Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného P., B. D. U. v U., F. X, XXX XX U., IČO: 00 735
850 proti povinnému L. A., N. č. XXX, XXX XX N. o vymoženie 16,60 Eur s prísl. súdnym exekútorom
JUDr. Stanislavom Moskvičom, Exekútorský úrad Prešov, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č. k. 6Er 216/2004 - 13 zo dňa 11. 10. 2010 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Vyslovil, že povinný je povinný zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 17,16 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 57 ods. 1 písm. f/ a ust. § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, zároveň podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, účinného
v čase vydania rozhodnutia.

Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 20. 06.
2004 začal exekútor exekúciu o vymoženie sumy 500 Sk s príslušenstvom.

Súdny exekútor podal dňa 03. 12. 2008 na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
podľa jeho zistenia už uplynula lehote troch rokov na vymoženie pohľadávky v zmysle ust. § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Exekučnýmtitulomjebloknapokutunezaplatenúnamiesteč.AA1627579zodňa11.04.2003vydaným
OR PZ F. nad A., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 04. 2003 a vykonateľnosť dňa 28. 04. 2003,
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 500 Sk s prísl.

Trojročná lehota je lehotou prekluzívnou, súd na ňu prihliada zo zákona a v každom štádiu výkonu
rozhodnutia. Trojročná prekluzívna lehota v danej veci, v rámci ktorej je možné uvedené rozhodnutie
vykonať, uplynula dňa 28. 04. 2006.

Výrok o trovách exekučného konania odôvodni súd prvého stupňa ust. § 196, § 200 ods. 1, § 197 ods. 1

Exekučného poriadku a ust. §§ 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov.Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ za
2 hodiny vo výške 13,28 Eur. Nakoľko súdni exekútori používajú výpočtovú techniku a predtlače pre
jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je možné priznať časovú odmenu v rozsahu 30 minút za jeden úkon.

V súčte časová odmena predstavuje 1 hodinu, a to dáva 6,64 Eur. Paušálna odmena 6,64 Eur za dva
úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eur za jeden úkon pre získanie poverenia na vykonanie exekúcie a
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je stanovená správne. S poukazom na ust. § 196 druhá veta
Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, o čom
svedčí predložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o 19 %

DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi daň vo výške 2,52 Eur z vypočítanej odmeny podľa ust.
§ 14, § 15 vyhlášky. Súd priznal súdnemu exekútorovi taktiež náhradu hotových výdavkov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s výdavkami na poštovné služby vo výške 1,36 Eur.

Súdnemu exekútorovi nebola priznaná položka vo vyčíslení trov exekúcie označená ako hotové
výdavky - 1x obálky. Súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí.
Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnom činnosťou majú zložku osobnú (práce

zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené
ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene.

Proti tomuto uzneseniu, a to iba čo do výroku o trovách exekúcie, podal v čase odvolanie súdny
exekútor JUDr. Stanislav Moskvič. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že súdni exekútori
používajú výpočtovú techniku a predtlače pre jednotlivé úkony exekučnej činnosti, preto je možné

priznať časovú odmenu v rozsahu 30 minút za jeden úkon. Neexistuje záväzný právny predpis, ktorý
by takýmto spôsobom upravoval časovú špecifikáciu z hodinovej základnej sadzby z jednej hodiny na
30 minút za jeden úkon. Rovnako nesúhlasil s tým, že hotové výdavky 1 x obálka ako náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Podľa ust. § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., do odmeny
súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou

činnosťou. Za administratívne práce sa považujú práce sa považujú práce zamestnanca s predmetným
spisom. V tomto prípade ide o hotové výdavky zakúpené pre spis a dve obálky povinný a oprávnený,
obálka na predloženie spisu a vrátenie poverenia neboli špecifikované. Zastavenie exekúcie z dôvodu
preklúzieprávasapovažujezaprocesnýneúspechoprávneného,apretopovinnýnemávplyvnaplynutie
týchto lehôt. Preto žiadal, aby na náhradu trov súdneho exekútora bol zaviazaný oprávnený a nie

povinný. Povinný je dlhodobým poberateľom sociálnych dávok. Nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý
by bol postihnuteľný exekúciou a zaviazaním povinného na zaplatenie trov exekúcie sa pohľadávka
stáva nevymožiteľnou. Preto navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a priznať uplatňované trovy
exekúcie v celom rozsahu a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie tak, ako boli špecifikované.
Podľa obsahu navrhol súdny exekútor uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku

o trovách exekúcie, zmeniť a priznať uplatnené trovy exekúcie v sume 25,12 Eur (757 Sk).

Kodvolaniusúdnehoexekútorasavyjadriloprávnený.Navrholuzneseniesúduprvéhostupňaakovecne
správne potvrdiť. Mal za to, že súd v danom prípade správne aplikoval ust. § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku, keď v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil exekúciu, pričom
prihliadol na to, že oprávnený zastavenie konania nezavinil. Súd preto správne aplikoval ust. § 197 ods.

1 Exekučného poriadku, keď rozhodol, že trovy exekúcie zaplatí povinný, keďže nemožno pripočítať
oprávnenému zavinenie na zastavení exekúcie. Tiež by bolo proti základnej myšlienke zákona, keby
z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút
v priestupkovom konaní, zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku
vymoženú, ale by dokonca znášal aj náhradu trov exekútora. Zdôraznil, že tým, kto nesplnil svoju

povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, je povinný.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§212Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej len O. s. p.) v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.Zobsahuspisuvyplýva,ženazákladenávrhuoprávnenéhozodňa30.06.2004začalexekútorexekúciu
o vymoženie sumy 500 Sk s prísl. Dňa 03. 12. 2008 podal na Okresný súd vo Vranove nad Topľou podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula lehota troch rokov na vymoženie pohľadávky v zmysle

ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, konkrétne v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo 11/2008
zo dňa 31. 07. 2008 vyplýva, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej
lehoty nemôže vyvodiť záver o zavinení oprávneného. I odvolací súd má za to, že oprávnený procesne
nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Preto uloženie povinnosti
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie za danej dôkaznej situácie by nebolo správne. Súd prvého stupňa

postupoval zákonne a vecne správne, ak zaviazal povinného na zaplatenie trov.

Čo sa týka výšky týchto exekučných trov, pri zastavení trovy exekúcie vždy určuje súd podľa ust. § 203
Exekučného poriadku. Jeho povinnosťou je skúmať účelnosť vynaloženého času na jednotlivé úkony
exekučnej činnosti. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak súdny exekútor
je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za

výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Predpokladom
pre priznanie odmeny exekútora je účelnosť hodín vynaložených na exekúciu. Odvolací súd preskúmal
časovú špecifikáciu, vzhľadom na rozsiahlosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti čo do postupu
súdu prvého stupňa, keď priznal odmenu za čas účelne vynaložený na exekúciu v rozsahu 30 minút za
jednotlivé úkony. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa plne stotožňuje.

Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym záverom súdu prvého stupňa, že exekútorovi náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou
činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym
exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle
ust. § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene. Tam patria aj obálky, ktoré si uplatnil súdny exekútor osobitne.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil v
jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.