Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2006

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/85/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: K. M. nar. XX.X.XXXX,. bytom K., ul. B.. K. XX/X. , v

konaní zast. K. M., bytom K., B.. K. XX/X. proti žalovanému: T. C., nar. XX.X.XXXX. bytom K., B.. K.
XX/XX,. v konaní zast. JUDr. R. B., advokát, K., P. X , o zaplatenie 415.483,-Sk s prísl. sudkyňou JUDr.
Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 102.000,- Sk do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku
a nad túto sumu , ako aj úroky z omeškania súd žalobu zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1.6.1999 žalobca súdu doručil žalobu , ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť
mu 247.000,-Sk ako aj polovicu zisku zo spoločného podnikania za obdobie od 2.2.1998 do 15. 11.1998

s úrokom z omeškania vo výške 17,6% na čas od 1.4.1999 do zaplatenia a trovy konania. V žalobe
uviedol,žezačiatkomroka1998sadohodlisožalovaným,žebudúspoločnepodnikaťvoblastifilmového
dabingu . Za tým účelom si prenajali priestory na D. ul. č. X a obaja prispeli svojimi finančnými
prostriedkami k založeniu dabingového štúdia , ktoré bolo potrebné na účely ich spoločného podnikania.
On do spoločného podnikania vložil finančnú hotovosť v sume 447.000,-Sk a žalovaný 225.415,20 Sk.
Vzhľadom na to, že mali konkrétnu objednávku, bolo potrebné urýchlene nahrávať dabing k filmom,
dostali sa tak do časovej tiesne a o ich spoločnom podnikaní a vkladoch do spoločného podnikania

spísali len čestné prehlásenie zo dňa 2.2.1998 a dohodli sa , že následne právna forma ich spoločného
podnikania bude dojednaná zmluvou podľa obchodného zákonníka a že do tej doby všetky zmluvy
budú realizované pod menom žalovaného za jeho ( žalobca) prítomnosti, dohodli sa ďalej na tom, že
názov ich spoločného podnikania bude : T. štúdio. Prevádzka dabingového štúdia sa veľmi dobre
rozbehla a zrejme žalovaný zistil, že je to dobre prosperujúce podnikanie , prestal mať záujem o
spoločné podnikanie a preto nedošlo k uzatvoreniu zmluvy podľa obchodného zákonníka. Z toho dôvodu
cestou svojej právnej zástupkyne sa snažil finančné vyporiadanie vykonať a na jej výzvu listom zo dňa

19.11.1998 žalovaný mu oznámil, že je ochotný mu vrátiť sumu, ktorú vniesol do spoločného podnikania
( 447.000,-Sk) a zaplatiť mu 50% zo zisku zo spoločného podnikania ku dňu 15.11.1998. V skutočnosti
však k finančnému vyporiadaniu nedošlo, pretože žalovaný mu zaplatil len sumu 200.000,-Sk, preto bol
nútený podať na súd návrh .

Uznesením zo dňa 11.11.2004 súd pripustil zmenu petitu žaloby , po ktorej zmene predmetom konania
je uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie 415.483,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% na

čas od 15.11.1998 do zaplatenia trovy konania.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.4.2005 č.k.5Cb 85/99- 407 žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť
123.742,50 Sk, a vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil ,že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo. V dôsledku odvolania žalobcu vo vyhovujúcej časti (teda o zaplatenie 123.742,50 Sk)tentorozsudoktunajšiehosúduKrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa16.11.2005č.15Cob153/2005-431
zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto svojom uznesení vyslovil, že
zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva tá skutočnosť, že by účastníci sa dohodli o podstatných

náležitostiach zmluvy o združení a zo samotného faktu, že k uzavretiu bližšie nešpecifikovaného vzťahu
spoločného podnikania medzi účastníkmi nedošlo, nie je možné automaticky vyvodiť záver o tom, že
medzi účastníkmi vzniknutý právny vzťah sa automaticky riadi ust. §-u 829 OZ. V zamietajúcej časti
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť , z toho dôvodu predmetom konania po vrátení veci odvolacím
súdom je uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie 123.742,50 Sk.

Žalobca, ako účastník konania uviedol, že spoločné podnikanie so žalovaným mali od 2.2.1998 do
15.11.1998. Ich ústna dohoda bola taká, že zo zisku sa budú deliť rovnakým dielom a to napriek tomu, že
on do spoločného podnikania vložil väčšiu sumu, ako žalovaný. Takto sa však nestalo, pretože žalovaný
následne akúkoľvek zmluvu o ich spoločnom podnikaní odmietol podpísať .Doteraz mu žalovaný
zaplatil 345.000,-Sk, takže v tomto konaní sa domáha vrátenia zvyšku svojho vkladu a zaplatenia

polovice tej hodnoty , čo spolu nadobudli so žalovaným za obdobie od 2.2.1998 do 15.11.1998. Úroky z
omeškania si uplatňuje odo dňa podania žaloby t.j. 1.6.1999. Žalovaný mu pred podaním žaloby na súd
neumožnil nahliadnuť do účtovníctva , teraz , keď v priebehu tohto konania to umožnil mu vykonať, tak
zistil, že čistý príjem ( bez DPH) zo spoločného podnikania bol 2.882.146,80 Sk a podľa jeho tvrdenia
výdavky predstavujú sumu 2.223.061,30 Sk. Iné výdavky, ktoré uviedol žalovaný neuznáva, pretože z

účtovných dokladov nevedel zistiť, či ďalšie výdavky boli vykonané na ich spoločné podnikanie.

Žalovaný , ako účastník konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu . Uviedol, že podľa jeho
názoru ich spoločné podnikanie trvalo od 2.7.1998 do 15.11.1998 a zaniklo preto, lebo objednávateľ
dabingu pred vypršaním účinnosti zmluvy od nej odstúpil . On po ukončení spoločného podnikania

navrhol žalobcovi, že mu vráti 447.000,-Sk , ale potom zo zisku nič mu nezaplatí, alebo , že mu zaplatí
polovicu zisku, ale mu potom nevráti jeho vklad. Žalobca ani jednu alternatívu prijať nechcel. K ich
spoločnému podnikaniu bolo potrebné zadovážiť potrebné zariadenia ( dabingového štúdia) čo mali
od leasingovej spoločnosti . Počas ich spoločného podnikania žiadnu hnuteľnú ani nehnuteľnú vec
nenadobudli, pretože zariadenie dabingového štúdia bolo od leasingovej spoločnosti . Podľa jeho

názoru finančné vyporiadanie by sa malo uskutočniť tak, že by mali rozdeliť polovicu zisku po započítaní
sumy 345.000,-Sk, ktorú doteraz zaplatil žalobcovi. Čistý zisk za dobu ich spoločného podnikania
bol okolo 600.000,-Sk, z toho každému zisk prináleží 300.000,-Sk, pričom žalobca doteraz už dostal
345.000,-Sk. Ak by žalobca mal dostať ešte celý svoj vklad, tak by dostal viacej ako on, pretože do
spoločného podnikania aj on mal vklad v sume 168.600,-Sk. Opakovane poukázal na to, že za dabing

niektorých filmov ( čo bolo vykonané v roku 1998) zaplatené bolo až v priebehu roka 1999. Podľa jeho
názoru pri výdavkoch nie je potrebné odpočítať DPH , ale ako výdavky na spoločné podnikanie sa majú
odpočítať tie sumy, ktoré v skutočnosti podľa účtovných dokladov boli zaplatené.

Svedkyňa K. M. uviedla, že žalobca je jej manželom a BSM zrušené nemajú. Uviedla, že žalovaný

začiatkom roka 1998 navrhol žalobcovi, že by mohli spolu podnikať vo výrobe dabingov a ich pôvodná
dohoda bola taká, že založia s.r.o. s rovnakým vkladom a že sa budú deliť na zisku po 1. V priebehu
apríla a mája 1998 účastníci spolu zadovážili potrebné prístroje a materiály k spoločnému podnikaniu a
začiatkom júna 1998 sa už nahrávali dabingy filmov. 4.11.1998 žalobca vyhľadal advokáta ( Dr. B.) ,
ktorého účastníci poverili pôvodne s vyhotovením zmluvy o založení s.r.o ., vtedy mu advokát povedal,

že by žalobca mal pouvažovať o inej forme spoločného podnikania napr. , že by mohol byť tichým
spoločníkom a prípadne, že jeho vklad by sa považoval za pôžičku. V priebehu novembra žalovaný
sa vyjadril za jej prítomnosti tak , že nechce, aby žalobca bol jeho spoločníkom a že mu do konca
roka ( 1998) vyplatí sumu, ktorú žalobca dal do spoločného podnikania ( 447.000,-Sk) a okrem toho
polovicu zisku, čo je 900.000,-Sk. Následne však v priebehu januára 1999 len toľko umožnil žalobcovi,

aby si zobral zo štúdia svoje veci, ktoré tam mal a ktoré boli potrebné na dokončenie dabingu , napr.
TV, koberec, reproduktor a pod.

Svedok P. V. uviedol, že žalobca ( jeho zať) mu povedal, že do spoločného podnikania dal vklad vo
výške 447.000,-Sk, tak mal učiniť aj žalovaný, avšak ten do spoločného podnikania dal len 100.000,-

Sk, o tom sa nevedel vyjadriť, ako sa dohodli účastníci o spôsobe rozdelenia spoločne dosiahnutého
zisku. Podľa jeho vedomostí v máji a v apríli 1998 účastníci zháňali miestnosť na dabingový štúdium
a izolačný materiál ,a zariaďovali dabingové štúdio.Znalec z odboru účtovníctva Ing. Š. B. uviedol, že účtovné doklady zo spoločného podnikania vôbec
založené neboli. Z toho dôvodu nebolo možné vyčísliť zisk za dobu spoločného podnikania . Znalec totiž
nemôže vytvárať prvotné účtovné doklady , môže len posudzovať opodstatnenosť dokladov. Dodal, že

podľa jeho názoru, ak účastníci sami dohodou neustália, koľko bol príjem z ich spoločného podnikania
a aké boli výdavky na spoločné podnikanie žiaden znalec nebude vedieť tieto údaje zistiť práve preto,
že účtovníctvo o spoločnom podnikaní vedené nebolo , ale účtovníctvo bolo vedené len v súvislosti s
podnikanímžalovaného aztýchdokladovniejemožnézistiť,ktoréúčtovnédokladysatýkajúpodnikania
žalovaného a ktoré spoločného podnikania účastníkov.

Svedkyňa M. V. ( svokra žalobcu) uviedla, že keď žalobca so žalovaným dojednávali ich spoločné
podnikanie ona prítomná nebola. V priebehu februára 1998 žalobca ju informoval o tom, že bude spolu
podnikať so žalovaným, že vytvoria dabingové štúdio a že v osobe žalovaného sa jedná o seriózneho
partnera. Zároveň jej povedal, že vytvoria s.r.o. a do tej doby , kým to bude založené, že budú združení
partneri. Podľa jej názoru jej zať dôveroval žalovanému a on túto dôveru zneužil.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov K. M., P. V., výsluchom
znalca Ing. Š. B. , oboznámením obsahu znaleckého posudku Ing. Š. B. č. posudku 8/02 a jeho príloh,
oboznámením obsahu čestného prehlásenia zo dňa 2.2.1998, oboznámením obsahu listu Dr. R. B.
zo dňa 15.1.1999 o spôsobe finančného vyporiadania spoločného podnikania, ako aj jeho listu zo dňa

9. apríla 1999, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 10.11.1998, oznámenia M-E. s.r.o. zo dňa
20. augusta 2003 a jeho prílohy , a po vrátení veci tunajšiemu súdu doplnil dokazovanie výsluchom
svedkyne M. V. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 2.2.1998 účastníci konania podpísali čestné prehlásenie podľa ktorého sa rozhodli pre spoločné

podnikanie , t.j. založenie dabingového štúdia v priestoroch D. ul. č. X,. K. a do tohto spoločného
podnikania prispeli vkladom : žalobca sumou 447.000,-Sk a žalovaný sumou 168.600,-Sk. Podľa tohto
čestného prehlásenia účastníci do 31.7.1998 mali uzatvoriť zmluvu podľa ObZ . Účastníci konania
zmluvu podľa ObZ následne neuzatvorili, avšak v období od 2.2.1998 do 15.11. 1998 spoločne
vyhotovovali dabing filmov pre M-E. s.r.o. M.. Žalovaný žalobcovi doteraz zaplatil dňa 10. 11.1998

sumu 45.000,-Sk, 12.1.1999 200.000,-Sk a 28.6.1999 sumu 100.000,-Sk . V tomto konaní žalobca
sa domáha zaplatenia 415.483,-Sk ako polovice zo zisku nadobudnutého spoločným podnikaním a
doteraz nezaplatenú časť jeho vkladu.

Podľa ust. §-u 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania zriadili dabingové štúdio a od
februára 1998 do 15. novembra 1998 spoločne vyhotovovali dabing filmov .Túto činnosť účastníci
konaniavykonávalibeztoho,žeby sadohodliokonkrétnomobsahuichtohtovzťahu,t.j.bezdojednania
toho , aké konkrétne práva a povinnosti (a to konkrétne) bude mať každý z nich pri tejto činnosti . Z
predložených dôkazov , v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu , ani po doplnení dokazovania

nebolo možné túto činnosť účastníkov považovať za združenie ,pretože bez konkrétneho dojednania
obsahu spoločnej činnosti túto nie je možné považovať za združenie .
O tejto činnosti účastníkov žiadna osobitná evidencia sa neviedla , neviedlo sa žiadne
účtovníctvo.Účtovníctvo totižjeproceshodnotovéhovyjadreniaekonomickejčinnosti ajehopredmetom
je zobrazenie stavu majetku a záväzkov subjektu ,ktorého sa toto účtovníctvo týka . Z týchto

skutočností treba vyvodiť záver, že spoločná činnosť účastníkov sa stala v podstate súčasťou
podnikania žalovaného.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podstatné náležitosti ani inej zmluvy medzi
účastníkmi konania dohodnuté neboli, ( a to ani podľa ObZ ani OZ ) preto vzťah, ktorý vznikol medzi
nimi po ukončení spoločnej činnosti treba posudzovať podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom

obohatení.
V odseku 1 §-u 451 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorýje povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
Ustanovenie §-u 451 v odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy

bezdôvodného obohatenia, a to:
1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie.
2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale

potom dodatočne odpadol.
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

Konkrétne medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2

OZ a to vo forme plnenia z právneho dôvodu. ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne
odpadol .Plnenie v sume 447 000.-Sk zo strany žalobcu v čase jeho zaplatenia mal právny dôvod ,
pretože v tom čase účastníci boli rozhodnutí spoločne založiť ich obchodnú spoločnosť. Tento právny
dôvod však následne odpadol , keď účastníci do stanovenej lehoty nezaložili spoločnú obchodnú
spoločnosť.

Žalovaný takto do svojho podnikania obdržal od žalobcu sumu 447.000,-Sk. Doteraz žalovaný
žalobcovi zaplatil 345.000,-Sk ( 200.000,- + 100.000,- + 45.000,- Sk) . Žalovaný preto podľa citovaných
zákonných ustanovení žalobcovi má povinnosť zaplatiť sumu 102 000.-Sk, a túto sumu súd žalovanému
uložil žalobcovi zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úroky z omeškania z tejto sumy
žalobcovi neprináležia, pretože žalovaný sa nemohol dostať do omeškania tak ako to má na mysli

ust. §-u 517 ods. l a 2 OZ, keď medzi účastníkmi vôbec nebolo dohodnuté do ktorého času má byť
uskutočnené finančné vyporiadanie .

Vo zvyšku súd žalobu zamietol, ako nedôvodnú , vrátane uplatnených úrokov z omeškania , pretože zo
žiadneho právneho úkonu , prípadne právnej skutočnosti nevznikla povinnosť žalovanému uplatnený

nárok žalobcu (zaplatenia polovice zisku) zaplatiť a preto žalobca sa ani nemohol dostať do omeškania
s takým plnením , ktoré nebol povinný plniť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §-u 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ,alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok )

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.