Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/263/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa Ing. I.

K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B. B., T. V. XX, vedľajších účastníkov na strane
navrhovateľa 1) M. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom B., M. XX,. 2) I. K., štátneho občana
Slovenskej republiky, bytom B. B., T. V. XX. proti odporcom 1) E. K., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom T. T., P. XXX/XX,. 2) M. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom B., J. X,.
3) E. D., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom B., V. C. XXXX/X. o určenie neplatnosť listiny o
vydedení takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcom 1), 2), 3) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal vyslovenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení
poručiteľa Ing. O. K., ktoré boli spísané dňa 14.1.1997 vo forme notárskej zápisnice č. N 7/97, NZ
7/97 notárkou Mgr. A. S.. Uviedol, že je synom poručiteľa Ing. O. K. a on a jeho deti boli napadnutým
úkonom poručiteľa vydedení z dôvodov stanovených v ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) Obč. zák., pričom
podľa jeho názoru neboli v skutočnosti pre takýto postup dané dôvody. Poukázal na to, že je synom
poručiteľa z prvého manželstva, ktoré skončilo rozvodom, ešte keď bol v predškolskom veku. Pamätá
sa na to, že na konci tohto manželstva dochádzalo zo strany poručiteľa k fyzickým atakom na jeho
matku. Napriek tomu, že otca veľmi potreboval, tento sa o neho zaujímal len sporadicky, výživné platil

len základe rozhodnutia súdu, stretával sa s ním len príležitostne a aj to medzi nimi vznikali konflikty.
Mal pocit, že otcovi na ňom stále niečo vadí a nie je mu dosť dobrý. Po skončení vysokej školy neboli
v žiadnom kontakte, pričom otec neprišiel ani na jeho svadbu a promóciu. O otca sa zaujímal tak, že
sa na neho pýtal známych z T. T., takže bol informovaný o tom, ako sa má a aj o jeho zdravotnom stave.
Keď sa jeho zdravotný stav zhoršil vedel, že je mu poskytnutá starostlivosť odporcami 1)-3), ktorí sú
jeho manželkou a deťmi z druhého manželstva. On sám poskytoval starostlivosť v chorobe svojej matke,
ktorá sa v tomto ohľade mohla spoľahnúť len na neho. Okrem toho býva v B. B., mal školopovinné deti,

preto sa nemohol osobne podieľať na starostlivosti o poručiteľa. Otec si sám neželal, aby sa stretávali,
keď mu to povedal pri poslednom osobnom stretnutí. Ďalej namietal vydedenie svojich detí, vedľajších
účastníkov 1) - 2), keď napr. jeho dcéra bola asi v roku 1995 z vlastnej iniciatívy navštíviť poručiteľa.
Navrhovateľ taktiež namietal neplatnosť závetu z dôvodu nedodržania jeho formálnych náležitostí.

Odporcovia 1)-3) s návrhom nesúhlasili. Poukázali na to, že poručiteľ bol posledných 5 rokov svojho
života vážne chorý, bezvládny, odkázaný na starostlivosť a pomoc iných. Navrhovateľ napriek tomu, že
je jeho synom, sa o neho a jeho zdravotný stav nezaujímal a to ani telefonicky. Aj na jeho pohreb prišielneskoro. Uviedli, že ich otec nikdy nemal agresívne sklony a o jeho vzťahu k navrhovateľovi napovedá aj
skutočnosť, že mal vždy jeho fotografiu na čestnom mieste. Keď ho prišla navštíviť dcéra navrhovateľa,
bol rád a pozval celú rodinu na návštevu. Táto návšteva sa však z neznámych príčin neuskutočnila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. V. K., Ing. V. L., Ing. Arch. Z. L.,
JUDr. M. B., Ing. J. M., oboznámením notárskej zápisnice č. N 7/97, NZ 7/97, vyjadrení odporcov 1)-3) k
návrhu, lekárskej správy matky navrhovateľa, vzájomnej korešpondencie, výpisu z pasu navrhovateľa,
lekárskej správy odporkyne 1) a poručiteľa, potvrdenia z bane 1. máj, fotokópie časopisu S., uznesenia E
841/71, vysvedčení poručiteľa, uznesenia 9Co 325/61, internetového výpisu z registračných protokolov

zväzkov ŠtB, rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6C 148/57, odvolania poručiteľa
proti tomuto rozsudku, návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného, obsahu spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 22D/1696/01, prehľadu kontaktov medzi navrhovateľom a poručiteľom, fotokópií fotografií svadby
navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Poručiteľ Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX,. zomr. XX.X.XXXX,. prejavil dňa 14.1.1997 svoju poslednú vôľu
vo forme notárskej zápisnice č. N 7/97, NZ 7/97, spísanej notárkou Mgr. A. S.. Súčasťou závetu je aj

listina o vydedení, ktorou vydedil navrhovateľa ako svojho syna a jeho potomkov z dôvodu, že mu v
rozpore s dobrými mravmi neposkytol pomoc v chorobe, starobe, hoci bol na takúto pomoc vzhľadom
na svoj zdravotný stav odkázaný a neprejavuje o neho opravdivý záujem, hoci by ho ako jeho potomok
mal. Z rovnakých dôvodov vydedil aj jeho potomkov.

Navrhovateľ je synom poručiteľa Ing. O. K. z prvého manželstva, ktoré skončilo rozvodom. Z

odôvodnenia rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 6C 148/57 zo dňa 6.12.1957, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.1957, vyplynulo, že manželstvo poručiteľa a matky navrhovateľa
nebolo posledné roky harmonické, poručiteľ sa mal správať násilnícky a preto mu bola daná vina za
rozvod. V roku 1970 uzavrel poručiteľ manželstvo s odporkyňou 1). Z tohto manželstva pochádzajú dve
deti a to odporca 2) a odporkyňa 3). Podľa tvrdení odporcov 1)-3) sa poručiteľ v ich rodine neprejavoval

ako osoba s agresívnymi sklonmi správania.

Podľa predloženej písomnej korešpondencie medzi navrhovateľom a jeho otcom bol ich vzťah v čase,
keď navrhovateľ navštevoval základnú školu, v podstate harmonický. Vzhľadom na to, že v tomto
čase poručiteľ študoval, neboli v častom osobnom kontakte. Je zrejmé, že v neskoršom období, keď
navrhovateľchodilnastrednúškolu,saichvzťahskomplikoval,keďporučiteľnavrhovateľovivyčítalnapr.

prospech ako aj spôsob jeho vyjadrovania. V liste zo dňa 14.7.1967 poručiteľ konštatoval, že dochádza k
určitému odcudzovaniu a nazval navrhovateľa predovšetkým svojim biologickým synom. Súčasne však
v liste uvádza, že sa o neho bude ďalej zaujímať a oslovuje ho synček. Zo zhodných výpovedí účastníkov
vyplynulo, že poručiteľ si korešpondenciu uchovával a po jeho smrti bola podľa jeho želania odovzdaná
navrhovateľovi.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ sa so svojím otcom videl naposledy v roku 1970 počas
vysokoškolského štúdia na pojednávaní o zvýšenie výživného. Navrhovateľ nepoprel, že sa s otcom
v tomto roku stretol v B. B., ale nerozprával sa s ním, nakoľko odchádzal na svoju prvú zahraničnú
dovolenku a ponáhľal sa na vlak. Otec navrhovateľa sa nezúčastnil na jeho svadbe a ani promóciách.

Z lekárskej správy poručiteľa ako aj výpovedí odporcov 1)-3) vyplynulo, že posledných 5 rokov života

bol poručiteľ vážne chorý, pričom posledné 3 roky bol bezvládny. Potrebnú starostlivosť mu poskytovala
predovšetkým odporkyňa 1) ako jeho manželka.

Svedkovia Ing. L., Ing. Arch. Z. L., žijú v T. T. a majú chatu v blízkosti navrhovateľa. Z ich výpovede
vyplynulo, že z dôvodu blízkosti ich chát sa s navrhovateľom niekoľkokrát do roka stretávajú, pričom
sa ich v minulosti spytoval na svojho otca. Vzhľadom na to, že otca navrhovateľa ani nikoho z rodiny

nepoznali osobne, mohli navrhovateľovi poskytnúť len informácie, ktoré boli všeobecného charakterua boli im prístupné z toho dôvodu, že bývali v tom istom meste. V takejto rovine ho informovali aj o
zdravotnom stave jeho otca.

Zo svedeckých výpovedí JUDr. M. B. a Ing. J. M. vyplynulo, že boli s navrhovateľom iba v sporadickom

kontakte. Navrhovateľovi nepodávali žiadne konkrétne informácie o jeho otcovi. Ich komunikácia v tomto
ohľade skôr spočívala v tom, že navrhovateľ ich informoval o tom, že má v T. T. otca.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že vedľajšia účastníčka 1), ktorá je dcérou navrhovateľa,
sa pred Vianocami roku 1995 stretla s poručiteľom. Bola u neho doma za prítomnosti odporkyne 1).
Podľa tvrdenia samotnej vedľajšej účastníčky 1) na konci návštevy dostala pozvanie na návštevu pre
seba a svojho brata. Naopak odporkyňa 1) tvrdila, že pozvanie dostala celá rodina. Po tejto návšteve

nedošlo k žiadnej inej forme kontaktu medzi navrhovateľom a jeho otcom, resp. odporcami 1)-3).

Svedkyňa Ing. V. K., ktorá je manželkou navrhovateľa uviedla, že svojho svokra nikdy osobne nestretla.
Väčšinu informácií o jeho charaktere a jeho vzťahu k svojmu manželovi mala od osôb, ktoré s ním v
minulosti pracovali a od navrhovateľa. K stretnutiu jej manžela s otcom nedošlo jednak preto, že sa otca
bál, ako aj z dôvodu, že čakal na chvíľu, keď bude dostatočne materiálne zabezpečený, aby mu tým

ukázal svoju schopnosť postarať sa o seba a svoju rodinu. Potvrdila, že po skončení vysokej školy mal
navrhovateľ informácie o svojom otcovi výlučne od ľudí z T. T., ktorých stretli na D.. Potvrdila, že
jej dcéra sa v roku 1995 stretla so svojím starým otcom. Žiadne pozvanie na návštevu však nedostali.
Očakávali, že v prípade záujmu dostanú konkrétne, napr. telefonické pozvanie. Skutočnosť, že jedným
z dôvodov, prečo navrhovateľ odkladal svoju návštevu poručiteľa bolo aj to, že čakal na to, že bude

na určitej úrovni finančne zabezpečený, vyplynula aj z výpovede samotného navrhovateľa a vedľajšej
účastníčky 1).

Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Obč. zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými
mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 46 zák. č. 323/1992 Zb. notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice
o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

Podľa § 47 zák. č. 323/1992 Zb. notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok

spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum
narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie
účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a
svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch)

odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 49 zák.č. 323/1992 Zb. ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo
písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom,
čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého
boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd
sa v prvom rade zaoberal námietkami navrhovateľa, ktoré smerovali k formálnym nedostatkom závetu
a listiny o vydedení, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice. Náležitosti notárskej zápisnice
upravuje zák.č. 323/1992 Zb. (ďalej notársky poriadok). Tento právny predpis okrem všeobecnýchnáležitostí stanovuje pre notárske zápisnice spisované (tak ako to bolo v prípade poručiteľa Ing. O. K.)
s osobou, ktorá nemôže písať, povinnosť prizvať dvoch svedkov. V danom prípade notárska zápisnica
obsahuje všetky stanovené všeobecné náležitosti a k úkonu boli v súlade so zákonom prizvaní aj dvaja

svedkovia. Ustanovenie § 476c ods. 2 Obč. zák., na ktoré sa navrhovateľ odvolával, sa vzťahuje na
prípady, keď závet nebol spísaný vo forme notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené súd považoval
námietky navrhovateľa za nedôvodné.

Dôvodom vydedenia navrhovateľa a vedľajších účastníkov ako jeho potomkov poručiteľom Ing. O. K.
bolo to, že navrhovateľ o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem a v rozpore s dobrými mravmi mu

neposkytol v chorobe pomoc, hoci bol na ňu odkázaný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľ bol posledné roky svojho života bezvládny, odkázaný
na pomoc a starostlivosť tretích osôb. Táto starostlivosť mu bola poskytnutá predovšetkým odporkyňou
1) ako jeho manželkou. Súd pri tomto tvrdenom dôvode vydedenia prihliadal na skutočnosť, že
navrhovateľ mal objektívne obmedzenú možnosť poskytnúť poručiteľovi pomoc, keď býva a pracuje v
B. B.. Súčasne nebolo sporné, že mu takáto pomoc a starostlivosť bola poskytnutá osobami, s ktorými

žil v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že tento dôvod vydedenia
nebol daný.

Na druhej strane súd dospel k záveru, že navrhovateľ o poručiteľa, ktorý bol jeho otcom trvalo
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomok prejavovať mal. V konaní nebolo sporné,
že navrhovateľ sa so svojím otcom videl naposledy v roku 1970 a to pred súdom, v rámci konania o

zvýšenie výživného. Podľa tvrdenia navrhovateľa malo vtedy prísť ku vzájomnému konfliktu, pri ktorom
mu otec povedal, že ho zabije, ak sa k nemu priblíži. Toto tvrdenie však nebolo v konaní žiadnym
spôsobom preukázané. Navrhovateľ však poručiteľa ďalších 31 rokov nevidel, nebol s ním v písomnom
ani telefonickom kontakte, s výnimkou toho, že ho mal v roku 1973 pozvať na svoju svadbu. Poručiteľ sa
na tejto svadbe nezúčastnil, avšak samotná skutočnosť, či skutočne k takémuto pozvaniu došlo, nebola

v konaní spoľahlivo preukázaná.

Z výpovedí samotného navrhovateľa, svedkyne Ing. V. K., ktorá je jeho manželkou a vedľajšej účastníčky
1) vyplynulo, že jedným z dôvodov, prečo navrhovateľ nekontaktoval svojho otca bola skutočnosť, že tak
chcel spraviť, keď bude dostatočne materiálne zabezpečený, napr. bude mať auto, aby otcovi dokázal
svoju schopnosť postarať sa o seba a svoju rodinu. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že tak urobil

preto, lebo rešpektoval vôľu svojho otca a bál sa ho pre jeho agresívnu povahu. Z uvedeného je zrejmé,
že nezhody s otcom v zásade neboli dôvodom, pre ktorý ho tak dlhú dobu nenavštívil, nenapísal mu a ani
iným spôsobom ho nekontaktoval. Návštevu odkladal preto, že otcovi chcel dokázať svoje schopnosti,
ktorých meradlom malo byť jeho materiálne zabezpečenie. Dosiahnutie určitej úrovne finančného a
celkového materiálneho zabezpečenia však nemôže byť dôvodom absolútnej absencie kontaktu dieťaťa

so svojím rodičom, najmä za situácie, keď rodič je vo vážnom zdravotnom stave. Súd pri tom dospel k
záveru, že poručiteľ v zásade neodmietal udržiavanie príbuzenských vzťahov s navrhovateľom a jeho
rodinou, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že sa v roku 1995 stretol s navrhovateľovou dcérou. Je nesporné,
že toto stretnutie skončilo pozvaním na ďalšiu návštevu, pričom sa účastníci tohto stretnutia vo svojich
výpovediach rozchádzajú len v tom, či toto pozvanie smerovalo pre celú rodinu navrhovateľa alebo len

pre jeho deti. V konečnom dôsledku je však zrejmé, že určité pozvanie bolo učinené a aj z uvedeného
je možné vyvodiť záver, že poručiteľ neodmietal udržiavanie kontaktov s rodinou navrhovateľa. Napriek
tomusaniktozrodinynavrhovateľasporučiteľomodtejtonávštevyneskontaktoval.Nezáujemporučiteľa
onavrhovateľanemožnovyvodiťanizpredloženejvzájomnejkorešpondencie.Jesícepravdou,ževliste
zo dňa 14.7.1967 poručiteľ použil výraz, že navrhovateľ je jeho biologickým synom, avšak z celkového

textu korešpondencie je zrejmé, že mal o navrhovateľa ako svoje dieťa záujem.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že sa o otca zaujímal tak, že si informácie o ňom zabezpečoval
od obyvateľov T. T., ktorí chodili lyžovať na D., kde má chatu alebo od manželov L., ktorí majú chatu
v jeho susedstve, tak takýto záujem nie je možné považovať za dostatočný. Predovšetkým všetci
svedkovia predvolaní za účelom preukázania tejto skutočnosti zhodne uviedli, že sa s poručiteľom

a ani s nikým z rodiny osobne nepoznali. Všetky informácie, ktoré navrhovateľovi poskytovali, malicharakter všeobecných informácií, ktoré im boli dostupné ako obyvateľom T. T., kde sa ľudia navzájom
poznajú. Okrem toho súd považoval za podstatné pre posúdenie veci, že navrhovateľ napriek svojej
vedomosti o zdravotnom stave svojho otca nespravil žiadne kroky k zisteniu závažnosti jeho ochorenia

prostredníctvom osôb, ktoré by s ním boli v osobnom kontakte, ani raz ho nenavštívil a žiadnym
spôsobom sa s ním alebo odporcami neskontaktoval, napr. za účelom zistenia, či niečo nepotrebuje.
Navrhovateľ sa správal v tomto ohľadne úplne pasívne a ľahostajne. Takéto jeho správanie nemôže
ospravedlniť ani skutočnosť, že mal vedomosť o tom, že je o otca dobre postarané odporcami, resp.
to, že ho otec o pomoc nepožiadal. V žiadnom prípade za opravdivý záujem potomka o svojho rodiča

nemožno považovať len získavanie informácií prostredníctvom tretích osôb bez toho, aby sa potom
takéto zistenia reálne prejavili v správaní potomka.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade bol daný dôvod pre vydedenie,
spočívajúci v tom, že navrhovateľ ako syn poručiteľa Ing. O. K. neprejavoval o svojho otca opravdivý
záujem, keď ho po dobu 31 rokov nevidel a nemal ani snahu žiadnym spôsobom kontaktovať. O žiadny
kontakt (písomný alebo telefonický) sa nepokúsil napriek tomu, že sa pred súdom snažil svedeckým

výpoveďami preukázať, že sa prostredníctvom tretích osôb o otca zaujímal a teda mal aj dostatočné
informácie o jeho zlom zdravotnom stave v posledných rokoch života. Aj za situácie, keď mal mať
(ako sám tvrdil) informácie o jeho bezvládnosti a vážnosti jeho ochorenia, nie je možné hodnotiť jeho
prístup inak, ako neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa. Z uvedených dôvodov súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2007,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na základe tohto
ustanovenia by v konaní úspešným odporcom patrila náhrada trov konania, avšak títo si ju nevyčíslili a
teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).