Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 2, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/113/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky A. R.,

občianky SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., O. č.XX,. práv. zast. JUDr. A. Ž., advokátkou so sídlom v T.,
P. č. XX/X. proti odporcom : 1/ Š. R., občanovi SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., O. č. XX. a 2/ M. R.,
občianke SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., O. č. XX,. obaja zastúpení Ing. H. S., občiankou SR, nar.
XX.XX.XXXX,. bytom T., M. B. č. XX,. práv. zast. JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v T., P. B. č. XX.
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že vlastníčkou nehnuteľnosti - dom súp.č. 539, orientačné č. 11 na parc.č. 145 v k.ú. K.,
zapísanej na LV č. 2001 na K. Ú. v T., S. K. T. v podiele ? je navrhovateľka.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 76.993,-Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. A. Ž..

Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - domu
súp.č. 539, orientačné č. 11 na parc.č. 145 v k.ú. K., zapísanej na LV č. 2001 na K. Ú. v T., S. K. T.
v podiele ? , titulom vydržania, podľa § 134 Občianskeho zákonníka, lebo nehnuteľnosť v takom to
podiele užíva v dobrej viere ako svoju, nepretržite od roku 1970. Uviedla, že s odporcom v 1/
rade dňa 24.5.1966 požiadali O. v T. o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu v
K. na parc.č. 373/6 a parc.č. 373/100. Navrhovateľka si za týmto účelom uzavrela zmluvu o úvere so

Š. S.. Odbor pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady O. v T. vydal dňa 17.6.1966 stavebné povolenie
len pre odporcu v 1/ rade a opomenul navrhovateľku. Kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 18.5.1970
znie na novostavbu s popisným číslom 485/a- vlastník odporca 1/ a chýba kolaudačné rozhodnutie na
novostavbu s popisným č. 485/b- vlastníčka navrhovateľka. Podľa čestného prehlásenia A. L. a Š. D.
potvrdzuje, že dom súp.č. 539 stavali spoločne navrhovateľka a odporca 1/. Parc.č. 373/6 a 373/100 boli
prečíslované na 1570/1 a následne na parc.č. 145 a dom súp.č. 485/a a 485/b má v súčasnosti popisné
č. 539. Priznanie k domovej dani za roky 1971-1974 sa dávalo na budovu s popisným číslom 485/

a-vlastník odporca 1/ a na budovu s popis.č. 485/b - vlastníčka navrhovateľka, za celkovú zastavanú
plochu 109,25 m2. V priznaní k domovej dani za roky 1971-1974 vyplnenom rukou odporcu 1/ sú
navrhovateľka a odporca 1/ označení ako podieloví spoluvlastníci, každý v ?-ici. Navrhovateľka aj za
ďalšie roky platila domovú daň za budovu súp.č. 485/b a v ďalších daňových výmeroch vydávaných M.
T. už navrhovateľka platila len za dom súp.č. 11 a podlahovú plochu 52m2, čo predstavuje ?-icu z domu
súp.č. 539. Geometrickým plánom na zameranie domu zo dňa 7.11.1978 označuje za vlastnícka domu
č. 439 na parc.č. 1570/1 odporcu v 1/ rade a navrhovateľku. Tento geometrický plán bol aj podkladom preuzavretie poistnej zmluvy na poistenie domu a zariadenia domácnosti v podiele ?, pričom túto poistku
platila navrhovateľka. Navrhovateľka podala v roku 1995 na M. T. žiadosť o pridelenie súpisného čísla
na dom na parc.č. 1570/1 v k.ú. K.. M. Ú. T. určil rozhodnutím zo dňa 27.6.1995 pre budovu- dom

súp.č. 539, orientačné č. XX. na ul. O. a ako vlastníkov uvádzal odporcov 1/ a 2/ a navrhovateľku. Na
základe tohto rozhodnutia kataster v roku 1995 zavkladoval vlastnícke právo k domu na LV č. 2001 na
navrhovateľku v podiele ? a na odporcov 1/ a 2/ v podiele ?. Voči tomuto nemali odporcovia 1/ a 2/
žiadne výhrady. M. T. v roku 2002 neuznalo vlastnícke právo navrhovateľky k domu a rozhodnutie o
určení súpisného čísla dňa 31.7.2002 zrušilo a určilo ako vlastníkov len odporcov 1/ a 2/, ktorí sú na LV

vedené doteraz. Odporcovia 1/ a 2/ spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľky k domu, požadujú od
navrhovateľky uzavretie nájomnej zmluvy a doplatenie nájomného za roky 2001-2003. Navrhovateľka
uviedla, že v čase, keď sa rozhodlo, že sa bude stavať dom, odporca 1/ bol ženatý s odporkyňou 2/ a
nemali kapitál na stavbu domu. Preto odporca 1/ žiadal rodičov, aby ho vyplatili z domu v S.. Rodičia
nemali z čoho a tak odporca 1/ navrhoval, aby dom v S. predali s tým, že sa bude stavať nový dom, kde
budú rodičia bývať. Dom, ktorý sa mal postaviť mal patriť v ?-icu navrhovateľke v podiele 1/2 odporcom

1/ a 2/. Navrhovateľka si vzala s odporkyňou 2/ na stavbu domu pôžičku 31.000,-Sk a navrhovateľka
platila ako zamestnankyňa lesných závodov lacno drevo. Do domu sa nasťahovali spolu s rodičmi, skôr
ako bol postavený, s tým, že ona zaplatila ?-icu poplatkov za porušenie stavebného povolenia, lebo od
začiatku vedeli, že postavia niečo iné, ako bolo uvedené v stavebnom povolení. Nakoniec sa postavili
2 samostatné bytové jednotky a od roku 1970 navrhovateľka užíva horné poschodie domu, chodbu,

schodište a platí poplatky za vodu a plyn po predložení vyúčtovania na ?-icu a elektrinu platí sama. Od
roku 1989 chcela majetok vysporiadať, zohnala potrebné doklady a všetko bolo v poriadku až do roku
2000, keď dcéra odporcov 1/ a 2/ Ing. H. S. podala udanie na políciu. Navrhovateľka uviedla, že stavba
domu sa financovala na polovicu a ona tú polovicu aj riadne platila.

Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že sa oženil v roku 1954 a v januári 1959 bývali v izbe v

K., ktorú im dali svokrovci. Svokrovci im dali aj pozemok, na ktorom postavili dom. On s manželkou
si vybavili stavebné povolenie a od začiatku plánovali, že dom bude mať aj poschodie, lebo majú 3
deti a počítali s tým, že niektoré zostane s nimi bývať. Stavalo sa za peniaze, ktoré mali ušetrené,
stavalo sa svojpomocne a navrhovateľka sa vyhýbala každej robote. Rodičia vtedy vyjadrili záujem, aby
im nechal aspoň jednu izbu, kde by mohli bývať, keď sa dozvedeli, že idú stavať. On to rodičom sľúbil.

V dome mali bývať iba rodičia, sestra A. nie. Navrhovateľka bývala s rodičmi v S. a spolu s rodičmi sa
do domu aj nasťahovala. Rodičia hovorili, že je ich živiteľka, ale rodičia obaja pritom poberali starobný
dôchodok. Rodičia mu dali peniaze z toho, že predali chalupu v S.. Nikdy neplánovali, že sestra bude
spoluvlastníčkou tohto domu a so sestrou sa ani nedohodol, že bude bývať s nimi. On sľúbil iba rodičom,
že tam budú bývať, o sestre sa nedohodli nijako. Sestra sa nezapájala do stavebných prác a nijakým

spôsobom finančne neprispievala. Drevo na krov vybavila zo štátnych lesov. Odporca 1/ nevedel uviesť,
prečo je na priznaní k domovej dani v roku 1971 uvedená navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka
domu, ani kto daň. priznanie vypĺňal. Odporca 1/ tvrdil, že nevedel o tom, že navrhovateľka platila
polovicu z dane z nehnuteľností. Kolaudácia domu prebiehala na jeho meno a na meno jeho manželky,
kolaudačné rozhodnutie navrhovateľka nepodpisovala. Odporca 1/ nevedel uviesť, prečo mal dom 2

súpisné čísla. O skutočnosti, že sestra dala ?-icu domu poistiť nevedel nič. Rodičia sa sami rozhodli,
že predajú gazdovstvo a dali mu len 20.000,-Sk nie je 60.000,-Sk. Odporca 1/ uviedol, že považoval za
chybu, že po smrti rodičov nepýtal od navrhovateľky nájomné, alebo ju nedal vysťahovať. Nepoprel, že
on nej žiadal platenie nájomného potom, ako sa dozvedel, že je zapísaná na LV č ako spoluvlastníčka
domu. V konečnom dôsledku však odporca 1/ nepoprel, že navrhovateľka prispela na stavbu domu

určitou sumou, ktorú nevie vyčísliť, ani preukázať. Nebolo to však viac, ako prispel on s manželkou.

Odporkyňa 2/ sa k návrhu odmietala vyjadriť s poukazom na to, že výpoveď pred súdom by mohla zhoršiť
jej zdravotný stav.

Súd vykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľkyaodporcu1/,Ing.H.S.,vypočulsvedkovE.L.,A.L.,
Ing. J. S., J. H., V. R. a A. J., oboznámil platobné výmery M. T. č. 1101721303, 1101721302, 1101721304

na daň z nehnuteľností, LV č. 52 zo dňa 9.4.2003, listinu o určení súpisného čísla zo dňa 31.7.2002,
LV č. 2001 z 9.4.2003 a 25.8.1995, rozhodnutie o určení súpisného čísla zo dňa 22.9.2003, LV č. 2001
z 1.8.2003, rozhodnutie o určení súpisného čísla z 11.6.2003, dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi navrhovateľkou a L. Z. n.p. T. č. 766/85.209, čestné vyhlásenie A. L. a Š. D., geometrický plánč. 241-2-2530-604-78 zo dňa 30.8.1978, rozhodnutie O. O. v T. zo dňa 12.6.1966 o povolenie výstavby
domu, poistku č. 86/841-764070, priznanie k domovej dani za rok 1971, žiadosť o stavebné povolenie
z 24.5.1966, lekárske správy o zdravotnom stave odporkyne 2/, záp.č. 764 a notársku zápisnicu č. N

329/1966, kúpnu zmluvu z 25.3.1966, zoznam ulíc v M. T., správu z M. T. zo dňa 19.6.2008, R. M. T.
zo dňa 27.6.1955, listiny o určení a zrušení súpisného čísla , spis O. P. T. sp.zn. Č.: O.-XXX/O.-T.-XXXX.
a doklady o stavbe domu a nákupe materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci : dňa 25.3.1966
odpredal O. R. s manželkou M. R. nehnuteľnosti: dom, súp.č.63 v S., parc.č. 152/1 -záhrada o výmere
926 m2 a parc.č. 152/3- zast. plocha dom, dvor o výmere 122 m2 manželom K., za kúpnu cenu 65.000,-

Sk. Zmluva bola zavkladovaná na Š. N. v T. dňa 5.5.1966.

Dňa18.4.1966požiadalinavrhovateľkaaodporca1/ovydaniestavebnéhopovolenianavýstavbudomu,
s tým, že v žiadosti je uvedené, že sa bude stavať na pozemku parc.č. 373/6 a 373/100 vo vlastníctve M.
R. a stavbu mienil odporca uskutočniť pre seba a svoju 4-člennú rodinu. Š. R. s manželkou postavili dom
na parc.č. 373/6 a 373/100, ktoré patrili odporkyni 2/. Parc.č. 373/6 a parc.č. 373/100 boli prečíslované
na parc.č. 1570/1, neskôr na parc.č. 145 a dom dostal spočiatku súp.č.. 485 a/ b, neskôr 539/11 a

nachádza sa na O. ulici v T.. Odporcovia 1/ a 2/ postavili dom v rozpore so stavebným povolením, lebo
dom mal aj podlažie a 2 samostatné bytové jednotky. Do domu sa v čase, keď boli postavené pivnice
nasťahovala navrhovateľka s jej rodičmi a odporcovia 1/ a 2/ sa sťahovali, až keď bol dom postavený.
Dom v súčasnosti užíva navrhovateľka a odporcovia 1/ a 2/, s tým, že navrhovateľka užíva poschodie,
kdemá3-izbovýbytaodporcovia1/a2/užívajúprízemie.Navrhovateľkahradíčasťpoplatkovspojených

s užívaním domu tak, že plyn a vodu hradí na základe predloženého vyúčtovania odporcami na ?-icu
a elektrinu si platí sama. Navrhovateľka uviedla, že všetko, čo sa týkalo stavby domu išlo na polovicu
a ona sa tomto podieľala. V súčasnosti je dom súp.č. 539/11 evidovaný na LV č. 2001, v k.ú. K., ako
bezpodielové spoluvlastníctvo odporcov 1/ a 2/ v podiele 1/1. Navrhovateľka tvrdila, že pôvodná dohoda
rodičov s odporcami 1/ a2/ bola taká, že rodičia predajú dom v S., aby mal odporca 1/ kapitál na stavbu

domu a nový dom, ktorý sa postaví bude patriť v ?-ici navrhovateľke a v ?-ici odporcom 1/ a 2/. Odporca
1/ takúto dohodu popieral, tvrdil, že rodičia predali dom a žiadali, aby im v novom dome nechal jednu
izbu s tým, že oni tam budú bývať a o navrhovateľke sa nedohodli nijako.

Rozhodnutím odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady O. v T. zo dňa 12.6.1966č. 816/66-328/2
bolo povolené odporcom 1/ a 2/ a navrhovateľke ( jej meno je dopísané rukou, ostatné časti strojom)

o povolenie výstavby domu bolo žiadateľovi - odporcom 1/ a 2/ bytom K. č. 134 povolené stavať dom
na parc.č. 373/6 a 373/100, ktorý mal pozostávať z 3 izieb, 1 kuchyne s príslušenstvom s tým, že dom
mal mať len jeden byt.

Z priznania k domovej dani na rok 1971 vyplýva, že ako vlastníci budovy popisné č. 485 a,b sú uvedení
odporca 1/ v podiele ? a navrhovateľka v podiele ?.

Z čestného vyhlásenia A. L., rod. R. z 23.5.2003 vyplýva, že jej sestra A. R. a brat Š. stavali spoločne
dom v T., O. XX. s nákladmi každý v ?-ici, v ktorom doteraz bývajú. Rodičia predali svoj dom a záhradu v
S. a peniaze rozdelili na 4 diely. Tri dali deťom s tým, že štvrtý diel mal patriť tomu, u koho budú bývať.
Od presťahovania sa do T. až do smrti rodičia bývali so sestrou A.. Sestra A. dala okrem iných peňazí
do výstavby domu navyše aj čiastku, ktorá bola určená rodičom. Ďalšiu čiastku navyše 10.000,-Sk bolo

za nábytok, ktorý kúpila do S. zo svojich peňazí.

Z čestného vyhlásenia J. D. z 23.5.2003 vyplýva, že O. R. a manželkou a dcérou A. prišli v roku 1967
do vedľajšieho domu ( ešte rozostavaného ) v T., O. XX. Rodičia A. R. bývali vždy s ňou v spoločnej
domácnosti a táto sa až do ich smrti sama o nich starala. A. R. naďalej býva v dome č.XX. O. T., na
poschodí, v 3-izbovom byte. Dom stavala spooločne s bratom Š. , spoločnými nákladmi.

Na geometrickom pláne č. 241-2-2530-604-78 zo dňa 30.8.1978 na zameranie parc.č. 1570/1 a domu
súp.č. 539 postaveného na parc.č. 1570/1 sú uvedení ako vlastníci domu Š. R. a M. rod. R. v podiele ?
a A. R. v podiele ?.Zo správy z M. Ú. T. zo dňa 19.6.2008 vyplýva, že po zlúčení obce K. s T. bol M. T. odovzdaný zoznam,
z ktorého je zrejmé, že po por.č. 587 sa ako majiteľ domu uvádza Š. R. so starým č. domu 485 a,b
na ul. O. a tomuto domu prislúcha nové súpisné č. 539 a orientačné 11. Prečo mal dom pôvodne 2

súpisné čísla 485/a a 485/b nemali vedomosť, nakoľko uvedené čísla určila obec K. a v dostupných
podkladoch nenašli rozhodnutie, na základe čoho sa tak stalo. Z uvedeného dokladu vyplýva, že M. T.
viackrát rozhodovalo o určení a zrušení súpisného čísla kvôli nezrovnalostiam vo vlastníckych vzťahoch
a odporcovia 1/ a 2/ napádali rozhodnutie, v ktorom bola za vlastníčku domu označená aj navrhovateľka,
v podiele ?. Podľa evidenciu správcu dane za dom č.11 na O. ulici v T. platila v rokoch 1971-1992 daň

za rod. dom navrhovateľka v ?-ic a Š. R. a ?-ci., ta roky 1993-2001 platil Š. R. za roky 2002-2003 Š. R.
a navrhovateľka, každý v ?-ci a od 2004 odporca 1/, za roky 2005-2008 platila odporkyňa 2/.

Zo spisu O. P. v T. sp.zn. Č.: O.-XXX/O.-T.-XXXX. vyplýva, že polícia začala trestné stíhanie proti
neznámemu páchateľovi pre trest. čin podvodu podľa § 250 ods.1,4 písm.b/ Tr. zákona, nakoľko presne
nezistená osoba v roku 1995 mala predložiť na K. Ú. v T. nepravdivé údaje týkajúce sa nehnuteľnosti-
rod. domu na O. ul.č. XXX/XX. v T., kde na základe nepravdivých údajov kataster vykonal zápis na LV,

kde polovica nehnuteľnosti pripadla inej osobe ako Š. a M. R.. Uznesením zo dňa 17.1.2005 bolo však
trestné konanie zastavené, lebo sa skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo, nestal. Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že Ing. H. S. obvinila navrhovateľku, že dosiahla zápis svojho vlastníctva do katastra
na základe sfalšovaných dokladov, s tým, že na žiadosti o stavebné povolenie na dom bolo podvodne
a inou rukou dopísané meno navrhovateľky. Výsluchom navrhovateľky ako aj samotnej Ing. H. S. bolo

preukázané, že žiadosť o stavebné povolenie vypisoval jej otec, Š. R.. Taktiež sa zistilo grafologickým
dokazovaním kriminalistickým ústavom P. v B., že žiadosť o stavebné povolenie v časti rukou písaného
materiálu písala tá istá osoba. A. R. si dala preto zapísať vlastníctvo k domu oprávnene.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.1964, osobné vlastníctvo k veci možno
nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 137 ods.1,2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci.Akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 80 ods.1 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V danom prípade
sa navrhovateľka domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou domu súp.č. 539 v k.ú. K. orientačné č. 11
na ul. O. v T. v podiele ?. Navrhovateľka nie je na LV zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti,

odporcovia 1/ a 2/ jej právo spochybňujú a požadujú od nej spätné doplatenie nájomného za užívanie
nehnuteľnosti. Bez určenia vlastníckeho práva k veci by bolo právne postavenie navrhovateľky neisté a
bez súdneho rozhodnutia by nedosiahla ani zápis svojho vlastníctva na katastri nehnuteľností, čím je z
jej strany naliehavý právny záujem na takomto určení nepochybne daný.

Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník, teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba.

Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, ani koľko žiadateľov je
na ňom uvedených. Taktiež je bez právneho významu, koľko mala nehnuteľnosť pridelených súpisných
čísel. Samo vydanie stavebného povolenia viacerým stavebníkom spoločne nemá ešte za následok
vznik podielového spoluvlastníctva k stavbe, lebo v stavebnom povolení stavebný úrad určuje len
záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, nedotýka sa však vlastníckych vzťahov k stavbe.

Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba
vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Dohoda nemusí byť písomná. Zákon na jej
uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť uzavretá ústne, alebo aj konkludentne.
Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa skôr, nežsa začalo so stavbou dohodli na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Táto dohoda založí
spoluvlastníctvo, ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Nemusia
sa pritom ani dohodnúť na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Prípadná absencia ďalších dojednaní

( o organizačnom zabezpečení stavby, financovaní stavebných prác, či o budúcom spôsobe užívania
stavby) nespôsobuje neplatnosť dohody o založení podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že sa
stavebníci dohodli len na spoločnom užívaní, bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve k stavbe,
ešte nevylučuje vznik ich podielového spoluvlastníctva. Pri posudzovaní takýchto prípadov treba vziať
do úvahy všetky okolnosti súvisiace s vecou.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodná dohoda účastníkov pri stavbe domu súp.č. 539/11 na
O. ulici v k.ú. K. bola taká, že rodičia odporcu 1/ a navrhovateľky predajú dom v S., a peniaze takto
získané investujú do novostavby odporcov, kam sa presťahujú spolu s navrhovateľkou. Odporca 1/
chcel stavať dom, avšak nepreukázalo sa, že mal v čase začatia stavby dostatok finančných
prostriedkov na jej uskutočnenie. Súd mal za pravdivé tvrdenie navrhovateľky a svedkov A. L.
a E. L., že odporca požiadal rodičov, aby ho vyplatili z domu v S. a že bez predaja domu v S. by

nebolo možné začať s novostavbou. Navrhovateľka bola v tom čase slobodná a po predaji domu
v S. by nemala kde bývať. Rodičia ju považovali napriek tomu, že mali svoj dôchodok, za svoju
živiteľku, čo odporca 1/ potvrdil a neboli by predávali dom, pokiaľ by nebola vyriešená bytová otázka
aj pre navrhovateľku. So zreteľom na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že predaj domu v S., ktorý
sa uskutočnil dňa 25.3.1966 mal priamy súvis so začiatkom stavby domu, pričom žiadosť o stavebné

povolenie bola podaná odporcami 1/ a 2/ dňa 18.4.1966, teda ani nie mesiac po predaji rodičovského
domu v S.. Je evidentné, že rodičia navrhovateľky a odporcu 1/ a samotná navrhovateľka mali v
úmysle podieľať sa finančne na stavbe domu ešte predtým, ako sa začal stavať. Tvrdenia odporcu,
že rodičia predali dom a žiadali o vyčlenenie jednej izby v stavbe už začatej, nezodpovedá tvrdeniam
navrhovateľky a vyvracajú to aj výpovede svedkyne A. L. a E. L.. Samotný odporca 1/ potvrdil, že v

žiadosti o stavebné povolenie uviedol nepravdivé údaje ( bude stavať pre seba a rodinu a dom bude mať
3 izby ), odporca 1/ vypovedal zhodne s navrhovateľkou, že už od začiatku sa vedelo, že sa bude stavať
dom s podlažím, ktorý nebude mať len 3 izby a bude v ňom žiť viac osôb, než len odporcovia 1/ a 2/ a ich
deti. Z výpovede navrhovateľky aj odporcu 1/ v trest. konaní vyplynulo, že žiadosť o stavebné povolenie
vypisoval odporca 1/ a tento tam dopísal ako stavebníka aj navrhovateľku, čo je nesporne preukázaný

fakt. Aj kriminalistická expertíza potvrdila, že ručne písaný text s menom navrhovateľky na žiadosti o
stavebné povolenie je písaný jednou a tou istou osobou - odporcom 1/. Odporca 1/ si teda musel byť
vedomý toho, že dom stavajú spoločne s navrhovateľkou a že bolo dohodnuté, že bude podielovou
spoluvlastníčkou ?-ici, lebo on sám to takto uviedol do daňového priznania k domovej dani ešte v roku
1971, kde on sám označil navrhovateľku za podielovú spoluvlastníčku v ?-ici. Celkove výpoveď odporcu

1/ o hradení nákladov za stavbu vyznieva nevieryhodne a rozporuplne, lebo na jednej strane tvrdí, že
navrhovateľka neplatila nič a vyhýbala sa každej robote a vzápätí uvádza, že sa na stavbe podieľala,
ale v akej miere, nevie uviesť. Avšak pripustil, že drevo na krov zháňala ona a súd mal preukázané, že
v tom čase, keď sa dom staval, bola navrhovateľka u lesov zamestnaná. Navrhovateľka roky hradila aj
domovú daň na ?-icu a prispieva ?-icou na platenie poplatkov za vodu a plyn, sama si hradí elektrinu, čo

nikto nespochybnil. Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že podielové spoluvlastníctvo
k domu bolo založené pred začatím stavby, ústnou dohodou osôb na stavbe zúčastnených tak, že
navrhovateľka bude podielovou spoluvlastníčkou v ?-ici. Preto súd neskúmal podmienky vydržania,
nakoľko k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo z iných dôvodov. Výpovede ostatných svedkov, ktorí
sa to snažili spochybniť, súd do úvahy nebral, lebo nemali žiadne priame informácie o dohode medzi

stavebníkmi v roku 1966. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

V konaní vznikli náklady štátu v súvislosti so zaplatením úhrady vecných nákladov pre Š. A. v B., za
vyhotovenie kópií archívnych dokumentov v sume 108,-Sk. Štát má proti účastníkom konania podľa ust.
§ 148 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka
nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Odporcovia 1/ a 2/ neboli v spore

úspešní a mali by trovy zaplatiť. Títo však spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a preto súd štátu náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Navrhovateľke, ktorá mala v konaní
plný úspech súd priznal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 6 úkonovprávnej pomoci po 12.650,- Sk/ úkon ( počítaný z ceny ?-ice spoluvlastníckeho podielu 800.000,-Sk) za
prípravu a prevzatie veci dňa 7.9.2007, 3x účasť na pojednávaní dňa 4.2.2008, 4.6.2008 a 2.7.2008 a
2x porada s klientom dňa 7.4.2008 a 2.6.2008 + 1x 178,- Sk paušál za úkon v roku 2007 a 5 x 183,-

Sk paušál podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a,b/, d/, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania v celkovej výške 76.993,- Sk
budú odporcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne
navrhovateľky, JUDr. A. Ž..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd ( trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

- následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.