Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 21, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/117/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci žalobkyne E. K., dôchodkyne,

bytom T., Z. XXXX/XX,. občianky SR, zast. JUDr. J. C., bytom T., T. V. XXXX/X,. proti žalovaným 1/ V. Š.,
dôchodkyni, bytom T. - K., P. P. XXX/XX,. občianky SR, zast. JUDr. S. Š., bytom T., N. X/X,. a 2/ MUDr.
J. M., lekárovi, bytom T., P. P. XXX/XX,. o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovaným vypratania chaty súp. č. 26 na parc. č.
1093/2, zapísanej na LV č. 551 pre k. ú. C.-V., odovzdania kľúčov, uvoľnenia vonkajších úprav -
príslušenstva chaty a uhradenia správneho poplatku Katastrálnemu úradu T., Správe katastra T. za

návrh na znovuzavkladovanie chaty v prospech žalobkyne, z právneho titulu vrátenia daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka. V žalobe uviedla, že darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2003 darovala žalovanej
1/, ktorá je jej dcérou, chatu postavenú na parc.č. 1093/2, zapísanú na LV č. 551 pre k. ú. C.-V. spolu
s vonkajšími úpravami. Chata slúžila za účelom rekreácie a oddychu celej rodiny, na jej vybudovaní
sa fyzicky i finančne podieľala žalobkyňa spolu s manželom a v nemalej miere aj mladšia dcéra V..
Žalovaná 1/ nikdy nemala ani najmenší záujem o chatu, čo sa týka jej bežnej údržby a jej zhodnotenia,
všemožne sa vyhýbala akémukoľvek kontaktu so svojou sestrou V., s ktorou žalobkyňa žije v spoločnej
domácnosti. Po odchode žalovanej 1/ na dôchodok nastal zvrat v správaní žalovanej 1/, vzťahy medzi

ňou a žalobkyňou sa podstatne zlepšili, žalobkyňa bez pozvania mohla tráviť čas v kruhu svojej rodiny,
kľúčeodchatyboliprístupnévšetkýmčlenomrodiny.Nakoľkožalobkyňabolavďačnázaobratvsprávaní
žalovanej 1/, darovala jej dňa 19.11.2003 predmetnú nehnuteľnosť, a to bez vedomia svojej ďalšej dcéry
V.. Po darovaní predmetnej nehnuteľnosti sa však správanie žalovanej 1/ voči nej zmenilo, žalovaná 1/ si
ju po Veľkej noci zavolala a oznámila jej, že na chate vymenila zámky, nemôže tam ďalej chodiť, nesmie
tam chodiť ani jej sestra V. a jej dcéra. Po tomto žalobkyňa napísala dcére niekoľko listov, žalovaná
1/ však odmietala s ňou komunikovať a dňa 25.4.2004 vypratala zariadenie chaty a jej osobné veci do

garáže. Od tejto doby sa vzťahy medzi nimi značne vyostrili, žalovaná 1/ sa pred ňou začala zatajovať,
vyhadzovala ju z bytu, odopierala jej rozhovor aj stretnutie. Uviedla, že takýmto správaním žalovaná 1/
a členovia jej rodiny hrubo porušujú dobré mravy, a preto sa domáhala, aby jej žalovaná 1/ a žalovaný
2/ dar vrátili.

Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že v súčasnosti už nie je vlastníčkou darovanej
nehnuteľnosti, nakoľko túto darovacou zmluvou zo dňa 11.10.2004 previedla na svojho syna J.. Tvrdenie
žalobkyne o tom, že sa k nej ona alebo členovia jej rodiny správajú spôsobom hrubo porušujúcim dobrémravy poprela, poukázala naopak na to, ako sa matka voči nej správala, keď bola dieťa. Uviedla, že o
matku sa riadne starala, takisto sa o ňu staral jej syn, ktorý je lekárom, v čase matkinej choroby, dokonca
plánovala, že matku si zoberie k sebe domov. Problémy nastali až potom, čo sa jej sestra V. dozvedela

o darovaní chaty, táto začala matku navádzať, aby sa domáhala vrátenia daru. Od tejto chvíle nastalo
medzi nimi peklo, matka jej začala vypisovať nepríjemné listy, vyvolávala výtržnosti, pričom poslednou
kvapkou pre ňu bolo, keď ju matka začala vydierať prostredníctvom jej ťažko chorého syna. Od tejto
doby nemôže už s matkou hovoriť, napriek tomu je a vždy bola ochotná sa o matku postarať, ale jej
správanie v poslednej dobe voči nej ju hlboko urazilo.

Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nechápe, prečo ho žalobkyňa žaluje o vrátenie daru,
nakoľko s ňou nie je v žiadnom právnom vzťahu, žalobkyňa mu nič nedarovala, darovanie prebehlo
medzi ním a jeho matkou. Uviedol, že bol svedkom toho, keď sa matkina sestra V. dozvedela o
darovaní chaty jeho matke, jej reakcia bola skutočne búrlivá, hrubo vulgárne pourážala matku aj
celú rodinu. Poukázal na to, že až do doby kým súd nariadil predbežné opatrenie ho žalobkyňa
navštevovala každé dva týždne v práci, vydierala ho prostredníctvom jeho údajného nemanželského

pôvodu, prostredníctvom jeho priateľky, ktorá bola v rozvodovom konaní. Mal vážne zdravotné problémy,
žalobkyňa sa ho však nikdy neopýtala ako sa má a či niečo nepotrebuje. Uviedol, že sa vždy o žalobkyňu
staral, keď mala zlomenú nohu, denne ju navštevoval, učil ju chodiť. Stále je ochotný urobiť všetko čo
sa týka jej zdravotného stavu, za posledné tri roky ho však nikto o pomoc nepožiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov T. B., R. P., M. M., PhDr. A. J., V. P.,

oboznámil žalobu, darovaciu zmluvu, výpis z LV č. 551 k. ú. C.-V., listy písané žalobkyňou, výzvu na
ukončenie nevhodného správania, výzvu na plnenie povinností, zápis z výsledku ohliadky, listy písané
žalovanou 1/, vyjadrenie k psychickému stavu žalovanej 1/, list žalobkyne zo dňa 16.5.2006 a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu účastníkov konania a darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2003 súd zistil, že darovacou zmluvou

zo dňa 19.11.2003 žalobkyňa darovala žalovanej 1/ nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 551 pre k. ú. C.-
V. ako chata súp. č. 26 postavenú na parc.č. 1093/2 spolu s príslušenstvom; vklad zmluvy bol povolený
Okresným úradom v T., odborom katastrálnym pod č. V 3994/03.

Z výsluchu účastníkov konania, svedkov a predloženej písomne korešpondencie medzi žalobkyňou
a žalovanou 1/ súd zistil, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými v súčasnosti nie sú dobré,

účastníci sa navzájom ústne a písomne napádajú v súvislosti s darovaním predmetnej nehnuteľnosti.
Ani jeden z vypočutých svedkov sa však nevedel vyjadriť k tomu, ako sa správajú žalovaní k žalobkyni,
keď svedkovia uviedli, že sa so žalovanými nestretávajú. Svedkovia potvrdili iba skutočnosť, že dňa
25.4.2004 boli z predmetnej chaty vynesené veci žalobkyne.

Z výsluchu žalovaných a darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2004 súd zistil, že darovacou zmluvou zo dňa

11.10.2004, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom T., Správou katastra T. dňa 22.12.2004 pod
č. V 3758/04, žalovaná 1/ darovala uvedenú nehnuteľnosť žalovanému 2/.

Z výpisu z LV č. 551 pre k. ú. C.-V. súd zistil, že žalovaný je v súčasnosti zapísaný ako vlastník uvedenej
nehnuteľnosti v podiele 1/1.

Podľa § 628 ods. Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo

sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Súd okrem procesnej spôsobilosti, čiže spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorú vymedzuje procesné
právo, skúma aj vecnú legitimáciu z hmotnoprávneho hľadiska. Vecnou legitimáciou sa rozumie z
hmotného práva stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti a teda kto by

mal byť účastníkom súdneho konania. Nedostatok vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie
žalobného návrhu.

V danom prípade je predmetom konania vypratanie nehnuteľnosti, odovzdania kľúčov a uvoľnenia
vonkajších úprav z titulu vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že obdarovaný sa
správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa z tohto

právneho titulu podala žalobu voči obom žalovaným, z ktorých však ani jeden nie je v konaní pasívne
legitimovaný. Čo sa týka žalovanej 1/, tak ako vyplýva z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka,
darca sa môže domáhať vrátenie daru len od obdarovaného, avšak len dovtedy, pokiaľ obdarovaný je
vlastníkom daru. Pokiaľ už obdarovaný nie je vlastníkom daru, alebo pokiaľ dar už neexistuje, nemôže
sa darca domáhať vrátenia daru ale za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 630 Občianskeho
zákonníka iba náhrady škody.. V tomto prípade žalovaná 1/ ako obdarovaná už nie je vlastníčkou

darovanej nehnuteľnosti, takže túto nemôže pre darkyňu vypratať, ani jej odovzdať kľúče alebo uvoľniť
vonkajšie úpravy. Z uvedených dôvodov žaloba vo vzťahu k žalovanej 1/ nie je v čase rozhodovania
súdu dôvodná, preto ju súd zamietol.

Čo sa týka žalovaného 2/, tak ako súd už uviedol, žalobkyňa sa aj voči žalovanému 2/ domáhala
vypratania nehnuteľnosti, odovzdania kľúčov a uvoľnenia vonkajších úprav z titulu vrátenia daru podľa

§ 630 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka však upravuje právny vzťah
len medzi darcom a obdarovaným, kedy za splnenia zákonných podmienok je obdarovaný povinný dar
vrátiť darcovi. V danej veci medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ nebol žiaden právny vzťah, žalovaný 2/
nebol obdarovaným z darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2003, táto zmluva nebola uzavretá medzi ním
a žalobkyňou ale medzi jeho matkou a žalobkyňou. Žalobkyňa sa teda nemôže voči nemu domáhať

vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov nie je ani žalovaný 2/ v konaní
pasívnelegitimovanýažalobaovráteniedaruvočinemunebolapodanádôvodne.Zuvedenýchdôvodov
súd žalobu aj vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní boli v konaní plne úspešní,
preto by im patrila aj náhrada trov konania, nakoľko sa však náhrady trov konania vzdali, súd im náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.