Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 23, 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/308/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouMajerikovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

Ing. P. B., nar.X.XX.XXXX,. trvale bytom Ž., V. O. XXXX/XX,. t.č. D. C. N., D. C. sv. K., F. X,. Ž., v konaní
právne zastúpený JUDr. J. C., advokátkou so sídlom v Ž., H. XXX/XX,. proti odporcovi: S. R., zastúpená
M. P., S. V. a R. SR, Š. č. X-X,. B., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo
výške 3.319,39 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 664 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd p r i z n á v a v konaní právnej zástupkyni navrhovateľa JUDr. J. C., advokátke so sídlom v

Ž., H. XXX/XX. trovy právneho zastúpenia vo výške 527,93 eur, ktoré budú uhradené z rozpočtových
prostriedkov Okresného súdu v Žiline do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 3.319,39
eur ( 100.000,- Sk) na tom skutkovom základe, že podal dňa 10.7.2002 na príslušný správny orgán -
Ú. P., S. V. a R. Ž., oddelenie posudkových činností, žiadosť o vydanie preukazu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím, nakoľko od 27.11.2000 bol uznaný za invalidného. Príslušný správny orgán vo
vecirozhodolažpodvochrokochadňa16.6.2004vydalposudokomierefunkčnejporuchynavrhovateľa
a uznanie za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz ZŤP bol navrhovateľovi vydaný dňa

21.7.2004.Navrhovateľnesprávnyúradnýpostupsprávnehoorgánuvzhliadolvzbytočnýchprieťahochv
správnom konaní, keď správny orgán porušil svoju povinnosť vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej
lehote (§ 91 ods. 1 zákona č. 195/1998 v spojení s § 49 Správneho poriadku). Tento nesprávny
úradný postup správneho orgánu značným spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa, ktorý je vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie odkázaný na pomoc štátu a vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody,
ktorú vyčíslil v sume 100.000,-Sk, keďže pokus o mimosúdne riešenie zostal bezúspešný.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/308/2004-141 zo dňa 15. marca 2007 zamietol návrh

navrhovateľa a Krajský súd v Žilina ako odvolací súd o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že
uznesením 5Co/179/2007-176 zo dňa 13. mája 2008 rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil naďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že aj keď prvostupňový súd správne aplikoval na
daný prípad zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom no zistené skutkové okolnosti nesprávne právne posúdil. Odvolací

súd v preskúmavanej veci konštatuje, že základ nároku navrhovateľa je daný a nepochybne v postupe
odporcu došlo k časovým prieťahom v konaní o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným
postihnutím, čo potom v konečnom dôsledku znemožnilo navrhovateľovi požiadať a následne poberať
peňažné príspevky podľa Zákona o sociálnej pomoci v znení účinnom od septembra 2002 do júna
2004. Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom vznikla

škoda a bude ďalej povinnosťou prvostupňového súdu zaoberať sa výškou škody. Je na navrhovateľovi,
ktorý ja zaťažený dôkazným bremenom, aby preukázal, aká škoda mu vznikla. Z doteraz uplatnených a
špecifikovaných konkrétnych peňažných dávok, resp. príspevkov, ktoré by mohol navrhovateľ poberať
na základe včasného vydania preukazu ZŤP podľa zákona č. 195/1998 Zb. o sociálnej pomoci v znení
účinnom k 11. septembru 2002, sa niektoré dajú akceptovať, no bude povinnosťou prvostupňového súdu
ich dôsledne vyselektovať, keď pri niektorých bude možné použiť aj ustanovenie § 136 O.s.p. o voľnej

úvahe.

V zmysle intencií odvolacieho súdu v ďalšom konaní súd vyzval navrhovateľa na špecifikáciu a
predloženie dôkazov na preukázanie výšky uplatňovaného nároku náhrady škody, ktorá navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom vznikla.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 10.12.2008 (čl. 186 spisu) uviedol, že sa domáha spôsobnej

škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nevydania preukazu ZŤP občana s potrebou sprievodcu a tým
súvisiaceho posudku č. PO 2002/834 v zákonom stanovených lehotách a teda v dôsledku vydania týchto
listín s dvojročným oneskorením a majetkovú ujmu i nemajetkovú ujmu špecifikoval s poukazom na v
rozhodnom období kompenzáciu zdravotného postihnutia jednotlivca a to výhodami a zľavami:

- občania s ťažkým zdravotným postihnutím sú oslobodení od povinnosti platiť poplatok za používanie

rozhlasových a televíznych prijímačov, pričom mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových
prijímačov pre fyzickú osobu je 30,-Sk a televíznych prijímačov je 75,-Sk (zákon č. 212/1995 Z.z. o
koncesionárskych poplatkoch).

- podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v planom znení je oslobodené predĺženie
platnosti preukazu osobitného označenia vozidla pre ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnutú

osobu odkázanú na individuálnu prepravu, ďalej od poplatku je oslobodená osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím a držiteľa preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím za povolenie uzatvoriť
manželstvo, pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím a držiteľa preukazu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím je oslobodené od poplatku vydania rozhodnutia na vývoz alebo dovoz psa so
špeciálnym výcvikom, ďalej poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie

- cestovanie ŽSR ťažko zdravotne postihnutí občania mali okrem nároku na zľavu aj nárok na bezplatnú
prepravu sprievodcu.

- cestovanie autobusom zdravotne postihnutí občania pri cestovaní autobusom mali 50% zľavu, ich
sprievodca mal zľavu 50%, v rozhodnom čase cestujúci s preukazom ZŤP jazdil bezplatne a navrhovateľ
teda by mohol užívať cestovanie v MHD a autobusmi bezplatne ako držiteľ ZŤP. V rozhodnom čase

navrhovateľ nepoberal žiadne príspevky na auto a na prepravu bol odkázaný na MHD a autobusy, za
ktoré musel platiť plné cestovné. Skutočne vynaložené výdavky na cestovné uhrádzané v plnej výške
za účelom absolvovania prehliadok a vyšetrení u lekárov, návštevy kníhkupectiev, známych a rodiny
a predovšetkým v súvislosti s dopĺňaním vzdelávania a absolvovaním vzdelávacích kurzov, vstupné
na športové a kultúrne podujatia, na úhradu poplatku za vstup do knižnice (cca 120,-Sk za roky 2002

a 2003). Majetková ujma inej povahy, spočívajúcej v strate majetkového prínosu založeného na
nároku navrhovateľa čerpať na základe posudku a následne preukazu ZŤP iné rôzne kompenzácie
v rozhodnom období t.j. od 11. 9.2002 do 16.6.2004 a to: peňažný príspevok na osobnú asistenciu
(§ 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení účinnom k 11.9.2002), pričom poskytnutie
tejto formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti alebo orientačnej schopnosti bolo viazané

na posudok konštatujúci ťažké zdravotné postihnutie. Navrhovateľ by bol v rozhodnom čase spĺňal
všetky podmienky na poberanie tejto formy kompenzácie, v tom čase býval v byte a nie v D. S.S. a skutočne potreboval osobnú asistenciu na výkon nevyhnutných životných úkonov. Výška tejto
peňažnej kompenzácie bola stanovená na sumu 55,-Sk/hod. a podľa názoru navrhovateľa mal nárok
a zároveň potrebu mať osobného asistenta minimálne na 3 hodiny denne a na čo mohol poberať

peňažný príspevok na osobnú asistenciu určite v minimálnej výške 1.155,-Sk za týždeň a za celé
rozhodné obdobie (od júla 2002 do júna 2003) táto suma predstavuje 55.440,-Sk. Odporca mohol v
rámci konania bez zbytočných prieťahov rozhodnúť o nároku navrhovateľa na peňažný príspevok na
osobnú asistenciu s účinnosťou minimálne ku dňu podania žiadosti t.j. od 11.7.2002 a navrhovateľ by
bol mal s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na tento peňažný príspevok do júna 2003, kedy pre

osobnú nemožnosť zabezpečenia nevyhnutných úkonov a potrieb v domácnosti bol nútený požiadať o
umiestnenie do D. S. S., v ktorom mu je poskytnutá celodenná starostlivosť. Ďalej navrhovateľ mal
by nárok na peňažný príspevok za opatrovanie (§ 64a zákona č. 195/1998 Z.z. ) a mohla tak blízka
alebo i tretia osoba voči navrhovateľovi poberať peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 6.000,-Sk
mesačne, v dôsledku pomoci ktorej mohol ostať navrhovateľ bývať v byte na adrese V. O. č. XXXX/
XX. v Ž.. Z morálneho hľadiska práve nekompenzovanie ťažkého zdravotného stavu v rozhodnom

období kompenzačnými formami podľa zákona o sociálnej pomoci bolo najzávažnejším zásahom do
jeho práv, pretože následkom nečinnosti odporcu bol navrhovateľ viac ako dva roky vystavený ťažkej
hmotnej núdzi, ktorá ho doviedla až do nutnosti požiadať o umiestnene v D. S. S. a v tom čase bol
jedine poberateľom invalidného dôchodku a v roku 2004 mu boli spätne vyplatené peňažné príspevky
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva a bielizne,

obuvi a bytového zariadenia a takáto kompenzácia mu nemohla spätne pokryť inú nemajetkovú ujmu
spočívajúcu v nevyhnutnosti presťahovať sa do D. S. S.. Ďalej majetková ujma inej povahy spočíva v
strate majetkového prínosu nemožnosti navrhovateľa požiadať a následne čerpať v rozhodnom období
peňažný príspevok na úpravu bytu (§ 63 zákona č. 195/1998 Z.z. ) v záujme jeho prebudovania na
bezbariérový a na navrhovateľov neskôr konštatovaný zdravotný stav v posudku odporcu boli dané

predpoklady na možné poskytnutie tohto príspevku, ktorého poskytnutie bolo v zásade viazané opäť
na osobu poberateľa, t.j. osobu ťažko zdravotne postihnutú s odkázanosťou na úpravu bytu s cieľom
dosiahnuť jeho bezbariérovosť. V rozhodnom čase t.j. v roku 2002 bola by bývala prestavba bytu na
bezbariérový v zmysle nevyhnutnej výmeny podláh a odstránenia prahov medzi miestnosti a zároveň
by bola pre neho prínosom v záujem uľahčenia premiestňovania sa a pohybu v byte a táto úprava

vychádzala finančne minimálne na sumu cca 70.000,-Sk vrátane prác. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je tohto názoru, že požadovaná náhrada vo výške 100.000,-Sk je dôvodná a zistiteľná z
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania a to výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedok a
oboznámením sa s obsahom celého spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu ako aj na svojom písomnej
špecifikácii vyčíslených možných nárokov, ktoré si mohol navrhovateľ uplatniť za predpokladu, že by bol
mal preukaz ZŤP v rozhodnom období. Pokiaľ by bol mal preukaz ZŤP občana, bol by mohol používať
úľavu na koncesionárskom poplatku, ktorý v tom čase predstavoval sumu 105,-Sk mesačne a za jeden
rok robí táto výška 1.260,-Sk ročne, t.j. 41,824 eur, ďalej mohol používať úľavy a zľavy na cestovnom

tak u ŽSR ako aj MHD, ďalej vstupy do knižnice, ktorý ročný poplatok predstavoval 120,-Sk tj. 3,98
eur. Ďalej navrhovateľ pred vznikom invalidity bol aktívnym športovcom a navštevoval plaváreň kde bol
možný zľavnený vstup a to pre občana s preukazom v roku 2002, 2003 stálo vstupné na plaváreň 25,-
Sk a pokiaľ by navštívil plaváreň len jeden krát týždenne, čo by bol navrhovateľ určite navštívil 2x, bol
by mal nárok za tieto dva roky na plaváreň v celkovej sume 2.650,-Sk, ak by chodil dva krát týždenne.

Taktiež aktívne chodieval na tieto športové podujatia organizované športovým klubovom Ž., vstupné za
každý zápas predstavoval 60,-Sk. Ďalej peňažný príspevok na osobnú asistenciu v minimálnej výške
55.440,-Sk tj 1.840,270 eur a príspevku na úpravu bytu vo výške 70.000,-Sk tj. 2.323,574 eur. Z
vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, že býval v byte so svojou matkou, viedli s ňou spoločnú domácnosť
a či hradili koncesionárske poplatky si už nepamätal, ale určite vo vzťahu so SIPO bola jeho matka E.

B., nar. v roku 1925. Navštevoval knižnicu minimálne raz do týždňa, každý mal vystavený preukaz a
platil poplatok ročne 100 až 120,-Sk. Rekonštrukciu bytu robil už v roku 2000 v hodnote 130.000,-Sk,
kedy menil v byte okná, avšak bol v spore so svojou sestrou, nie je vlastníkom predmetného bytu
a po smrti matky následne odišiel v júni 2003 bývať do Domu charity. Každý deň využíval cestovanie
MHD, kedy chodil do knižnice a nákupy a platil plnú úhradu cestovného, nakoľko nemal nárok na zľavu.

Cestoval aj železnicou, nakoľko sa pripravoval na pracovnú činnosť ekonóma a mal možnosť robiťobchodné zastúpenie. Navštevoval kultúrne podujatia, kino alebo koncerty, v tom čase lístok stál 80,-Sk
a nakupoval lístky v pondelok, keď boli lacnejšie. Pokiaľ potreboval ísť na nákup, tak ho jeho asistentka
bývalámanželkapaniB.odviezlanasvojom auteabenzínjejhradil.Chodilajnarehabilitačnévíkendové

pobyty, avšak v súčasnosti tieto navštevuje len ambulantne. V rozhodnom čase by určite príspevky na
kompenzáciu uplatňoval, ktoré boli pre držiteľov preukazu ZŤP, avšak bolo mu oznámené, že si ich
nemôže uplatniť.

Odporca vo svojom vydarení uviedol, že správny orgán rozhoduje na základe návrhu žiadosti a nárok
na príspevky vzniká až právoplatným rozhodnutím o nároku o príspevku, ktorý bol požadovaný, pritom
príspevok sa poskytuje od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žiadosť uplatnená. Navrhovateľ bol od júla

2003 umiestnený v Domove opatrovateľskej služby a v tomto zariadení platil 90% zo svojho príjmu za
služby poskytované týmto zariadením a ostala mu teda len suma 10%. V relevantnom období poberal
dôchodok 6.851,-Sk a teda ostávalo by mu mesačne k dispozícii 685,-Sk. Príspevky, o ktoré by mohol
požiadať navrhovateľ na tieto vzniká nárok až po právoplatnom rozhodnutí, teda vzniká až vtedy, keď
je rozhodnuté o priznaní kompenzačných príspevkoch a teda žiadosť sa neviaže na to, či je vydaný

posudok občanovi so zníženou pracovnou schopnosťou.

Svedkyňa E. V. na pojednávaní dňa 5.10.2009 ( č.l. 230 spisu) uviedla, že pracuje v diecéznej charite Ž.
ako opatrovateľka, navrhovateľ nemá obmedzenú slobodu pohybu. Vie o tom, že navrhovateľ opúšťal
Dom charity ráno a večer sa vracal naspäť. Ona ako opatrovateľka má klienta denne v stave. V prípade,
keď klient odchádza na viac dní, odchádza na základe priepustky, ktoré eviduje vedúca. Či navrhovateľ

opúšťal na dlhšie časové obdobie zariadenie uviesť nevedela.

Svedok Ing. J. Z. (priateľ navrhovateľa) vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 5.10.2009 uviedol, že
ako partia v období rokov 2002 až 2004 hrávali futbal a navrhovateľ tam hlavne v nedeľu chodieval
na nich pozerať, prístup bol voľný, nevyberali žiadne poplatky. Na štadión MŠK chodil nepravidelne a
náhodne sa s navrhovateľom stretli. Na plavárni ho stretol raz a v kine nie, vie že mal navrhovateľov

kamarátov, ktorí prevádzkovali kino a možno tam navrhovateľ chodieval.

V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľ podal dňa 10.7.2002 na príslušný
správny orgán - Ú. P., S. V. a R. Ž., posudkové oddelenie, žiadosť o vydanie preukazu občana
s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) s doprovodom spolu so žiadosťou o poskytnutie sociálnej
pomoci - peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou OMV,

s opotrebovaním šatstva, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko od 27.11.2000 bol uznaným za
invalidného, používa barly a invalidný vozík a býva v byte matky (čl. 78,79 spisu). Taktiež bolo nesporné,
žesprávnyorgánvydaldňa21.7.2004navrhovateľovipreukazobčanasťažkýmzdravotnýmpostihnutím
č. 176200 s platnosťou od 16.6.2004 a bez časového obmedzenia (čl. 29 spisu).

Nesporné bolo tiež to, že Ú. P., S. V. a R. Ž., oddelenie posudkových činností, na základe žiadosti

navrhovateľa zo dňa 10.7.2002 a 17.7.2002 vydal posudok dňa 16.6.2004 č. PO 2002/834 B1, z
ktorého je zrejmé, že miera funkčnej poruchy u navrhovateľa je 70% a navrhovateľ sa považuje za
občana s ťažkým zdravotným postihnutím a oddelenie posudkových činností vydá navrhovateľovi
preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu platný bez časového
obmedzenia. Pre navrhovateľa vyplývajú tieto sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie - občan

má zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť, je odkázaný na používanie ortopedickej pomôcky,
barly, s doprovodom je schopný premiestniť sa, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, kompenzovateľné s poskytnutím pomôcky na základe zdravotného poistenia
občana, - v oblasti komunikácie občan nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia,
- v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti občan má obmedzenú schopnosť

nevyhnutné životné úkony a práce v domácnosti vykonávať samostatne a je odkázaný na pomoc
pri nevyhnutných životných úkonoch, prácach v domácnosti, sprievod pri návšteve lekára, verejných
podujatí, kompenzovateľné poskytnutím starostlivosti v domove sociálnych služieb, - v oblasti zvýšených
výdavkov občan má zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia z dôvodu ťažkej poruchy mobility a je odkázaný na kompenzáciu zvýšenýchvýdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, kompenzovateľné s peňažným
príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia ( čl. 62 spisu).

Nesporné v prejednávanej veci bolo tiež to, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 4.6.2003
je navrhovateľ z dôvodu zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje celodennú zdravotnú a opatrovateľskú
starostlivosť od 16.6.2003 umiestnený v D. S. S. - D. C. sv. K., Ž. (čl. 5, 223 spisu).

ZrozhodnutiaÚ.P.,S.V.aR.Ž.,odborsociálnychvecíarodiny, zodňa21.6.2004č.02/001446/b/Fil.(čl.
61 spisu) súd vzal za nesporne zistené, že správny orgán rozhodol o priznaní opakovaného peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním

šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 300,-Sk mesačne s účinnosťou od 1.7.2002
navrhovateľovi na základe jeho žiadosti zo dňa 10.7.2002. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30.6.2004

Z rozhodnutia Ú. P., S. V. a R. Ž., odbor sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 21.6.2004 č. 02/001712/Fil.
(čl. 77 spisu) súd vzal za nesporne zistené, že správny orgán rozhodol o nepriznaní jednorázového

peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidlo a to po prehodnotení žiadosti navrhovateľa
zo dňa 17.7.2002, v ktorej si uplatnil nárok na priznanie jednorázového peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla s poukazom na vydaný posudok č. PO 2002/834 B1 zo dňa 16.6.2004,
v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ je uznaný ako zdravotne ťažko postihnutý, ale uvedený peňažný
príspevok nebol v príslušnom posudku navrhnutý ako forma kompenzácie jeho zdravotného postihnutia.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.6.2004.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (s účinnosťou od 1.7.2004), zodpovednosť za
škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutia,ktorébolivydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi tj. zákon č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (s
účinnosťou od 1.7.1969 do 30.6.2004).

Podľa § 1 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v konaní
správnom ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán, alebo orgán v štátnej organizácii (ďalej len štátny
orgán).

Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Ustanovenie § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu

nazavinenie),ktorejsanemožnozbaviť,aktorápredpokladásúčasnesplnenietrochpodmienok,ktorými
sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.V prejednávanej veci (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) základ
nároku navrhovateľa je daný a navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, keď

bolo preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť dňa 10.7.2002 na príslušný správny orgán o vydanie
preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a príslušný správny orgán vydal posudok dňa
16.6.2004 pod č. PO 2002/834B1 a nepochybne v postupe odporcu došlo k časovým prieťahom v
konaní o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, čo potom v konečnom dôsledku
znemožnilo navrhovateľovi požiadať a následne poberať peňažné príspevky podľa zákona o sociálnej

pomoci v znení účinnom od septembra 2002 do júna 2004.

V prejednávanej veci navrhovateľ sa domáhal náhrady škody vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk)
špecifikovanej v rozhodnom období t.j. od 11.9.2002 do 16.6.2004 vo vynaložených výdavkov (poplatkov
za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov (koncesionársky poplatok), cestovné ŽSR a MHD,
vstupné na športové a kultúrne podujatia, poplatku za vstup do knižnice) a majetkovej ujmy (peňažný
príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok za opatrovanie, peňažný príspevok na úpravu bytu),

ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom v konaní o vydanie preukazu občana s
ťažkým zdravotným postihnutím.

Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok
škodu je občianskoprávnym vzťahom. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k občianskemu zákonníku
zákonomšpeciálnym,pretopokiaľtentošpeciálnyzákonneobsahujesámvlastnúúpravu,právnevzťahy

sa riadia občianskym zákonníkom (§ 20 Zák. č. 58/1969 Zb.).

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi
a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí.

Keďže zákon č. 58/1969 Zb., ktorý na daný prípad súd aplikoval bližšie nedefinuje ani pojem škoda

ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto súd v prejednávanej veci vychádzal z príslušných ustanovení
občianskehozákonníka.Súdpristanovenírozsahuvýškyškodyspôsobenejnavrhovateľovinesprávnym
úradným postupom vychádzal zo skutkového zistenia s prihliadnutím na navrhovateľom predloženú
žiadosť o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím spolu s jeho žiadosťou o
poskytnutie sociálnej pomoci - peňažného príspevku na kompenzáciu zo dňa 10.7.2002 adresovanú

príslušnému správnemu orgánu a pri aplikácii ustanovenia § 136 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia, ak možno výšku nárokov zistiť len z nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť
vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Z vykonaného dokazovania a po prehodnotení navrhovateľom špecifikovaných nárokov na náhradu
škody (č.l. 186 spis) súd priznal navrhovateľovi peňažné plnenie vo výške 664,- eur tj. 20.000,- Sk

(cestovné MHD, vstupy na plaváreň, knižnica, kino) ako ujmy navrhovateľa v rozhodnom období od
10.7.2002 do 21.7.2004 a pri stanovení rozsahu výšky škody vychádzal z nasledovného prepočtu:
Cestovné MHD v sume 15.480,-Sk, keď súd pri svojej rozhodovacej činnosti vzal za nepochybné, že v
zmysel tarify MHD v Ž. cena základného cestovného od 1.8.2002 predstavovala 10,-Sk, od 15.4.2003
v sume 12,-Sk. Teda za denné využívanie služieb MHD pri cene jedna cesta 10,- Sk od 1.8.2002 do

1.5.2003 9 mesiacov tj. 270 dní suma predstavuje 5.400,- Sk a pri sadzbe tarify 12,- Sk od 1.5.2003
do 1.7.2004 14 mesiacov tj. 420 dní predstavuje 10.080,- Sk. Vstupné plaváreň v sume 3.640,- Sk, keďsúd z predloženej internetovej stránky vzal za nesporné, že cenník pre plaváreň Ž. v roku 2002 (čl. 199
spisu) bol stanovený dospelý 60,- Sk, vlastníci preukazu ZŤP 25,-Sk, v roku 2004 (čl. 195 spisu) cenník
dospelý po 16 hod. 60,-Sk a vlastníci preukazu ZŤP a ZŤP-S a sprievod 25,-Sk. Súd z neho vychádzal a

teda v priemere za dva roky tj. 104 týždňov predstavuje vstupné 3.640,- Sk vypočítaný zo sumy 35,- Sk
ako rozdielu medzi cenou bežného návštevníka 60,- Sk a cenou 25,- Sk držiteľa preukazu ZŤP. Ďalej
súd priznal navrhovateľovi za registráciu používateľa knižnice sumu 360,- Sk, keď vzal za nespornú
výšku ročného poplatku 120,- Sk a zistenú skutočnosť z vyjadrenia Krajskej knižnice Ž. zo dňa 17.3.2009
( č.l. 213 spisu), že navrhovateľ ako držiteľ preukazu ZŤP bol registrovaný v roku 2006, kedy už bol

oslobodený od platby poplatku za registráciu používateľa v zmysle knižničného poriadku a uchovávanie
údajov o používateľoch sa nearchivujú dlhšie ako 2 roky a nebolo možné zistiť, či navrhovateľ bol
zaevidovaný v knižnici aj za obdobie pred rokom 2006. Ďalej súd priznal v rozhodnom období náklady
na kultúrne podujatia sumu 500,- Sk a to návšteva kina raz polročne (4x 80,- Sk). Spolu tieto sumy po
zaokrúhlení predstavujú sumu 20.000,-Sk tj. 664 eur, ktorú súd považoval s prihliadnutím k výsledkom
vykonaného dokazovania za primeranú majetkovej ujme, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom v konaní o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Je potrebné zo strany súdu ďalej uviesť, že vo zvyšnej časti nepriznaných a navrhovateľom
špecifikovaných uplatňovaných nárokov tieto súd nepovažoval za preukázané a dôvodne. Pri úhrade
koncesionárskych poplatkov sám navrhovateľ uviedol, že býval v byte so svojou matkou, ktorá v tom
čase už bola na starobnom dôchodku a zmluvný vzťah s poskytovateľom služieb nevedel preukázať.

V časti navrhovateľom uplatňovanej majetkovej ujmy inej povahy, spočívajúcej v strate majetkového
prínosu založeného na nároku navrhovateľa čerpať na základe posudku a následne preukazu ZŤP
iné rôzne kompenzácie (peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok za opatrovanie,
príspevok na úpravu bytu) v rozhodnom období (t.j. od 10.9.2002 do 16.6.2004) súd dospel k záveru,
že v zmysle ustanovení Zákona o sociálnej pomoci (č. 195/1998 Z.z.), konanie o poskytovaní sociálnej

služby, peňažného príspevku na kompenzáciu, o posúdení na účely vydania preukazu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím bez sprievodcu sa začína na základe písomnej žiadosti občana a konanie
o peňažný príspevok za opatrovanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pričom
žiadosť musí obsahovať okrem iných náležitostí aj formu požadovanej sociálnej pomoci (§ 92) a nárok
na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie vzniká právoplatným

rozhodnutím príslušného orgánu o ich priznaní (§ 99). V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
vo svojej žiadosti o poskytnutie sociálnej pomoci zo dňa 10.7.2002 žiadal o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového
vozidla a s opotrebovaním šatstva, obuvi a bytového zariadenia, o ktorých formách požadovanej
sociálnej pomoci bolo príslušným správnym orgánom rozhodnuté rozhodnutiami zo dňa 21.6.2004 č.

02/001446/b/Fil. (čl. 61 spisu) a č. 02/001712/Fil. (čl. 77 spisu) v spojení s vydaným posudkom č.
PO 2002/834 B1 zo dňa 16.6.2004. Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 4.6.2003 o poskytnutie
sociálnej služby bol navrhovateľ z dôvodu zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje celodennú zdravotnú
a opatrovateľskú starostlivosť od 16.6.2003 umiestnený v domove sociálnych služieb (čl. 223 spisu).
Tvrdenia navrhovateľa, že v rozhodnom čase by určite uplatňoval „kompenzačné príspevky“, ktoré boli

pre držiteľov preukazu ZŤP, avšak bolo mu oznámené, že si ich nemôže uplatniť, súd považoval za
účelovéanepreukázanétvrdenia,nakoľkonavrhovateľinúžiadosťoposkytnutiesociálnejpomociokrem
vyššie uvedených a správnym orgánom prehodnocovaných žiadostí v rozhodnom období nepodal a
ani v konaní nebolo preukázané, žeby iná osoba (osoba blízka navrhovateľovi) žiadosť o peňažný
príspevok za opatrovanie na príslušný správny orgán podala. Je potrebné opakovane uviesť, že o

nároku požadovanej sociálnej pomoci rozhoduje príslušný správny orgán, ktorý rozhoduje o ich priznaní
na základe písomnej žiadosti občana a tieto rozhodnutia závisia od posúdenia zdravotného stavu
občana.

Pretosúdnazákladevykonanéhodokazovania,keďževšetkypredpokladyzáveruozodpovednostištátu
za škodu boli splnené (nesprávny úradný postup, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) návrh navrhovateľa považoval za dôvodný vo výške
664,-Sk a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Navrhovateľ sa domáhal peňažného

plnenia v sume 3.319,39 eur a súd navrhovateľovi priznal nárok vo výške 664,- eur a vo zvyšnej
časti návrh zamietol. Podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma 664,- eur predstavuje
úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 2.655,- eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech
navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech odporcu 80%.
Ustanovenie § 150 O.s.p upravuje výnimku zo zásady úspechu pri posudzovaní náhrady trov konania.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
nepriznanie náhrady trov konania a ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na
toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliadol na okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu práva na súde a
hľadiska sociálnych aspektov na strane navrhovateľa a dospel k záveru, že na strane druhej odporcovi

nepriznaním požadovaných trov konania nevznikne závažná majetková ani finančná ujma, a preto z
dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 140 ods. 2 O.s.p., ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky
a odmeny za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný
preddavok.

Navrhovateľovi v konaní na jeho žiadosť podľa § 30 O.s.p. bol ustanovený zástupca z radov advokátov
a to JUDr. J. C. (č.l. 45 spis). Ustanovený právny zástupca navrhovateľa v konaní vyčíslil trovy právneho
zastúpenia podaním zo dňa 26.11.2009 (čl. 243 spisu) vo výške 527,93 eur a to za jedenásť úkonov
právnej služby: príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 29.1.2007, účasť na pojednávaní
dňa 12.3.2007, odvolanie proti rozsudku dňa 25.5.2007, účasť na pojednávaní dňa 13.5.2008, podanie

na súd dňa 5.12.2008, porada s klientom dňa 26.2.2009, účasť na pojednávaní dňa 2.3.2009, účasť
na pojednávaní dňa 25.5.2009, účasť na pojednávaní dňa 5.10.2009, účasť na pojednávaní dňa
23.11.2009. Pri stanovení tarifnej hodnoty výšky priznaného peňažného plnenia 664,- eur (20.000,- Sk)
tarifná odmena vyčíslená za jeden úkon právnej služby 41,49 eur tj. spolu za úkony právnej služby suma
456,39 eur (41,49 x 11) a režijný paušál v období od roku 2006 do roku 2009 (11 krát) suma 70,54 eur a

hotové výdavky (fotokópie zo spisu) suma 1,- eur boli vyúčtované v súlade s § 10 ods. 1,2, § 14 ods.1
písm. a), b), c), d), § 16 ods. 3, v spojení s § 20 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Preto súd priznal ustanovenému právnemu zástupcovi
navrhovateľa JUDr. Janke C. odmenu za zastupovanie vo výške 527,93 eur, ktorá suma bude právnemu
zástupcovi navrhovateľa vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu v súlade s ustanovením § 140 ods.

2 O.s.p. tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).