Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/155/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Veselovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľky: V. F., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom M., ul. M. H. č. XXXX/X,. zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. M. B., právne služby, s.r.o., so sídlom M., ul. K. č. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. proti
odporcovi: M. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom M., ul. P. V. R. č. X,. zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. M. Š., advokátom so sídlom M., ul. H. č. XX,. o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 11C/11/2009-101
zo dňa 4. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 72,23 € na
účet právneho zástupcu JUDr. M. Š., v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Martine rozsudkom č.k. 11C/11/2009-101 zo dňa 4. 3. 2010 zamietol návrh navrhovateľky
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľku zaviazal k povinnosti uhradiť odporcovi
trovy konania vo výške 401,57 € na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. M. Š., advokáta so sídlom
v M., vedený vo V., a.s., pobočka M., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXX,. a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je

výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. p. XXX, postaveného na parc. č. 1590 o výmere 272 m2,
zapísaného na LV č. 268 kat. úz. S.. Tvrdila, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 28. 11. 2007, uzavretej s J. M. ako predávajúcim. Ako vlastníčka nehnuteľnosti
bola zaregistrovaná na Správe katastra Martin dňa 18. 12. 2007 pod č. V 5071/07. Následne sa
vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti na základe ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 7. 3. 2008, ktorej vklad
bol povolený dňa 30. 6. 2008 pod č. V 1598/2008, stal odporca M. M.. Tento prevod vlastníckeho
práva na odporcu navrhovateľka neuznávala, pretože mal byť vykonaný v dôsledku sfalšovania jej

podpisu a podvodného konania, ktorého sa mal dopustiť jej otec J. F., proti ktorému sa vedie trestné
konanie. Na jednej strane navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
V prípade ak by súd jej návrhu vyhovel, rozsudok by bol predpokladom pre vykonanie obnovy jej
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Na druhej strane súd na základe skutkových zistení a
ich právneho vyhodnotenia nemal preukázané, že navrhovateľka bola pred zápisom vlastníckeho
práva na odporcu vlastníčkou nehnuteľnosti, vo vzťahu ktorej žiadala určiť svoje vlastnícke právo.
Prvostupňový súd konštatoval, že pri posudzovaní preukázania vlastníctva nie je viazaný zápismivlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva zisťuje sám na základe vykonaných dôkazov.
Prezumpcia správnosti katastrálneho operátu pre tieto prípady neplatí. Podľa tvrdenia navrhovateľky
mala nadobudnúť spornú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2007, uzavretej medzi

ňou a J. M.. Na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zákon bezpodmienečne vyžaduje písomnú
formu. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť vykonaného právneho úkonu.
Rovnako absolútnu neplatnosť právneho úkonu spôsobuje skutočnosť, ak právny úkon, t.j. text zmluvy
o prevode vlastníckeho práva, nepodpíše konajúca osoba.

Z uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 19. 1. 2009 ČVS:ORP-598/OEK-MT-2008

vyplynulo, že dňa 24. 7. 2008 a 25. 7. 2008 bola ako svedok vypočutá V. F., ktorá uviedla, že od 16. 6.
2006 bola spolu s mamou Z. F. v A.. Niekedy na jeseň v roku 2007 jej otec J. F. telefonoval do A. a spýtal
sa jej, či by nemohol na ňu napísať dom J. M.. V. F. po porade s mamou s tým súhlasila, pričom s J. M.
sa osobne nestretla. Otec jej potom volal a spýtal sa jej, či kúpnu zmluvu môže za ňu podpísať, s čím
ona súhlasila, keďže nemohla prísť na Slovensko. Rovnako aj návrh na vklad do katastra podával otec.
V uvedenom trestnom konaní bola vypočutá ako svedok aj matka navrhovateľky Z. F., ktorá vypovedala

obdobne a rovnako potvrdila, že V. jej povedala, že otec jej volal a spýtal sa jej, či môže za ňu podpísať
kúpnu zmluvu. Aj napriek tomu, že svedok J. F. poprel, že by podpisoval kúpnu zmluvu uzavretú medzi
navrhovateľkou a J. M. a poukazoval na to, že ju určite podpísala navrhovateľka, súd túto výpoveď
nevyhodnotil ako pravdivú s poukazom na výpovede navrhovateľky a jej matky v trestnom konaní, ktoré
vyznievajú jednoznačne presvedčivo a boli vykonané v kratšom časovom odstupe po uskutočnenom

prevode vlastníckeho práva, ešte pred začatím civilného konania o určení vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov potom súd nemal prečo pochybovať o pravdivosti týchto výpovedí.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti
navrhovateľka nemohla nadobudnúť v súlade s hmotným právom, a preto sa nemohla stať vlastníčkou
nehnuteľnosti, voči ktorej požaduje určenie vlastníckeho práva. Preto návrh zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že
súd nesprávne prihliadol a pri vyhlásení napadnutého rozsudku vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa
Policajného zboru M. zo dňa 19. 1. 2009 ČVS:ORP-598/OEK-MT-2008, podľa ktorého mala
navrhovateľka a jej matka uviesť, že navrhovateľka kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla

vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nepodpísala. K tejto otázke boli na pojednávaní na Okresnom súde
Martin vypočutí tak navrhovateľka, ako aj jej otec J. F., ktorí jednoznačne uviedli, že kúpnu zmluvu s
predávajúcim M. podpísala ako kupujúca navrhovateľka. Navrhovateľka v trestnom konaní vypovedala
zrejme v tom zmysle, že kúpnu cenu potom s jej súhlasom a vedomím vyplácal jej otec, a preto aj s jej
matkou uviedli, že otec „kúpil“ predmetnú nehnuteľnosť. Odvolateľka je toho názoru, že je nevyhnutné

rešpektovaťnespornýfakt,žeakokupujúcapredmetnúnehnuteľnosťriadne,vsúladesvôľouzmluvných
strán, nadobudla do svojho vlastníctva. Nie je preto dôvod na to, aby súd konštatoval, že to tak nie je.
Preto navrhovateľka žiada, aby krajský súd postupom podľa ust. § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu
zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že dôvody odvolania, ktoré

uvádza navrhovateľka, považuje za tendenčné a účelové. Neobstojí jej tvrdenie, že v trestnom konaní
vypovedala zrejme v tom zmysle, ... „že kúpnu cenu potom s jej súhlasom a vedomím vyplácal jej otec,
preto aj s jej matkou uviedli, že otec kúpil predmetnú nehnuteľnosť. Nie je pravdou, že by navrhovateľka
bola s predávajúcim M. podpísala kúpnu zmluvu ako kupujúca.

Nie je pravdou ani tvrdenie navrhovateľky, že súd nesprávne prihliadol pri vyhlásení napadnutého

rozsudku a vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ M. zo dňa 19. 1. 2009, podľa ktorého mali
navrhovateľka a jej matka uviesť, že navrhovateľka kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nepodpísala.

Odporca v priebehu súdneho konania jednoznačne uviedol, že z výpovede svedkyne Z. F. zo dňa 19.
8. 2008 jednoznačne vyplýva, že kúpnu zmluvu podpísal za navrhovateľku jej otec J. F., a tiež samotná

navrhovateľka uviedla, ... „že ona sa vtedy s M. osobne nestretla, otec jej potom volal a spýtal sa jej,či tú kúpnu zmluvu môže za ňu podpísať, s čím súhlasila, nemohla prísť na Slovensko, takže aj návrh
na vklad na kataster podával otec. Na Slovensko prišla niekedy v decembri, bola si osobne na katastri
pre list vlastníctva od domu“...

Odporca poznamenáva, že otec navrhovateľky J. F. je trestne stíhaný a zločin podvodu v
spolupáchateľstve a za zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky v spolupáchateľstve, ktorého konanie bolo vedené ÚJKP
M. pod ČVS:ORP-638/OEK-MT-2008. Dňa 12. 3. 2010 bola na neho podaná Okresnou prokuratúrou
v M. obžaloba a konanie je vedené na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 2T/34/10. Skutok sa týka

nehnuteľnosti - rodinného domu č. súp. XXX. v S., vedeného na LV č. 268 kat. úz. S., ktorá nehnuteľnosť
bola i predmetom konania sp.zn. 11C/11/2009 Okresného súdu v Martine.

Odporca tvrdí, že vzhľadom na vyššie uvedené výpoveď svedka J. F., otca navrhovateľky, nie je možné
považovať za objektívnu a pravdivú.

Odporca má za to, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a na základe zisteného
skutkového stavu aj objektívne rozhodol.

Preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 74,61 €.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu stanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods.

3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu I. stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací
súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje.

Preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd ďalšie odôvodnenie
nevyhotovuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka je povinná zaplatiť úspešnému odporcovi trovy právneho
zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. Š. vo výške 72,23 €, ktoré pozostávajú z jedného

úkonu právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu - 53,49 €, režijný paušál - 7,21 € a 19% DPH -
11,53 € (§ 14 ods. 1, § 19 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) v lehote troch dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .