Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/300/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: S.
K. P., so sídlom B. XX,. T. cesta XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zast. Mgr. T. K., advokátom, so sídlom B., Ú.
X,. proti odporcom: 1/ J. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom E. N. X/XXXX,. Ž., zastúpená odporcom v 2/ rade,
2/ R. H., nar. X.X.XXXX. bytom M. XX,. v konaní o zaplatenie 926,51 € s príslušenstvom, o odvolaní
odporcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/422/2007-192 zo dňa 8. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiťnavrhovateľovi761,80€spolus6%ročnýmúrokomzomeškaniaod25.7.2007dozaplatenia,do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcov v 1/ a 2/ rade zároveň zaviazal spoločne a nerozdielne
nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 353,04 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr.
T. K. do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť SR trovy konania vo výške 694,04 € a tieto zaplatiť na účet OS v Žiline do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 420, § 427, § 438 ods. 1, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 1, § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. a ust. § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. Okresný súd konštatoval, že z oznámení poisťovní vykonávajúcich poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj z výpovede odporcu
mal preukázané, že v čase nehody odporkyňa v 1/ rade ako prevádzkovateľka a držiteľka vozidla
nemala uzavreté poistenie zo zodpovednosti, ktoré aj podľa jej tvrdení zaniklo pre nezaplatenie. Preto
odporkyňa v 1/ rade na základe objektívnej skutočnosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku bez ohľadu na to, kto toto vozidlo viedol.
Pri tomto druhu zodpovednosti nie je potrebné preukazovať úmyselné zavinenie, predpokladom je

vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi nimi. Preto nie je potrebné, aby sama
škodu spôsobila, ale zodpovedá za to, že bola spôsobená škoda prevádzkou jej automobilu, pokiaľ sa
nevyviní, čo sa v tomto konaní nestalo. Zo záznamu o dopravnej nehode č. p. ORP-P-2411/ODI-V2004
z 1.12.2004 a z pripojeného spisu ORP Ž., ORP-P-2412/ODI-V-2004 mal okresný súd preukázanú
zodpovednosť odporcu v 2/ rade podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná o subjektívnu
zodpovednosť, kde pre priznanie nároku poškodenému sa vyžaduje aj preukázanie zavinenia. Aj v tomto
prípade mal okresný súd zo správy policajného šetrenia preukázané porušenie povinností odporcu v2/ rade uložených predpismi o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, konkrétne ust. § 15 ods.
1 z. č. 315/1996 Z. z., čo napokon odporca v 2/ rade ani nenamietal. Okresný súd konštatoval, že
nemal preukázanú zodpovednosť odporcov v 1/ a 2/ rade za poškodenie prednej časti motorového

vozidla poškodeného, nakoľko mal preukázané, že za poškodenie prednej časti motorového vozidla
poškodeného zodpovedá iná osoba odlišná od odporcov. Vo vzťahu k výške škody, ktorá bola vyčíslená
navrhovateľom celkom tri krát, okresný súd konštatoval, že prvé vyčíslenie vychádzalo z celkového
poškodenia vozidla, teda jeho prednej aj zadnej časti, druhé a tretie vyčíslenie len z poškodenia zadnej
časti, ktoré sa líšili len v nesprávnom odpočítaní hodnoty zvyškov avšak všetky tri vyčíslenia sa odlišovali

vo všetkých výpočtoch, či už amortizácie vozidla, jeho trhovej hodnote, hodnote výkonov, hodnote
náhradných dielov a v ich počte, dokonca sa líšili aj v EČV a identifikácii poškodeného vozidla. Zhodná
bola len výsledná suma aj to len po zaokrúhlení. V zmysle záverov krajského súdu, ktorého uznesením
č. k. 5Co/167/2008-119 zo dňa 9.12.2008, bol zrušený rozsudok okresného súdu, nariadil okresný súd
znalecké dokazovanie za účelom zistenia konečnej a skutočnej škody na motorovom vozidle VW Polo,
EČV: ZA-840 BX, za ktorú odporcovia v 1/ a 2/ rade zodpovedajú. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 z

24.2.2010 znalca Ing. J. D., PhD., vyplýva, že v súvislosti so zrážkou s vozidlom ŠKODA Favorit, EČV:
ZA -552 BS vznikli na vozidle VW Polo, EČV: ZA-840 BX nasledovné poškodenia: zadný nárazník, ľavý
zadný blatník, ľavé zadné svetlo, zadné čelo a dno batožinového priestoru. Výška škody na vozidle
VW Polo, EČV: ZA-840 BX, ktorá vznikla v súvislosti so zrážkou s vozidlom ŠKODA Favorit, EČV:
ZA-552 BS, predstavuje ku dňu 1.12.2004 čiastku 852 € / 25.667,35 Sk/ vrátane 19% DPH. Okresný

súd konštatoval, že nakoľko predchádzajúci rozsudok tamojšieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na zaplatenie nad priznanú sumu 22.950,-Sk spolu s 6% ročným úrokom z omeškania od 25.7.2007
do zaplatenia nadobudol právoplatnosť, mohol zaviazať odporcov v 1/ a 2/ rade na úhradu do sumy
22.950,- Sk. Preto hoci pôvodným sa odporca domáhal plnenia vo väčšom rozsahu a okresný súd mal
preukázaný vznik škody konaním odporcu v 2/ rade a zodpovednosťou odporkyne v 1/ rade vo výške

852 €, na základe dokazovania uložil odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi 761,80 € /22.950,-
Sk/. Z dôvodu spoluzodpovednosti oboch odporcov za škodu ich okresný súd podľa ust. § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka zaviazal na úhradu škody spoločne nerozdielne.

Nakoľko odporcovia v 1/ a 2/ rade škodu neuhradili včas po výzve navrhovateľa, okresný súd ich zaviazal
aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby stanovenej NBS k prvému

dňu omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Odporcovia sa však mohli dostať do omeškania až vtedy, keď si navrhovateľ voči nim
uplatnil regresné právo podľa § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z., čo bolo preukázateľne až doručením
žaloby. Citované ustanovenie totiž zakladá len právo kancelárie poisťovateľov na náhradu, ktorá sa
musí uplatniť. Z obsahu spisu nemal okresný súd žiadnym listinným dôkazom ani iným dôkazným

prostriedkom preukázané, že by navrhovateľ uplatnil u odporcov tento nárok ešte pred podaním žaloby.
Ak aj boli určité výzvy na adresu odporcu 2/ tak to bolo od poisťovne a súviseli s výškou vyplatenej
náhrady. U výziev právneho zástupcu navrhovateľa zo 16.5.2007 nemal okresný súd preukázané
doručenie do dispozičnej sféry odporcov. Preto okresný súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
až od 25.7.2007 vo výške podľa návrhu, ktorým je súd viazaný, teda 6% ročne, hoci základná sadzba

určená NBS bola vo výške 4,25% p.a. a preto nárok za skoršie obdobie zamietol.

O trovách konania rozhodoval okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 30.703,-Sk /1.019,15 €/, priznaný mu bol nárok vo výške 22.950,-Sk /761,80 €/, pričom
jeho neúspech spočíva v časti 7.753,-Sk /257,35 €/, v ktorej zobral návrh späť. Úspech navrhovateľa
je v rozsahu 257,35,-Sk /1.019,15 €/, t. j. 75 % a preto jeho nárok na náhradu trov spočíva v rozdiele

úspechu a neúspechu, ktorý predstavuje 50 % /75 % - 25 %/. Navrhovateľovi vznikli trovy konania
úhradou súdneho poplatku vo výške 61,07 € a trov právneho zastúpenia vo výške 645,01 € podľa vyhl.
č. 655/2004 Z. z. , odmena za 8 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o
zmier, podanie žaloby, vyjadrenie k odvolaniu a 4x účasť na pojednávaní v sadzbe 61,40 € za úkon
spolu 584,48 € s 19 % DPH, náhrada hotových výdavkov režijného paušálu 3x 5,9 €, 3 x 6,34 €, 1x 6,95

€ a 1 x 7,21 € spolu 60,53 €. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v celkovej výške 706,08 €, avšak
okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne na
náhradu pomernej časti trov konania /50 %/ vo výške 353,04 €. Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., uložil
okresný súd odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli,
a ktoré pozostávajú zo znalečného vo výške 694,04 €, ktoré bolo priznané znalcovi uznesením č. k.

14C/422/2007-176 zo dňa 1.3.2005 za vypracovanie znaleckého posudku.V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie odporcovia v 1/ a 2/
rade. Žiadali napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 255,6 € spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
sa návrhu zamieta a navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Uviedli, že počas konania
nespochybňovali základ nároku, ale jeho výšku. Rovnako uviedli, že nespochybňujú závery znaleckého
posudku č. 1/2010, ale žiadali s poukazom na ust. § 450 Občianskeho zákonníka znížiť náhradu
na 30 % sumy uvedenej na str. 24 citovaného znaleckého posudku, t. j. 30 % zo sumy 852,- €

predstavuječistku255,60€.Zníženienáhradyodporkyňav1/radeodôvodňovalatým,žejenamaterskej
dovolenke. Vzhľadom na okolnosti vzniku škody, opis situácie poškodeným pred nárazom vozidla Škoda
Favorit ZA-552 BS do motorového vozidla VW Polo EČV ZA-840 BX žiadali o použitie cit. zákonného
ustanoveniaažiadalizohľadniťajtúskutočnosť,žepoškodenýbollistomzodňa26.3.2007spoločnosťou
A. - S. P., a.s. požiadaný o vrátenie vyplatenej čiastky za poškodenie prednej časti vozidla v celkovej
výške 13.216,-Sk. O náhrade trov konania navrhovali odporcovia rozhodnúť podľa ust. § 150 O.s.p tak,

že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva vzhľadom na tú skutočnosť, že popri uplatnení
nároku v nesprávnom rozsahu aj za poškodenú prednú časť vozidla oznámil odporcom nesprávnu
výšku škody, pripadajúcu na poškodenú časť vozidla. Nesprávne určenie výšky náhrady zdôvodnil
navrhovateľ až na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku dňa 27.3.2008, čím došlo k
určitému zavádzaniu odporcov. Ďalej poukazovali na viaceré kalkulácie náhrady škody tak, ako sú

uvádzané na str. 5 napadnutého rozsudku, z čoho vyplýva, že odporcovia nemali vedomosť o konečnej
aktuálnej výške náhrady škody, nakoľko samotný navrhovateľ ju viackrát prepočítaval, upravoval a to
aj na základe nesprávne uplatneného nároku poškodeným aj na prednú časť vozidla. Zo záznamov o
dopravnej nehode okrem iného vyplýva, že pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a alkohol
nebol u vodičov zistený. Mali za to, že sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa na primerané

zníženie náhrady škody a poukázali na judikát R 3/1984, podľa ktorého zmiernenie náhrady škody sa
pripúšťa, aj keď sa zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov bez zreteľa na
zavinenie. Odporcovia uviedli, že samotná príčina reťazovej dopravnej nehody zo dňa 1.12.2004 nebola
skúmaná vo vzťahu k miere zavinenia jednotlivými účastníkmi cestnej premávky. Na základe uvedeného
žiadali odvolaniu celkom vyhovieť a zaviazať navrhovateľa na znášanie trov odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol,
že odporcovia spochybňujú výšku škody, ktorá však bola navrhovateľom dostatočným spôsobom
preukázaná v rámci konania pred okresným súdom a zároveň jej výška bola potvrdená znaleckým
posudku č. 1/2010 až na malé rozdiely, ktoré sú technicky možné z dôvodu rozdielnych nákupných
cien, prípadne zvýšenými dopravnými nákladmi. Zároveň k dopravnej nehode došlo v roku 2004

a teda znalecký posudok nemohol byť vykonaný s úplnou presnosťou, nakoľko je tu určitý časový
odstup a pravdepodobne znalec fyzicky neobhliadal vozidlo a vychádzal len z fotodokumentácie.
Zhoda znaleckých posudkov je však pomerne veľká a vzniknutý rozdiel primeraný vyššie uvedeným
skutočnostiam. Navrhovateľ nevidel dôvod pre znižovanie výšky škody, nakoľko odporcovia boli
zaviazaní k úhrade poistného plnenia, ktoré navrhovateľ poskytol poškodenému za škodu spôsobenú

odporcom v 2/ rade a neboli zaviazaní k úhrade škody, ktorá bola spôsobená vodičkou I. Š., čo
preukazuje aj tá skutočnosť, že odporcovia sú zaviazaní k úhrade poškodenia zadnej časti motorového
vozidla ŠKODA Favorit, nakoľko poškodenie bolo spôsobené až následným nárazom iným motorovým
vozidlom. Navrhovateľ bol toho názoru, že svoj nárok si neuplatňuje titulom náhrady škody, ale ide o
osobitne upravený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z., pričom ak by aj súd posúdil, že

v danom prípade ide o náhradu škody, mal za to, že nedošlo k naplneniu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, nakoľko ku škode došlo na vozidle Škoda Favorit v dôsledku porušenia povinnosti odporcom v
2/ rade - porušenie pravidiel cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním
spôsobil škodu na majetku poškodeného. Okrem uvedeného by odporca nebol povinný plniť škodu
spôsobenú poškodenému v prípade, keby si odporca v 1/ rade splnil svoje povinnosti stanovené v

zmysle ust. § 3 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako držiteľ motorového vozidla uzavrel povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v takom prípade
by poistné plnenie poškodenému nebol povinný uhradiť navrhovateľ a teda následne odporca, ale
príslušná poisťovňa, v ktorej by bolo predmetné poistenie uzavreté. Odporca si však svoje povinnosti
nesplnil a teda ja vzhľadom na to mal navrhovateľ za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o naplnení

dôvodov osobitného zreteľa. Navrhovateľ poukázal na to, že práve z týchto dôvodov bol zákonom
vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená navrhovateľovi a poškodenémubolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a/ až g/ z. č. 381/2001 Z.
z. proti S. K. P. za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej
poisťovni. Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane poistné plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým

bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii
poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté
plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného
fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že
súd by mal brať v tomto prípade do úvahy nielen osobné, majetkové a sociálne pomery škodcu, ale aj

poškodeného, zhodnotiť jeho sociálnu situáciu a to ako spôsobenie škody zasiahlo do jeho sociálnej
situácie, keďže prípadným znížením náhrady škody bude navrhovateľ nútený uplatniť si plnenie, ktoré
mu nebolo rozhodnutím súdu priznané vo vzťahu k poškodenému, keďže navrhovateľ z poistného
garančnéhofonduposkytolpoškodenémuplnenievplnomrozsahu,vakombolaškodaurčenávýpočtom
poisťovne v rámci likvidácie škodovej udalosti. Navrhovateľ sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu
a žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a

vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
preto sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu.

Podľa ust. § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu

podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b/ z. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

Podľa ust. § 450 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné
a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby,

ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Inštitút zníženia náhrady škody nemožno používať ľubovoľne a znižovať náhradu škody mechanicky.
Ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka musí byť aplikované tak, aby bol dosiahnutý účel ním
sledovaný, najmä aby sa zabránilo nežiaducim tvrdostiam. Toto ustanovenie uvádza hľadiská, ktoré
má mať súd na zreteli pri úvahe o možnosti zníženia náhrady škody. Zníženie náhrady podľa tohto

ustanovenia je vylúčené iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.Odvolací súd pripúšťa, že aplikácia ust. § 450 Občianskeho zákonníka t. j. moderačné právo sa vzťahuje
aj na rozhodovanie o náhrade škody vzniknutej v súvislosti s prevádzkou dopravných prostriedkov.
Zmiernenie náhrady sa tu pripúšťa, aj keď sa zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou bez zreteľa

na zavinenie. Odvolací súd sa však v tomto prípade prikláňa k názoru navrhovateľa, ktorý vo vyjadrení
k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že v súdenej veci si navrhovateľ neuplatňuje svoj nárok z titulu
náhrady škody, ale ide o osobitný tzv. regresný nárok, ktorý má zo zákona ten, kto plnil voči tretej osobe.

Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že cit. ustanovenie § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z.
vzťahujúce sa na prejednávaný prípad upravuje tzv. právo postihu Kancelárie (navrhovateľa), ktoré

smeruje voči tomu, kto zodpovedá za škodu a za ktorého kancelária plnila z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla v prípade, ak táto osoba je bez poistenia zodpovednosti. Tento
postih podľa názoru odvolacieho súdu nemá charakter nároku na náhradu škody podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ide o priamy nárok kancelárie na plnenie voči odporcom a preto súd nemôže
aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ako to navrhovali odporcovia.

Odporcovia v odvolaní zároveň žiadali, aby súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko

malizato,žesútudôvodypreaplikáciuust.§150ods.1O.s.p.,vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľ
si uplatňoval nárok v nesprávnom rozsahu aj za poškodenú prednú časť vozidla a oznámil odporcom
nesprávnu výšku škody, pripadajúcu na poškodenú zadnú časť vozidla. Odporca zároveň poukázal na
viaceré kalkulácie náhrady škody, ako aj na to, že zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 1.12.2004
okreminéhovyplýva,žepridopravnejnehodekzraneniuosôbnedošloaalkoholneboluvodičovzistený.

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

podľa § 150 ods. 1 O.s.p. treba prihliadať predovšetkým na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých účastníkov konania, teda treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
hradiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Dôležité je tiež zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ako aj postoj
účastníkov v priebehu konania. Uvedené ustanovenie je výnimočné z toho dôvodu, že súdu umožňuje

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov
a slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí teda vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov účastníkovi konania,

ktorý má na ich náhradu právo. Odvolací súd pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa v súdenom prípade dospel k záveru, že tu nie je daná existencia relevantných dôvodov pre
aplikáciu ust. § 150 O.s.p.. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi vznikli
trovy konania v dôsledku uplatňovania nároku na plnenie, ktoré bol povinný poskytnúť poškodenému
v dôsledku porušenia povinnosti odporcu v 2/ rade, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle

poškodeného a v dôsledku skutočnosti, že odporkyňa v 1/ rade nemala uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je namieste aplikácia
ustanovenia § 150 O.s.p. Odporcami namietané skutočnosti zohľadnil okresný súd pri rozhodovaní
o náhrade trov konania, keď navrhovateľovi vzhľadom na jeho čiastočný úspech priznal náhradu len
pomernej časti, t. j. 50 %, vyúčtovaných a uplatnených trov konania. Zároveň odvolací súd poukazuje

na to, že odporcovia boli zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v sume 761,80 €, ktoré
zodpovedalo výške škody spôsobenej poškodením len zadnej časti motorového vozidla poškodeného
podľa znaleckého posudku č. 1/2010. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa vzťahujúce sa na
sociálne a majetkové pomery účastníkov konania, odvolací súd ich neskúmal nakoľko odporcovia v
podanom odvolaní nešpecifikovali majetkové pomery účastníkov konania, ani to, akým spôsobom by

mohli tieto ovplyvniť rozhodovanie o trovách konania, teda aký dopad by malo mať rozhodnutie o trovách
konania na majetkové pomery odporcov.S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odporcov,
na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto rozhodol tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by
bolopotrebnéaplikovaťust.§142ods.1O.s.p.,podľaktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, nakoľko však navrhovateľ, hoci
podal písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov, v tomto vyjadrení neuplatnil náhradu trov odvolacieho
konania a neuplatnil si trovy do vyhlásenia rozsudku ani iným spôsobom, odvolací súd mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.