Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, December 11, 2006

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Cpr/11/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej
vecinavrhovateľkyL..T.W.,rod.Q.,bytomU.č.XXXX/XX,Q.Q.,zastúpenejadvokátomJUDr.Andrejom
Garom, Sibírska č. 55, Bratislava, proti odporcovi SATUR TRAVEL, a.s., Miletičova 1, Bratislava,
zastúpenému advokátkou JUDr. Ľudmilou L., Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 15.102,45,- Sk s
príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 63.012,- Sk

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľke16,5%-nýúrokzomeškaniazosumy8.424,-Skod1.10.2002
do 9.5.2005 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 8.424,- Sk zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o návrhu navrhovateľky.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 33.147,60,- Sk a trovy konania 13.680,- Sk do rúk právnej
zástupkyne odporcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie o vzájomnom návrhu odporcu v časti o zaplatenie 29.844,- Sk zastavuje.

Vo zvyšku súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 22.7.2003, domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 15.102,45,- Sk s príslušenstvom (16,5 %-ným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od
X.XX.XXXX do zaplatenia), z toho sumy 8.424,- Sk z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac august XXXX,
sumy 4.583,25,- Sk z titulu nevyplatenej mzdy za 56 hodín práce nadčas v mesiacoch júl a august

XXXX a sumy 2.095,20,- Sk z titulu náhrady za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 4 dní. Uviedla,
že u odporcu začala pracovať od januára XXXX ako referent pre destináciu Q. a N. republika. K jej
povinnostiam patrila komunikácia s pobočkami, kontrola prihlášok zájazdov, príprav roomingových listov
pre partnerov v zahraničí, kontrola rozsadenosti v autobusoch, komunikácia s dopravcami, príprava
zoznamov osôb, ktoré mali využiť ich služby. Ona chcela pracovný pomer skončiť v júni XXXX dohodou,
ale zamestnávateľ trval na tom, aby pracovala ešte ďalšie dva mesiace, takže jej pracovný pomer

trval do augusta XXXX. Pracovný pomer skončila vypracovaním odovzdávacieho protokolu zo dňa
XX.X.XXXX, ktorým odovzdala agendu kolegyni U. L.. Počas trvania pracovného pomeru nečerpalažiadnu dovolenku. Chcela čerpať dovolenku od polovice augusta XXXX ale napokon ju nečerpala,
nakoľko ju zamestnávateľ už počas víkendu 15. a 16. augusta stiahol na pracovisko a potom chodila
konzultovať s p. L., keď niečo nevedela, bola na telefóne. Vždy ju zavolali telefonicky a ona prišla napr.

na 2 hodiny. Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2006 vzala navrhovateľka návrh v časti o zaplatenie
8.424,- Sk späť z dôvodu, že dňa X.X.XXXX jej bola táto suma zaplatená.

Na pojednávanie konané dňa 11.12.2006 sa navrhovateľka nedostavila, hoci termín pojednávania
vzala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní. Jej právny zástupca svoju neúčasť telefonicky
ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní, žiadal však, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti podľa § 101
ods. 2 O.s.p.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pokiaľ ide o nárok na mzdu za prácu nadčas, odporca
navrhovateľke žiadnu prácu nadčas nenariadil. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, navrhovateľka si dovolenku v rozsahu, v akom jej vznikol na ňu nárok v roku XXXX, buď
vyčerpala (9 dní) a nevyčerpaná časť dovolenky za rok XXXX (2,5 dňa) jej bola preplatená.

Podaním doručeným súdu dňa 10.3.2004 podal odporca vzájomný návrh, ktorým sa domáhal, aby
súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie 63.012,- Sk, a to z titulu náhrady škody. Pred začatím
konania vo veci samej vzal odporca vzájomný návrh v časti o zaplatenie 29.844,- Sk späť z dôvodu,
že náhrada škody je limitovaná trojnásobkom priemerného mesačného zárobku. Žiadal navrhovateľku
zaviazať na zaplatenie 33.168,- Sk. Uviedol, že škodu, ktorú mu navrhovateľka spôsobila porušením

svojich pracovných povinností, tvoria náklady, ktoré musel vynaložiť na náhradné zájazdy, ktoré musel
zabezpečiť svojim klientom v sume 58.736,- Sk a 19.040,- Sk a finančná náhrada, ktorú musel poskytnúť
ďalším klientom v sume 16.000,- Sk.

Navrhovateľka vzniesla námietku premlčania nároku, ktorý si odporca uplatňoval vzájomným návrhom.

Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom navrhovateľky, zástupcu odporcu a svedkyne I.. T. T.,

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a
zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa
XX.X.XXXX s dohodnutým dňom nástupu do práce XX.X.XXXX, druhom práce - obchodný referent a
miestom výkonu práce - Q.. Pracovný pomer bol účastníkmi uzavretý na dobu neurčitú.

Podľa Dohody o poskytovaní zmluvnej mzdy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania,
navrhovateľke prislúchala mzda v sume 11.000,- Sk mesačne.

Podľa písomnej pracovnej náplne zo dňa X.X.XXXX patrilo do pracovnej náplne navrhovateľky okrem
iného: príprava, realizácia a zúčtovanie zahraničných zájazdov do jej zverených destinácií, koordinácia
pobočiek v rámci pridelenej destinácie, návrhy na výber a nákup kapacít pre centrálnu ponuku

zahraničných zájazdov, návrh na zabezpečenie potrebných autobusových a leteckých kapacít, príprava
podkladov do ponukového katalógu, ovládanie rezervačného systému U., spracovanie kalkulácií,
kontrola správnosti prihlášok zasielaných z pobočiek, vystavovanie faktúr pre odberateľov, včasné
zasielanie roomingov a dopravných zoznamov zahraničnému partnerovi, včasné zasielanie dopravných
zoznamov prepravcom, včasné zasielanie pokynov k odchodu pre klientov, odbavovanie klientov pri

odchode autobusu alebo lietadla, včasné a dôkladné šetrenie prijatých sťažností, oznámení a podnetov
zákazníkov a urýchlené odstraňovanie zistených nedostatkov a ďalšie úlohy.Listom zo dňa XX.X.XXXX požiadala navrhovateľka o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu
X.X.XXXX. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil odporca navrhovateľke, že nesúhlasí s rozviazaním
pracovného pomeru dohodou.

Dňa XX.X.XXXX uzatvorili účastníci dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX.

Podľa absenčnej karty navrhovateľky za rok XXXX čerpala navrhovateľka dovolenku v dňoch X.X.XXXX,
XX.X.XXXX a XX.X.XXXX až XX.X.XXXX (teda spolu 9 dní).

Od XX.X.XXXX bola navrhovateľka práceneschopná.

V termíne od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX poskytol odporca svojim klientom (J. a L. Q.) náhradný zájazd
do Q. v cene 19.040,- Sk.

V termíne od XX.X.XXXX do X.X.XXXX poskytol odporca svojim klientom (D. B., P. B., D. K. a D. K.)
náhradný zájazd do Q. v cene 58.736,- Sk.

Listom zo dňa X.XX.XXXX uznal odporca reklamáciu uplatnenú rodinou F. a oznámil im, že im bude
vrátená suma 18.000,- Sk. Dňa XX.X.XXXX odporca túto sumu poukázal I.. T. F..

Dňa X.X.XXXX zaplatil odporca navrhovateľke sumu 8.424,- Sk z titulu mzdy za mesiac august XXXX.

Svedkyňa I.. T. T., ktorá pracuje u odporcu od XX.X.XXXX ako riaditeľka útvaru zahraničných zájazdov,
uviedla, že navrhovateľka bola jej podriadená, pracovala ako referentka útvaru zahraničných zájazdov,
mala na starosti destináciu Q. a N. republika. Konkrétne mala na starosti spoluprácu s pobočkami, ktoré
zájazdy predávali, komunikáciu so zahraničným partnerom, spoluprácu s leteckými spoločnosťami,
vystavovanie ubytovacích zoznamov, dopravné zoznamy pre autobusovú a leteckú dopravu, odpovede

na reklamácie, zúčtovanie zájazdov, kontrolu faktúr. Až do začiatku sezóny nemali informácie, že by si
navrhovateľka neplnila riadne pracovné povinnosti. Ako začali prvé zájazdy, vtedy začali prvé problémy,
dopravnézoznamynebolikompletné,klientinebolisprávnenahlásenípriodletoch,roomingovézoznamy
neboli správne. Tieto nedostatky boli zavinené navrhovateľkou, nakoľko za kompletizáciu dopravných
a ubytovacích zoznamov zodpovedá referentka a priebežne ich kontroluje. Navrhovateľka si spočiatku

nesťažovalanato,ženemávytvorenériadnepodmienkynaplneniepracovnýchpovinností,ažkeďzačali
dochádzať prvé turnusy, tak jej volala, že končí s tou prácou, lebo sa to nedá stíhať. Dovtedy si na nič
nesťažovala,malarovnaképodmienky,akoostatnépracovníčky.Sedelasniektorýmivkancelárii,mohla
sa s nimi poradiť. Navrhovateľka pracovala niekedy do konca júla alebo do polovice augusta. Novú
pracovníčku zaúčať nemusela, nakoľko tam boli iné kolegyne, ktoré sedeli v tej istej kancelárii, oni jej

všetko ukazovali a pomáhali. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nepamätá, či musela navrhovateľka pracovať
nadčas, lebo u nich je pohyblivá pracovná doba. Určite nemala prácu nadčas nariadenú. Nepamätala
si, či mala navrhovateľka služby cez víkendy, v súčasnosti to vychádza na jedného zamestnanca raz za
2 mesiace 4 hodiny s tým, že zamestnanec si môže čerpať náhradné voľno. Svedkyňa ďalej vo svojej
výpovedi uviedla niekoľko prípadov, keď navrhovateľka nevyplnila riadne dopravné zoznamy, v dôsledku

čoho musel odporca klientom poskytnúť náhradné zájazdy, ktoré klienti neuhradili, nakoľko sa jednalo
o kompenzáciu zo strany odporcu. Uviedla, že takéto problémy sa u iných referentiek nevyskytovali.
Pritom každá referentka má rovnakú pracovnú náplň.

Podľa § 1 ods. 2 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
Občiansky zákonník.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmäa) pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených
vydané v súlade s právnymi predpismi,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 97 ods. 1 ZP práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa
alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 101 ZP zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému
zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku
za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého
kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú
časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 102 ZP pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho
istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Podľa § 103 ods. 1 ZP základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Podľa § 116 ods. 2 ZP náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len
vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 116 ods. 3 ZP za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak.

Podľa § 134 ods. 1 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom

sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období.Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 OZ náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od
zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho

priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa§191ods.2OZzamestnávateľprerokujepožadovanúnáhraduškodysozamestnancomaoznámi
mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec

zodpovedá.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné z väčšej časti vyhovieť.

Navrhovateľka si v konaní uplatňovala mzdu za mesiac august XXXX v sume 8.424,- Sk. Odporca

nárok navrhovateľky na mzdu za tento mesiac nepopieral a v priebehu konania navrhovateľke túto sumu
zaplatil v dôsledku čoho ona vzala svoj návrh v tejto časti späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil
podľa § 96 O.s.p. Súd však priznal navrhovateľke úrok z omeškania z tejto sumy od X.XX.XXXX (deň
po splatnosti mzdy za august XXXX) do X.X.XXXX (kedy odporca túto sumu navrhovateľke zaplatil),
ktorého výška je v súlade s nar. vl. č. 87/95 Z.z..

Pokiaľ si navrhovateľka uplatňovala v konaní mzdu za prácu nadčas v rozsahu 56 hodín v sume
4.583,25,- Sk, súd mal za to, že tento svoj nárok nepreukázala. Prácu nadčas môže zamestnanec
vykonávať iba so súhlasom alebo na príkaz zamestnávateľa. Navrhovateľka pritom neuviedla, v ktoré
konkrétne dni mala prácu nadčas vykonávať a hlavne nepreukázala, že by mala na prácu nadčas súhlas
alebo príkaz zamestnávateľa. Vypočutá svedkyňa (nadriadená navrhovateľky) pritom vo svojej výpovedi

uviedla, že prácu nadčas navrhovateľke nenariaďovala. Pokiaľ navrhovateľka založila do spisu mesačný
pracovný výkaz zamestnanca za mesiac júl XXXX, tento nie je podpísaný vedúcim zamestnancom, alelennavrhovateľkou,pretonesvedčíotom,žebymalanavrhovateľkasúhlasalebopríkazzamestnávateľa
na prácu nadčas. Preto súd návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol (súd návrh zamietol aj v časti
príslušenstva, ktoré si navrhovateľka z tejto sumy uplatnila).

Pokiaľ si navrhovateľka uplatňovala v konaní náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu
4 dní v sume 2.095,20,- Sk súd mal za to, že ani tento svoj nárok nepreukázala. Navrhovateľke
vznikol v roku XXXX nárok na 11,5 dňa dovolenky. Podľa odporcu čerpala dovolenku v dňoch
X.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX až XX.X.XXXX. Je síce pravdou, že pokiaľ ide o X.X.XXXX a
XX.X.XXXX odporca nepredložil na preukázanie tohto tvrdenia navrhovateľkou vyplnený dovolenkový

lístok podpísaný odporcom, predložil iba absenčnú kartu navrhovateľky na rok XXXX, z ktorej vyplýva,
že v týchto dňoch čerpala dovolenku, avšak zo mzdových listov navrhovateľky za mesiac apríl a máj
XXXX vyplýva, že mala v oboch týchto mesiacoch vyplatenú náhradu mzdy za 1 deň dovolenky.
O tom, že navrhovateľka čerpala dovolenku v dňoch XX.X. - XX.X.XXXX svedčí nie len absenčná
karta predložená odporcom, ale aj navrhovateľkou predložený vyplnený dovolenkový lístok, na základe
ktorého jej bola poskytnutá dovolenka od XX.X. do XX.X.XXXX (od XX.X.XXXX bola práceneschopná).

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporca ju odvolal z dovolenky, toto svoje tvrdenie nepreukázala, a ani
najeho preukázanienenavrhlažiadendôkaz. ZomzdovéholistunavrhovateľkyzamesiacaugustXXXX
vyplýva, že jej bola poskytnutá náhrada mzdy za čerpanú dovolenku v rozsahu 7 dní a náhrada mzdy za
nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 2,5 dňa v sume 1.271,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka
nemá ďalší nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, preto súd jej návrh aj v tejto časti

zamietol (súd návrh zamietol aj v časti príslušenstva, ktoré si navrhovateľka z tejto sumy uplatnila).

Vzájomným návrhom zo dňa XX.X.XXXX si odporca uplatnil voči navrhovateľke náhradu škody, ktorú
mu spôsobila porušením svojich pracovných povinností. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že do
pracovnej náplne navrhovateľky patrilo zostavovanie dopravných zoznamov, nahlasovanie klientov na
odlety a pod. V konaní bolo z listinných dôkazov a výsluchu svedkyne preukázané, že v dôsledku toho,

že navrhovateľka porušila tieto svoje pracovné povinnosti (samotná navrhovateľka v konaní priznala,
že došlo z jej strany k pochybeniam) vznikla odporcovi škoda najmenej vo výške 95.776,- Sk. Došlo k
tomu pritom z nedbanlivosti navrhovateľky, nakoľko (ako vyplynulo z výpovede svedkyne) u ostatných
pracovníčok k takýmto pochybeniam nedochádzalo, mali pritom rovnakú pracovnú náplň aj pracovné
podmienky ako navrhovateľka. V konaní nebolo preukázané, že by škodu spôsobil aj zamestnávateľ

(odporca) porušením svojich povinností, preto za škodu zodpovedá v plnom rozsahu navrhovateľka
(pričom je povinná ju uhradiť do výšky trojnásobku svojho priemerného zárobku).

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku navrhovateľky súd vychádzal z priemerného zárobku
navrhovateľky v rozhodujúcom období mesiacov apríl XXXX až jún XXXX (§ 134 Zákonníka práce). Súd
zistil, že navrhovateľka mala v mesiaci apríl XXXX hrubú mzdu v sume 11.016,- Sk (z toho 516,- Sk -

náhrada mzdy), v máji XXXX v sume 11.038,- Sk (z toho 516,- Sk - náhrada mzdy) a v júni XXXX v sume
11.000,- Sk, teda spolu 33.054,- Sk (z toho náhrada mzdy v sume 1.032,- Sk). Navrhovateľka pritom
odpracovala v mesiaci apríl XXXX 168 hodín, v máji XXXX 176 hodín a v júni XXXX 160 hodín, teda
spolu 504 hodín. Jej priemerný hrubý hodinový zárobok teda predstavoval sumu 63,53,- Sk (33.054,-
Sk - 1.032,- Sk = 32.022,- Sk : 504 h). Keďže navrhovateľka mala dohodnutý týždenný pracovný čas

v rozsahu 40 hodín, jej priemerný hrubý týždenný zárobok bol v sume 2.541,20,-Sk (63,53,- Sk x 40
h). Priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľky bol v sume 11.049,20,- Sk (2.541,20,- Sk x 4,348
- priemerný počet týždňov v mesiaci). To znamená, že trojnásobok priemerného mesačného zárobku
navrhovateľky predstavoval sumu 33.147,60,- Sk Súd teda priznal odporcovi iba túto sumu a vo zvyšku
jeho vzájomný návrh zamietol (odporca si uplatňoval 33.168,- Sk). Keďže odporca vzal vzájomný návrh

v časti o zaplatenie 29.844,- Sk pred začatím konania vo veci samej späť, súd konanie v tejto časti
zastavil podľa § 96 O.s.p.

Pokiaľ navrhovateľka vzniesla námietku premlčania, súd na ňu neprihliadol, nakoľko k vzniku škody
došlo v mesiacoch júl, august XXXX (termín konania náhradných zájazdov) resp. október XXXX (uznaná
reklamácia) a odporca si vzájomný návrh uplatnil na súde XX.X.XXXX, teda v 2 - ročnej premlčacej

dobe. Pokiaľ odporca neprerokoval požadovanú náhradu škody s navrhovateľkou a neoznámil ju
navrhovateľke, nebránilo mu to v tom, aby si tento nárok uplatnil na súde (toto oznámenie potomnahrádza doručenie návrhu, v tomto prípade vzájomného návrhu navrhovateľke, ku ktorému došlo dňa
X.X.XXXX). Mohlo by to mať vplyv iba na splatnosť a prípadné omeškanie navrhovateľky, avšak odporca
si neuplatňoval v tomto konaní úroky z omeškania.

O trovách konania o návrhu navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 2 O.s.p., nakoľko obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech (navrhovateľka
mala úspech v časti, v ktorej zobrala návrh späť pre správanie odporcu a v časti príslušenstva zo sumy
8.424,- Sk, vo zvyšnej, zamietnutej časti, mala navrhovateľka neúspech a odporca mal v tejto časti
úspech).

O náhrade trov konania o vzájomnom návrhu odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Odporca

mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania proti
neúspešnej navrhovateľke. Priznané trovy konania tvorí súdny poplatok za vzájomný návrh v sume
1.655,- Sk a trovy právneho zastúpenia odporcu advokátkou priznané v zmysle vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za 6 úkonov právnej pomoci á 1.850,- Sk (1. prevzatie a
príprava zastúpenia dňa X.X.XXXX, 2. podanie vzájomného návrhu na súd dňa XX.X.XXXX, 3.-6. 4 x

účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) a za 2 úkony právnej
pomoci á 462,50,- Sk (7. - 8. 2 x účasť na pojednávaní dňa X.XX.XXXX a X.X.XXXX - obe pojednávania
boli odročené bez prejednania veci - patrí 1-ina odmeny). Pokiaľ si právna zástupkyňa odporcu uplatnila
v rámci trov právneho zastúpenia náhradu za stratu času za cesty z U. do Q. a späť a takisto cestovné
výdavky za tieto cesty, tieto jej súd nepriznal, nakoľko právna zástupkyňa odporcu má sídlo v mieste,

v ktorom boli vykonávané jednotlivé úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach - sídlo súdu aj
sídlo advokátky je v Q.). Pokiaľ si právna zástupkyňa odporcu zvolila substitúta, ktorý nemá sídlo v
Bratislave, ale v Pezinku, nemožno na úhradu zvýšených nákladov s tým spojených zaviazať neúspešnú
navrhovateľku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).