ruku nemá citlivú. Keď ju bolí

hlava, vidí zle ľavým okom, akoby ho mala zastreté šedým celofánom. Pri vyšetreniach jej zistili, že má
zúžené zorné pole. Pri nesprávnom pohybe sa jej vyvrtne krčná chrbtica, musí si dať golier a vtedy aj
týždeň leží. V spoločenskom živote musela zanechať návštevy akýchkoľvek kultúrnych a spoločenských
podujatí. Jej koníčkom bol tanec a pred uzavretím manželstva aktívne tancovala v tanečnej škole. S
manželom sa každý druhý víkend chodili zabaviť, čo teraz nemôže. Cvičila aerobik, zvykla si zabehať

a vo voľnom čase sa venovala turistike, lyžovaniu a bicyklovaniu, čo teraz nemôže a nemôže nosiť ani
vysoké topánky. Je vyučená kaderníčka, no podľa vyjadrenia ortopéda už nebude môcť vykonávať svoju
profesiu, pretože tým trpí krčná chrbtica. Vzhľadom na bolesti hlavy a chrbtice stratila aj záujem o
intímny život a na tento vplýva aj to, že jej lekári neodporúčali ďalšie dieťa, s čím sa nemôže psychicky
vyrovnať. Nemôže dvíhať ťažké veci a nemôže zdvihnúť na ruky ani svoje dieťa, čím duševne trpí. Má

psychickú traumu z cestovania autom, alebo iným dopravným prostriedkom, pretože má stále pocit,
že každé auto do nich narazí. Auto môže ísť len malou rýchlosťou, neznáša predbiehanie. Stáva sa jej,
že dostane strach, ktorý nevie ovládať a začne kričať. Je držiteľku vodičského preukazu, pred nehodou
šoférovala a pre vyššie uvedené problémy nešoféruje.

Spočiatku na vyšetrenia a rehabilitácie ju vozili rodičia ich autom zn. Citroen a Opel, keďže ich vlastné

auto bolo po nehode nepojazdné. Navrhovateľka žila po nehode u rodičov v N. P. a dochádzala na
rehabilitácie do nemocnice v B.. Celkove si uplatnila náhrady za použitie auta zn. Citroen za 46 jázd
autom za čas od 17.8.do 20.12.1999 v sume 5.968,50,-Sk, od 19.7.do 5.11.1999 za 26 jázd 1.765,50,-
Sk, za čas od 1.11.1999 do 1.8.2000 autom zn. Opel v sume 1.602,-Sk a za čas od 25.3.2000 do
23.11.2000 na trase 4x N. - P. a 7x N.- B. 320,40,-Sk, spolu 12.575,53,-Sk. Vyzvala odporcu listom

zo dňa 13.7.2001 na mimosúdne vyriešenie sporu, avšak bezvýsledne. Svoj nárok odôvodnila ust. §§
429, 444 a § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka a ust. § 6 ods.1, § 7 ods.1,3 vyhl.č. 32/1965 Zb. Dňa
15.12.2003navrhovateľka zvýšilasvojnároknasumu800.000,-Sktitulomzvýšenianáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia a 4.614,-Sk titulom účelne vynaložených nákladov na liečenie, pričom súd
zmenu žalobnej žiadosti pripustil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že podľa posudku MUDr. N. boli navrhovateľke ohodnotené
anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia na základe Dg. 251- stav po
úraze mozgu a zlomeniny spodiny lebečnej na 300 bodov, čo je mierne pod spodným prahom vyhl.č.
32/1965 Zb. a Dg. 256- traumatické poškodenie trojklanného nervu na 265 bodov, čo je ?-ica najnižšieho
ohodnotenia podľa vyhlášky a MUDr. O. za Dg. 302b- poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké

s príznakmi koreňového dráždenia ohodnotil počtom 250 bodov a Dg. 323e- poškodenie ramena -
obmedzenie pohyblivosti ramenného zhybu vľavo ľahkého stupňa na 30 bodov, čo predstavuje ?-iny
z maximálneho počtu 60,-Sk za 1 bod. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam neexistuje žiaden
dôvod k tomu, aby súd postupoval podľa ust. § 7 ods.3 vyhl.č 32/1965 Zb. Odporca poukázal na to, že
navrhovateľka si uplatnila aj cestovné rôznymi osobnými autami ako účelné náklady spojené s liečením

a to z N. P., hoci bydlisko mala v P. , kilometrové vzdialenosti sú nižšie, náhrada za požitie auta, tak ako si
ju vyúčtovala navrhovateľka sa týka pracovných ciest a náklady neboli uplatnené spolu s odškodnením
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale až 1.8.2001.Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť a v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na 800.000,-Sk namietol premlčanie nároku, pre zmeškanie subjektívnej premlčacej doby.
Uviedol, že od 1.1.2002 podľa ust. § 28 ods. 3 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla práva a povinnosti S. P., a.s vzniknuté
zo zákonného poistenia prešli na S. K. P. a táto ich uplatňuje v mene a na účet kancelárie A. -
S. P., a.s. Navrhovateľka opiera svoj petit žalobného návrhu o ust. § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatenia, pričom tieto skutočnosti, na základe ktorých
si ich uplatňuje bližšie neodôvodnila, len všeobecne označila rôzne činnosti, ktoré vykonávala pred

poškodením zdravia a ktoré sú týmto poškodením znemožnené, alebo obmedzené. Sama označila
veci, ktoré nemôže vykonávať, za bežné veci. Avšak základné obmedzenia sú odškodnené v základnom
bodovom ohodnotení a podľa ust. § 7 ods.3 sa odškodňujú len prípady hodné osobitného zreteľa.
Navrhovateľka predovšetkým argumentuje závažnosťou poškodenia jej zdravia, bolestí, ktoré vytrpela
a zdôrazňuje obmedzenie vykonávania činností, ktoré boli súčasťou jej života pred poškodením zdravia,
čo však nemôže byť prípadom hodným osobitného zreteľa.

Poškodenie zdravia a z neho vyplývajúca bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nezasahuje do
majetkovej sféry poškodeného a preto nie je vyčísliteľné ako v prípade škody na majetku. Bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia je osobnou nemajetkovou ujmou, ku ktorej dochádza porušením
osobno-právnych vzťahov, konkrétne práva na život a zdravie a nemajetkovú ujmu na zdraví nemožno
nahrádzať v peniazoch, ale poskytnúť len primerané zadosťučinenie. Poskytnutie bolestného nemožno

chápať ako inštitút , ktorého cieľom by malo byť odškodnenie zníženia schopnosti poškodeného
nadobúdať majetok, nakoľko toto sa dosahuje prostredníctvom náhrady na strate na zárobku podľa ust.
§ 455 a nasl. Občianskeho zákonníka. Už pred prvým pojednávaním vedľajší účastník navrhovateľke
poskytol dňa3.4.2000sumu25.500,-Skakobolestné,dňa27.4.2001sumu28.200,-Skakoodškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatenia a dňa 29.10.2001 sumu 7.691,-Sk účelne vynaložených nákladov

na liečenie. Navrhovateľka im predložila vyúčtovania výdavkov zhodné s uplatnením nároku v žalobe.
Z ich strany došlo k plneniu v nižšej výške z toho dôvodu, že neuznali tvrdenia navrhovateľky o tom,
že dňa 17.8.1999, 25.8.1999, 14.9.1999, 8.9.1999, 5.10.1999, 19.11.1999, 21.12.1999, 30.4.2001,
2.5.2001, 28.8.2001 navštívila rehabilitáciu v B. 5x za deň a dokonca dňa 30.11.1999 10 x za deň a
takáto cesta ( navrhovateľka vypočítala jednu jazdu na 30 km) by bola vyčerpávajúca aj pre zdravého

človeka anietoešteprenavrhovateľku,ktorábolapoúrazeaktorá"trpípsychickoutraumouzcestovania
autom a iným dopravným prostriedkom ". Pri škode na zdraví má poškodený nárok na úhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením a účelnosť pri cestách, ktoré sa opakovali v desiatich
prípadoch 5x denne a v jednom prípade dokonca 10x denne rozhodne nie je daná. V súvislosti
so závermi súdneho znalca MUDr. H. uviedol, že znalec priamo vyvrátil niektoré navrhovateľkou

popisované obmedzenia a zistil vo viacerých prípadoch priamu snahu navrhovateľky navodiť dojem
následkov, ktoré v skutočnosti neexistujú a priamymi dôkazmi položil svoj názor, že u navrhovateľky ide
ľahké postihnutie a nie sú zaznamenané žiadne závažné konkrétne obmedzenia.

Vedľajší účastník poukázal na to, že pomliaždenie mozgového kmeňa nebolo potvrdené žiadnym z
objektívnych vyšetrení ( EEG, CT, MR) a nálezy mozgu sú primerané. Vyšetrenia chrbtice potvrdili,

že je v celom rozsahu bez prítomnosti čerstvých, alebo zastaralých zmien skeletu a nie je mu
zrejmé, prečo znalec za túto položku ( č.302a) vôbec nejaké body prideľoval, pretože ide o rozpor
s predchádzajúcimi tvrdeniami v posudku. Pokiaľ ide o psychické následky, znalec správne poukázal
na to, že u navrhovateľky chýba akákoľvek psychiatrická liečba a tieto nie sú intenzívne. Nie je
teda preukázané, či psychické problémy sú trvalé a teda bodovateľné alebo len dočasné, pričom ich

doznievanie je zavinené navrhovateľkou pre obavy z reakcie okolia pri liečbe. Je zrejmé, že pokiaľ je
reakcia okolia dôvod pre absenciu liečby, zrejme navrhovateľka na ňu nie je svojím stavom odkázaná
a v dokumentácii nebol zaznamenaný jediný záznam o psychiatrickom vyšetrení. V súvislosti s týmito
zisteniami považoval vedľajší účastník výšku 500 bodov za pol. č. 251 za prehnanú. Psychologické
vyšetrenie zo dňa 16.11.1999( 4 mesiace po úraze )je so záverom prítomnosti známok organicity,

ktoré sa však nedajú pri účelovom konaní navrhovateľky dostatočne objektivizovať a psychologické
vyšetrenie zo 16.12.2000 je v rozpore s predchádzajúcim vyšetrením a toto nepotvrdilo žiadne známky
organicity v zmysle poruchy mnestických funkcií pamäti. Zaujímavo pôsobia aj znalcove zistenia
ohľadne manifestácie resp. simulácie následkov, ktoré sa pri účelovom konaní pacienta musia zisťovať
aj inými sprievodnými príznakmi a tie preukázali, že intenzívne manifestovanie napr. pádu pri stoji sozavretými očami nemé oporu v jej zdravotnom stave a uvedené postrehol aj neurológ pri vyšetrení
13.11.1999,kdeuvedenýťahdozaduadoľavaustúpilpriodpútanípozornosti anavrhovateľkaajúčelovo
predlžovala čas na splnenie úloh zadaných znalcom ,čo tiež neušlo jeho pozornosti. O januára 2005

je navrhovateľka liečená ortopédom resp. neurológom len zriedkavo a častosť bolestivých aták sa
postupom času zmenšuje. Proklamovanie nepriaznivých údajov o zdravotnom stave, bolestiach hlavy,
chrbtice, ľavého ramena s hemiparézou a kolapsovými stavmi v subjektívnom podaní navrhovateľky
nie je v koreláte so žiadnym vyšetrením hlavy a chrbtice, ktoré nevykazujú žiaden negatívny nález.
Znalec uviedol, že následky sú charakteru ľahkého postihnutia a existuje len minimálne obmedzenie

pohyblivosti ľavého ramena a zapojenie navrhovateľky do spoločenského, kultúrneho a rodinného
života, ako aj do športovo-rekreačnej činnosti je podľa znalca je nielen možné, ale aj potrebné. Znalec
nezaznamenal závažné konkrétne obmedzenia a zdravotný stav navrhovateľky označil za stabilizovaný,
bezprejavov progresie trvalých následkov. Znalec sa vyjadril, že navrhovateľka nepotrebuje starostlivosť
inej osoby, vo všedných činnostiach je sebestačná a obmedzenia sú ľahké, na odškodnenie ktorých
postačuje základné odškodnenie. Vedľajší účastník spochybnil, či navrhovateľka má vôbec nejaké

následky, nakoľko mnohé z ich nepotvrdili žiadne lekárske vyšetrenia a okrem subjektívnych tvrdení
navrhovateľky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov Ľ. H. a Ľ. H., oboznámil posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky zo dňa 20.3.2001 od MUDr. O. a zo dňa
20.3.2001 od MUDr. N., oznámenie vedľajšieho účastníka o zaplatení náhrady škody zo dňa 27.4.2001,

písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 24.3.2001, písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu zo
dňa 12.12.2003 a 5.3.2008, výpis z obchodného registra odporcu, lekársku správu zo dňa 15.10.2001,
oboznámil znalecký posudok súdneho znalca MUDr. L. K. s dodatkom zo dňa. 7.10.2008, znalecký
posudok č.3/2007znalcaMUDr.J.H.zodboruortopédie, znaleckýposudokznalcaMUDr.M.K.-znalca
z odboru neurológie, spis o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľky zo S. P., pracovnú zmluvu

navrhovateľky, žiadosť o skončenie pracovného pomeru, lekárske správy o návšteve pohotovosti
navrhovateľky, dodatok k likvidačnej správe zo dňa 23.10.2001, rozpis účelne uplatnených nákladov
spojených s liečením navrhovateľky, spis Okresného súdu Martin sp.zn. 2T 181/2000 a zistil nasledovný
skutkový stav veci :

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 2T 181/00 vyplýva, že D. H.- pracovník

odporcu dňa 16.7.1999 okolo 10,10 hod. služobne viedol nákladné motorové vozidlo zn. Citroen Jumper
2,5 TDI, ev.č. T., po ceste I.. triedy č. XXXXX v smere od obce S. a na križovatke s cestou I.. triedy č.XXX,
ku ktorej prichádzal po ceste, označenej ako vedľajšia, nedal prednosť osobnému vozidlo zn. Š 105L,
ev.č. P., prichádzajúcom po hlavnej ceste smerom na M., následkom čoho utrpeli zranenia cestujúci
vo vozidle Š 105L, konkrétne navrhovateľka ako spolujazdkyňa zlomeninu spodiny lebečnej, odreninu

a opuch ľavej strany tváre, podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie ľavého ramenného
kĺbu s následnými poruchami videnia, čiastočným ľavostranným ochrnutím hornej a dolnej končatiny,
cervikobrachiálnym syndrómom a organickým psychosyndrómom s potrebnou práceneschopnosťou
najmenej 5 mesiacov. Znalec MUDr. J. K., PhD. v znaleckom posudku pre potreby trest. konania
obodoval bolestné u navrhovateľky podľa vyhl. č. 32/1965 na 280 bodov a uviedol, že navrhovateľka

nebola práceneschopná, lebo v čase nehody bola na materskej dovolenke, jej liečba by však trvala
od vzniku dopravnej nehody do decembra 1999 ( cca 5 mesiacov). Tým obžalovaný spáchal trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1,2 Tr. zákona. Za toto konanie bol trestným rozkazom č.k. 2T
181/00-103 zo dňa 22.8.2000 odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na 3,5 roka, k peňažnému trestu 5.000,-Sk a k zákazu činnosti

viesť mot. vozidlo na čas 30 mesiacov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.10.2000.

Zo spisu S. P. v B. č. 785 718 7899 mal súd zistené, že navrhovateľke bol rozhodnutím zo dňa
20.11.2003 priznaný čiastočný invalidný dôchodok, z dôvodu nepracovného úrazu zo dňa 16.7.1999,
ktorý navrhovateľka utrpela ako účastníčka dopravnej nehody, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav je schopná vykonávať doterajšie, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených

pracovných podmienok. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že navrhovateľka pracuje ako
kaderníčka a že práca, pre ktorú je vyučená je pre ňu vhodná, ale na 4-5 hodinový prac. úväzok. Zo
spisu soc. poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľka vykonávala prácu kaderníčky v období od1.6.1998 do 31.8.1998, potom od 1.8.2001 do 30.9.2001, od 1.3.2002 do 25.9.2003 a od 1.11.2003 -
skončenie prac. pomeru nezistené.

Navrhovateľka predložila dohodu o pracovnej činnosti v K. M. zo dňa 31.7.2001 s dohodu o skončení

pracovného pomeru na žiadosť navrhovateľky zo dňa 30.9.2001 ( bližšie nešpecifikované zdravotné
dôvody).

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného ortopédom MUDr. O. dňa
20.3.2001 vyplýva, že obodoval zranenie navrhovateľky pri dopr. nehode zo dňa 16.7.1999 podľa tab.č.
B II pol. 302b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké, s príznakmi kor. dráždenia na 250 bodov
a pol. 323e - poškodenie ramena, obmedzenie pohyblivosti ramenného zhybu vľavo, ľakhého stupňa na

30b ( ? zo 40 bodov), spolu priznal za sťaženie spoločenského uplatnenia 280 bodov.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného neurologičkou MUDr. N.
dňa 20.3.2001 vyplýva, že obodovala zranenie navrhovateľky pri dopr. nehode zo dňa 16.7.1999 podľa
pol. 251 - stav po úraze mozgu a zlomenine spodiny lebečnej na 300 bodov a pol. 256 - traumatické
postihnutie 2 vetvy trojklanného nervu 25b ( ? bodov), spolu priznala za sťaženie spoločenského

uplatnenia 325 bodov.

Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. L. K. z odboru psychiatrie vyplýva, že u navrhovateľky
zistil afektívnu labilitu, stavy úzkosti, poruchy novopamäti, zníženú úroveň fungovania, chronické bolesti
hlavy s poruchami vedomia, slabosť a tŕpnutia ľavých končatín, prejavy zvýšenej dráždivosti, zlú
toleranciu záťažových s stresových situácií, ako aj pracovného zaťaženia, s redukciou záujmov a

rekreačných činností, so znížením schopnosti zvládania materinských povinností s poklesom libida,
ktoré sa javia ako priamy následok poranení pri autonehode zo dňa 16.7.1999. Z psychiatrického
hľadiska ide o organický psychosyndróm mierneho stupňa po kraniocerebrálnom poranení, čo bolo
opakovane preukázané i psychologickým vyšetrením už v minulosti, ktorý sa javí ako stacionárny
( nemeniaci sa ). Okrem toho sú u navrhovateľky prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy

ako súčasť reakcie na úrazovú situáciu( pretrvávajúci strach z cestovania dopravnými prostriedkami
s hnačkami a nauseou a so sklonom k panickému reagovaniu v dopravných situáciách) s chronickým
priebehom , s pretrvávaním až do súčasnosti, čo je tiež priamym následkom dopravnej nehody z
roku 1999. Mimo uvedených porúch znalec zistil u navrhovateľky sekundárne neurotické reakcie v
popredí s úzkosťou i s možnými konverznými prvkami v súvise s telesným diskomfortom, chronickými

bolesťami ( najmä hlavy, krčnej chrbtice a ľavého ramena) s poruchou videnia, so slabosťou ľavých
končatín ( ako reakciou na uvedené telesné problémy). Tieto neurotické reakcie hodnotí znalec ako
sekundárne a vo vzťahu k inkriminovanému úrazu, ako jeho nepriame následky. Aj keď na prítomnosť
týchto neurotických reakcií sa môže podstatne podieľať oslabenie psychického fungovania v dôsledku
spomínaného psychosyndrómu. Navrhovateľka napriek uvedeným ťažkostiam nevyčerpala možnosti

liečby - absentuje pravidelná psychiatrická starostlivosť, u ktorej je predpoklad, že by bola v prospech
uspokojivejšieho stavu navrhovateľky. Navrhovateľka však odmieta pomoc psychiatra z obavy rekcií
svojich blízkych. Znalec stanovil hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia u pol. II./251na 600 bodov
( sadzba 200-1200 bodov) a u pol. II./253 - posttraumatická stresová porucha na 500 bodov ( sadzba
200-1000 bodov).

Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. J. H. z odboru ortopédie č. 3/2007 vyplýva, že podľa
záznamov v zdravotnej dokumentácii poškodenej navrhovateľky boli počas ošetrenia bezprostredne
po havárii dňa 16.7.1999 dokumentované : pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, odreniny tváre, otras
mozgu ľahkého stupňa, bez potvrdeného stavu bezvedomia, s následnou retrográdnou amnéziou,
bolesťami hlavy a nauzeou. RTg lebky a ľavého ramena vylúčilo traumatizmus skeletu. Navrhovateľka

bola prepustená do ambulantnej starostlivosti s doporučeným kľudovým režimom. Po 3 dňoch bola
vyšetrená praktickým lekárom pre bolesti v ľavom ramene, šijou voľnou a pre poruchy videnia bola
na očnom vyšetrení, kde sa potvrdilo poúrazové pretrvávanie poruchy vízu ľavého oka. Až 4.8.1999
vyšetrenie potvrdilo relatívny skotóm frontálny v hornom aj dolnom nazálnom kvadrante. 11 dní po
úraze bola navrhovateľka vyšetrená ortopédom pre bolesti v ľavom pleci ako cervikobrachiálny syndróm

a Rtg chrbtice traumu skeletu C chrbtice nepotvrdí. Až 4.11.1999 , takmer 4 mesiace od úrazu bolanavrhovateľka u neurológa pre poruchy videnia a bolesti hlavy s nauzeou, kde jej diagnostikovali
frustnú zánikovú ľavostrannú hemiparézu v.s. po mozg. kontúzii, poúrazovú léziu 2 vetvy N. trigeminus
vľavo, doporučené CT vyšetrenie mozgu a psychologické vyšetrenie na poúrazovú organicitu a

poruchy pamäti. CT vyšetrenie dňa 5.11.1999 potvrdzuje fissúru v obl. strednej jamy mozgovej vľavo,
prechádzajúcu do oblasti temporomandibulárneho zhybu vľavo, ale nepotvrdzuje presvedčivé ložiskové
alebo úrazové zmeny na mozgu. Po 4 mesiacoch od úrazu pacientka udáva po prvý raz bezvedomie bez
kŕčov a pomočenia, hodnotené skôr ako kolapsové stavy bez prejavov EEG, CT a MR mozgu. Pre tie isté
recidivujúce potiaže ( neuralgia 2 vetvy V. hlavového nervu, migrenózne bolesti , poruchy zraku, zánik.

hemiparéza vľavo) bola opakovane liečená neurológom ( 3x hospitalizovaná), ortopédom aj na očnej
ambulancii a tieto sa postupne stabilizujú. Z medicínskeho hľadiska v objektívnom obraze dominuje
ľavostrannáľahká,frustnáhemiparézasľavostrannouhemihypestézou,pokomočno-kontúznejtraume
hlavy a praskline spodiny lebečnej ( diagnostikovanej 4 mesiace po úraze.) a ľahké obmedzenie
pohyblivosti ľavého ramena. V posledných 5 rokoch absentuje u navrhovateľky aktívny rehabilitačný
prístup k riešeniu vertebrogénnych obtiaží, cielené cvičenia na stabilizáciu hlbokého svalového

systému chrbtice a doporučenie kľudového režimu u pacientky s takmer negatívnym Rtg nálezom
túto situáciu nerieši. Proklamovanie nepriaznivých údajov o zdravotnom stave, bolestiach hlavy, C-
chrbtice, ľavého ramena s hemiparézou, kolapsovými stavmi v subjektívnom podaní navrhovateľky
nie je v koreláte s takmer negatívnym nálezom na EEG , negatívnym nálezom na CT mozgu, MR
vyšetreniam mozgu a hornej krčnej miechy. Od 1/2005 sa navrhovateľka nelieči ortopédom ani často,

ani intenzívne ( priemerne 1x za 6 mes.), neurologické vyšetrenia sú zriedkavé ( 1x za 1/2roka),
častosť bolestivých aták sa zmenšuje. Znalec poukázal na to, že navrhovateľka pri testoch jemnej
motoriky vykazovala neprimerané predĺženia čas. intervalov na vykonávanie testovaných činností u
ľavej ruky, čo pripúšťa možnosť účelovej reakcie a účelové reakcie sú zaznamenané aj pri vyšetrení
neurológom dňa 13.11.1999, kedy ťah dozadu a doľava ustúpil po odpútaní pozornosti. Znalec

uviedol, že poškodenie zdravia navrhovateľky súvisiace s úrazom zo dňa 16.7.1999 zakladá u nej aj
určité následky sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré spočívajú v ľahkom obmedzení pohyblivosti
ľavého ramena v v ľavostrannej ľahkej hemiparéze s hemihypestéziou a poruchou jemnej motoriky
ľavej ruky, i poruchou zorného poľa ľavého oka. Pomliaždenie mozgového kmeňa nebolo potvrdená
žiadnym vyšetrením. Tieto následky výrazne znižujú možnosť vykonávať pôvodnú profesiu kaderníčky.

Navrhovateľkou udávané ťažkosti, ako bolesti hlavy, poruchy videnia, frustná hemiparéza sa javia ako
priame následky poranenia pri dopravnej nehode zo dňa 16.7.1999. Liečebný postup bol primeraný
objektívnym prejavom zranenia. I keď výsledky CT a MR vyšetrenia mozgu nevykazovali žiadne prejavy
poškodenia štruktúr CNC v zmysle kontúzie, a jednalo sa viac o komočné poranenie mozgu, mohlo
počas úrazu dôjsť k poškodeniu štruktúr CNS v priamej blízkosti fissúry strednej jamy lebečnej vľavo až o

temporomandibulárny kĺb, bez zjavného intarakraniálneho krvácania. Znalec uviedol, že aj keď sa mohlo
jednať o poškodenie dôležitých centier, nedošlo k ich závažnejšiemu poškodeniu, o čom svedčí klinický
obraz priebehu zranenia aj výsledné trvalé následky. Liečbu bolo možné považovať za dlhodobú ( 6-12
mesiacov) avšak výsledkom nie je výraznejšie obmedzenie pohyblivosti navrhovateľky. Znalec hodnotil
trvalé následky ako charakteru ľahšieho postihnutia a jej zapojenie do spoločenského, kultúrneho a

rodinného života ,ako aj športovo-rekreačnej činnosti považoval za potrebné, pri dodržaní vhodného
liečebného režimu a na zvládnutie posttraumatickej stresovej poruchy. V prípade navrhovateľky sú
objektívne možnosti na uplatnenie sa v rodinnom a pracovnom živote čiastočne obmedzené, no v
základných všedných denných činnostiach ( sýtenie, hygiena) je navrhovateľka sebestačná, nie je
pripútaná na lôžko a nepotrebuje pomoc inej osoby. Znalec vypracoval hodnotenie bolestného u

navrhovateľky podľa tab.č. I/III. prílohy k vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení nesk. predpisov, pričom zohľadnil
záznamy zo všetkých zdravotníckych zariadení, v ktorých sa navrhovateľka liečila pre úraz pri dopravnej
nehode zo dňa 16.7.1999 a obodoval ho nasledovne :

pol.-8 zlom. spodiny lebečnej ( 130-200 b.) priznal ............................160 bodov

pol.-5 odreniny tváre (10-15 b) priznal ? .......................................... 11,25 bodov

pol.-105b subluxácia krč. chrbtice (130b) priznal ?..............................97,50 bodov

pol.-113a zmliaždenie ramena(15b) priznal ?.......................................11,25 bodov

pol.-223b otras mozgu str.stupeň( 60b) priznal ?..................................45 bodov

pol.-232b poranenie 2 vetvy trojk. nervu vľ. (65b)priznal ? ................48,75 bodovSpolu bolestné 373,75 bodov ........22.425,-Sk.

Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec obodoval nasledovne :

pol.-251 vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení , hemiparéza vľavo, posttraumatic.

stres priznal plných .................................................................500 bodov

pol.-256 traum. postih 2 vetvy trojkl. nervu ( 50b) ?............................25 bodov

pol.-302a ľahké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice(150b)1/2....75 bodov

pol.-323e obmedz. pohyb.ľ.ramenného zhybu ľah. stupeň.....................20 bodov

Spolu sťaženie spol. uplatnenia 620 bodov, ktoré doporučil zvýšiť na dvojnásobok. Znalec poukázal
na nesprávny postup pri vypracovaní posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. O., ktorý

namiesto pol.302a-poúrazové obmedzenie hybnosti C chrbtice ľahké ( 80-150 bodov) priznal položku
302b, hoci u navrhovateľky sa nevyskytovali príznaky koreň. dráždenia. Taktiež došlo k chybe pri
stanovení pol. 323e, namiesto 20 bodov MUDr. O. priznal 30 bodov, a celkove tak malo byť priznané
sťaženie spol. uplatnenie v počte ( 75 + 20) 95 bodov.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. M. K.- z odboru neurológie vyplýva, že zranenia navrhovateľky

pri dopravnej nehode 16.7.1999 ako úraz mozgu, zlomenina spodiny lebečnej, traumatické postihnutie 2
vetvy trojklanného nervu vľavo zanechali pretrvávajúce ťažkosti prejavujúce sa oslabnutím a znížením
citlivosti ľavostranných končatín, poruchou zraku na ľavom oku charakteru výpadu zorného poľa ,
dlhotrvajúcou poúrazovou bolesťou hlavy, závratmi, celkovou nevýkonnosťou, prejavmi organického
psychosyndrómu a tieto ju značne obmedzili v návrate do pracovného procesu. Dokumentuje to

aj priznanie čiastočného invalidného dôchodku, následkom poúrazových zmien v zdravotnom stave
navrhovateľky, ktorá je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne
uľahčených pracovných podmienok, na skrátený 4-5 hodinový pracovný úväzok. Bolesti hlavy,
odpadávanie, poruchy videnia a iné sú priamymi následkami dopravnej nehody zo dňa 16.7.1999.
Zranenia navrhovateľky vykazujú následky dlhotrvajúceho charakteru, čiastočne obmedzujú jej pohyb

vzhľadom k pretrvávajúcej slabosti ľavostranných končatín, a ľahkej nestabilite postoja a chôdze, prišlo k
zraneniumozguavšakvmalomrozsahu.Následkomúrazupridopravnejnehodezodňa16.7.1999došlo
unavrhovateľkykurčitýmobmedzeniamvspoločenskom,rodinnom,športovomakultúrnomživote,ktorá
môže tieto aktivity prevádzať len v obmedzenom rozsahu. Znalec sa stotožnil s bodovým ohodnotením
bolestného, vypracovaným MUDr. N. na 420 bodov a sťaženie spoločenského uplatenia v pol. 251

( 200-1200 bodov) zvýšil na 500 bodov, vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti u navrhovateľky aj 8 rokov
po úraze a priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

Z dodatku k likvidačnej správe z 3.4.2000, ktorým vedľajší účastník poskytol plnenie z dopravnej nehody
zo dňa 16.7.1999 vyplýva, že vedľajší účastník poskytol navrhovateľke plnenie účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením podľa ňou vypracovaného čestného prehlásenia nasledovne :

za rok 1999 uznal za opodstatnený nárok na jazdy z N. P. do B. a späť 2x15 km, celkove 30 km
v dňoch 19.7, 26.7., 29.7.,2.8.,3.8.,12.8.,17.8.,25.8.,30.8.,3.9., 14.9.,24.9., 27.9.28.9.,5.10.,3.11.,4.11.,
16.11.,19.11.,23.11.,30.11.,13.12.,17.12.,20.12.,21.12. celkove 25 jázd, z N. P. do P. a späť celkom
4.8.,13.8.,26.11. 3 jazdy po 22 km, náhrady od 31.8.1999 á 4,10,-Sk/km 9 x30 = 270 + 2x 22=
44, celkom 314 km po 4,10,-Sk spolu 1287,40,-Sk, od 1.9.do 31.10.1999 á 4,30 Sk/km 6x30 =180

km á 4,30 spolu 774,-Sk a od 1.11.1999 do 31.12.1999 10x30=300 + 1x22 celkom 322
km á 4,45 spolu 1.432,90,-Sk. Za rok 2000-2001 uznal vedľajší účastník jazdy do B. a späť
26.1.,27.1.,16.2.,17.2.,8.3.,31.3.,25.3.,9.4.,10.4.;9x30 =270 km á 4,45 spolu 1.201,50,-Sk, jazdy do P. a
späť 20.3.,30.3.,7.6.;3 x 22=66 x 4,45 spolu 293,70,-Sk, od 1.8.2000 do 28.8.2001 jazdy do B. a späť
11.10.,20.10.,17.1.,30.4.,2.5. celkom 6x30=180 km x 4,60 spolu 828,-Sk, jazdy do P. a späť 23.11.,12.1.,

2x22 =44 x 4,60 spolu 202,40,-Sk Náhrada za pohonné hmoty rok 1999 - vozidlo zn. Citroen, nafta
priem. spotreba 4,2L/100km á 27,48,-Sk/L celkom 816 km á 4,2L spolu 943,94,-Sk. Rok 2000 od 1.1.do
1.8.2000vozidloOpel,nafta-priem.spotreba4,45L/100kmá29,86,-Sk/L,336kmspolu446,41,-Sk.Od
1.8.2000 vozidlo zn. škoda 105L, benzín priem. spotreba 7,55L/100km á 32,55,-Sk, 224 km 550,42,-Sk.Vedľajší účastník uznal a zaplatil celkovú náhradu za použitie vlastného motorového vozidla na účelne
vynaložené náklady spojené s liečením na 7.961,-Sk.

Podľa § 28 ods.3 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovprávaapovinnosti
S. P., a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a
povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie S. P., a.s. Túto činnosť účtuje S. P., a.s.,
oddelene od ostatnej činnosti.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 420 ods.1,2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 5 ods.2 veta druhá vyhl.č. 32/1965 Zb. ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského
uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví,
ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho

terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Podľa § 6 ods.1,2 vyhl.č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma
zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v

životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmisa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods.1 vyhl. č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods.2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ust. § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb.v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.
Navrhovateľka nebola práceneschopná v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode z 16.7.1999 ( a nie
16.7.2000 ako je uvedené v žalobe), z dôvodu materskej dovolenky a pretože si uplatnila úhradu

cestovných nákladov spojených s liečením predmetného úrazu len do 23.11.2000, súd mal za to, že
od 24.11.2000 bolo možné jej zdravotný stav považovať za ustálený. Od 24.11.2000 si mohla nárok
na súde uplatniť žalobou. Nárok na ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo sumy 400.
tis. na sumu 800.000,-Sk uplatnila až 15.12.2003. Vtedy jej už uplynula 2- ročná subjektívna lehota na
uplatenie nároku ( 24.11.2002), právo na zaplatenie ďalšej sumy 400.000,-Sk bolo premlčané a vedľajší

účastník namietal premlčanie pohľadávky. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobu v
časti o navýšenie o ďalších 400.000,-Sk zamietol.

Súd je v občianskoprávnom konaní citovaným trestným rozkazom podľa ust. § 135 ods.1 O.s.p. viazaný.
Toznamená,žeodporcazodpovedánavrhovateľkezaškodunazdraví,ktorúspôsobiljehozamestnanec
dopravnou nehodou zo dňa 16.7.1999 pri plnení pracovných úloh podľa ust.. § 420 ods.2 Občianskeho

zákonníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427
Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez zreteľa na zavinenie.
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvodvprevádzke.Zodpovednosťodporcuzaškoduvzniknutúnavrhovateľkeprinehodedňa16.7.1999
je teda nepochybne daná.

Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v danej veci súd postupoval
podľa právneho predpisu, platného a účinného v čase vzniku dopravnej nehody, ktorým bola vyhl. č.
32/1965 Zb. V ust. § 7 ods.1 cit. predpisu určuje výšku odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia 60,-Sk/1bod a v ods.2 ustanovuje maximálnu výšku odškodnenia 240.000,-Sk z toho za
bolesť 72.000,-Sk. V § 7 ods. 3 cit. vyhlášky umožňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa

odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad stanovený limit.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených lekárom
predstavuje jednorázové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh ( § 4
ods.1 vyhlášky č. 32/1965Zb.) Už samotné základné bodové ohodnotenie podľa § 6 ods.1 vyhlášky

zohľadňuje, že poškodený je vplyvom následkov úrazu obmedzený v predchádzajúcom spôsobe
života, pričom ustanovenie § 6 ods.2 predpokladá existenciu ďalších skutočností, umožňujúcich záver,
že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným bodovým ohodnotením; dopadá na
prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu poškodeného pred a po
zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného

zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho spoločenských potrieb.Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa ust. § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. prípustné iba v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či
celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou športových, či iných aktivít v dobe

pred vznikom škody, alebo keď poškodený pre následky úrazu je takmer vyradený zo života a jeho
predpoklady na uplatnenie sa v spoločnosti sú takmer nulové a nie je schopný sa sám o seba postarať.

V danom prípade mal súd preukázané, že v čase vzniku dopravnej nehody mala navrhovateľka 21
rokov, bola vydatá, na materskej dovolenke s jedným dieťaťom. Obe tehotenstvá ( jedno ukončené pred
vznikom dopravnej nehody) mala rizikové. Tanec zanechala ešte pred uzavretím manželstva. Pred

nehodou pracovala ako kaderníčka, ale krátko, lebo odišla na predčasnú materskú dovolenku z dôvodu
rizikového tehotenstva. Nedokončila nadstavbu s maturitou z dôvodu prvého tehotenstva a potom už v
štúdiu nepokračovala. Chodila na kultúrne podujatia, do kina, na plesy, venovala sa rekreačne aerobiku,
lyžovaniu, plávaniu a bežne šoférovala. Nemala žiadne vážne zdravotné problémy, hlava ju bolievala
aj predtým, zo stresov. Starala sa o riadne domácnosť a bola schopná vykonávať všetky domáce práce.
Po dopravnej nehode sa navrhovateľka sťažuje na bolesti hlavy, výpadky zorného poľa na ľavom oku,

slabosť v horných končatinách, bolesti v krčnej chrbtici, odpadávanie, zabúdanie. Lieči sa na
migrény. Pokúšala sa o návrat do pôvodnej profesie, avšak zo zdravotných dôvodov musela pracovný
pomer ukončiť. V súčasnosti nevykonáva žiadne domáce práce, nešoféruje, nešportuje, vyhýba sa
spoločnosti a v podstate celé dni je doma, čo potvrdili aj svedkovia - matka navrhovateľky a jej manžel.
Od 20.11.2003 poberá čiastočný invalidný dôchodok. Má dve deti. V konaní nebolo preukázané, že

navrhovateľka sa nemôže venovať športu, mať deti, šoférovať, chodiť na kultúrne podujatia pri dodržaní
vhodného liečebného režimu. Znalec MUDr. H. označil dokonca jej zapojenie sa do športového a
kultúrneho života za žiadúce a potrebné na zvládnutie posttraumatického stresu. Znalec poukázal aj na
absenciu aktívneho prístupu k cieleným cvičeniam na stabilizáciu svalového systému krčnej chrbtice u
navrhovateľky, hoci má takmer úplne negatívny nález na Rtg krčnej chrbtici.

I keď poškodenie zdravia navrhovateľky pri dopravnej nehode zo dňa 16.7.1999 nepochybne zanechalo
určité trvalé následky a navrhovateľka je čiastočne obmedzená vo výkone povolania a nemôže sa plne
realizovať pri výkone domácich prác, zo zistenia skutkového stavu nevyplynula vysoká ani mimoriadna
úroveň jej športových, kultúrnych či iných spoločenských aktivít v dobe pred vznikom dopravnej nehody.
Žiaden zo súdom ustanovených znalcov neoznačil jej zranenia a ich následky za ťažké a okrem MUDr.

J. H.- znalca z odboru ortopédie, žiaden z nich nenavrhoval zvýšiť ani základný počet bodov za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Naopak, znalci dospeli k záveru, že trvalé následky u navrhovateľky sú skôr
charakteru ľahkého postihnutia. Súdny znalec MUDr. J. H. obodoval sťaženie spol. uplatnenia v pol.-251
vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení, hemiparéza vľavo, posttraumatic. stres na 500
bodov ( v súlade so znalcom MUDr. M. K., viac o 200 bodov ako u MUDr. N.), pričom MUDr. L. K. - znalec

psychiater priznal za pol. 251 až 600 bodov a za pol. 253 - posttraumatický stres 500 bodov. MUDr.
J. H. priznal za pol.-256 traum. postih 2 vetvy trojkl. nervu 25 bodov, za pol.-302a ľahké poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice 75 bodov a za pol.-323e obmedz. pohyblivosti ľavého ramenného zhybu
ľah.stupeň20bodov. Vzhľadomnazáverysúdnychznalcovsúdpodľaust.§6ods.2vyhláškyč.32/1965
Zb. zvýšil počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky v súlade s posudkom

znalca MUDr. H. zo 620 bodov na dvojnásobok, t.j. priznal 1240 bodov, pričom pri pol. 251 vychádzal
z počtu bodov 500, stanovených znalcom MUDr. H. a MUDr. M. K. a zohľadnil absenciu psychiatrickej
liečby u navrhovateľky, ktorá by mohla priniesť zlepšenie jej zdravotného stavu po psychickej stránke a
odbúrať aj posttraumatický stres. K tomu súd pripočítal ešte 500 bodov za pol. 253 stanovenú MUDr. K.
a priznal navrhovateľke celkovú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1740 bodov,

čo predstavuje pri sadzbe 60,-Sk/bod sumu 104.400,-Sk. Od tejto sumy treba odpočítať 28.200,-Sk,
ktoré vedľajší účastník už z tohto titulu navrhovateľke zaplatil. Preto súd priznal zvýšenie náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatenia v sume 76.200,-Sk Vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko
pre priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovené výmery odškodnenia podľa
ust. § 7 ods.3 vyhlášky súd nemal preukázané vyhláškou stanovené predpoklady.

Súd zamietol aj návrh na priznanie uplatnenia ďalšieho nároku na účelne vynaložené náklady spojené
s liečením v sume 4.614,-Sk. Súd mal z dodatku k pôvodnej likvidačnej správe zo dňa 23.10.2001
predloženej vedľajším účastníkom za preukázané, že tento poskytol navrhovateľke náhradu účelne
vynaložených nákladov na liečenie po dopr. nehode zo dňa 16.7.1999za cesty k rôznym lekároma do zdravotníckych zariadení osobnými mot. vozidlami, tak ako si ich uplatnila v jej čestnom
prehlásení, pričom odmietol uznať za účelne vynaložené náklady na rehabilitácie v dňoch 17.8.1999,
25.8.1999, 14.9.1999, 8.9.1999, 5.10.1999, 19.11.1999, 21.12.1999, 30.4.2001, 2.5.2001, 28.8.2001,

kedy navštívila rehabilitáciu v B. 5x za deň a dokonca dňa 30.11.1999 10x za deň. Tieto skutočnosti boli
vyvrátené samotnou navrhovateľkou, ktorá potvrdila, že 5x, ani 10 x denne do zdravotníckeho zariadenia
necestovala. Preto mal súd plnenie, poskytnuté vedľajším účastníkom z tohto titulu za dostatočné vo
výške 7.961,-Sk, nakoľko boli preukázateľne uhradené všetky účelne vynaložené cesty na rehabilitáciu
1x za deň. Ostatné uplatnené cesty už súd za účelne vynaložené náklady nepovažoval a preto ich

náhradu nepriznal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, lebo žiaden z účastníkov nemal vo veci plný úspech.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. tak, že štátu náhradu trov
konania nepriznal. Navrhovateľka bola v konaní len čiastočne úspešná a preto by mala hradiť časť
trov konania štátu, avšak je od poplatkovej povinnosti oslobodená a odporcovi nemožno túto povinnosť

uložiť, keďže mal vo veci väčší úspech ako navrhovateľka.

Navrhovateľka bola podľa ust. § 4 ods.2 písm.ch/ zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od
platenia súdnych poplatkov. Súd jej návrhu zčasti vyhovel a preto rozhodol podľa § 2 ods.2 cit. predpisu
o povinnosti odporcu zaplatiť pomernú časť poplatku ( 6% z ceny predmetu konania pol. 1 písm.a/
sadzobníka súdnych poplatkov) pretože, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( štvormo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje aza nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.