Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/641/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobkyne M. H., bytom N.

M. N. V., R. XX,. zastúpenej JUDr. Š. D., advokátom so sídlom D. N. V., B. XXXX/XXX. proti žalovanému
L. H., bytom M., T. XXX/X,. zastúpenému JUDr. S. Š., advokátom so sídlom T., M. N.. X o zaplatenie
175.700,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania 27.374,- Sk a zaplatiť ich JUDr. S. Š.,
advokátovi, T., M. N. X,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 175.700,- Sk a náhrady trov konania. Žalobkyňa
uviedla, že so žalovaným boli manželia a počas trvania manželstva im bol pridelený byt, nachádzajúci

sa v D. N. V., C. I. XX/XX-XX.. Pre nátlak zo strany žalovaného sa žalobkyňa z bytu odsťahovala ešte
počas trvania manželstva. Dňa 09.01.1998 uzavrela so žalovaným dohodu, podľa ktorej mala
žalobkyňa súhlasiť s odkúpením bytu do vlastníctva žalovaného s tým, že v prípade následného predaja
bytu žalovaným jej tento vyplatí polovicu kúpnej ceny, zníženú o polovicu ceny, za ktorú byt odkúpil
žalovaný. Žalovaný neskôr byt predal, žalobkyni však sumu podľa dohody nevyplatil, preto sa jej domáha
súdnou cestou.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov
konania. Zhodne so žalobkyňou uviedol, že byt im bol pridelený za trvania manželstva, čím vzniklo právo

spoločného nájmu manželmi. Opustením spoločnej domácnosti zo strany žalobkyne sa však subjektom
všetkých práv a povinností, súvisiacich s užívaním bytu, stal žalovaný, platil všetky platby za byt, byt
odkúpil do svojho výlučného vlastníctva, tento užíval a neskôr ako výlučný vlastník predal za 208.910,-
Sk. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný nárok žalobkyne na zaplatenie polovice kúpnej ceny
za nedôvodný. Uzavretie dohody, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej
sumy, žalovaný nepoprel, považoval ju však za nulovú, nakoľko neexistoval žiadny právny dôvod na jej
uzavretie a dohodu uzavrel len na naliehanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, vyjadrenia k žalobe, Záväznej dohody zo dňa

09.01.1998, zmluvy o prevode vlastníctva bytu, kúpnej zmluvy, obsahu spisu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 8C/135/1993, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/820/1997, ospravedlnenia svedkyne M.
R., čestného prehlásenia, úradného záznamu a zistil tento skutkový stav:Dňa XX.XX.XXXX uzavreli účastníci manželstvo, ktoré trvalo do XX.XX.XXXX, kedy bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C/135/93-35 zo dňa 6.9.1993. Počas trvania
manželstva bolo dňa 16.01.1987 rozhodnuté o pridelení bytu, nachádzajúceho sa v D. N. V., C I. XX/

XX,. žalovanému, na základe ktorého sa účastníci stali užívateľmi predmetného bytu a zmenou právnej
úpravy zákonom č. 509/1991 Zb. im vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi, čo zhodne tvrdili
obaja účastníci. Účastníci byt spoločne užívali až do roku 1992, kedy žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť a z bytu sa odsťahovala k rodine Naďovej do V.. Neskôr v čase rozvodu bývala v G.. Od
opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňa nežila spoločne so žalovaným a ani nebývala v predmetnom

byte. Žalovaný byt naďalej užíval sám, prípadne ho dal so súhlasom vlastníka do podnájmu. Riadne
užívanie bytu žalovaným vyplynulo aj z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 4C/820/1997-34, ktorým bol
zamietnutý návrh vlastníka bytu na privolenie k výpovedi z nájmu pre neužívanie bytu a nedovolený
podnájom.

ZoZáväznejdohody,uzavretejvoV.dňa09.01.1998,súdzistil,žežalovanýsazaviazalpoodkúpeníbytu
dosvojhovlastníctvazaplatiťžalobkynipolovicukúpnejceny(zníženúonákladyžalovaného,vzniknutév

súvislosti s odkúpením bytu), ktorú by získal prípadným ďalším predajom bytu tretej osobe. V dohode sa
žalobkyňa zaviazala udeliť súhlas s odkúpením bytu do vlastníctva žalovaného. Dohoda tiež obsahovala
prehlásenie účastníkov, podľa ktorého je byt ich spoločným vlastníctvom ako aj dojednanie, že v prípade
prenájmu bytu sa nájomné rozdelí medzi účastníkov rovnakým dielom.

Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, uzavretou medzi M. D. N. V. a žalovaným dňa 09.10.1998, bol

predmetný byt prevedený na žalovaného a tento sa stal jeho výlučným vlastníkom. Kúpnou zmluvou zo
dňa 23.08.2000, uzavretou medzi žalovaným ako predávajúcim a M. R. ako kupujúcou, žalovaný byt
predal za kúpnu cenu 208.910,- Sk.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa§707ods.1Občianskehozákonníkaakzomriejedenzmanželov,ktoríbolispoločnýminájomcami
bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel. To isté platí aj v prípade, ak nájomca opustí trvale
spoločnú domácnosť (§ 708 OZ).

Podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie

je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.

V súlade s citovanými ustanoveniami teda v danom prípade vznikol účastníkom spoločný nájom
bytu manželmi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa v roku 1992 trvale opustila
spoločnú domácnosť so žalovaným, čím zo zákona zaniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi a
jediným nájomcom bytu sa stal žalovaný (cit. § 707 v spojení s § 708 OZ). Nebolo rozhodujúce, z akých

dôvodovžalobkyňaopustilaspoločnúdomácnosťasúdtútootázkuvkonaníneskúmal.Protiprípadnému
obmedzeniu užívacieho práva zo strany žalovaného sa mohla v tom čase brániť súdnou cestou.
Vzhľadom na to, že žalovaný bol jediným nájomcom, bol byt následne podľa citovaného ustanovenia
Zákona o vlastníctve bytov prevedený vlastníkom domu do výlučného vlastníctva žalovaného. Od zániku
spoločného nájmu bytu nemala žalobkyňa k predmetnému bytu žiadne právo. Nebol teda potrebný jej

súhlas s prevodom bytu do vlastníctva žalovaného, ani nebola spoluvlastníčkou bytu, ako sa nesprávne
uvádza v dohode z 09.01.1998. Keďže bol žalovaný od roku 1992 výlučným užívateľom a neskôr
výlučným vlastníkom bytu, nebol na strane žalobkyne právny dôvod na vyplatenie časti kúpnej ceny,
získanej predajom predmetného bytu. Takýto dôvod nebol daný ani dohodou zo dňa 09.01.1998,
pri uzatváraní ktorej účastníci mylne vychádzali zo skutočnosti, že žalobkyni náleží nejaké (bližšie

neurčené) právo k predmetnému bytu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov,
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu proti
neúspešnejžalobkynipatríuplatnenáplnánáhradatrovkonania.Vychádzajúczhodnotypredmetusporu
175.700,- Sk je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 5.921,- Sk (za úkony do

01.01.2005 podľa § 13 ods. 1 Vyhl. č. 163/2002 Z. z.) a 6.050,- Sk (za úkony po 01.01.2005 podľa §
10 ods. 1 Vyhl. č. 163/2002 Z. z.). Žalovaný za úkony, urobené po 01.01.2005, požadoval náhradu trov
vo výške 5.930,- Sk za jeden úkon, preto súd takto uplatnenú výšku neprekročil. Žalovanému tak patrí
náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 27.374,- Sk, pozostávajúca z 3 x 5.921,- Sk (prevzatie a
príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní 18.11.2003), 1,5 x 5.930,- Sk (účasť na

pojednávaní dňa 02.10.2007, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 04.10.2007 (1/2 odmeny)), 3 x 120,- Sk
režijný paušál za úkony urobené v roku 2003 a 2 x 178,- Sk režijný paušál za úkony urobené v roku 2007.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ

domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,

dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Pokiaľ si žalobkyňa nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, môže sa žalovaný domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.