Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 3, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/149/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľa M. L.,

robotníka,bytomP.XX,M.,občanaSR,právnezastúpenéhoJUDr.M.S.,advokátomsosídlomvK.,K.č.
XX,. proti odporcovi S., s. r. o. so sídlom D. N. V., B. XXX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho
účastníka konania na strane odporcu S. P., pob. P. B., K. XXX/XX,. P. B., o zaplatenie 2.481.000,-Sk,
takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie ušlého zárobku pri uznaní invalidity od 16.9.2002 s a z a s t a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 660.000,-Sk, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 141.021,-Sk, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu vo výške 16 813,-Sk,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalprotiodporcovizaplatenianáhradyškodytitulombolestného
vo výške 1.281.000,-Sk, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.200.000,-Sk, ako 20-násobkov
základného bodového ohodnotenia a z titulu ušlého zárobku pri uznaní invalidity od 16.9.2002 mesačne
á 179,-Sk, vždy do 15. dňa v mesiaci. Po začatí pojednávania zobral navrhovateľ svoj návrh v časti
o platenie ušlého zárobku pri uznaní invalidity od 16.9.2002 späť, preto súd konanie v tejto časti
podľa § 96 O.s.p. zastavil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pracoval v spoločnosti odporcu ako murár
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2001. Dňa 25.10.2001 v čase o 15,45 hod. pri práci na

lešení spadol z lešenia nachádzajúceho sa v štvormetrovej výške na betónovú podlahu, pričom utrpel
rozsiahle zranenia hlavy s trvalým poškodením centrálneho nervového systému s následkom trvalej
invalidity. Bol prevezený sanitkou pre komatózny stav pri ťažkom poranení hlavy do N. I. a následne
bol transportovaný do N. v P. B., kde bolo zrealizované CT mozgu, zdiagnostikované vnútrolebečné
krvácanie a viacpočetné zlomeniny lebky, s ťažkou KC traumou. Následne bol transportovaný do N.
v Ž., kde sa podrobil niekoľkým operačným výkonom, približne mesiac bol v bezvedomí. Nasledovala
rehabilitácia v T. T., rehabilitačný program a liečenie v N. R. C. K.. Následkom úrazu trpí zníženými

motorickými a koordinačnými schopnosťami, pretrvávajú u neho poruchy pamäti a kritickosti, nie je
spôsobilý vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Má oslabenú a iba čiastočne funkčnú celúľavú polovicu tela, v súvislosti s poškodením nervovej sústavy má problémy s pamäťou, rovnováhou,
orientáciou v priestore, má podstatne spomalené reakcie na vonkajšie i vnútorné vnemy. Vzhľadom k
tomu, že ťažký úraz utrpel vo veku len 26 rokov, následky úrazu bude musieť znášať každodenne po

celý svoj život.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, zásielky zasielané súdom na adresu jeho sídla sa vracajú ako
nedoručené. Vzhľadom k tomu, že iná adresa odporcu súdu nie je známa, súd pokladal písomnosti
adresované odporcovi v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. za doručené, preto súd vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

Vedľajší účastník konania žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že dôvody na mimoriadne zvýšenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia treba posudzovať samostatne, pričom navrhovateľ v
konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dôvody na mimoriadne zvýšenie bolestného.
K nároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia poukázal na súčasnú súdnu
prax, ktorou sa aplikuje zák.č. 437/2004 Z.z., ktorou sa dáva do popredia v prevažnej miere hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia na základe medicínskych kritérií. Zároveň poukázal na úpravu

zdravotného stavu navrhovateľa, najmä na závery znaleckého posudku lekára neurológa, pričom
uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa sa zlepšil, navrhovateľ je schopný v súčasnosti sám bez pomoci
vybavovať svoje osobné veci, zvláda cestu prostriedkami hromadnej dopravy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vedľajšieho účastníka konania, svedkov J. L., J. M.,
oboznámil návrh, pracovnú zmluvu, lekársku správu zo dňa 25.10.2001, oznámenie poistnej udalosti,

hlásenie úrazu, záznam o úraze, lekársku správu zo dňa 21.3.2002, protokol zo dňa 12.12.2001,
uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín č. 1 Pv 344/02-13 zo dňa 1.8.2002, rozhodnutie S. P., pob.
T. zo dňa 9.8.2002, rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, rozhodnutie S. P., pob. P. B. zo dňa
16.8.2002, posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, potvrdenie o strate na zárobku
počas práceneschopnosti, oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, lekársku správu N. R. C. v K., výpis z

Obchodného registra odporcu, správu zo psychologického vyšetrenia navrhovateľa, znalecké posudky
č. 09/2006 a 2/2006, spis Ú. P., S. V. A. R. T., pracovnú zmluvu navrhovateľa so spoločnosťou S. S. spol.
s.r.o., spis S. P., pob. T. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa a pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2001 súd zistil, že navrhovateľ bol
zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2001; u odporcu bol zamestnaný

od 23.10.2001 ako robotník na výkon murárskych a ľahkých stavebných prác s miestom výkonu práce
D. N. V. a okolie.

Z výsluchu navrhovateľa, písomného vyjadrenia odporcu, hlásenia úrazu, záznamu o úraze, protokolu
o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu, oznámenia poistnej udalosti a lekárskych správ súd
zistil, že dňa 25.10.2001 o 15,45 hod. navrhovateľ utrel pracovný úraz pádom z výšky potom, čo

spolu so spolupracovníkom omietal z lešenia štítový múr, pričom došlo k preklopeniu fúrika s maltou
a následnému pádu navrhovateľa z lešenia na zem. Z protokolu I. P. T. zo dňa 12.12.2001 súd zistil,
že zo strany poškodeného navrhovateľa nedostatky v príčinnej súvislosti s úrazom neboli zistené, zo
strany zamestnávateľa bolo zistených viacero nedostatkov v príčinnej súvislosti s udalosťou, najmä
nedostatočné kolektívne zabezpečenie zamestnancov proti pádu z výšky, vyhotovenie lešenia v rozpore

s § 8a ods. 1 písm. d/ zák.č. 330/1996 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z
ustanovení STN 738101, nevykonanie vstupných a periodických lekárskych prehliadok zamestnancov,
nevykonanie školenia zamestnancov inštruktorom lešenárskej techniky, neposkytovanie ochranných
prostriedkov a pracovných odevov.

Zo záverov protokolu I. P. T. zo dňa 12.12.2001 súd zistil, že vzhľadom na zistené nedostatky bolo voči

odporcovi podľa § 18 zák.č. 71/1967 Zb. začaté správne konanie a konateľovi odporcu bola pre zistené
nedostatky uložená bloková pokuta vo výške 500,-Sk. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Trenčíne č.
1 Pv 344/02-13 zo dňa 1.8.2002 súd zistil, že voči konateľovi odporcovi bolo začaté trestné stíhanie pre
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, ktoré bolo uznesením Okresnejprokuratúry v Trenčíne č.k. 1 Pv 344/02-13 zo dňa 1.8.2002 podmienečne zastavené z dôvodu, že
obvinený sa k trestnému činu doznal a uzatvoril s poškodeným dohodu o náhrade škody.

Z výsluchu navrhovateľa, rozhodnutia S. P., pob. T. zo dňa 9.8.2002, rozhodnutia o priznaní invalidného

dôchodku,rozhodnutiaS.P.,pob.P.B.zodňa16.8.2002,posudkuobolestnomasťaženíspoločenského
uplatnenia, potvrdenia o strate na zárobku počas práceneschopnosti, oznámenia o likvidácii poistnej
udalosti a lekárskej správy N. R. C. v K. súd zistil, že navrhovateľ počas výkonu práce v čase o
15,45 hod. pri práci na lešení spadol z lešenia nachádzajúceho sa v štvormetrovej výške na betónovú
podlahu, pričom utrpel rozsiahle zranenia hlavy s trvalým poškodením centrálneho nervového systému

s následkom trvalej invalidity. Dňa 25.10.2001 bol navrhovateľ prevezený sanitkou RZP pre komatózny
stav pri ťažkom poranení hlavy do N. I., kde bola vykonaná stabilizácia pacienta a bol transportovaný do
N. v P. B., kde boli diagnostikované vnútrolebečné krvácania a viacpočetné zlomeniny lebky s ťažkou
KČ traumou. Navrhovateľ bol transportovaný k neurochirurgickému operačnému výkonu do N. Ž., kde
sa podrobil viacerým operačným zákrokom, približne mesiac bol v bezvedomí. Absolvoval rehabilitáciu
v T. T. do 1.2.2002, následne rahabilitoval v domácom prostredí a v čase od 4.12.2002 do 5.2.2003

absolvoval rehabilitačný program a liečenie v N. R. C. K.. Rozhodnutím S. P. - Ú. B. zo dňa 19.9.2002
bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 5.771,-Sk. Zo spisu S. P.. pob. T. súd zistil, že
P. K. S. Z. bol navrhovateľ s účinnosťou od 30.8.2005 uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3
písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. s tým, že je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie
len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Z výsluchu navrhovateľa a pracovnej zmluvy zo

dňa 20.8.2007 súd zistil, že navrhovateľ je od 20.8.2007 zamestnaný v spoločnosti S. S. spol. s r.o. ako
pomocný robotník, pracovná zmluva je uzavretá na dobu určitú do 20.2.2008.

Z posudku o bolestnom zo dňa 14.10.2002, vypracovanom MUDr. D. H. a MUDr. J. P. súd zistil,
že základné bodové ohodnotenie bolestného bolo v posudku stanovené na 533,75 bodov, ktoré boli
podľa ods. 7 vyhl.č. 32/1965 Zb. zvýšené na dvojnásobok, t.j. na 1 067,50 bodov pre bolestivý spôsob

liečby a opakované operácie. Vedľajší účastník konania - S. P., pob. P. B. odškodnila bolestné vo
výške 1067,50 bodov x 60, t.j vo výške 64 050,-Sk. Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia,
vypracovaného MUDr. P. P. dňa 29.4.2002 súd zistil, že základné bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia bolo v posudku stanovené na 1 000 bodov. Vedľajší účastník konania - S.
P., pob. P. B. odškodnila sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 000 bodov x 60, t.j vo výške

60 000,-Sk.

Podľa § 190 ods. 1 zák.č. 65/1965 Zb. ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 193 ods. 1 zák.č. 65/1965 Zb. zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého

sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za

a) stratu na zárobku,

b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Podľa § 2 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a

priebehu liečenia.Podľa § 4 ods.1 cit. vyhl. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví
má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie sa sťaženie

spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému výboju, a to v
rozsahu, v akom súd obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovateľ bol zamestnancom
odporcu. Dňa 25.10.2001 pri výkone práce utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého utrpel ťažké

poškodenia na zdraví s následnou invaliditou. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
odporca podľa § 190 ods. 1 vtedy platného Zákonníka práce za vzniknutú škodu zodpovedá, svojej
zodpovednosti sa ani čiastočne nezbavil.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody titulom bolestného vo
výške 1.281.000,-Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.200.000,-Sk, ako 20-násobkov

základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd sa preto v
konaní zameral na zistenie, či v danom prípade sa jedná o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali zvýšenie základného bodového ohodnotenia tak, ako si to uplatnil navrhovateľ. Súd v
prvomradeustálilzákladnébodovéohodnoteniebolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktoré
v danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, účastníci konania súhlasili s bodovým ohodnotením

uvedeným vo vypracovaných posudkoch bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom
prípade podľa posudku o bolestnom zo dňa 14.10.2002, vypracovanom MUDr. D. H. a MUDr.
J. P., základné bodové ohodnotenie bolestného je 533,75 bodov. V zmysle posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia, vypracovaného MUDr. P. P. dňa 29.4.2002 základné bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia je 1 000 bodov.

Na zistenie následkov spôsobených pracovným úrazom u navrhovateľa súd ustanovil znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia a znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická
psychológia dospelých. Znalec z odvetvia neurológia v záveroch znaleckého posudku okrem iného
uviedol, že nález na mozgu navrhovateľa podľa posledných vyšetrení je stacionárny, nie je prítomné
nové ložisko, navrhovateľ je v súčasnosti už bez obtiaží gastrointestinálneho traktu. Poškodenie na

ľavých končatinách je minimálne, je prítomný poúrazový organický psychosyndrom stredne ťažkého
stupňa s IQ 79, MQ 83. Navrhovateľ nemá problémy s časovou ani priestorovou orientáciou, nemá
poruchy rovnováhy, jeho reakcie sú spomalené následkom stredne ťažkého organického poúrazového
psychosyndrómu. Organický psychosyndróm má vplyv na jeho zdravotnú pohodu, nakoľko je prítomné
porušenie koncentrácie, pamäte a intelektových schopností. Navrhovateľ udáva úplnú stratu čuchu. U

navrhovateľa došlo k blokovému postaveniu stavcov C2-4, k posunu atlasu, tieto zmeny spôsobujú
výrazné bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním hlavne do hlavy. Ľavá strana končatín je postihnutá len
minimálne, a to v zmysle hlavne nižšej svalovej sily a reflektorologickej prevahy, je mierne ovplyvnená
jemná motorika, preto navrhovateľ nie je schopný robiť dlhodobo ručné práce a minimálne problémy
mu môže robiť aj písanie. Navrhovateľ má obmedzený pracovný potenciál, mohol by pracovať v

chránených dielňach alebo ako pomocný robotník na skrátený pracovný úväzok. Nemôže pracovať vo
výškach, ani pri idúcich strojoch, nesmie nosiť ani dvíhať ťažké bremená. Navrhovateľ je sebestačný,
nakoľko nepotrebuje pomoc pri obliekaní, kúpaní, stravovaní, umývaní. Je samoobslužný, pokiaľ býva
na dedine musí vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie životných potrieb. Znalec z odboru psychológia
v záveroch znaleckého posudku okrem iného uviedol, že u navrhovateľa v dôsledku úrazu došlo k

zmene povahových vlastností, navrhovateľ je v každodennej realite konfrontovaný so svojim pocitom
menejcennosti, ktorý je udržiavacím faktorom zníženej sebadôvery, ale zvýšenej sebakritičnosti; život
navrhovateľa neustále negatívne ovplyvňuje tzv. zbytková somatická bolesť, ktorá podstatnou mierou
odčerpáva jeho psychický a fyzický energetický potenciál. Zníženie schopností navrhovateľa má dopad
rozhodný a trvalý na úspešnosť jeho spoločenského uplatnenia, navrhovateľ je v dôsledku úrazu

nútený reprofilizovať svoje profesionálne zaradenie, je nútený hľadať nový spôsob sebapresadenia sa v
spoločenskom a profesijnom živote. Emocionálny vývoj navrhovateľa v dôsledku jeho pracovného úrazutenduje do tzv. negatívnych rovín, v jeho prežívaní sa vyskytujú reaktívne depresívne rozlady. Následky
pracovnéhoúrazumôžunegatívneovplyvňovaťjehopartnerskésúžitie,budemaťzredukovanúmožnosť
výberu životnej partnerky, vo výchove detí ak zaujme rolu rodiča, bude fyzicky nedostatočne nápomocný

pre svoj handicap, po stránke psychickej môže trpieť výčitkami svedomia, že nemôže v dôsledku svojho
postihnutia zabezpečiť takú životnú úroveň, ako majú deti, ktorých otec nie je zdravotne poznačený.
Znalec uviedol, že navrhovateľ je schopný sám sa o seba postarať a správne posúdiť všetky životné
situácie v súčasnej dobe len čiastkovo a to vzhľadom na ešte pretrvávajúcu nedostatočnosť v oblasti
telesnej aj v oblasti psychickej.

Svedok J. L. uviedol, že navrhovateľ bol pred úrazom sebestačným, šikovných chlapcom, venoval sa
rekreačne futbalu, turistike, chodil na hríby, bicykloval sa, robil práce okolo domu, v záhrade. Po úraze
musel začínať fakticky od nuly, musel sa učiť rozprávať a chodiť ako malé dieťa. V súčasnosti je jeho stav
zlepšený, býva však často unavený, vyčerpaný, musí častejšie oddychovať, pokiaľ sa niekam vyberie,
je lepšie, keď je niekto s ním. Pred úrazom mal navrhovateľ priateľku, toto dievča ho po úraze nechalo,
v súčasnosti známosť nemá.

Svedok J. M. uviedol, že navrhovateľa pozná od detstva, navrhovateľ bol šikovný odborník, pomáhal
mu pri rekonštrukcii chalupy. Každý víkend chodievali spolu na turistiku, plávať, bicyklovať sa. Svedok
uviedol, že má pocit ako by navrhovateľ bol po úraze niekto úplne iný, pokiaľ ho aj niekam vytiahne, je
navrhovateľ po chvíľke nervózny, pokiaľ ho zoberie na diskotéku, hanbí sa, je mu ľúto, že si ho nikto
nevšíma. Keď idú spolu v aute, má pocit, že navrhovateľ sa bojí opustiť rodnú dedinu. Svedok uviedol, že

po úraze sa navrhovateľ učil znova chodiť ako malé dieťa, trvalo takmer rok od skončenia rehabilitácie,
kým bol navrhovateľ schopný prejsť k domu, kde má svedok chalupu, čo je asi len 100 metrov, aj v
súčasnosti prejde len maximálne dva kilometre.

V danom prípade súd pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného až na
dvadsaťnásobok dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného nebol

podaný dôvodne. V konaní sa v tomto smere navrhovateľovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno,
navrhovateľ nepreukázal súdu dostatočnými dôkaznými prostriedkami, že jeho liečba bola tak
mimoriadne bolestivá, že v danom prípade sú dôvody na mimoriadne zvýšenie bolestného v zmysle §
7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb.. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že základné bodové ohodnotenie
bolestného, priznané znalcom v posudku o bolestnom podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. vo výške 533,75

bodu, bolo zvýšené znalcom na dvojnásobok vzhľadom k bolestivému priebehu liečby a opakovaným
operáciám navrhovateľa. Navrhovateľovi teda už bolo vyplatené bolestné zvýšené na dvojnásobok t.j.
na1067,50bodovvedľajšímúčastníkomkonaniavovýške64050,-Sk,čopodľanázorusúdudostatočne
odškodňuje bolesť spôsobenú navrhovateľovi škodovou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú dané okolnosti, pre ktoré by priznal navrhovateľovi mimoriadne

zvýšenie bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/65 Zb., preto navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie
bolestného nepriznal.

Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, pokiaľ má dôjsť k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia
nad sumu uvedenú vo vyhláške, musí sa jednať na strane poškodeného o také okolnosti, pre ktoré
poškodený má výrazne zhoršené možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom

živote, má výrazne zhoršenú možnosť voľby povolania, pričom sa prihliada tiež na to, či sa jedná o
muža alebo o ženu. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového
stavu veci dospel k záveru, že nepochybne došlo k zhoršeniu kvality života navrhovateľa a k zmene jeho
osobnosti. Zníženie schopností navrhovateľa má podľa vyhotoveného znaleckého posudku trvalý dopad
na úspešnosť jeho spoločenského uplatnenia, navrhovateľ je v dôsledku úrazu nútený reprofilizovať

svoje profesionálne zaradenie, je nútený hľadať nový spôsob sebapresadenia sa v spoločenskom a
profesijnom živote, následky pracovného úrazu môžu negatívne ovplyvňovať jeho partnerské súžitie,
bude mať pravdepodobne zredukovanú možnosť výberu životnej partnerky. Navrhovateľ má v dôsledku
pracovného úrazu obmedzený pracovný potenciál, je na čiastočnom invalidnom dôchodku, podľa
znaleckého posudku môže pracovať iba obmedzene v chránených dielňach alebo ako pomocný robotník

na skrátený pracovný úväzok, nemôže pracovať vo výškach, ani pri idúcich strojoch, nesmie nosiť ani
dvíhať ťažké bremená. S prihliadnutím k záverom znaleckých posudkov a k výpovediam svedkov potomsúd priznal navrhovateľovi dvanásťnásobok mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 720.000-Sk (1000b x 60 x 12), keď mal za preukázané,
že následkom úrazu sa stal navrhovateľ vo veku 26 rokov osobou plne (neskôr čiastočne) invalidnou,

v dôsledku čoho má výrazne zhoršené možnosti uplatniť sa v pracovnom a spoločenskom živote.
Z uvedenej sumy súd odpočítal plnenie vyplatené navrhovateľovi vedľajším účastníkom konania z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v máji 2003 vo výške 60.000,-Sk; celková suma priznaná
navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia potom predstavuje
660.000,-Sk. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu, keď v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľovi
vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, súd priznal plnú
náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátky JUDr. M.

B. vo výške 82.121,-Sk (4 úkony právnej pomoci podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z. á 11 250,-Sk: prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie zo dňa 15.10.2004, zastupovanie na pojednávaní
dňa 18.10.2004 + 4 x režijný paušál á 136,-Sk; 2 úkony právnej pomoci podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. á
11 650,-Sk: písomné podanie na súd dňa 3.1.2005 a 9.5.2005 + 2 x režijný paušál á 150,-Sk + 19%
DPH z tarifnej odmeny vo výške 12 977,-Sk. Súd nepriznal JUDr. B. uplatnené trovy konania za úkony:

porada s klientom dňa 16.10.2004, 3.1.2005 a 10.2.2006, nakoľko vykonanie týchto úkonov právnej
pomoci právna zástupkyňa súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Trovy konania ďalej spočívajú v
trováchprávnehozastúpeniaadvokátomJUDr.M.S.vovýške58900,-Sk(3úkonyprávnejpomocipodľa
vyhl.č. 655/2004 Z.z. á 11 650,-Sk: prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaniach
dňa27.6.2007a3.10.2007+3xrežijnýpaušálá178,-Sk;hotovévýdavkyvovýške11536,-Sk-cestovné

náklady na použitie motorového vozidla Škoda Octavia, ev.č. KE 791 EM, za 2 x cestu K. - T. a späť á
700 km v dňoch 27.6.2007 a 3.10.2007 - 1400 x 8,24 Sk/1km; náhrada za stratu času vo výške 11 880,-
Sk za čas strávený cestou 2 x K. - T. a späť v dňoch 27.6.2007 a 3.10.2007 - 40 polhodín á 297,-Sk).

O zaplatení trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. V danom prípade u navrhovateľa sú predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov, pomer neúspechu odporcu v konaní je 46% (660 000 : 2 481 000
= 0,27 - (1 - 0,27) = 0,27 - 0,73 = - 0,46). Trovy konania štátu predstavuje znalečné vyplatené znalkyni
PhDr. E. F. vo výške 25.750,-Sk a znalkyni MUDr. J. Š. vo výške 10.800,-Sk, spolu vo výške 36 550,-Sk
z rozpočtových prostriedkov súdu, z toho 46% predstavuje sumu 16.813,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.