Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 9, 2008

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/158/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: M. D.,

narodený XX.X.XXXX,. bytom U. XX/X,. XXX. XX. P., zastúpený JUDr. Ľ. L., advokátkou so sídlom H.
XX/X,. P. proti odporcovi: T.., s.r.o. so sídlom J. M. XX,. XXX. XX. P., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpený
JUDr. A. M., advokátkou so sídlom N. S.. C. XX,. XXX. XX. P. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu S. P., pobočka P. so sídlom M. S. XX,. XXX. XX. P. o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti, náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, mimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za nevyčerpanú
dovolenku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 907.467,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne zo sumy 832.467,- Sk od 1.9.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 138.000,- Sk a o zaplatenie 523,- Eur sa návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok vo výške 45.370,- Sk a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 7.688,80 Sk, ktoré je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 149.693,75 Sk, z ktorých je
povinný 56.334,- Sk zaplatiť advokátovi JUDr. V. Š. so sídlom N. S. XX,. P. a 93.359,75 Sk advokátke
JUDr. Ľ. L., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2003 domáhal proti odporcovi zaplatenia

náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti, mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrady za nevyčerpanú dovolenku a náhrady trov konania. Právnym dôvodom náhrady za stratu na
zárobku po skončení práceneschopnosti žiadal k 24.6.2003 zaplatiť 12.033,- EUR a do budúcnosti
počnúc júlom 2003 sa domáhal mesačnej náhrady vo výške 1.337,- EUR. Právnym dôvodom zvýšenia
za bolesť sa domáhal zaplatenia 63.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 20.4.2005 počas svojho výsluchu
uviedol, že si uplatňuje desaťnásobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,

za ktoré mu bolo vyplatených vedľajším účastníkom na strane odporcu len 15.000,- Sk. Právnymdôvodom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žiadal zaplatiť 683,- EUR, pričom na pojednávaní
dňa 20.4.2005 uviedol, že odporca mu už týmto právnym dôvodom zaplatil 160,- EUR.

Svoj návrh navrhovateľ v priebehu konania upresňoval, pričom posledným podaním doručeným súdu

dňa 10.9.2007 ho zmenil tak, že sa proti odporcovi domáhal (i) právnym dôvodom náhrady za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti a právnym dôvodom náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti zaplatenia 832.467,- Sk s úrokom z omeškania 12% ročne z tejto sumy od 1.9.2005
do zaplatenia, (ii) právnym dôvodom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť zaplatenia 63.000,-
Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatenia 150.000,- Sk a (iii) právnym dôvodom náhrady

mzdy za nevyčerpanú dovolenku zaplatenia 523,- EUR. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa
20.9.2007.

Odporca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa
11.5.2004, v ktorom tvrdil, že navrhovateľ si pri práci nesplnil svoje povinnosti spočívajúce udržiavaní
poriadku okolo kontajnera a používaní na chôdzu vyhradeného priestoru, a preto konal pri práci
ľahkomyseľne, čím porušil ustanovenie § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Ďalej namietal, že

navrhovateľ pred nástupom do práce na lekárskej prehliadke zatajil, že už mal úraz kolena. Odporca
tvrdil, že vymeriavacím základom pre úrazové poistenie na Slovensku je len príjem dosahovaný na
Slovensku a nie súčet príjmov dosahovaných v Slovenskej republike a v zahraničí. Ďalej tvrdil, že na
strane navrhovateľa niet dôvodov pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Čo sa týka časti návrhu, v ktorom si navrhovateľ uplatnil náhradu za

nevyčerpanú dovolenku, uviedol, že navrhovateľ bol poučený o tom, ako si má uplatniť náhradu za
dovolenku za obdobie práce v N.. Na základe uvedených skutočností navrhol odporca návrh zamietnuť,
pričom si uplatnil náhradu trov konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa
9.12.2004, a to tak, že tvrdil, že na strane navrhovateľa niet dôvodov na mimoriadne zvýšenie náhrady

za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V ostatnom sa odvolal na tvrdenia odporcu.
Uviedol, že navrhovateľovi neboli vyplatené žiadne plnenia právnym dôvodom náhrady za stratu na
zárobku po skončení práceneschopnosti.

Súd vykonal dokazovanie potvrdením o zamestnaní (čl. 7), posudkom o bolestnom (čl. 8), záznamom
o úraze (čl. 9 - 10), pracovnou zmluvou z 15.7.2002 (čl. 11 - 12, rovnako čl. 238 - 239), návrhom na

vydanie pracovného povolenia (čl. 28), vyjadrením lekárky MUDr. D. B. (čl. 29), likvidačnou správou
zo zákonného poistenia zodpovednosti za pracovné úrazy zo dňa 31.3.2004 (čl. 38), rozhodnutím
S. P., pobočka P. zo dňa 1.4.2004 (čl. 39), posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia (čl. 40 a
rovnako 212), potvrdením o strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti (čl. 41 - 42), opraveným
posudkom o bolestnom (čl. 44), pracovnou zmluvou z 1.6.2002 (čl. 78 - 79, rovnako čl. 241 - 242),

vyjadrením obchodnej spoločnosti B. spol. s r.o. (čl. 178), prehľadom odpracovaných hodín (čl. 182 -
183), prehľadom mzdy (čl. 184), mzdovým listom za rok 2003 (čl. 185 - 187), lekárskou správou (čl.
188), vyjadrením H. B. P., a.s. (čl. 189), potvrdením odporcu o príjme navrhovateľa za rok 2002 pre D.
Ú. P. (čl. 213), potvrdením H. B. P., a.s. (čl. 225), žiadosťou navrhovateľa o rozviazanie pracovného
pomeru o u zamestnávateľa H. B. P., a.s. z 4.6.2002 (čl. 226), dohodou o skončení pracovného pomeru

(čl. 227), prehľadom odpracovaných hodín odporcu u navrhovateľa za mesiace jún a júl 2002 (čl. 231 -
232), návrhom na pracovné povolenie (čl. 244), lekárskou správou (čl. 245), potvrdením zamestnávateľa
pre nárok na podporu v nezamestnanosti (čl. 246), výpisom z knihy úrazov (čl. 251 - 253), potvrdením
o športovej činnosti navrhovateľa (čl. 266 - 272), výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka P. H.,
výsluchom svedka V. K., výsluchom svedka MUDr. E. V., výsluchom svedkyne A. V., výsluchom svedka

V. V., výsluchom svedka Ing. V. V. a výsluchom konateľa odporcu Ing. Š. J..

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k predchádzajúcim pracovným úrazom navrhovateľa vyplynulo,
že navrhovateľ utrpel v pracovnom zaradení pomocný rubač dňa 21.1.2001 pracovný úraz na
pracovisku svojho predchádzajúceho zamestnávateľa H. B. P., a.s. Následkom tohto pracovného úrazu
došlo k pomliaždeniu jeho kolena. V dôsledku toho úrazu bol u svojho vtedajšieho zamestnávateľa

práceneschopný od 21.1.2001 do 4.3.2001, od 18.5.2001 do 17.6.2001, od 4.7.2001 do 12.7.2001a od 20.7.2001 do 4.11.2001. Uvedený úraz však neznížil jeho pracovnú schopnosť, išlo o ľahké
poškodenie, ktoré neznížilo jeho spôsobilosť pracovať ako baník. V súvislosti s pracovným úrazom
nebol prevedený na iný druh práce a ku skončeniu jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa H. B.

P., a.s. došlo na základe jeho vlastnej žiadosti dohodou k 31.5.2002. Preto neboli dôvodné námietky
odporcu, ktorými sa snažil zbaviť svojej zodpovednosti za úraz vzniknutý navrhovateľovi na jeho
pracovisku. Súčasný chorobný poúrazový stav navrhovateľa nebol vyvolaný jeho pracovným úrazom u
jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, ale pracovným úrazom, ku ktorému došlo u odporcu.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k odporcom tvrdeným skutočnostiam o porušení povinnosti

navrhovateľa riadne oboznámiť odporcu so svojím zdravotným stavov vyplynulo, že majetkovo a
osobne s navrhovateľom prepojená obchodná spoločnosť T. s.r.o. dňa 29.5.2002 požiadala o vykonanie
preventívnej lekárskej prehliadky navrhovateľa. Túto lekársku prehliadku vykonala MUDr. D. B. so
záverom zo dňa 4.6.2002, podľa ktorého navrhovateľ bol spôsobilý pracovať ako baník v podzemí.
Odporca v priebehu konania tvrdil, že navrhovateľ v dôsledku svojho predchádzajúceho pracovného
úrazu nebol spôsobilý vykonávať prácu baníka v podzemí. Túto skutočnosť súd nemal za preukázanú,

keďže spôsobilosť navrhovateľa pracovať v podzemí vyplýva z lekárskeho osvedčenia MUDr. D. B.,
ktoré navrhovateľ predložil odporcovi. Rovnako mal túto skutočnosť preukázanú zo znaleckého posudku
znalca MUDr. J. P., ktorý sa na otázku právneho zástupcu navrhovateľa jasne vyjadril, že navrhovateľ
bol spôsobilý na výkon práce v podzemí, keďže poškodenie zdravia, ktoré utrpel sa považuje za ľahké
poškodenie kolena. Tento svoj záver riadne odôvodnil aj na pojednávaní dňa 12.3.2007. Odporca opak

preukazoval výsluchom svedka MUDr. E. V., ktorý sa k zdravotnému stavu navrhovateľa vyjadril na
pojednávaní dňa 4.6.2008. Z výsluchu tohto svedka vyplynulo, že má úzky vzťah s odporcom, keďže
pre odporcu za odplatu vykonával činnosti spojené so zdravotným posudzovaním jeho zamestnancov a
bol oboznámený odporcom so znaleckým posudkom znalca MUDr. J. P.. Svedok bez toho, aby poznal
zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa, bez toho, aby navrhovateľa kedykoľvek vyšetroval a len na

základe listín zo súdneho spisu pred súdom prezentoval svoj žiadnym spôsobom nezdôvodnený záver,
že navrhovateľ po pracovnom úraze u zamestnávateľa H. B. P., a.s. nebol spôsobilý na výkon práce
v podzemí. Odporca navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti, že
pracovná schopnosť navrhovateľa bola znížená už v čase pred pracovným úrazom, a to v dôsledku
jeho predchádzajúceho pracovného úrazu a jeho športovej činnosti. Súd tento dôkaz nevykonal, a to

s ohľadom nato, že keby boli týmto znaleckým dokazovaním preukázané tvrdenia odporcu, neboli by
právne významné pre posúdenie nároku navrhovateľa.

Podľa § 41 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú
spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže
uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na

túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.

Podľa § 41 ods. 7 Zákonníka práce fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o
skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o
dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého.

Navrhovateľ sa podrobil zdravotnej prehliadke, pričom podľa jej výsledku bol spôsobilý na výkon práce

v podzemí a o výsledku tejto prehliadky informoval odporcu. Z tohto jeho konania nemožno vyvodiť, že
by navrhovateľ porušil svoje povinnosti podľa § 41 ods. 7 Zákonníka práce. Ak mal odporca pochybnosť
o záveroch tejto zdravotnej prehliadky, bolo jeho povinnosťou a nie povinnosťou navrhovateľa vykonať
ďalšie úkony smerom k zisteniu zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa. I v prípade, že by v konaní bolo
zistené, že navrhovateľ nebol spôsobilý na výkon práce v podzemí, nebolo by možné na základe

takéhoto zistenia vyvodiť akékoľvek následky vo vzťahu k nároku uplatnenému navrhovateľom v konaní.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k vzniku a trvaniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu
vyplynulo, že navrhovateľ a s odporcom osobne a majetkovo prepojená obchodná spoločnosť T.,
s.r.o. dňa 7.6.2002 v N. spoločne požiadali o vydania pracovného povolenia navrhovateľa na dobu
od 10.6.2002 do 31.12.2002. Pracovné povolenie bolo vydané dňa 11.6.2002, a to s platnosťou od

10.6.2002 do 31.12.2002. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2002 sa navrhovateľ s obchodnouspoločnosťou T. s.r.o. dňa 7.6.2002 dohodli na nástupe do práce ku dňu 1.6.2002, pričom pracovný
pomer bol dojednaný na dobu určitú do skončenia výkonu prác zamestnanca na pracovisku I..
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, akým právnym dôvodom skončil pracovný pomer medzi

navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou T. s.r.o. Navrhovateľ dosiahol v obchodnej spoločnosti T.
s.r.o. v mesiaci jún 2002 mzdu vo výške 1.059,80 EUR, čo predstavuje 46.954,44 Sk, pričom odpracoval
128 hodín a v mesiaci júl 2002 mzdu vo výške 1.664,- EUR, čo predstavuje 73.948,16 Sk, pričom
odpracoval 200 hodín. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2002 uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom navrhovateľ nastúpil do práce u odporcu od 1.8.2002, pričom pracovný pomer bol uzavretý

na dobu určitú do skončenia prác v I..

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či si navrhovateľ spôsobil pracovný úraz aj svojím zavinením.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ utrpel v práci u odporcu dňa 16.9.2002 o 23:40
pracovný úraz spočívajúci v podvrtnutí kolena, ku ktorému došlo tak, že navrhovateľ sa pri chôdzi pri
odpratávaní materiálu a jeho nakladaní pošmykol v podzemí na pracovisku stavby tunela v I., následkom
čoho spadol a udrel si pravé koleno do prípravného kontajnera - gondoly. Následkom tohto utrpel

roztrhnutie vonkajšieho postranného väzu a čiastočné roztrhnutie predného krížového väzu.

O pracovnom úraze navrhovateľa bol spísaný záznam (čl. 9 - 10), ktorý bol podpísaný navrhovateľom
jeho priamym nadriadeným V. K. a vedúcim Š. J., pričom bolo konštatované, že nebolo zistené žiadne
spoluzavinenie navrhovateľa, že o úraze bol spísaný záznam a že o úraze bolo dňa 17.9.2002 vykonané
vyšetrenie.

Rovnako žiadne spoluzavinenie navrhovateľa nebolo zistené pri výplate náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, na základe ktorej bolo navrhovateľovi vyplatených vedľajším účastníkom
15.000,- Sk (čl. 39).

O pracovnom úraze navrhovateľa bol spísaný záznam do knihy úrazov (čl. 252), ktorý bol podpísaný
navrhovateľom a svedkom V. K., v ktorom je úraz popísaný tak, že navrhovateľ pri nosení šrotu narazil

kolenom do gondoly a pošmykol sa, keďže nevenoval dostatočnú pozornosť pri práci.

Svedok V. K., zamestnaný v obchodnej spoločnosti majetkovo prepojenej s odporcom vo svojom
výsluchu uviedol, že bol ako revírnik navrhovateľov priamy nadriadený a navrhovateľ bol zaradený na
pracovisku v doprave, pričom jeho úlohou, ktorá nebola presne vymedzená písomným predpisom, bolo
udržiavať priechodnosť chodníka. To však navrhovateľ nesplnil, a preto sa udrel kolenom do gondoly,

ktorá do tohto chodníka pretŕčala. Ďalej uviedol, že o pracovnom úraze boli spísané dva záznamy,
pričom v knihe úrazov poznamenal spoluvinu navrhovateľa na úraze, a to že ju neuviedol v zázname o
úraze predloženom navrhovateľom odôvodňoval tým, že nechcel robiť navrhovateľovi problémy. K jeho
výpovedi navrhovateľ uviedol, že jeho úlohou v čase úrazu bolo prenášať pletivo ku gondolám a nie
gondoly odpratávať, čo bola úloha iného zamestnanca. Rovnako uviedol, že najprv sa pošmykol a až

potom sa kolenom narazil do gondoly.

Svedok P. H., zamestnaný u odporcu vo svojom výsluchu uviedol, že nebol prítomný pri úraze
navrhovateľa a nebol v tom čase jeho priamym nadriadeným. Nevedel sa presne vyjadriť k pracovným
úlohám navrhovateľa v čase vzniku úrazu. Pri konfrontácii s navrhovateľom svedok pripustil, že
pracovnou úlohou navrhovateľa bolo v čase vzniku úrazu odpratávať šrot ku miestu dopravy, keďže na

pracovisku v N. musel každý zo zamestnancov robiť to, čo práve bolo treba robiť.

Svedok V. V., zamestnaný u odporcu, sa k okolnostiam úrazu navrhovateľa nevedel bližšie vyjadriť.
Uviedol len, že navrhovateľ mu po úraze ukazoval svoje koleno; na otázky konateľa odporcu odpovedal,
že pracovnou úlohou navrhovateľa bolo udržiavať poriadok na prístupovej ceste.

Z uvedených dôkazov nebolo možné vyvodiť, akým spôsobom sa mal navrhovateľ svojím konaním

zúčastniťnavznikuškody.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žepracovnéúlohynavrhovateľavčasevzniku pracovného úrazu neboli presne určené, že na pokyn nadriadených odpratával a nakladal do
gondol materiál, pričom sa pošmykol a udrel do gondoly. V konaní neboli preukázané žiadne okolnosti,
ktoré by odôvodňovali to, že navrhovateľ si pri vzniku pracovného úrazu počínal v rozpore s obvyklým

spôsobom správania alebo konal ľahkomyseľne.

Z hľadiska právneho posúdenia zodpovednosti odporcu za vzniknutý pracovný úraz boli rozhodné
ustanovenia § 195 ods. 2, § 196 ods. písm. c) a § 196 ods. 5 Zákonníka práce.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa§196ods.2písm.c)Zákonníkaprácezamestnávateľsazbavízodpovednostisčasti,akpreukáže,

že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno

považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Navrhovateľbolzamestnancomodporcuanapracoviskuodporcuutrpeldňa16.9.2002o23:40pracovný
úraz spočívajúci v podvrtnutí pravého kolena s následným úderom pravého kolena do gondoly. K tomuto
poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo pri plnení pracovných úloh náhodou pod vplyvom vonkajších
vplyvov bežných v rizikovom prostredí práce v podzemí. Preto za škodu spôsobenú poškodením

zdravia navrhovateľa zodpovedá navrhovateľovi odporca. Neboli dôvodné námietky odporcu, ktorý
uvádzal, že škodu si spôsobil navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také
okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by odporca pri výkone práce pred pracovným úrazom
konal akýmkoľvek spôsobom, ktorý by odôvodňoval, čo i len čiastočné zbavenie sa objektívnej
zodpovednostiodporcuzavzniknutýpracovnýúraz.Navrhovateľpracovalpodpriamymdozoromsvojich

nadriadených pracovníkov, ktorí v čase po úraze, v zázname o úraze neuviedli žiadne konanie odporcu
odôvodňujúce jeho spoluzavinenie. Všeobecné konštatovania o spoluzavinení navrhovateľa neboli v
konaní doložené preukázaním žiadneho konkrétneho konania navrhovateľa, ktoré malo odôvodňovať
jeho spoluzavinenie. Preto súd dospel k záveru, že odporca zodpovedá za pracovný úraz navrhovateľa
v plnom rozsahu.

Navrhovateľ si v konaní proti odporcovi uplatnil náhradu škody spočívajúcu v náhrade za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti, v náhrade na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, v
náhrade za bolesť a v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 198 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila
choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie

náhrady za a) stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku, b) bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia...Vzhľadom nato, že súd dospel k záveru, že odporca zodpovedá navrhovateľovi za následky pracovného
úrazu, bol v základe dôvodný nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej náhrade za stratu na zárobku
vyplynulo, že navrhovateľ u odporcu dosiahol v mesiaci august 2002 mzdu vo výške 1.585,20 EUR, čo
pri kurze 43,54 predstavuje 69.019,61 Sk a na Slovensku vyplatil odporca navrhovateľovi mzdu vo výške
5.000,- Sk. Preto mzda navrhovateľa spolu v mesiaci august 2002 pri odpracovaných 192 hodinách
predstavovala 74.019,61 Sk. V mesiaci september 2002 dosiahol navrhovateľ u odporcu mzdu vo výške

122,60EUR,čoprikurze42,011predstavuje5.150,55SkanaSlovenskuvyplatilodporcanavrhovateľovi
952,- Sk. Za odpracovaných 16 hodín v septembri 2002 dosiahol navrhovateľ u odporcu mzdu vo
výške 6.102,55 Sk. Navrhovateľ u odporcu v mesiaci september 2002 desať dní čerpal dovolenku,
za čo dostal náhradu mzdy vo výške 683,2 EUR, čo predstavuje 28.701,92 Sk. Navrhovateľ mal v
septembri 2002 deväť dní vykázaných ako pracovný úraz, pričom za tieto dni mu odporca poskytol
náhradu mzdy vo výške 547,2 EUR, čo predstavuje 22.988,- Sk. V mesiaci október 2002 navrhovateľ

vyplatil odporcovi náhradu mzdy za práceneschopnosť vo výške 660,4 EUR, čo predstavuje 27.457,45
Sk. Vedľajší účastník zaplatil navrhovateľovi právnym dôvodom náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti 3.203,- Sk, a to za obdobie od 18.9.2002 do 28.2.2003, teda za celkovo 118
dní, pričom vychádzal z priemerného mesačného zárobku vo výške 5.000,- Sk mesačne. Navrhovateľovi
nebol odporcom a ani vedľajším účastníkom plnené právnym dôvodom náhrady za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti. Navrhovateľovi bola zaplatená podpora v nezamestnanosti za
obdobie od 17.3.2003 do 31.7.2003 vo výške za mesiac marec 2.948,- Sk a vo výške 5.895,- Sk za
nasledujúce mesiace apríl, máj, jún a júl 2003. Dňa 1.8.2003 sa navrhovateľ zamestnal v obchodnej
spoločnosti B., spol. s r.o., kde dosiahol príjem za mesiac august 2003 vo výške 4.400,- Sk, za mesiac
september 2003 vo výške 5.695,- Sk, za mesiac október 2003 vo výške 8.260,- Sk, za mesiac november

2003 vo výške 7.783,- Sk, za mesiac december 2003 vo výške 9.254,- Sk. Pracovná náplň navrhovateľ
spočíva vo výkone pomocného pracovníka v stolárskej výrobe, pričom vykonáva činnosti v stoji s
možnosťou prestávok na oddych (čl. 178). Navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok
vo výške 4.105,- Sk, ktorý mu bol v takejto výške vyplatený za každý mesiac počínajúc marcom 2003
končiac decembrom 2003.

Podľa § 199 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a náhrada za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z toho istého dôvodu sú samostatné nároky.

Podľa § 200 ods. 1 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
zamestnanca je rozdiel medzi priemerným zárobkom zamestnanca pred vznikom škody spôsobenej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a plnou sumou nemocenského.

Podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu
s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného
invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa
rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca,

ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa§134ods.3Zákonníkapráceakzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracovalaspoň22dní
alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo

mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení súd nepovažoval za dôvodné námietky odporcu a vedľajšieho

účastníka spočívajúce v tvrdení, podľa ktorého sa mal priemerný mesačný zárobok navrhovateľa pre
účely zistenia náhrady za stratu na zárobku určiť len zo mzdy 5.000,- Sk, ktorá bola navrhovateľovi
odporcom vyplatená na Slovensku, keďže len z tejto sumy boli odporcom odvádzané príspevky do
úrazovéhopoistenianaSlovensku.Privýpočtepravdepodobnéhopriemernéhozárobkutrebavychádzať
zo skutočného zárobku dosahovaného zamestnancom pred vznikom škody a nie z tej sumy, ktorý

odporca a vedľajší účastník považovali za vymeriavací základ pre určenie príspevkov do úrazového
poistenia. Vymeriavací základ podľa predpisov sociálneho zabezpečenia je právnou konštrukciou pre
určenie výšky príspevkov do poistného systému podľa predpisov sociálneho zabezpečenia, nie pre
určenie výšky náhrady za stratu na zárobku podľa Zákonníka práce. Podstatou náhrady za stratu na
zárobku je odškodniť zamestnanca za skutočné zníženie jeho príjmu v dôsledku pracovného úrazu.

Príjem navrhovateľa za prácu u odporcu bol tvorený dvoma zložkami, a to mzdou vyplácanou v N. a
mzdou vyplácanou na Slovensku. Navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu prišiel o obe tieto zložky
jeho mzdy. Preto treba vychádzať zo súčtu týchto súm. Celkom pri odpracovaných 208 hodinách v
mesiacoch august a september 2002 dosiahol odporca u navrhovateľa mzdu 80.122,16 Sk. Preto
jeho priemerný mesačný zárobok súd určil ako podiel celkovej dosiahnutej mzdy vydelený počtom

odpracovaných hodín. Na základe tohto podielu súd zistil navrhovateľov pravdepodobný priemerný
hodinový zárobok vo výške 385,2027 Sk. Táto suma bola vynásobená priemerným počtom pracovných
hodínpripadajúcichpriosemhodinovompracovnomčasenakalendárnymesiac,čopredstavuje173,928
hodín.Výsledkomtohtosúčinujenavrhovateľovpravdepodobnýmesačnýzárobokvovýške66.998,-Sk.

V septembri 2002 navrhovateľ kvôli práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom neodpracoval 9

pracovným zmien v trvaní 8 hodín, kedy by býval pri priemernej hodinovej mzde 385,2027 Sk, ôsmych
hodinách trvania pracovnej zmeny a deviatich pracovných dňoch dosiahol mzdu vo výške 27.735,- Sk.
Odporca mu na základe jeho práceneschopnosti v N. zaplatil náhradu vo výške 547,2 EUR, čo pri
kurze 42,011 predstavuje 22.988,- Sk. Preto za mesiac september 2002 je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi rozdiel medzi 27.735,- Sk a 22.988,- Sk, čo predstavuje 4.747,- Sk. Od tejto sumy

je potrebné odpočítať odporcovi poskytnuté nemocenské vo výške 1.690,- Sk. Takto má odporca za
pomernú časť mesiaca septembra 2002 nárok na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti vo výške 3.057,- Sk.

Za mesiac október 2002 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca mu zaplatil len 660,4 EUR, čo pri kurze 41,577 predstavuje 27.458,- Sk. Preto náhrada na

zárobku počas práceneschopnosti predstavuje za mesiac október 2002 66.998,- Sk po odpočítaní
27.458,- Sk celkom 39.450,- Sk, od ktorej treba odpočítať nemocenské vo výške 5.161,- Sk. Preto
náhrada za stratu na zárobku za mesiac október 2003 predstavuje 34.289,- Sk.

Za mesiac november 2002 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje

za mesiac november 2002 sumu 66.998,- Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 4.712,- Sk, teda
62.286,- Sk.

Za mesiac december 2002 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavujeza mesiac december 2002 sumu 66.998 Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 4.936,- Sk, teda
62.062,- Sk.

Za mesiac január 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no odporca

mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje za
mesiac január 2003 sumu 6.998,- Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 5.161,- Sk, teda 61.837,-
Sk.

Zamesiacfebruár2003predstavovalpriemernýmesačnýzároboknavrhovateľa66.998,-Sk,noodporca
mu nezaplatil žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku počas práceneschopnosti predstavuje za
mesiac február 2003 sumu 66.998,- Sk po odpočítaní nemocenského vo výške 4.488,- Sk, teda 62.510,-

Sk.

Vedľajší účastník na strane odporcu zaplatil navrhovateľovi titulom náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti bez špecifikácie časového obdobia, za ktoré sa náhrada poskytuje 3.203,- Sk. Preto
náhrada za stratu na zárobku navrhovateľa počas práceneschopnosti za obdobie od 18.9.2002 do konca
februára 2003 predstavuje súčet náhrad za jednotlivé mesiace, čo je 286.041,- Sk, od ktorej treba

odpočítať náhradu, ktorú navrhovateľovi poskytol vedľajší účastník na strane odporcu vo výške 3.203,-
Sk. Celkom teda náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 18.9.2002 do
konca mesiaca februára 2003 predstavuje 282.838,- Sk

Vychádzajúc z rovnakého priemerného mesačného zárobku súd určil i náhradu za stratu na zárobku
navrhovateľa po skončení jeho práceneschopnosti.

Za mesiac marec 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po
skončení práceneschopnosti predstavuje za mesiac marec 2003 66.998,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a podpory v nezamestnanosti vo výške 2.948,- Sk, teda spolu
po odpočítaní 7.053,- Sk, 59.945,- Sk.

Za každý z mesiacov apríl až júl 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,-
Sk, no odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku
po skončení práceneschopnosti predstavuje za každý z mesiacov apríl až júl 2003 66.998,- Sk po
odpočítaní čiastočného invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a podpory v nezamestnanosti vo
výške 5.895,- Sk, teda spolu po odpočítaní 10.000,- Sk, 56.998,- Sk.

Za mesiac august 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po
skončení práceneschopnosti predstavuje za mesiac august 2003 66.998,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 4.400,- Sk, teda spolu po
odpočítaní 8.505,- Sk, 58.493,- Sk.

Za mesiac september 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení
práceneschopnosti predstavuje za mesiac september 2003 66.998,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 5.695,- Sk, teda spolu po
odpočítaní 9.800,- Sk, 57.198,- Sk.

Za mesiac október 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po
skončenípráceneschopnostipredstavujezamesiacoktóber200366.998,-Skpoodpočítaníčiastočnéhoinvalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 8.260,- Sk, teda spolu po
odpočítaní 12.365,- Sk, 54.633,- Sk.

Za mesiac november 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no

odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení
práceneschopnosti predstavuje za mesiac november 2003 66.998,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 7.783,- Sk, teda spolu po
odpočítaní 11.888,- Sk, 55.110,- Sk.

Za mesiac december 2003 predstavoval priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 66.998,- Sk, no
odporca a ani vedľajší účastník mu neposkytol žiadnu náhradu. Preto náhrada na zárobku po skončení

práceneschopnosti predstavuje za mesiac december 2003 66.998,- Sk po odpočítaní čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 4.105,- Sk a dosiahnutej mzdy vo výške 9.254,- Sk, teda spolu po
odpočítaní 13.359,- Sk, 53.639,- Sk.

Celkom náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od marca 2003 do
decembra 2003 predstavuje 567.010,- Sk

Celkom má teda navrhovateľ proti odporcovi titulom náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti nárok na zaplatenie 849.848,- Sk. Navrhovateľ si
v návrhu uplatnil náhradu vo výške 832.467,- Sk, preto má právo na náhradu v takto uplatnenej výške.
Rovnako má právo na úrok z omeškania z tejto sumy v uplatnenej výške 12 % ročne od 1.9.2005 do
zaplatenia. Nedôvodná bola v tejto časti námietka premlčania, a to nielen voči istine ale ani voči úroku z

omeškania z jednotlivých úhrad náhrady za stratu na zárobku. Navrhovateľovi právo na jednotlivé sumy
náhrady na stratu na zárobku vznikalo vždy na začiatku mesiaca, ktorý nasledoval mesiacu, za ktorý mu
náhrada patrila. Navrhovateľ si nárok na náhradu za stratu na zárobku uplatnil návrhom doručeným súdu
dňa 25.6.2003, pričom premlčacia doba náhrady za mesiac september 2002 začala plynúť 1.11.2002.
Rovnako nebola dôvodná námietka vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, keďže navrhovateľ

si svojím podaním z 10.9.2007 uplatnil úroky z omeškania len za obdobie od 1.9.2005.

Navrhovateľ si svojím návrhom voči odporcovi uplatnil i zaplatenie náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ právnym dôvodom náhrady za bolesť žiadal zaplatiť
63.000,- Sk. Právnym dôvodom náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia žiadal zaplatiť 150.000,-
Sk.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženia spoločenského uplatnenia vyplynulo, že podľa posudku o bolestnom bodové ohodnotenie
bolestného predstavovalo 105 bodov (čl. 8), pričom tento posudok bol opravený a bodové ohodnotenie
bolesti bolo určené na 90 bodov. Za takto zistené bolestné bolo vedľajším účastníkom na strane
odporcu navrhovateľovi dňa 13.9.2003 zaplatených 5.400,- Sk. Podľa posudku o sťažení spoločenského

uplatneniazodňa10.3.2004sťaženiespoločenskéhouplatneniapredstavovalo250bodov,teda15.000,-
Sk, pričom táto suma bola navrhovateľovi zaplatená vedľajším účastníkom dňa 31.3.2004. Poškodenie
zdravia navrhovateľa zo dňa 16.9.2002 malo za následok jeho čiastočnú invaliditu. V dôsledku úrazu
zo dňa 16.9.2002 navrhovateľ nemôže vykonávať činnosti spojené s väčšou záťažou dolných končatín,
predovšetkým zamestnania, ktoré sú spojené s chodením po nerovnej podložke, môže vykonávať práce

prevažne sedavého charakteru. Poškodenie zdravia navrhovateľa má trvalý charakter. Navrhovateľ
poškodenie zdravia utrpel v pomerne mladom veku 32 rokov, pričom pred poškodením zdravia jeho
zdrojom príjmov bola výlučne fyzická práca baníka v podzemí. Túto prácu navrhovateľ nemôže naďalej
vykonávať, jeho zdrojom príjmov môže byť len ľahšia fyzická práca, ktorá sa spája s omnoho nižším
príjmom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa pred pracovným úrazom venoval

športu, a to zápaseniu ako príležitostný, neorganizovaný tréner.Podľa § 203 ods. 1 Zákonníka práce náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytujú
jednorazovo.

Podľa § 203 ods. 2 Zákonníka práce výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, a spôsob určovania výšky náhrady v jednotlivých prípadoch ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví
má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa
primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom

sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa posudku o bolestnom bodové ohodnotenie bolestného predstavovalo 105 bodov (čl. 8), pričom

tento posudok bol opravený a bodové ohodnotenie bolesti bolo určené na 90 bodov. Za takto
zistené bolestné bolo vedľajším účastníkom na strane odporcu dňa 13.9.2003 zaplatených 5.400,- Sk.
Súd dospel k záveru, že zaplatením takto vyplatenej náhrady boli splnené nároky navrhovateľa na
náhradu za bolesť. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia náhrady za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.
Náhrada za bolesť za určuje výlučne podľa lekárskych hľadísk na základe podrobne rozpracovaného

bodového systému. Odškodňuje sa ňou vytrpená bolesť, preto nemožno k jej zvýšeniu pristúpiť na
základe zohľadnenia pracovných a spoločenských aktivít navrhovateľa. Takýto postup je možný len pri
zvyšovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré umožňuje i zohľadnenie osobnostnýchpredpokladov navrhovateľa. Preto súd dospel k záveru, že návrh na mimoriadne zvýšenie náhrady za
bolesť nie je dôvodný a v tejto časti o zaplatenie 63.000,- Sk súd návrh zamietol.

Podľa posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.3.2004 sťaženie spoločenského

uplatnenia predstavovalo 250 bodov, teda 15.000,- Sk, pričom táto suma bola navrhovateľovi zaplatená
vedľajším účastníkom dňa 31.3.2004. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zvýšenia náhrady o ďalší
desaťnásobok, keď žiadal zaplatiť právnym dôvodom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia 150.000,- Sk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že následky pracovného
úrazu navrhovateľa ho zásadným spôsobom obmedzili pri výbere jeho povolania. Navrhovateľ v

dôsledku tohto úrazu nemôže vykonávať ťažké fyzické práce, ktoré boli zdrojom jeho príjmov a
pracovnej realizácie pred pracovným úrazom. Rovnako sa navrhovateľ nemôže plnohodnotne realizovať
v športovej činnosti, ktorú vykonával pred úrazom. V tejto súvislosti súd zohľadnil aj vek navrhovateľa v
čase pracovného úrazu. Navrhovateľ je po veľkú časť svojho produktívneho veku obmedzený vo výkone
ťažšej fyzickej činnosti. Preto súd dospel k záveru, že sťaženie spoločenského uplatnenia zistené podľa
základného počtu bodov treba zvýšiť na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky na najvyššiu možnú

hranicu dvojnásobku základného počtu bodov. Preto súd priznal navrhovateľovi proti odporcovi nárok na
ďalších15.000,-Sk.Následkypracovnéhoúrazunavrhovateľazakladajúposudzovaniejehoprípaduako
prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom na obmedzenie navrhovateľa
v jeho pracovnom živote súd považoval za primerané zvýšiť základné bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na štvornásobok, teda o ďalších 60.000,- Sk. Celkom súd navrhovateľovi

právnym dôvodom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal 75.000,- Sk a v
prevyšujúcej časti o zaplatenie 75.000,- Sk súd jeho návrh zamietol.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil okrem nárokov z pracovného úrazu aj nárok na náhradu za dovolenku
vo výške 523,- EUR, keď tvrdil, že jeho nárok na dovolenku v roku 2002 mu vznikol vo výške 683,- Eur,
a to za dovolenku, ktorú čerpal v trvaní 9 dní, pričom odporca mu zaplatil len 150,- Eur. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ čerpal v mesiaci september 2002 dovolenku v trvaní deviatich
dní, za čo mu podľa zúčtovania mzdy na mesiac september bolo navrhovateľom zaplatených 683,22
Eur (čl. 293), pričom zaplatenie tejto náhrady mzdy nepotvrdzovalo len zúčtovanie mzdy z čl. 293, ale
aj potvrdenie odporcu o výplate mzdy v zahraničí predložené navrhovateľom na čl. 213, kde sa suma
vyplatenej mzdy a náhrady mzdy 1.481,42 Eur zhoduje so sumou uvedenou na čl. 293. Preto súd

považoval za nepreukázané tvrdenia navrhovateľa o nevyplatení náhrady mzdy za obdobie deviatich
dní čerpanej dovolenky a v tejto časti, teda v časti o zaplatenie 523,- Eur návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona
o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľ podal návrh dňa 25.6.2003, keď podľa vtedy platnej úpravy - položky č. 1 sadzobníka
súdnych poplatkov bola sadzba súdneho poplatku z návrhu na začatie konania 5 % z hodnoty predmetu
sporu. Vychádzajúc z týchto ustanovení súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 5% z
navrhovateľovi priznaných, na celú stokorunu nadol zaokrúhlených 907.400,- Sk, teda vo výške 45.370,-
Sk.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov. Navrhovateľ bol v prevažnej časti konania proti odporcovi úspešný. Preto súd náhradu trov
konania, ktoré vznikli štátu, priznal vo vzťahu k takto procesne neúspešnému odporcovi. Štátu vznikli
trovy konania vo výške 2.597,8 Sk na odmene vyplatenej znalcovi MUDr. J. P. podľa uznesenia zo dňa

19.3.2007 - čl. 166, vo výške 846,- Sk na svedočnom vyplatenom svedkovi V. K. podľa uznesenia zo dňa
19.3.2007 - čl. 197 a na odmene vo výške 4.245,- Sk za prekladateľskú činnosti prekladateľke PhDr. A.
L. podľa uznesenia zo dňa 6.5.2008 - čl. 334. Celkom trovy štátu predstavujú 7.688,80 Sk, na náhradu
ktorých súd zaviazal odporcu, a to zaplatením Okresnému súdu Prievidza.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trovkonania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie
907.467,- Sk a v časti o zaplatenie 138.000 Sk a v časti o zaplatenie 523,- Eur jeho návrh zamietol.

V časti o zaplatenia 138.000,- Sk bol zamietnutý návrh o nároku, ktorého výška závisela od úvahy
súdu. Zamietnutie návrhu v časti o zaplatenia 523,- Eur treba považovať vzhľadom na celkovú výšku
uplatneného nároku za zamietnutie v nepatrnej časti. Preto súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov
konania.

Navrhovateľovi vznikli trovy konania zastúpením advokátom JUDr. V. Š., ktorý trovy zastúpenia vyčíslil

na 72.100,- Sk a advokátkou JUDr. Ľ. L., ktorá trovy právneho zastúpenia vyčíslila na 93.905,50 Sk.

Súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty 907.467,- Sk, teda zo sumy, ktorá
bola priznaná navrhovateľovi voči odporcovi.

Advokát JUDr. V. Š. prevzal právne zastúpenie navrhovateľa dňa 2.5.2003, pričom návrh v zastúpení
navrhovateľa podal dňa 25.6.2003 a zúčastnil sa na pojednávaniach dňa 20.4.2005 a 12.3.2007. Vo
vyčíslení trov právneho zastúpenia žiadal náhradu trov konania i za ďalšie podania, ktoré vo veci urobil,

celkom žiadal náhradu trov konania za sedem úkonov právnej služby. Trovy konania, ktoré vznikli
týmito úkonmi právneho zástupcu navrhovateľa nepovažoval súd za účelné, keďže týmito podaniami boli
odstraňované vady podania, resp. išlo o nedôvodné návrhy (návrh na vydanie predbežného opatrenia).
Preto trovy právneho zastúpenia navrhovateľa JUDr. V. Š., advokátom predstavujú celkom 56.334,- Sk
za (i) prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 2.5.2003 podľa § 16 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 163/2002

Z.z. vo výške 13.725,- Sk a paušálnu náhradu podľa § 19 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 128,- Sk; (ii)
návrh zo dňa 25.6.2003 podľa § 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 163/2002 Z.z. vo výške 13.725,- Sk a
paušálnu náhradu podľa § 19 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 128,- Sk; (iii) účasť na pojednávaní dňa
20.4.2005 vo výške 14.150,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a náhradu podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 150,- Sk a (iv) účasť na pojednávaní dňa 12.3.2007 vo výške 14.150,- Sk

podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 178,- Sk.

Advokátka JUDr. Ľ. L. prevzala právne zastúpenia navrhovateľa dňa 8.6.2007, pričom svojím podaním
zo dňa 10.9.2007 zmenila návrh navrhovateľa a ďalej sa v zastúpení zúčastňovala na pojednávaniach.
Súd prípravu a prevzatie zastúpenia a zmenu návrhu urobené v mene navrhovateľa nepovažoval za
účelné, keďže navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania za prípravu a prevzatie zastúpenia

JUDr. V. Š.. Odporca nemôže zodpovedať za to, že navrhovateľ počas priebehu konania zmenil
svoj právne zastúpenie. Rovnako účelný nebol úkon zmeny návrhu. Zmena návrhu navrhovateľom
nevyplynula zo skutočností, ktoré nastali po začatí konania, ale bola následkom nedôslednosti právneho
zastúpenia navrhovateľom v priebehu konania. Preto súd považoval za účelné len úkony spočívajúce
v účasti JUDr. Ľ. L. na pojednávaniach. Preto trovy právneho zastúpenia navrhovateľa JUDr. Ľ. L.,

advokátkou predstavujú celkom 93.359,75 Sk za (i) účasť na pojednávaní dňa 19.12.2007 v trvaní 2,5
hodiny vo výške 28.300,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 178,- Sk; (ii) účasť na pojednávaní dňa 26.3.2008 vo výške 14.150,- Sk podľa § 14 ods. 1
písm. d) vyhlášky a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 190,- Sk; (iii) účasť na pojednávaní
dňa 14.6.2008 v trvaní 3,25 hodiny vo výške 28.300,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky a náhradu

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 190,- Sk a (iv) účasť na pojednávaní dňa 9.6.2008, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok vo výške 7.075,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 4 vyhlášky a
náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 190,- Sk, k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty
vo výške 14.786,75 Sk.

Celkom trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú za trovy zastúpenia JUDr. V. Š. 56.334,-

Sk a za trovy zastúpenia JUDr. Ľ. L. 93.359,75 Sk spolu 149.693,75 Sk, ktorých zaplatenie súd rozdelil
medzi advokátov navrhovateľa tak, ako jednotlivé účelné úkony vykonali v zastúpení navrhovateľa, a to
s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.