Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/108/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v rade: 1/ Š. L., nar. X.XX.XXXX,.
bytom D. P. XXX/XX,. L.. S., 2/ J. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. M. XXX/XX,. L.. S., 3/ C. B., nar.
X.X.XXXX,. bytom D. P. XXX/XX,. L.. S., 4/ P. L., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. M. XXX/XX,. L.. S., 5/ J.
L., nar. X.X.XXXX, bytom K. M. XXX/XX,. L.. S., 6/ Ing. P. L., nar. X.X.XXXX,. bytom K. M. XXX/XX,. L..
S., 7/ M. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom P. XXX/XX,. L.. S., 8/ D. G., nar. X.X.XXXX,. bytom H. XXXX/X,.

L.. S., 9/ M. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom S. XXX/XX,. L.. S., 10/ Š. O., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D.
XXXX/XX,. L.. S., 11/ P. O., nar. XX.X.XXXX,. bytom D. XXXX/XX,. L.. S., 12/ M. Š., nar.XX.X.XXXX,.
bytom D. P. XXX/XX,. L.. S., 13/ A. L., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. M. XXX/XX,. L.. S., 14/ S. S., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom Z. XXX/XX,. L.. S., všetci právne zast. JUDr. J. Z., advokátom, AK M. XX,. R.,
proti odporkyni: L. H., nar. X.X.XXXX,. bytom L.. S. XXX,. zast. Advokátska kancelária JUDr. L. J., s.r.o.,
so sídlom D. XXXX/XX,. R., IČO: XXXXXXXX,. v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a o

určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní odporkyne, o odvolaní navrhovateľov v rade
1/-14/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3C/163/2009-82 zo dňa 24.2.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v
r d z u j e .

V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovateľ v rade 1/ Š. L. je vlastníkom podielu v
rozsahu 15/120-in a 3/120-iny na pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a na pozemku
parc. č. CKN 655/1 o výmere 290 m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastníkom podielu
v rozsahu 115/2120-in a 31/2120-in na pozemku parc. č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 477 m2, zapísanom na LV č. 3838, k. ú. L.. S.. Ďalej prvostupňový súd určil, že

- vlastnícky podiel v rozsahu 3/120-iny na pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a na

pozemku parc. č. CKN 655/1 o výmere 290 m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastnícky podiel
v rozsahu 31/2120-in na pozemku parc. č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 477 m2,
zapísanom na LV č. 3838, k. ú. L.. S., patrí do dedičstva po poručiteľke P. B., rod. L., nar. X.XX.XXXX,.
zomr. X.X.XXXX;

- vlastnícky podiel v rozsahu 3/120-iny na pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a
na pozemku parc. č. CKN 655/1 o výmere 290 m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastnícky

podiel v rozsahu 31/2120-in na pozemku parc. č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere477 m2, zapísanom na LV č. 3838, k. ú. L.. S., patrí do dedičstva po poručiteľke A. G., rod. L., nar.
X.X.XXXX,. zomr. XX.X.XXXX;

- vlastnícky podiel v rozsahu 3/120-iny na pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a

na pozemku parc. č. CKN 655/1 o výmere 290 m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastnícky
podiel v rozsahu 31/2120-in na pozemku parc. č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere
477 m2, zapísanom na LV č. 3838, k. ú. L.. S., patrí do dedičstva po poručiteľke M. O., rod. L., nar.
X.XX.XXXX,. zomr. XX.X.XXXX.

Prvostupňový súd určil, že navrhovateľka v rade 12/ M. Š., rod. L. je vlastníkom podielu v rozsahu 1/120-

iny na pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a na pozemku parc. č. CKN 655/1 o
výmere 290 m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastníkom podielu v rozsahu 231/2120-in na
pozemku parc. č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 477 m2, zapísanom na LV č. 3838,
k. ú. L.. S..

Prvostupňový súd určil, že navrhovateľ v rade 13/ A. L. je vlastníkom podielu v rozsahu 1/120-iny na
pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a na pozemku parc. č. CKN 655/1 o výmere 290

m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastníkom podielu v rozsahu 10/2120-in na pozemku parc.
č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 477 m2, zapísanom na LV č. 3838, k. ú. L.. S..

Prvostupňový súd určil, že navrhovateľka v rade 14/ S. S., rod. L. je vlastníkom podielu v rozsahu 1/120-
iny na pozemku parc. č. CKN 654, orná pôda o výmere 554 m2 a na pozemku parc. č. CKN 655/1 o
výmere 290 m2, zapísaných na LV č. 3837, k. ú. L.. S. a vlastníkom podielu v rozsahu 10/2120-in na

pozemku parc. č. CKN 656/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 477 m2, zapísanom na LV č. 3838,
k. ú. L.. S..

Prvostupňový súd priznal navrhovateľom v rade 1/-14/ náhradu trov konania vo výške 1.496,07 €, ktoré
im je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., v spojení s
ust. § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval vzhľadom
na preukázaný skutkový stav a právny stav, že nárok uplatnený navrhovateľmi v rade 1/ až 14/ je
dôvodný a preto deklaroval existenciu ich spoluvlastníckeho práva v požadovanom rozsahu resp.
existenciu spoluvlastníckeho práva v prospech ich právnych predchodcov v požadovanom rozsahu,

teda návrh vyhovel. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
odporkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. č. KNC 656/1, 655/1, 654, nakoľko ani jej
právna predchodkyňa, matka A. A., ktorá predmetné spoluvlastnícke podiely na ňu previedla darovacou
zmluvou, keď vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Správa katastra R. povolila pod č.
V 1008/03, nebola ich podielovou spoluvlastníčkou a spoluvlastníctvo bolo v katastri nehnuteľností

zapísané v dôsledku nesprávnej identifikácie pkn. parc. č. 3816 v k. ú. L.. S. v dedičských konaniach
po ich právnych predchodcoch J. B. a E. B., vedených Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. D 1357/90, D 1414/90. Prvostupňový súd mal za to, že navrhovatelia preukázali v konaní
naliehavý právny záujem na požadovanom určení s tým, že bez požadovaného určenia by postavenie
navrhovateľov bolo neisté, keďže ich spoluvlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam v katastri

nehnuteľností nie je zapísané v takom rozsahu ktorý požadujú v konaní. Tvrdenie právneho zástupcu
odporkyne, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, keďže mohlo dôjsť k
mimosúdnemu vyriešeniu tejto veci vzhľadom na uznanie nároku navrhovateľov odporkyňou, považoval
prvostupňový súd za právne irelevantné vzhľadom k tomu, že k mimosúdnemu vyriešeniu ku dňu
rozhodnutia súdu nedošlo a naviac poukázal, že návrh mimosúdnej dohody zo strany odporkyne bol

podmienený, čo len zvýrazňuje neistotu postavenia navrhovateľov v rade 1/-14/. Prvostupňový súd
neuznal ani tvrdenie právneho zástupcu odporkyne, že došlo k vydržaniu spoluvlastníckeho práva
k predmetným pozemkom právnou predchodkyňou odporkyne, nakoľko v konaní nebola preukázaná
držba predmetných nehnuteľností právnou predchodkyňou odporkyne. Rovnako k námietke právneho
zástupcu odporkyne o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie odporkyne, uviedol prvostupňový súd,

že táto je nepochybne a jednoznačne daná, nakoľko v zmysle výpisov z LV č. 3837 a 3838 pre obec
a k. ú. L.. S. vyplýva jej spoluvlastnícke právo k pozemkom parc. č. CKN 656/1, 654 a 655/1, veľkosťspoluvlastníckeho podielu 1-ina. Zároveň prvostupňový súd konštatoval, že aktívna vecná legitimácia
svedčí navrhovateľom v 1/ až 14 rade.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovatelia

v rade 1/ až 14/ mali vo veci plný úspech a preto im priznal náhradu trov prvostupňového konania
proti odporkyni, ktorá úspech nemala, avšak v spojení s ust. §150 ods. 1 O.s.p., keď dospel k
záveru, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať navrhovateľom v rade 1/
až 14/ náhradu trov konania sčasti, a to konkrétne odmenu advokáta za úkon právnej služby účasť na
pojednávaní dňa 11.2.2010, nakoľko ešte pred začatím pojednávania odporkyňa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uznala nárok navrhovateľov v rade 1/ až 14/, hoci s podmienkou, že navrhovatelia
nebudúuplatňovaťnáhradutrovkonania.Podľanázoruprvostupňovéhosúdutrovykonania,ktorévznikli
navrhovateľom v rade 1/ až 14/ následne, neboli vynaložené na účelné uplatňovanie a bránenie práva
proti odporkyni. Navrhovatelia v rade 1/ až 14/ vyčíslili trovy konania podaním doručeným súdu dňa
24.2.2010 s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/, §13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za úkon právnej služby prevzatie

zastúpenia dňa 28.9.2009 odmena za každého z navrhovateľov vo výške 53,49 € + režijný paušál 6,95€,
spolu 60,44 €, spolu za všetkých navrhovateľov 846,16 €, ďalej odmena za úkon právnej služby podanie
žaloby na súd znížená o 20% dňa 10.11.2009 za každého z navrhovateľov vo výške 42,79 € + 1x
režijný paušál za všetkých navrhovateľov, t. j. spolu za všetkých navrhovateľov 606,01 € a napokon
odmena za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 11.2.2010 znížená o 20% za každého z

navrhovateľov v sume 44,39 €+ 1x režijný paušál za všetkých navrhovateľov vo výške 7,21 €, čo spolu za
všetkých navrhovateľov predstavuje 628,42 €. Celkom vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú vo výške
2.080,84 €. Taktiež si navrhovatelia uplatnili náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku
vo výške 99,50 €. Prvostupňový súd priznal navrhovateľom v rade 1/ až 14/ trovy konania v celkovej
výške 1.496,07 €pozostávajúce z odmeny advokáta za úkon právnej služby prevzatie zastúpenia zo dňa

28.9.2009, keď sa nejednalo o spoločný úkon, vo výške 53,40 € za každého navrhovateľa + 6x režijný
paušál 6,95 €, t.j.41,74 € (z dôvodu, že prevzatie zastúpenia vykonal právny zástupca navrhovateľov
na 6 listinách, čo malo podľa názoru súdu vplyv na režijné náklady právneho zástupcu s týmto úkonom
súvisiace), ďalej priznal prvostupňový súd navrhovateľom v rade 1/ až 14/ náhradu trov konania titulom
odmeny za úkon právnej služby podanie žaloby na súd dňa 10.11.2009 zníženej o 20%, t. j. za každého

z navrhovateľov vo výške 42,79 €+ 1x režijný paušál vo výške 6,95 €, spolu 606,01 € a napokon
priznal navrhovateľom v rade 1/ až 14/ náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 99,50 €, t. j. priznaná náhrada trov konania navrhovateľov predstavuje sumu v celkovej výške
1.496,07 €. Prvostupňový súd konštatoval, že pokiaľ odporkyňa uplatňovala právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľom v rade 1/ až 14/ v zmysle ust. § 143 O.s.p., nebolo možné odporkyni

náhradu trov konania priznať vzhľadom k tomu, že nebola splnená podmienka priznanie trov konania,
a to skutočnosť, že odporkyňa svojim správaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Prvostupňový súd poukázal na to, že odporkyňa mala vedomosť o skutočnosti nesprávnej identifikácii
pozemnoknižnej parc. č. 3816 prevedenej Krajskou správou geodézie a kartografie v B. B., Stredisko
geodézie L.. M., dňa 20.9.1990, minimálne od prevzatia rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v

R. zo dňa 8.11.2004 pod č. N 38-2004/02158-13J, t. j. odo dňa 16.11.2004, to znamená od uvedeného
dátumu mala odporkyňa dostatočný časový priestor pre zjednanie nápravy, a to aj vzhľadom k žiadosti
navrhovateľa v 1/ rade zo dňa 21.7.2008.

V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania
odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že navrhovateľom nebolo

na mieste priznať nárok na náhradu trov konania z viacerých dôvodov. Odporkyňa uviedla, že sa
právom cíti byť obeťou nesprávneho úradného postupu štátnych - správnych orgánov a poukázala
na dobromyseľnosť nadobudnutých práv matkou odporkyne, ktorá uvedený spoluvlastnícky podiel k
dotknutým pozemkom zdedila po svojich predkoch, pričom konala v dobrej viere, že identifikácia parciel
uvedených pozemkov je správna. Uviedla, že nikto z navrhovateľov jej vlastnícke právo nespochybňoval

a neobrátil sa na súd, až do roku 2009. Mala za to, že uvedené okolnosti sú také, ktoré sú hodné
osobitného zreteľa a vytvárajú predpoklady na prijatie záveru minimálne o nepriznaní navrhovateľom
nároku na náhradu trov konania, o to viac, že odporkyňa uznala nárok uplatnený pred súdom. Poukázala
na to, že navrhovatelia nepreukázali, že by pred podaním žaloby využili všetky možnosti vyriešiť vec
mimosúdne, hoci už pred prvým pojednávaním bolo zo strany odporkyne deklarované, že uvedené

podiely je pripravená previesť bezodplatne na osobu, ktorú navrhovatelia označia. Odporkyňa mala zato, že nebolo zohľadnené ani to, že postoj odporkyne, ktorá uznala nárok pod podmienkou vzdania sa
nároku na náhradu trov na strane navrhovateľov, viedol k prijatiu rýchleho rozhodnutia a tiež k tomu, že
navrhovatelia nemuseli svoje tvrdenia preukazovať, aj keď je zjavné, že nebyť uznania nároku, museli by

ako navrhovatelia uniesť dôkazné bremeno predložením minimálne znaleckého posudku k identifikácii
parciel. Ústretový postoj odporkyne viedol k urýchlenému ukončeniu veci, ušetreniu nákladov štátu aj
navrhovateľovapretonebolonamiestejuzaväzovaťknáhradetrovkonania,zaktoréobjektívnenenesie
zodpovednosť. K samotnému výpočtu trov uviedla odporkyňa, že nebolo na mieste nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia násobiť počtom účastníkov na strane navrhovateľov, ale vychádzať z toho, že

ide o jednu vec (§ 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Vzhľadom k uvedenému navrhovala odporkyňa,
aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania, tak, že
navrhovateľom sa náhrada trov konania nepriznáva. Súčasne navrhla, aby odvolací súd rozhodol, že
žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania podali odvolanie aj navrhovatelia
v rade 1/ až 14/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali, aby odvolací súd rozsudok

zmenil tak, že navrhovateľom prizná náhradu trov konania vo výške 2.180,34 €. Nesúhlasili s krátením
režijného paušálu pri úkone právnej služby prevzatia zastupovania dňa 28.9.2009 na len 6 režijných
paušálov, ktoré odôvodnil prvostupňový súd tým, že právny zástupca vykonal úkon právnej pomoci len
na 6 listinách, čo malo vplyv na režijné náklady s týmto úkonom súvisiace. Podľa ich názoru, režijný
paušál patrí advokátovi za každý úkon právnej služby, bez ohľadu na to, či tieto telekomunikačné

alebo prepravné výdavky sú vyššie alebo nižšie ako skutočné, prípadne aj nie sú žiadne a počet listín,
ktorými klienti splnomocnia advokáta na právne zastupovanie v určitej veci, nemá na nárok advokáta
na náhradu režijného paušálu žiadny vplyv. Rovnako nesúhlasili ani s nepriznaním odmeny advokáta
za úkon právnej služby, a to za účasť na pojednávaní konanom dňa 11.2.2010, nakoľko mali za to,
že nemožno považovať za neúčelnú účasť advokáta na pojednávaní, na ktorom resp. pred začatím

ktorého právny zástupca neúspešnej strany v mene svojho klienta uzná nárok navrhovateľov, avšak
s podmienkou, že navrhovatelia si nebudú uplatňovať trovy konania. Navrhovatelia uviedli, že na takú
podmienku nie sú povinní pristúpiť, pretože nie sú povinní znášať náklady na úspešné uplatňovanie
svojho práva či nároku a ak by aj odporkyňa uznala nárok navrhovateľov bez výhrad či bez akýchkoľvek
podmienok, potom by súd mohol o veci rozhodnúť na základe uznania práva.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov prvostupňového
konania v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel

nijaké vecné ani procesné pochybenie. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti, ponechal odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu, a vyhodnotením tvrdení
uvedených v odvolaní odporkyňou, ako aj navrhovateľmi v rade 1/ až 14/, dospel k záveru, že
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi prvostupňového súdu.

Odvolací súd preskúmal výrok rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania, okolnosti predmetnej
veci a účelnosť vynaložených trov uplatnených právnym zástupcom navrhovateľov v rade 1/ až 14/ adospel k rovnakému právnemu záveru ako prvostupňový súd, ktorý správne priznal navrhovateľom v
rade 1/ až 14/ náhradu trov konania voči odporkyni vo výške 1.496,07 € a zároveň odporkyni nepriznal
právo na náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý

nepriznal navrhovateľom náhradu všetkých nimi uplatnených trov prvostupňového konania, nakoľko
úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 11.2.2010 nepovažoval za účelné uplatnenie ani
bránenie práva navrhovateľov vzhľadom na uznanie nároku právnym zástupcom odporkyne. Uvedené
zároveňvžiadnomprípadeneodporujeústavnémuprávuobčananasplnomocnenieadvokátanaprávne
zastupovanie či poskytovanie právnej pomoci, ako to namietali navrhovatelia v odvolaní. V nadväznosti

na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že trovy potrebné na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva
sa neposudzujú ako celok, a teda ak aj má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal v
konaní plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. V súvislosti s
uvedenýmodvolacísúdpovažovalzasprávneajodôvodnenieprvostupňovéhosúdutýkajúcesakrátenia
počtu režijných paušálov 14 na 6 pri úkone právnej pomoci prevzatie zastúpenia zo dňa 28.9.2009
uplatnených právnym zástupcom navrhovateľov.

Odvolací súd nevyhovel ani odvolaniu odporkyne, nakoľko mal preukázané, že odporkyňa mala
vedomosť o nároku navrhovateľov a mala aj možnosť dosiahnuť nápravu, ktorú však využila až v
priebehu súdneho konania. Nemožno teda konštatovať, že odporkyňa svojim správaním nedala príčinu
na podanie návrhu na začatie konania.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 151 O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolací súd nevyhovel odvolaniu žiadneho z účastníkov, teda žiaden z účastníkov nedosiahol
v odvolacom konaní úspech, a preto nebol dôvod priznať niektorému z nich právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.