Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Patricie Kepeňová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-3C/133/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci navrhovateľa V. Š.,
občana SR, bytom D. S. XXX,. t.č. Ú. L., G. XX/XXX. proti odporcovi M. N. M. N. V., Č.. A. č. X,. N. M.
N. V. o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto
r o z h o d o l :
Návrh s a z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru urobeného zo strany odporcu dňa 04.09.2003, ktoré odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ
porušil pracovné povinnosti, keď počas pracovnej smeny dňa 21.08.2003 nevykonal prácu, ktorá
patrila k jeho pracovným povinnostiam a tým, že dňa 04.09.2003 sa hrubo správal voči vedúcemu
zamestnancovi.Oskutočnosti,žejesnímskončenýpracovnýpomer,sanavrhovateľdozvedelnáhodou,
rozhodnutie mu nebolo doručené, jeho kópiu obdržal až pre potreby úradu práce. Odporca sa mu pokúsil
doručiť nejakú zásielku počas jeho práceneschopnosti, ktorá trvala od 05.09.2003 do 31.10.2003,
zásielku však odmietol prevziať. Odporcovi písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je podľa navrhovateľa aj skutočnosť,
že nie je presne vymedzený jeho dôvod tak, aby sa tento nemohol zameniť s iným dôvodom tak, ako je to
uvedené v § 70 Zákonníka práce, pričom zároveň popiera skutočnosti uvedené v okamžitom skončení
pracovného pomeru.
Odporca žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol a poukázal na to, že navrhovateľovi bolo
okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené listom zo dňa 04.09.2003 a doručené dňa
10.09.2003 zástupcami organizácie do vlastných rúk na adrese trvalého pobytu, kedy navrhovateľ
písomnosť odmietol prevziať. Okamžité skončenie pracovného pomeru je podľa názoru odporcu
právoplatné, jeho dôvod riadne skutkovo vymedzený. Navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu, a to tak
hrubým spôsobom, že jeho zotrvanie v pracovnom pomere nebolo možné ani počas výpovednej lehoty.
M. P. je poriadkový útvar, ktorého povinnosťou a hlavnou úlohou je zabezpečovanie poriadku v meste.
Z tohto dôvodu nie je možné pripustiť, aby v jej radoch dochádzalo k tak závažným disciplinárnym
priestupkom a porušeniam. Taktiež nerešpektovanie osobnosti a hrubé správanie voči veliteľovi M. P.
mohlo viesť k oslabeniu jeho autority, postavenia a tým k celkovému ohrozeniu plnenia úloh M. P.,
nakoľko konflikt navrhovateľa s jeho nadriadeným sa odohral pred viacerými jej zamestnancami.Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďami účastníkov konania, svedkov M. O., M. K., J. M., M. Š., D.
H.,M.B.aE.K.,oboznámenímpracovnejzmluvyzodňa09.02.1998,okamžitéhoskončeniapracovného
pomeru zo dňa 04.09.2003, služobného poriadku M. P. v N. M. N. V., žiadosti príslušnému odborovému
orgánu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, oznámenia zamestnanca zo dňa
04.11.2003 a zistil tento skutkový stav:
Zo zhodných tvrdení účastníkov a z pracovnej zmluvy zo dňa 09.02.1998 vyplynulo, že navrhovateľ bol
zamestnancom odporcu od 10.02.1997 ako člen M. P.. Dňa 04.09.2003 s ním odporca okamžite skončil
pracovný pomer z toho dôvodu, že dňa 21.08.2003 navrhovateľ nastúpil do nočnej smeny ako veliteľ
poriadkovej hliadky, pričom jeho úlohou bolo okrem iného riešiť dopravnú situáciu na U. Č.. A. a na N.
S. v N. M. N. V.. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ túto neriešil dostatočne, následkom čoho jazdili v
týchto miestach motorové vozidlá v zákaze vjazdu. Túto situáciu riešil veliteľ M. P. odobratím osobného
ohodnotenia navrhovateľovi. Dňa 04.09.2003 o 06.55 hod. navrhovateľ, potom čo sa dozvedel, že mu
boloodobratéosobnéohodnotenie,neprimeranezvýšenýmhlasomaagresívnezdvihnutýmprstompred
viacerými svedkami povedal, že toto veliteľ nemal robiť, že to bolo poslednýkrát. Aj po upozornení, že sa
zhovára so svojim nadriadeným, pokračoval v slovnom vyhrážaní, čím porušil pracovný poriadok, tým
že sa hrubo správal voči vedúcemu zamestnancovi. S príslušným odborovým orgánom bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru prerokované dňa 04.09.2003. Dňa 04.11.2003 navrhovateľ oznámil
odporcovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní za podmienok ustanovených v pracovnej zmluve.
V zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnanec
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 a 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zamestnávateľ
nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na
materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou
zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so
zamestnancom,ktorýsaosobnestaráoblízkuosobu,ktorájeosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Navrhovateľom uvádzaný argument, že v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru
bol práceneschopný, z toho dôvodu nie je právne relevantný, nakoľko na rozdiel od výpovede pri
okamžitom skončení pracovného pomeru nie je práceneschopnosť zamestnanca skutočnosťou, ktorá
by znemožňovala zamestnávateľovi ukončenie pracovného pomeru.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak
je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia
pracovného pomeru môže byť rôzna, ale vždy taká, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie
pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je dôvodom zrušenia pracovného pomeru. Nesmie pritom vzniknúť
pochybnosťozameniteľnostidôvodovokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruazkonkretizáciemusí
byť zistiteľné, akým spôsobom a kedy mal zamestnanec pracovnú disciplínu porušiť.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu
ako zamestnávateľa bolo navrhovateľovi doručené dňa 10.09.2003. V tomto úkone odporca právne
kvalifikoval dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom dostatočne skutkovo vymedzil okolnosti, za ktorých
podľa neho k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. Tieto dôvody sú skutkovo vymedzené natoľko
presne, že nie je možné zameniť ich s inými dôvodmi. Okamžité skončenie pracovného pomerunavrhovateľa dané odporcom dňa 04.09.2003 tak podľa názoru súdu spĺňa podmienky ustanovené §
70 Zákonníka práce na platnosť takéhoto právneho úkonu. Od tohto faktu treba odlíšiť skutočnosť, že
navrhovateľ popiera to, že by k týmto skutkom došlo. Z tohto dôvodu sa súd následne zaoberal otázkou,
či zo strany navrhovateľa prišlo k porušeniu pracovnej disciplíny a či toto porušenie malo dostatočnú
intenzitu na to, aby bol ním, ako so zamestnancom, okamžite skončený pracovný pomer.
Čo sa týka konkrétnych porušení pracovnej disciplíny, ktorých sa mal navrhovateľ dopustiť a ktoré
boli natoľko závažné, že viedli k okamžitému skončeniu jeho pracovného pomeru, tu súd dospel k
záveru, že povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k jeho základným povinnostiam,
ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru. Túto povinnosť stanovuje Zákonník práce v citovanom
ustanovení § 47 ods. 1 písm. b). Podľa § 22 ods. 4 Služobného poriadku M. P. v N. M. N. V. obzvlášť
hrubým spôsobom porušenia pracovnej disciplíny je okrem iného aj hrubé správanie zamestnanca voči
vedúcim zamestnancom a voči ostatným zamestnancom. Zo svedeckých výpovedí osôb prítomných
pri incidente zo dňa 04.09.2003, konkrétne: M. O., M. K., J. M., M. B. mal súd za preukázané, že
správanie sa navrhovateľa voči veliteľovi a zástupcovi veliteľa možno kvalifikovať ako hrubé správanie,
nerešpektovanie ich postavenia spôsobilé znížiť autoritu veliteľa a odporujúce povahe M. P. ako
ozbrojeného poriadkového útvaru postaveného na zásadách autority velenia a úcty podriadených k
nadriadeným. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom
možno konštatovať, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu takým závažným spôsobom, že to
odôvodňovalo okamžité zrušenie jeho pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
neplatná. S príslušným odborovým orgánom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokované
dňa 04.09.2003.
Pokiaľ ide o lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce,
mal súd za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa uskutočnilo v zákonnej lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie odporca dozvedel a najneskôr do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru urobeného zo strany odporcu zo dňa 04.09.2003 ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní.
Keďže odporca, hoci bol v konaní úspešný a mal by tak právo na náhradu trov konania, si náhradu trov
konania výslovne neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko
odporca bol v konaní úspešný a navrhovateľ bol od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa § 4
ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.