Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/340/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: A.
H. - H. & M., N. A. H. XX,. R., IČO: XXXXXXXX,. zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, so sídlom v R.,
Š. M. X,. proti odporcom v rade: 1/ Ľ. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom M. N. O. XX,. zastúpenou JUDr.
M. B., advokátkou so sídlom v D. K., H. N. XX,. 2/ RSDr. M. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom T. XXX,. v
konaní o zaplatenie 20 595,47 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa, ako aj odporkyne v 1/ rade
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/72/2005-388 zo dňa 4.5.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 7C/72/2005-388 zo dňa 4.5.2010 zaviazal odporcov v
1/ a 2/ rade k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 215,43 € so 17,6 % úrokmi
z omeškania ročne od 28.1.1997 do zaplatenie, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh zamietol. Odporkyni v 1/ rade priznal náhradu trov konania 11.600,77 €, ktoré je navrhovateľ
povinný zaplatiť advokátke JUDr. M. B. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľa ďalej zaviazal
k povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš v Štátnej pokladnici Bratislava trovy
preddavkované štátom vo výške 365,93 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn.

11C/173/1995 sa M. M. a Ľ. B. domáhali voči A. H. - H. & M., R., zaplatenia sumy 730.960,50 Sk keď
tvrdili, že odporca ako zhotoviteľ diela „prestavba senníka na rodinný dom“ v Obci M. N. O., mal získať
bezdôvodné obohatenie vo výške 630 240,- Sk a navrhovateľom mal spôsobiť škodu 91.720,50 Sk. A.
H. - H. & M. si v tomto konaní uplatnil vzájomným návrhom voči navrhovateľom sumu 874.909,- Sk
s príslušenstvom. Uznesením 11C/173/1995-402 zo dňa 01. 03. 2005 bolo konanie o návrhu M. M. a
Ľ. B. o zaplatenie 721.960,50 Sk zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Odporca A. H. však trval na
vzájomnom návrhu, a preto bol tento návrh vylúčený na samostatné konanie a vec bola zapísaná pod

sp. zn. 7C/72/2005. Po vylúčení vzájomného návrhu zobral A. H. - H. & M. v procesnom postavení
navrhovateľa návrh ohľadne sumy 96 661,50 Sk späť , a preto predmetom konania zostala suma
620.469,- Sk (20.595,80 €). Navrhovateľ tvrdil, že jeho nárok pozostáva z troch položiek. Prvou je suma
337.610,- Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi zloženou zálohou 1.600.000,- Sk a cenou zhotovenej časti
diela podľa znaleckého posudku Ing. I. L.. Sumu 101.425,80 Sk si navrhovateľ nárokoval za technológiu
pre bazén, ktorú on financoval a po odstúpení od zmluvy zostala v garáži odporcov a odporcovia ju
aj použili na dokončenie bazéna. Ako posledný nárok navrhovateľ uplatnil náhradu za naviac práce,ktoré previedol na zvislých konštrukciách, základoch, murivách a kamennom obklade na dome a garáži.
Náhradu za naviac práce uplatnil vo výške 181.324,-Sk. Po spočítaní takto konkretizované nároky
navrhovateľa predstavovali sumu 620.359,80 Sk. Predmetom konania však bola suma 620.469,-Sk, keď

rozdiel medzi konkretizovanými nárokmi navrhovateľa vo výške 620.359,80 Sk a uplatneným nárokom
620.469,-Sk navrhovateľ nezdôvodnil.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa že dňa 01. 06. 1994 uzavrel navrhovateľ s odporcami
Zmluvu o dielo č. 05/94, predmetom ktorej bolo zrealizovanie stavebných prác „prestavba senníka na
rodinnýdom“.Cenazadielobolastanovenádohodouakopevnávovýške2.100.000,-Sk,DPH126.000,-

Sk, zmluvná cena spolu 2.226.000,-Sk. V zmluve boli dojednané termíny a výšky preddavkov, ktoré
mali odporcovia uhrádzať navrhovateľovi postupne a to pri podpísaní zmluvy vo výške 1.040.000,-
Sk, v termínoch do 31.08.1994 a do 31.10.1994 mali byť poskytnuté preddavky po 400.000,- Sk,
do 30. 12. 1994 preddavok 260.000,- Sk a zostatok vo výške 126.000,- Sk mal byť vysporiadaný
konečnou faktúrou. Navrhovateľ sa zaviazal zrealizovať dielo za 7 mesiacov, ukončenie prác malo
byť 20.12.1994. Preskúmaním Zmluvy o dielo č. 05/94 zo dňa 01. 06. 1994 (ďalej len Zmluvy)

bolo zistené, že v čl. 7 bod 3 bolo dojednané, že „ak nie je v zmluve uvedené inak, platia všetky
vzťahy medzi zmluvnými stranami ustanoveniami obchodného zákona a ďalšími záväznými právnymi
predpismi. Takéto dojednanie práva podľa prvostupňového súdu však nie je účinné. Pokiaľ účastníci
mienili dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, bolo možné v
zmysle § 262 Obchodného zákonníka dohodnúť zmluvou len aplikovateľnosť Obchodného zákonníka

ako celku. Účastníci si však v zmluve dohodli, že na ich zmluvný vzťah sa majú aplikovať len niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, naviac nie je jasné, ktoré právne vzťahy sa majú spravovať
Obchodným zákonníkom, ktoré vzťahy sa majú spravovať „ďalšími záväznými právnymi predpismi“ a o
aké právne predpisy sa má jednať. Odporcovia uzatvorili zmluvu s navrhovateľom ako fyzické osoby,
keď predmetom zmluvy bolo zhotovenie rodinného domu. Potom zmluvný vzťah medzi navrhovateľom

a odporcom je možné posudzovať iba podľa ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
zmluve bol dojednaný jednoznačným spôsobom predmet, cena diela a doba zhotovenia diela. Tvrdenie
navrhovateľa, že zmluva je neurčitá z toho dôvodu, že upravuje prestavbu senníka na rodinný dom,
pričom v skutočnosti nedošlo k takejto prestavbe, nie je možné zohľadňovať. Účastníci zmluvy rokovali
vzájomne pred podpísaním zmluvy, obidvom zmluvným stranám bolo jasné, o aké stavebné práce

sa má jednať, keď asanáciu senníka na žiadosť navrhovateľa vykonali v prevažnej časti odporcovia
pred začatím stavby. Naviac vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zmluvu o dielo č. 05/94 zo
dňa 01. 06. 1994 skoncipoval sám navrhovateľ, ktorému bol známy rozsah stavebných prác, ktoré
mal vykonať. Prvostupňový súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania pri rozhodovaní o nároku
navrhovateľa vychádzal zo znaleckého posudku M. P., keď za objektívny údaj pre zistenie skutočne

vykonaných prác navrhovateľom vychádzal z tretej varianty uvedenej znalcom Ing. P. v dodatku č.
2 k znaleckému posudku. Navrhovateľ vyfakturoval odporcom za vykonané práce a dodaný materiál
spolu 2 122 745,30 Sk. Odporcovia poskytli navrhovateľovi preddavok 1.600.000,- Sk. Po upravení
základných rozpočtových nákladov zistených znalcom vo výške 2.031.577,99 Sk na percento zníženia
74,6 % predstavuje hodnota prác vykonaných navrhovateľom 1.515.557,- Sk. V čase odstúpenia od

zmluvy bola určená DPH 6 % tak, že navrhovateľovi patrí za práce vykonané na stavbe rodinného domu
v M. suma 1.606.490,- Sk. Odporcovia poskytli navrhovateľovi preddavok 1.600.000,- Sk vzhľadom na
dodané práce mali zaplatiť spolu 1.606.490,- Sk, preto súd odporcov zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
6.490,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 215,43 €.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď súd priznal odporkyni v 1/ rade náhradu

trov účelne vynaložených v celkovej výške 11.600,77 €.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa
v 1/ rade v časti výroku o trovách konania.

Navrhovateľ v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci a to jednak
platnosti zmluvy o dielo písomne uzatvorenej 1.6.1994 a jednak právnych účinkov odstúpenia od tejto

zmluvy odporcami. Ak súd tvrdí, že účastníci vedeli, aké dielo sa bude zhotovovať (postavenie nového
rodinného domu) a napriek tomu uzatvorili zmluvu na zhotovenie iného diela (prestavba senníka na
rodinný dom), teda ich skutočná vôľa bola v rozpore s ich písomným prejavom. Podľa odvolateľa takátozmluva je absolútne neplatná a to jednak aj pre jej neurčitosť, keď poukazuje na znalecký posudok
súdneho znalca Ing. P., ktorý uvádza: „V zmluve o dielo nie je presne charakterizovaná jednoznačne
určená objektová sústava, preto je čisto špekulatívneho charakteru tvrdenie, čo v sume 2.100.000,- Sk

je a čo nie je a tým aj výpočet koeficientu pre určenie hodnoty v zmluve. Zmluva nemá ani povinnú
prílohu a je len uvedené, že je to určené na základe splátkových úhrad. Odsúhlasený rozpočet, ktorý
by bol jednoznačne určený a podpísaný obidvoma stranami neexistuje.“ Toto je stanovisko súdneho
znalca z odboru stavebníctvo ku zmluve. Toto je ale v priamom rozpore s tým, čo tvrdí súd, že v zmluve
bol dojednaný jednoznačným spôsobom predmet, cena a zhotovenie diela. Okresný súd nezaujal k

týmto argumentom žiadne právne posúdenie. Odvolateľ tvrdí, že zmluva je neplatná a účastníci sa majú
vyporiadať podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, Ak je zmluvná platná, sú povinní vysporiadať
sa podľa čl. 7 ods. 4 zmluvy. V každom z týchto prípadov sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi
skutočnú cenu jeho plnenia. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Protitomutorozsudkuvčastivýrokuotrováchkonaniapodalaodporkyňav1/radevzákonomstanovenej

lehote odvolanie. Vytýkala prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutie a to v tejto časti, keď súd
nepriznal trovy súvisiace s právnym zastupovaním JUDr. S., ktoré si odporkyňa uplatnila vo výške
7.993,38 €, pričom súd jej priznal 5.681,75,- €. S postupom súdu odporkyňa nesúhlasí. Súd nepriznal
trovy súvisiace s ďalšou poradou s klientom dňa 05. 01. 2006 a 12. 07.2006 (bod 2/ a 5/) v zmysle ust. §
14 ods. 1 písm. b) vyhl. č.. 655/2004 Z. z. s odôvodnením, že úkon dňa 05. 01. 2006 sa síce uskutočnil,

avšak nejedná sa o úkon, ktorý bolo potrebné vykonať, nakoľko v tom čase v predmetnej veci neboli
vykonávané žiadne procesné úkony a záznam z úkonu zo dňa 12. 07. 2006 nebol súdu predložený.
Podľa názoru odporkyne, súd nemal dôvod na uvedený postup. V danom čase nebola v platnosti vyhl.
č. 232/2010 Z. z. ( §14 ods. 6), pričom vzhľadom na komplikovanosť a rozsah predmetnej veci ( o čom
svedčí aj rozsah dokazovania a dĺžka súdneho konania) je nepochybné, že s klientom bolo potrebné

prerokovať po naštudovaní veci nové skutočnosti, pričom klient sám o ďalšiu poradu prejavil záujem.
Keďže od prevzatia veci uplynula už dlhá doba - 5 mesiacov, predmetný úkon zo dňa 05. 01. 2006 je
logickým krokom k uplatňovaniu si práva na obhajobu. Odporkyňa teda trvá na priznaní odmeny za úkon
v uplatnenej výške 15.203,50 Sk. Čo sa týka úkonu zo dňa 12. 07. 2006, odporkyňa svojím prehlásením
( obdobne ako pri úkone zo dňa 05. 01. 2006, ktorého realizáciu súd potvrdil) potvrdila, že predmetný

úkon bol zrealizovaný v čase od 16.00 hod. do 17.15 hod. Keďže úkon nasledoval bezprostredne po
preštudovaní spisového materiálu na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, je nesporné, že tento
úkon bol logickým vyústením predchádzajúceho úkonu a bol plne odôvodnený. Z uvedených dôvodov
odporkyňa trvá na priznaní trov za tento úkon vo výške 30.271 Sk. Súd nepriznal odporkyni trovy -
poštovné vo výške 23,- Sk ( bod 3/) s odôvodnením, že išlo o prekážku zo strany právnej zástupkyne

a nie je tu potom dôvod, aby navrhovateľ náhradu trov znášal. Odporkyňa má za to, že i napriek účelu
podania, má nárok na priznanie trov konania v uplatnenej výške. Súd ďalej nepriznal výšku odmeny
12.650 Sk za úkon v dňoch 13. 07. 2006, 21. 08. 2006 (tam nepriznal ani samotný úkon) a 30. 08.
2006 (bod 6/, 7/, 8/), s odôvodnením, že dňa 13. 07. 2006 navrhovateľ súdu doručil podanie
o späťvzatí návrhu v časti čo do sumy 157.778,50 Sk. Odporkyňa poukazuje na skutočnosť, že v

danom prípade rozhodujúcim je nie dátum podania účastníka ale rozhodnutie súdu, ktorý o návrhu
rozhodne a tak oficiálne potvrdí hodnotu sporu a určí výšku odmeny advokáta v zmysle ust. § 10 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. Keďže súd vydal predmetné rozhodnutie o čiastočnom zastavení dňa 19. 09. 2006,
až od uvedeného termínu mal advokát oprávnenie si uplatňovať odmenu za jeden úkon v zníženej
sadzbe 11.150,- Sk. Z uvedeného dôvodu žiada odporkyňa priznať za úkony v dňoch 13. 07. 2006

a 30. 08. 2006 uplatňovanú sumu v celkovej výške 79.356,50 Sk. Súd nepriznal odporkyni ani trovy
spojené s úkonom dňa 21. 08. 2006 ( bod 7/) s odôvodnením, že porada nebola nevyhnutná, keď
uznesením o odročení pojednávania odporkyni nebola uložená žiadna povinnosť. Je potrebné poukázať
naskutočnosť,žecitovanépojednávanietrvaloviacejako3hodinyaboloodročenézaúčelomvykonania
ďalšíchdôkazov,pričomdokazovaniedňa30.08.2006trvaloviacejako5hodín.Nakaždépojednávanie,

vzhľadom na novo prejednávané skutočnosti a dôkazy, má účastník právo na prípravu v prítomnosti
svojho zástupcu, čo je možné realizovať jedine poradou s klientom. Je nesporné, že predmetný úkon bol
zrealizovaný v tomto zmysle v období medzi dvoma pojednávaniami a o jeho účele a nevyhnutnosti nie
je možné pochybovať. Závery súdu, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť uplatňovaného úkonu, preto nie
sú oprávnené a zákonným spôsobom odôvodnené. Odporkyňa preto žiada úhradu trov za tento úkon

vo výške 15.217,50 Sk. Z uvedených dôvodov žiada odporkyňa v súvislosti s právnym zastupovaním
JUDr. S. úhradu trov konania v uplatňovanej výške 240.808,50 Sk, t. j. 7.993,38 €.V súvislosti s právnym zastupovaním JUDr. B. si odporkyňa uplatnila trovy konania vo výške 6.914,71 €,
pričom súd jej priznal trovy vo výške 5.125,55 €. S postupom súdu odporkyňa nesúhlasí. Súd nepriznal
odporkyni úkon - podanie zo dňa 24. 01. 2008 (bod 2/) s odôvodnením, že zo strany právneho zástupcu

šlo iba o oznámenie, že sa nebude vyjadrovať k znaleckému posudku a zároveň navrhla znalca vypočuť.
Vzhľadom na obsah oznámenia je nesporné, že v danom prípade išlo o podanie návrhu na vykonanie
dôkazu, čo spĺňa podmienky ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z., a preto odporkyňa má
právo na priznanie uplatnených trov vo výške 11.365,- Sk + 19 % DPH zo sumy 11.150,- Sk, t. j.
2.118,50 Sk. Súd ďalej nepriznal odporkyni trovy konania v plne uplatnenej výške pri úkone - ďalšia

porada s klientom dňa 22. 04. 2009 ( bod 5,6/), s odôvodnením, že porada podľa predložených dokladov
skutočne trvala od 14.00 hod. do 16.00 hod., avšak súd za účelnú poradu s klientom považoval poradu v
rozsahu jednej hodiny. Ak klient advokátovi potvrdí trvanie porady v určitom časovom úseku, pričom ide
o zložitú kauzu odborne náročnú na pripravuje nepredstaviteľné, aby súd, bez akéhokoľvek podrobného
vyjadrenia dospel k úvahe, že advokát mal rokovať s klientom iba jednu hodinu a nie dve hodiny. Pritom
je jednoznačné, že predmetom rokovania bol nielen Doplnok č. 2 k Znaleckému posudku č. 1/2008, ale

aj odborné vyjadrenie Ing. J.. Išlo o rozsiahle materiály a je zo strany súdu nanajvýš neprofesionálne,
ak odporkyni neuzná dvojhodinovú poradu k tejto téme, a to už aj s prihliadnutím na dobu trvania
pojednávania, kde boli predmetné doklady prejednávané. Odporkyňa trvá na priznaní odmeny za dva
úkony vo výške 740,28 € vrátane 19 % DPH vo výške 140,65 € a režijného paušálu vo výške 6,95 €.
Súd nepriznal odporkyni trovy konania v plnej výške ani pri úkone - pojednávanie dňa 17. 09. 2009 (bod

8,9,10/), s odôvodnením, že posledný dôkaz bol skončený o 12.55 hod. a následne súd iba vyhlásil
uznesenie o odročení pojednávania. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, pojednávanie trvalo od
09.05 hod. do 13.15 hod., pričom čistý čas trvania úkonu v zmysle platnej judikatúry k ust. § 14 ods. 1
písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení predstavoval dobu 4 hodiny a 10 minút, za čo advokátovi
patrí odmena ako za 3 úkony. Ak by dôvod krátenia odmeny uvedený súdom bol objektívny, vyhlásenie

uznesenia o odročení pojednávania by podľa toho muselo trvať 20 minút, čo je úplne vylúčené a v
rozpore s priebehom pojednávania. Odporkyňa preto aj v tomto bode trvá na úhrade trov v uplatnenej
výške 1.185,25 € spolu s 19 % DPH vo výške 225,20 €. Súd napokon nepriznal odporkyni ani trovy
spojené s úkonom - písomné podanie -Návrhy na vykonanie dôkazov zo dňa 18. 11. 2009 (bod 14/), s
odôvodnením, že nebolo účelné zasielať súdu dva samostatné podania (viď písomné podanie zo 16.

11. 2009). Súd zrejme prehliadol skutočnosť, že podanie zo dňa 16. 11. 2009 bolo určené a zasielané
protistrane, pričom podanie zo dňa 18. 11. 2009 bolo zasielané na súd. Ide teda nesporne o dva
samostatné podania a o dva samostatné úkony. Z uvedeného dôvodu nepriznanie trov za úkon - Návrhy
na vykonanie dôkazov je v rozpore s podmienkami ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení. Odporkyňa preto žiada priznanie trov za uvedený úkon vo výške 378,09 € spolu s 19

% DPH vo výške 71,84 €. Z uvedených dôvodov žiada odporkyňa v súvislosti s právnym zastupovaním
JUDr. B. úhradu trov konania v uplatňovanej výške 6.914,71 €.

Súd odporkyni nepriznal uplatňované trovy - vyplatené znalečné vo výške 793,47 € (23.904 Sk),
uhradené zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie vo výške 25.000,- Sk (829,85 €), ktorú
odporkyňa uhradila na účet súdu dňa 30. 05. 2007. Dôvody neuznania uvedeného nároku odporkyni

nie sú známe, pretože súd sa v rámci svojho rozhodnutia týmto nárokom vôbec nezaoberal, a tak je
jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Odporkyňa žiada, aby jej trovy vo výške 793,47 € boli
priznané. Vzhľadom na všetky hore uvádzané skutočnosti odporkyňa v 1/ rade navrhuje v tejto časti
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si odporkyňa v 1/ rade uplatňuje
trovy odvolacieho konania vo výške 228,81 €.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods.
3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správny.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,môže
sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré
odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224

ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože v odvolacom konaní nebol
úspešný ani navrhovateľ ani odporkyňa v 1/ rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.