Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/39/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
M. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom v R., B. C. č. XXX/X,. zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou V. S.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom v R., B. C. č. XXX/X,. proti odporcovi: B. R., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom v
L. M., ul. M. č. XXX,. v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/235/2010-15 zo dňa 16.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t vr d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi

dňom 1.12.2010, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14.7.2006, č.
k. 7C/76/2006-86, v časti o uložení povinnosti odporcovi platiť výživné navrhovateľovi vo výške 2.800,-
Sk mesačne. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 z. č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ ZR"). Prvostupňový súd konštatoval, že návrhu na zrušenie výživného
vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť od 1.12.2010, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
navrhovateľ je schopný sám sa živiť, zamestnal sa. Preto zanikla vyživovacia povinnosť odporcu voči
navrhovateľovi. Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov od 1.12.2010 rozhodol prvostupňový súd

o zrušení vyživovacej povinnosti, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 14.7.2006 č. k. 7C/76/2006-86 v časti o uložení povinnosti odporcovi platiť výživné navrhovateľovi
vo výške 2.800,- Sk. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p., keď navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči
odporcovi v konaní neúspešnom. Z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatňoval,
rozhodol prvostupňový súd tak, že mu ich náhradu nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie odporca. Uviedol,
že navrhovateľ v čase podania návrhu o zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 20.10.2010 už bol schopný

sa sám živiť, teda bol zamestnaný od 1.10.2010, ako to vyplýva z potvrdenia o zamestnaní zo dna
6.9.2010. Za mesiac september, október 2010 a nasl. do 15.-teho dňa príslušného mesiaca mu bolo
vyplatené výživné podľa rozsudku OS 7C/76/2006-86 vo výške najmenej po 162,65 € na mesiac. Mal
za to, že okamih, od ktorého bol navrhovateľ schopný sa sám živiť nastal dňom 1.10.2010. Odporcaďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, aké finančné výdavky a v akej výške vynaložil na prípravu na
štúdium a prácu v Českej republike, keď študuje na tej istej vysokej škole ako predtým v L.. M. B. I. V. Š.,
a.s. so sídlom v P.. Preto odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a

rozhodol tak, že sa zrušuje vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi dňom 1.10.2010.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne. S
odvolaním odporcu nesúhlasil a trval na tom, aby bolo výživné zrušené od 1.12.2010, nakoľko
navrhovateľ po ukončení bakalárskeho štúdia odišiel dňa 17.6.2010 do P. hľadať si zamestnanie a
pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. Musel si kupovať stravu, platiť ubytovanie, kúpiť základné veci

do bytu, pričom počas obdobia od 17.6.2010 do konca novembra prispievala na jeho výdavky jeho
matka spolu sumou 2.480,- € a v auguste 2010 mu matka zaplatila štúdium vo výške 1064,37 €, ako
aj zdravotné poistenie v sume 101,22 €. Ďalej uviedol, že síce pracoval od 1.10.2010, ale prvú výplatu
dostal až dňa 10.11.2010. Uviedol, že bežné výživné poskytované odporcom v sume 92,94 € na výdavky
počas uvedeného obdobia ani zďaleka nepostačovalo. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že odporca
podniká a poberá výsluhový dôchodok. Preto navrhoval, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu odporcu

a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, predloženého spisu a vyhodnotením
tvrdení účastníkov konštatuje odvolací súd, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnej
miere, na základe čoho dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že navrhovateľ je v akademickom roku 2010/2011 od
16.9.2010 študentom 1. ročníka kombinovaného štúdia B. I. V. Š., a.s. v P. a že od 1.10.2010 je
zamestnaný v G. M. B., a.s. s miestom výkonu práce v P..

Zákonný nárok dieťaťa na výživu voči rodičom trvá do doby, kým nie je schopné sa samostatne živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady, to znamená získanie pravidelného príjmu, či už zo
závislej činnosti, podnikateľskej činnosti. Vyžaduje sa však, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť.

Na základe vyššie uvedených zákonných podmienok uplatňovaných pri rozhodovaní súdu o výživnom

a ich aplikáciou na prejednávanú vec, odvolací súd, zhodne s prvostupňovým súdom, dospel k záveru,
že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je schopný sa samostatne živiť, nakoľko sa od 1.10.2010
zamestnal, zanikla vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi. Prvostupňový súd správne
ustálil okamih rozhodujúci pre zrušenie vyživovacej povinnosti, a to od 1.12.2010, nakoľko k zmene
pomerov na strane navrhovateľa došlo až v tomto období v dôsledku skutočnosti, že prvý príjem z

pracovnej činnosti získal navrhovateľ až 10.11.2010. S poukazom na uvedené odvolací súd neuznalopodstatnenosť argumentácii odporcu v odvolaní a napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 v

spojení s ust. § 224 ods. 1 Os.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.