Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/266/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov v
rade : 1/ J. B., rod. H., nar. XX.XX.XXXX. a 2/ Ľ. B., nar. XX.X.XXXX,. obaja bytom O. XXX/XX,. XXX. XX.
Č. - U H., obaja štátni príslušníci Slovenskej republiky, obaja navrhovatelia zastúpení splnomocneným
zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom D. V. XX,. XXX. XX.
Ž., proti odporcom v rade : 1/ Ing. V. H., nar. XX.X.XXXX,. s miestom podnikania Ľ. J. XXXX,. XXX. XX.
Č., IČO: XXXXXXXX,. 2/ Ing. M. L., nar. XX.X.XXXX. a 3/ Ing. T. L., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,. obaja
odporcovia v rade 2/ a 3/ bytom M. XXX,. XXX. XX. Ž., všetci odporcovia štátni príslušníci Slovenskej

republiky, všetci odporcovia zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. J. P., advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie N. S. XX,. XXX. XX. Č., o náhradu škody 504,55 eur (15.200,- Sk) a 705,87
eur (21.265,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní odporcov v 2/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 10C/428/2002-301 zo dňa 23. februára 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd zaviazal
odporcov v 2/ a 3/ rade zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 318,66 € spolu s úrokom z omeškania
z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne za čas od 3.3.2007 do zaplatenia a navrhovateľovi v rade 2/ sumu

705,87€spolusúrokomzomeškaniaztejtosumyvovýške9,5%ročnezačasod3.3.2007dozaplatenia
a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Odporcovia v 2/ a 3/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/
rade trovy odvolacieho konania v sume tak, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do
3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade Advokátska
kancelária JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., vedený v D. banke, a.s., Ž., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom v 2/ a 3/ rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade sumu 318,66 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy

vo výške 9,5 % ročne za čas od 3.3.2007 do zaplatenia, navrhovateľovi v 2/ rade sumu 705,87 € spolu s
úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne za čas od 3.3.2007 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o návrhu navrhovateľky v 1/ rade proti odporcom
v 1/, 2/ a 3/ rade o zaplatenie sumy 185,89 € spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy
za čas od 3.3.2007 do zaplatenia zastavil. Návrh navrhovateľky v 1/ rade v zostávajúcej časti a návrh
navrhovateľa v 2/ v celom rozsahu proti odporcovi v 1/ rade zamietol. Odporcom v 2/ a 3/ rade uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania navrhovateľke v 1/ rade vo výške 136,60 € anavrhovateľovi v 2/ rade vo výške 773,51 €, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľov v 1/ a 2/
rade Advokátska kancelária JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., vedený v D. B. a.s., Ž., č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX,.vlehotedo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.Navrhovateľomvrade1/a2/aodporcovi

v rade 1/ navzájom náhradu trov konania nepriznal. Odporcom v 1/ a 3/ rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady trov konania štátu sumu 32,60 € na účet Okresného súdu Čadca
v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 415, § 420, § 438, § 439,
§ 442, § 444, § 445 Občianskeho zákonníka, vyhl. č. 32/1965 Zb., § 517, § 100, § 106, § 112

Občianskeho zákonníka, vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z., čl. 20 Ústavy SR a vykonané dokazovanie,
na základe ktorého mal preukázané, že obom navrhovateľom vznikla škoda na zdraví dňa 23.1.2002
pádom ľadu zo strechy budovy č. súp. 58 tak, ako je to dokumentované v pripojenom spise OO
PZ Č. ČTS: ORP-80/2002, vrátane lekárskych správ o ošetrení navrhovateľov i výpovede odporcu v
rade 1/, v tom čase sa vydávajúceho i pred orgánmi činnými v trestnom konaní za nájomcu budovy,
ktorý sa podľa vlastného vyjadrenia dostavil na miesto, kde došlo ku škode na telefonické oznámenie

svojej manželky, videl na mieste oboch navrhovateľov ako poškodených a sám im privolal pomoc
lekárskej záchrannej služby - ktorú skutočnosť, že takýmto spôsobom v danom mieste došlo k úrazu
navrhovateľov, nakoniec odporcovia v priebehu konania ani nespochybňovali (s výnimkou účelovej
interpretácie výsledkov dokazovania v záverečnej reči právneho zástupcu odporcov).

Po čiastočnom obmedzení pôvodne uplatneného nároku navrhovateľky v rade 1/ (čiastočným

späťvzatím čiastkových nárokov na náhradu škody na veci a náhradu cestovných výdavkov spojených s
cestami na vyšetrenia - v priebehu konania navrhovateľkou bližšie nekonkretizovaných a nedoložených
dôkazmi) len na nárok z titulu poškodenia zdravia podľa predložených lekárskych správ súd považuje
za preukázaný vznik škody v prípade navrhovateľky v rade 1/ v tejto zostávajúcej časti a v prípade
navrhovateľa v rade 2/ v celom pôvodnom rozsahu. Rozsah poškodenia zdravia oboch navrhovateľov

je dokumentovaný lekárskymi správami. U oboch navrhovateľov uplatnený nárok na náhradu škody
nepresahuje lekárom zistený rozsah poškodenia zdravia podľa predložených posudkov o bolestnom
a o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia podľa cit. ust. § 444 Obč. zák. v spojení s
vyhl. č. 32/1965 Zb. (v prípade navrhovateľky v rade 1/, ktorá v priebehu konania napriek ďalšiemu
posudku zo dňa 21.5.2003 svoj pôvodný nárok nerozšírila, bol súd v sporovom konaní jej návrhom

čo do výšky uplatneného nároku viazaný v zmysle ust. § 153 ods.2 O.s.p.). Navrhovateľ v rade 2/
preukázal vznik škody z titulu straty na zárobku podľa ust. § 445 Obč. zák. v spojení s ust. § 442 ods.1,3
Obč. zák. predložením potvrdenia svojho zamestnávateľa s vyčíslením rozdielu medzi svojim príjmom,
ktorý by vo forme mzdy dosiahol pri tzv. pravidelnom slede udalostí (tzn. nebyť škodovej udalosti,
pri ktorej jednak utrpel poškodenie zdravia sám, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný a

jednak utrpela poškodenie zdravia i navrhovateľka v rade 1/, jeho manželka v takom rozsahu, ktoré
jej dočasne znemožnilo zabezpečiť úkony dennej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v dojčenskom
veku, ktoré preto dočasne musel zabezpečovať sám) a príjmom, ktorý vo forme nemocenských dávok
- v práceneschopnosti a pri ošetrovaní člena rodiny dosiahol.

Súd nadväzne na uvedené bez akýchkoľvek pochybností zistil a konštatuje príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym konaní spočívajúcom v porušení všeobecnej povinnosti predchádzať škodám podľa cit.
ust. § 415 Obč. zák. a vznikom zistenej škody obom navrhovateľom na zdraví a v prípade navrhovateľa
v rade 2/ i jeho stratou na zárobku (žiadna iná možná príčina vzniku škody navrhovateľom nebola v
priebehu konania súdom zistená, ani žiadnou zo strán sporu tvrdená a ani o tzv. vis maior ako príčine
škody, ako bude ešte ďalej uvedené, nemožno v konkrétnom prípade uvažovať).

Vzhľadom na odporcami v rade 2/ a 3/ uplatnenú námietku premlčania nároku na náhradu škody súd
s poukazom na cit. právnu úpravu v ust. §§ 100 ods.1 a nasl. Obč. zák. v spojení s ust. § 106 ods.1 a
2 Obč. zák. súd konštatuje, že udalosť, z ktorej vznikla škoda navrhovateľom sa stala dňa 23.01.2002
a navrhovatelia svoje právo proti odporcom v rade 2/ a 3/ z tohto titulu uplatnili na súde (§ 112 Obč.
zák.) podaním cit. rozšíreného návrhu, doručeného súdu dňa 21.1.2004 a nimi uplatnený nárok proti

odporcom v rade 2/ a 3/, preto nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej (§ 106 ods.1 Obč. zák.), ani
v objektívnej trojročnej (§ 106 ods.2 Obč. zák.) premlčacej dobe. Argumentáciu odporcov, podľa ktorej
predmetný rozšírený návrh navrhovateľov nie je riadnym návrhom, ktorého podanie preto nespôsobuje
prerušenie plynutia premlčacej doby podľa § 112 Obč. zák., súd neuznal za dôvodnú. Navrhovatelia vo
svojom podaní v priebehu konania nadviazali na pôvodný návrh proti odporcovi v rade 1/, so všetkýmináležitosťami riadneho návrhu na začatie konania podľa ust. § 42 ods.3 v spojení s ust. § 79 ods.1 O.s.p.
a na tento návrh a v ňom vymedzený nárok na náhradu škody vo svojom podaní, ktorým nárok rozšírili
i vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ i s uvedením dôvodov pre takýto postup, výslovne odkázali.

Po zistení existencie prvých troch vymenovaných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa cit. ust.
§ 420 Obč. zák. a vysporiadaní sa s námietkou premlčania vznesenou odporcami v rade 2/ a 3/ tak súdu
zostalo posúdiť obranu jednotlivých odporcov, usilujúcich o úplné zbavenie sa svojej zodpovednosti z
hľadiska ust. § 420 ods.3 Obč. zák.

Ak odporcovia v rade 2/ a 3/ argumentovali, že ako vlastníci budovy sa o ňu riadne starali a za daných

okolností urobili všetky potrebné opatrenia (najmä umiestnením dvojitých zábran na streche), aby k
vzniku obdobnej škody nedochádzalo a okrem toho budovu sami neužívali, ale ju prenechali do nájmu
spoločnosti M. E., s.r.o., táto bola užívaná ako prevádzková budova a nemali dôvod denne kontrolovať
jej stav a nie je možné im preto klásť za zodpovednosť, že by mali vedomosť o prípadnej hroziacej škode
a z nej vyplývajúcu povinnosť a v konkrétnom prípade i možnosť v zmysle ust. § 415 Obč. zák. urobiť
nejaké ďalšie opatrenia, súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a v rámci hodnotenia

výsledkovvykonanéhodokazovaniapostupompodľaust.§132O.s.p.sastakoutoargumentáciouvôbec
nestotožnil.

Vlastníctvo zaväzuje. S vlastníckym právom, ako jedným zo základných práv zaručených
medzinárodnými dohovormi, Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, sú neoddeliteľne spojené i
povinnosti, ako to vyplýva z cit. ust. čl. 20 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky. Účelom všeobecne

záväznej právnej úpravy v právnom štáte nie je definovanie nespočetného množstva povolení, príkazov
a zákazov, do podrobností regulujúcich správanie sa účastníkov občianskoprávnych vzťahov a preto
prirodzene právna norma nemôže výslovne pamätať na všetky najrôznejšie konkrétne situácie, v ktorých
sa ocitnú - nie je to možné, ani žiaduce. Napriek tomu, že Občiansky zákonník, ani iný všeobecne
záväzný právny predpis (ani podľa zistenia súdu v tom čase účinné všeobecne záväzné nariadenie

mesta) neupravoval výslovne „povinnosť odstraňovať sneh a ľad zo strechy budovy“, ako sa najmä v
začiatku konania bránili odporcovia, uvedené neznamená, že povinnosť tak urobiť v záujme predídenia
možnému vzniku škody im nevyplynula v konkrétnej situácii titulom zákonom ustanovenej prevenčnej
povinnosti podľa ust. § 415 Obč. zák. a ak by tak z nejakého dôvodu nemohli urobiť, resp. na čas
nevyhnutný na vykonanie potrebných opatrení zabraňujúcich možnému vzniku škody prinajmenšom na

možnosť takéhoto nebezpečenstva vhodným spôsobom upozorniť (ako uviedol vo svojom rozhodnutí
i odvolací súd).

Argumenty, ktoré v záverečnej reči uviedol právny zástupca odporcov na odôvodnenie jednak
dostatočnosti opatrení vykonaných odporcami v rade 2/ a 3/ a jednak údajnej nemožnosti prípadného
vykonania ďalších opatrení, podľa názoru súdu neobstoja. Ak odporcovia zdôrazňovali, že v prípade

budovy č. súp. 58 sa jednalo o prevádzkovú budovu v intraviláne mesta, s priľahlým úzkym chodníkom
vedľa hlavnej cesty, pravidelne využívaným chodcami bez možnosti iného prechodu popri budove,
takáto argumentácia naopak svedčí o nedbanlivosti odporcov v rade 2/ a 3/ ako vlastníkov budovy,
ktorí nevyhnutne museli vedieť, že pádom ľadu a snehu zo strechy budovy môže dôjsť k ohrozeniu
chodcov na priľahlom frekventovanom verejnom mestskom chodníku (nepochybne práve to ich viedlo

k podľa ich tvrdenia nadštandardnému zabezpečeniu strechy dvojitými zábranami, tzv. lapačmi snehu)
a ktorí sa v takejto situácii za daných okolností, s predchádzajúcou vysokou snehovou pokrývkou, s
následným odmäkom (podľa informácie SHMÚ a tiež podľa výpovede odporcu v rade 1/, podľa ktorého
išlo o snehovú kalamitu, súčasne potvrdzujúceho, že v tom období i jeho spoločnosť pomocou plošiny
zabezpečovala čistenie striech od presahujúceho ľadu aj na iných budovách v meste) bez primeraných

dôvodov spoliehali, že nimi vykonané opatrenia vo forme inštalovania lapačov snehu na streche sú
postačujúce a k vzniku takejto škody nemôže dôjsť (ide o tzv. vedomú nedbanlivosť tak, ako ju občianske
právo preberá z teórie práva trestného). Žiadne iné opatrenia na zamedzenie vzniku obdobnej škody
však odporcovia v rade 2/ a 3/ sami, ani prostredníctvom inej poverenej osoby neurobili, ani na takéto
možné nebezpečenstvo, hroziace z ich nehnuteľnosti chodcom na verejnom priestranstve pri budove -

o to viac, ak išlo o takéto verejne prístupné a frekventované miesto, žiadnym spôsobom neupozornili
(odporcovia ani netvrdili opak).

O nedostatočnosti opatrení vykonaných odporcami v rade 2/ a 3/ na zamedzenie vzniku škody pádom
ľadu a snehu zo strechy ich budovy svedčí nielen sama skutočnosť, že ku škode na ujmu navrhovateľovtakýmto spôsobom preukázane došlo, ale i správania sa vlastníkov či užívateľov iných budov v meste Č.
v tom istom čase, odstraňujúcich ľad zo striech, ako potvrdil odporca v rade 1/. Podľa informácie SHMÚ
pomernevysokásnehovápokrývkanenapadlavdeň,kedydošlokuškode,anibezprostrednepredtýmto

dňom. Odporcovia v rade 2/ a 3/ mali preto dostatok času na vykonanie ďalších potrebných opatrení a
do ich realizácie na upozornenie chodcov prechádzajúcich popri budove na možnosť vzniku škody.

Odporcovia v rade 2/ a 3/ ako vlastníci budovy vo vzťahu k navrhovateľom ako poškodeným sa svojej
zodpovednosti nezbavili uzavretím zmluvy - či už o nájme nebytových priestorov v dome s odporcom
v rade 1/, alebo o nájme časti nehnuteľnosti (vrátane dojednania povinností nájomcu pri zimnej údržbe

nehnuteľnosti)sospoločnosťouM.E.,s.r.o..Uzavretietakejtozmluvyavnejtaktodohodnutépodmienky
majú slúžiť na ochranu vlastníka pred porušením povinností nájomcu, určite však nie ako prostriedok na
znemožnenie tretím osobám (ktoré nemajú mať odkiaľ vedomosť o uzavretí súkromnoprávnej zmluvy či
zmlúv medzi tretími osobami, nehovoriac o jej obsahu, naviac deklarovanom ako predmet obchodného
tajomstva) domôcť sa svojich práv a právom chránených záujmov, majúcich súvis s predmetom
vlastníctva vlastníka a užívania nájomcu. Preto existencia takéhoto právneho vzťahu, ktorým vlastník

nehnuteľnosť resp. jej časť prenechá do užívania inému, má z hľadiska uplatneného nároku právny
význam len pre posúdenie tzv. pasívnej solidarity prípadných viacerých spoluzodpovedných subjektov
(spolu s vlastníkmi) podľa cit. ust. § 438 ods.1,2 Obč. zák. a ich následné vzájomné vyporiadanie sa
podľa účasti na spôsobenej škode v zmysle ust. § 439 Obč. zák..

Odporcom sa v priebehu konania podarilo spochybniť záver o spoluzodpovednosti odporcu v rade 1/

ako nájomcu predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov v rade 2/ a 3/ (i svoje vlastné pôvodné
tvrdenia). Okrem predloženia ďalšej zmluvy zo dňa 31.12.2001, uzavretej odporcami v rade 2/ a 3/
so spoločnosťou M. E., s.r.o. v jeho prípade naviac predmetom pôvodne predloženej zmluvy zo dňa
30.9.2001, ktorú uzavrel s odporcami v rade 2/ a 3/ on, je len nájom časti nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v budove a zmluva neobsahuje konkrétne dojednania o prípadných povinnostiach

nájomcu vo vzťahu k zimnej údržbe nehnuteľnosti (a je potom sporná prípadná zodpovednosť nájomcu
nebytových priestorov v budove za škodu spôsobenú nedostatočnou údržbou nehnuteľnosti už i
vzhľadom na predmet nájmu) - na rozdiel od zmluvy zo dňa 31.12.2001, ktorej predmetom je nájom časti
nehnuteľnosti a ktorá už takéto konkrétne povinnosti nájomcu upravuje. Existencii nájomného (prípadne
podnájomného) vzťahu spoločnosti M. E., s.r.o. k časti nehnuteľnosti v čase vzniku škody nasvedčuje i

odporcami predložená poistná zmluva (uzavretá ešte pred uzavretím predloženej nájomnej zmluvy zo
dňa 31.12.2001) a nakoniec i existencia obchodnej prevádzky tejto spoločnosti v budove v čase vzniku
škody.

Preto súd, z vyššie uvedených dôvodov, vyhovel návrhu navrhovateľky v rade 1/ i navrhovateľa v
rade 2/ vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/, ktorých zaviazal spoločne a nerozdielne náhradou

škody navrhovateľom, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľky v rade 1/ v
uplatnenej výške 318,66 eur a za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa v rade 2/ spolu so škodou
spôsobenou stratou na zárobku navrhovateľa v rade 2/, spolu vo výške 705,87 €, za splnenia podmienok
podľa cit. ust. § 420 ods.1 v spojení s ust. § 415, § 438 ods.1 Obč. zák. a ust. §§ 442 ods.1,3 v spojení
s § 445 Obč. zák. a § 444 Obč. zák. v spojení s ust. § 7 ods.1,2 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb..

Ak sa odporcovia dožadovali v záverečnej reči svojho právneho zástupcu použitia moderačného práva
súdu a zníženia náhrady škody - pre takýto navrhovaný výnimočný postup súdu podľa ust. § 450 Obč.
zák. neuviedli žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani súd v priebehu konania žiadne
nezistil.

Odporcovia v rade 2/ a 3/ sa najneskôr dňom doručenia cit. rozšíreného návrhu navrhovateľov spolu

s pôvodným návrhom a uznesením súdu ukladajúcim im vyjadriť sa k návrhu (odporcovi v rade 2/ dňa
24.3.2004 a odporkyni v rade 3/ dňa 15.3.2004) dozvedeli o tom, že navrhovatelia proti nim uplatňujú
nárok na náhradu škody a v akej výške (už v tom čase preukázanej v rozsahu, v ktorom súd návrhu
vyhovel), od 08.10.2004 boli v konaní právne zastúpení tým istým právnym zástupcom, ako dovtedajší
účastník vystupujúci na strane odporcov - odporca v rade 1/. Uplatnený nárok navrhovateľov nebol

nárokom závislým na rozhodnutí súdu (ako by tomu bolo napríklad v prípade, ak by predmetom ich
nároku bola požiadavka na zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
nad zákonom ustanovené sumy podľa cit. ust. § 7 ods.1,2 vyhl. č. 32/1965, ktorý nárok by závisel na
rozhodnutí súdu, ktorému výlučne prislúchalo o takomto rozhodnúť podľa § 7 ods.3 cit. vyhl. - čo však
nie je prípad uplatneného nároku navrhovateľov), išlo o dôvodný zákonný nárok na peňažné plnenie(náhradu škody v peniazoch podľa cit. ust. § 442 ods.1,3 Obč. zák.) a bolo preto povinnosťou odporcov
v rade 2/ a 3/ ho bezodkladne uspokojiť (analogicky ust. § 563 Obč. zák.). Pretože tak odporcovia v rade
2/ a 3/ neurobili a súd existenciu peňažného nároku navrhovateľov z titulu nároku na náhradu škody

týmto rozhodnutím potvrdil, uvedené má za následok, že odporcovia v rade 2/ a 3/ boli preukázateľne
v čase, od ktorého navrhovatelia svoj nárok v tejto časti uplatnili (od 3.3.2007) v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, na čo v danom prípade s ohľadom na predmet sporu vedenie súdneho konania nemalo
vplyv, preto navrhovateľom v rade 1/ a 2/ proti odporcom v rade 1/ a 2/ súd priznal i nárok na zaplatenie
úroku z omeškania z priznanej istiny náhrady škody, za podmienok cit. ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v

spojení s cit. ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 (v zmysle prechodného
ust. § 10a cit. nar. vl.), vo výške dvojnásobku zverejnenej diskontnej sadzby určenej Národnej bankou
Slovenska, platnej ku prvému (uplatnenému) dňu omeškania (4,75 %) tak, ako je uvedené v príslušnom
výroku tohto rozsudku.

V dôsledku čiastočného späťvzatia pôvodného návrhu navrhovateľkou v rade 1/ proti odporcom v rade
1/, 2/ a 3/, za súhlasného stanoviska odporcov s takýmto jej procesným úkonom, v časti dotknutej týmto

čiastočným späťvzatím, tzn. v časti návrhu navrhovateľky v rade 1/ proti odporcom v rade 1/, 2/ a 3/ o
zaplatenie sumy 185,89 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy za čas od 3.3.2007
do zaplatenia, súd konanie zastavil za podmienok podľa ust. § 96 ods.1 a 2 O.s.p..

Pretože navrhovatelia naopak vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ z vyššie uvedených dôvodov neuniesli
svoje dôkazné bremeno (§ 120 O.s.p.) v konaní - na jednoznačné preukázanie jeho zodpovednosti

(spoluzodpovednostipodľa§438Obč.zák.)zaškodupodľa§420Obč.zák.,jehoprotiprávnehokonania
podľa § 415 Obč. zák., ktoré by viedlo a bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody spôsobenej
navrhovateľom,súdztohtodôvoduichnávrh(tzn.návrhnavrhovateľkyvrade1/počiastočnomspäťvzatí
v celej zostávajúcej časti a návrh navrhovateľa v rade 2/ v celom rozsahu) proti odporcovi v rade 1/ pre
nedostatok preukázanie jeho tzv. pasívnej legitimácie vo vzťahu k uplatneným nárokom navrhovateľov

zamietol.

Dôvody rozhodnutia súdu o trovách konania:

Podľa ust. § 142 ods.1 a 2 O.s.p.:

(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v rade 1/ vzala v priebehu konania svoj pôvodný návrh proti odporcom späť v časti nároku
na zaplatenie istiny 185,89 € (5.600,- Sk) s príslušenstvom po tom, ako uznala svoju dôkaznú núdzu
na preukázanie tejto časti uplatneného nároku - v tomto rozsahu preto vzhľadom na dôvod čiastočného
späťvzatia návrhu procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti a zodpovedá odporcom v rade 2/

a 3/ (odôvodnenie rozhodnutia o trovách vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ nasleduje) na náhradu trov
súvisiacich z touto častou konania podľa cit. ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p.. V zostávajúcej časti
nároku - o zaplatenie istiny 318,66 € (9.600,- Sk) s príslušenstvom - ktorému súd vyhovel, navrhovateľka
v rade 1/ bola proti odporcom v rade 2/ a 3/ úspešná a v tejto časti naopak z titulu úspechu konaní jej patrí
nárok na náhradu trov konania súvisiacich s touto časťou konania podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Súd tak,rozhodujúc o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľky v rade 1/ a odporcov v rade 2/ a 3/ podľa
zásady úspechu v konaní v zmysle cit. ust. § 142 ods.1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods.2 veta prvá
O.s.p.,priznalnavrhovateľkevrade1/akoúspešnejšejúčastníčkepomernúnáhradupreukázaneúčelne

vynaložených trov konania. Podľa rovnakých zákonných ustanovení naopak neúspešnejší odporcovia
v rade 2/ a 3/ musia vlastné trovy konania znášať sami (ich pomernú úspešnosť v spore vo vzťahu k
navrhovateľke v rade 1/, z titulu jej procesnej zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania podľa §
146 ods.2 veta práv O.s.p. súd zohľadnil vo výške náhrady trov priznaných navrhovateľke v rade 1/).
Vychádzajúc z pôvodnej hodnoty predmetu sporu (nároku navrhovateľky v rade 1/) predstavuje súdom

priznaná časť nároku navrhovateľky v rade 1/ 63,2 % z tejto hodnoty a hodnota časti predmetu sporu, v
ktorejbolokonaniezavinenímnavrhovateľkyvrade1/zastavené36,8%(priposudzovanímieryúspechu
v prospech odporcov v rade 2/ a 3/). Rozdiel takéhoto percentuálneho vyjadrenia úspešnosti dotknutých
účastníkov (63,2 % v prospech navrhovateľky v rade 1/ a 36,8 % v prospech odporcov v rade 2/ a
3/) je 26,4 % - ako miera úspešnosti navrhovateľky v rade 1/ ako úspešnejšej účastníčky v konaní vo
vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ a v takomto pomernom rozsahu (26,4 % z preukázane vzniknutých

trov navrhovateľke v rade 1/) preto súd neúspešnejších účastníkov zaviazal povinnosťou náhrady trov.

Pretože navrhovateľ v rade 2/ mal vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ v konaní o svojom nároku plný
úspech, za podmienok podľa cit. ust. § 142 ods.1 O.s.p. mu súd proti neúspešným odporcom v rade 2/
a 3/ priznal náhradu trov konania v plnej uplatnenej a preukázanej výške vynaložených trov.

Trovy navrhovateľov v rade 1/ a 2/, ktorí nárok na ich náhradu voči odporcom v rade 1/ a 2/

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu riadne a včas (§ 151 ods.1 O.s.p.) uplatnili a vyčíslili
ako nárok z titulu ich právneho zastúpenia advokátom (spolu s predložením osvedčenia o registrácii
platiteľa dane z pridanej hodnoty - DPH) v rozsahu 18 úkonov právnej služby (1/ prevzatie a príprava
zastúpenia, 2/ spísanie a podanie návrhu na začatie konania, 3/ podanie vo veci samej - rozšírenie
návrhu, 4/ až 8/ zastupovanie na pojednávaniach okresného súdu dňa 14.10.2003, 18.11.2003,

29.01.2004, 22.6.2004 a 29.9.2005, 9/ spísanie a podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu, 10/
zastupovanie na pojednávaní odvolacieho Krajského súdu v Žiline 1.2.2007, 11/ až 16/ zastupovanie
na pojednávaniach okresného súdu dňa 18.4.2008, 20.6.2008, 6.8.2008, 10.12.2008, 23.1.2009 a
22.4.2009, 17/ písomné podanie vo veci samej - úprava návrhu zo dňa 11.3.2009 a 18/ zastupovanie
na pojednávaní okresného súdu dňa 26.01.2010) - s odmenou á 1.750,- Sk za každý z prvých siedmich

vymenovaných úkonov právnej služby, za úkony por. č. 8/ až 10/ s odmenou á 1.850,- Sk, za úkony por.
č. 11/ až 14/ á 1.550,- Sk a za posledné štyri úkony pod por. č. 15/ až 18/ á 61,41 € a s paušálnymi
náhradami režijných výdavkov a za stratu času na ceste na pojednávania zo Ž. do Č. a späť - tzv. režijný
paušál za úkony por. č. 1/ a 2/ á 120,- Sk, por. č. 4/ a 5/ á 128,- Sk, za úkony pod por. č. 3/, 6/ a 7/ á
136,- Sk, por. č. 8/ 150,- Sk, por. č. 9/ 164,- Sk, por. č. 10/ 178,- Sk, por. č. 11/ až 14/ á 190,- Sk, por. č.

15/ až 17/ á 6,95 € a por. č. 18/ 7,21 € a paušálna náhrada za stratu času na ceste (vždy za dve začaté
polhodiny) za úkony pod por. č. 4/ a 5/ á 2x 534,- Sk, por. č. 6/ a 7/ á 2x 567,- Sk, por. č. 8/ 2x 250,- Sk,
por. č. 11/ až 14/ á 2x 317,- Sk, por. č. 15/ a 16/ á 2x 11,59 € a por. č. 18/ 2x 12,02 € - spolu odmena
a paušálne náhrady bez DPH 1.459,27 € a spolu s 19 % DPH (vo výške 277,26 €) celkom suma trov
právneho zastúpenia 1.736,53 €.

Súd po preskúmaní obsahu spisu takto vyčíslený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
posudzoval podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 163/2002 Z.z.“) - v
časti prvých siedmich vymenovaných úkonov právnej služby za obdobie do 31.12.2004 a v zostávajúcej
časti ostatných jedenástich úkonov právnej služby podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), účinnej od 1.1.2005. Za jednotlivé úkony právnej služby prislúcha
tarifná odmena (vychádzajúca z hodnoty predmetu sporu - uplatnených nárokov navrhovateľov) a
paušálna náhrada režijných výdavkov a paušálna náhrada za stratu času na ceste vypočítaná podľa §
13 ods.1 v spojení s §§ 16, 17 ods.2, 18, 19 ods.3, 20, 22 ods.3, 25 vyhl. č. 163/2002 Z.z., resp.§ 10

ods.1 v spojení s §§ 13 ods.3, 14, 15, 16 ods.3, 17, 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., nasledovne:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia (dňa 6.9.2002) - vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu (nárokov
každéhoznavrhovateľov)predstavujetarifnásadzbaodmenypodľa§13ods.1vyhl.č.163/2002Z.z.pre
navrhovateľku v rade 1/ 1.010,- Sk, po znížení o 20 % (podľa § 17 ods.2 cit. vyhl., keďže ide o spoločný
úkon pri zastupovaní oboch navrhovateľov) 808,- Sk, po zaokrúhlení na celé desaťkoruny nahor podľa

§ 25 cit. vyhl. 810,- Sk a pre navrhovateľa v rade 2/ 1.287,95 Sk, po znížení o 20 % 1.030,36 Sk a pozaokrúhlení na celé desaťkoruny nahor 1.040,-Sk; spolu odmena za spoločný úkon zastupovania oboch
navrhovateľov1.850,-Sk,navrhovateliauplatnilinároknaodmenuspolu1.750,-Skasúdjevzmysleust.
§ 151 ods.1 O.s.p. ich návrhom na priznanie trov právneho zastúpenia viazaný - preto navrhovateľovi

v rade 2/, ktorému patrí náhrada trov v plnej výške, priznal za tento úkon odmenu 1.040,- Sk a 1/2 z
paušálnej náhrady režijných výdavkov za tento spoločný úkon, tzn. 60,- Sk a navrhovateľke v rade 1/
zo zostávajúcej uplatnenej odmeny (710,- Sk) patrí vzhľadom na jej čiastočnú úspešnosť pomerná časť
26,4 %, tj. po zaokrúhlení odmeny podľa § 25 cit. vyhl. 190,- Sk a pomerná časť 26,4 % z 1/2 režijného
paušálu (60,- Sk), t.j. 16,- Sk;

2/ spísanie a podanie návrhu na začatie konania (15.11.2002) - každému z navrhovateľov súd priznal
tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov v rovnakej výške ako za prvý úkon (tzn.
navrhovateľovi v rade 2/ 1.040,- Sk + 60,- Sk a navrhovateľke v rade 1/ 190,- Sk + 16,- Sk);

3/podanievovecisamej-rozšírenienávrhuprotiodporcomvrade2/a3/(21.01.2004)-podľarovnakých
ustanovení vyhl. č. 163/2002 Z.z. súd priznal každému z navrhovateľov odmenu ako v prípade prvých
dvoch úkonov; zo sumy režijného paušálu v r. 2004 (136,- Sk) 1/2 pre navrhovateľa v rade 2/ je 68,- Sk

a z rovnakej sumy pomerná časť 26,4 % pre navrhovateľku v rade 1/ je 18,- Sk (tzn. priznaná suma za
tento úkon navrhovateľovi v rade 2/ 1.040,- Sk + 68,- Sk a navrhovateľke v rade 1/ 190,- Sk + 18,- Sk);

4/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 14.10.2003 - ako súd zistil zo spisu, toto
pojednávanie, na ktoré sa splnomocnený zástupca navrhovateľov dostavil, bolo súdom po zistení
neúčasti účastníkov odročené bez prejednania veci samej, preto za tento úkon právnej služby patrí

odmena len vo výške 1/4 vyššie uvedenej tarifnej sadzby, v zmysle ust. 16 ods.3 veta druhá vyhl. č.
163/2002 Z.z., tzn. navrhovateľovi v rade 2/ odmena 260,- Sk + režijný paušál 64,- Sk (ako 1/2 režijného
paušálu za spoločný úkon právnej služby v r. 2003) + paušálna náhrada za stratu času na ceste 534,- Sk
(ako 1/2 z tejto náhrady za 2 začaté polhodiny á 534,- Sk podľa § 20 ods.1,2 cit. vyhl.) a navrhovateľke
v rade 1/ odmena 67,- Sk (ako pomerná časť 26,4 % z 1/4 tarifnej odmeny) + pomerná časť režijného

paušálu 17,- Sk (26,4 % zo sumy 64,- Sk) + pomerná časť náhrady za stratu času na ceste 141,- Sk
(26,4 % zo sumy 534,- Sk);

5/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 18.11.2003 - navrhovateľovi v rade
2/ súd priznal odmenu 1.040,- Sk + režijný paušál 64,- Sk a paušálna náhradu za stratu času na ceste
534,- Sk (v prípade paušálnych náhrad ako za úkon č. 4/) a navrhovateľke v rade 1/ pomerne odmenu

190,- Sk, režijný paušál 17,- Sk a paušálnu náhradu za stratu času na ceste 141,- Sk;

6/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 29.01.2004 - navrhovateľovi v rade
2/ súd priznal odmenu 1.040,- Sk + 1/2 režijného paušálu v r. 2004 68,- Sk a 1/2 paušálnej náhrady za
stratu času na ceste v r. 2004 567,- Sk a navrhovateľke v rade 1/ pomerne odmenu 190,- Sk, režijný
paušál 18,- Sk a paušálnu náhradu za stratu času na ceste 150,- Sk (26,4 % zo sumy 567,- Sk);

7/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 22.6.2004 - ako súd zistil zo spisu, toto
pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci ani ich zástupcovia bolo súdom odročené bez
prejednania veci samej - pretože zo zápisnice o odročení pojednávania vyplýva, že na pojednávanie
sa (po telefonickom vyrozumení súdom o žiadosti odporcov o odročenie pojednávania) nedostavil ani
splnomocnený zástupca navrhovateľov, za tento úkon ani jednému z navrhovateľov súd odmenu ani

paušálne náhrady nepriznal vôbec;

8/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 29.9.2005 - podľa hodnoty predmetu
nárokov účastníkov tarifná sadzba odmeny podľa § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v tom čase účinnom
znení) pre navrhovateľku v rade 1/ 1.050,- Sk, po znížení o 20 % (podľa § 13 ods.3 cit. vyhl., keďže ide
o spoločný úkon pri zastupovaní oboch navrhovateľov) 840,- Sk a pre navrhovateľa v rade 2/ 1.550,-

Sk, po znížení o 20 % 1.240,- Sk; spolu odmena za spoločný úkon zastupovania oboch navrhovateľov
2.080,- Sk, navrhovatelia uplatnili nárok na odmenu spolu 1.850,- Sk a súd je v zmysle ust. § 151 ods.1
OSP ich návrhom na priznanie trov právneho zastúpenia viazaný; navrhovateľovi v rade 2/, ktorému patrí
náhrada trov v plnej výške, tak súd priznal odmenu 1.240,- Sk + 1/2 režijného paušálu v r. 2005 (150,-
Sk) 75,- Sk a 1/2 paušálnej náhrady za stratu času na ceste v r. 2005 250,- Sk podľa ust. §§ 16 ods.3 a

17 ods.1,2 cit. vyhl. a navrhovateľke v rade 1/ pomerne odmenu 161,- Sk (26,4 % zo zostávajúcej sumy
uplatneného nároku na odmenu 610,- Sk), režijný paušál 20,- Sk (26,4 % zo sumy 75,- Sk) a paušálnu
náhradu za stratu času na ceste 66,- Sk (26,4 % zo sumy 250,- Sk);9/ spísanie a podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu (19.01.2006) - podľa rovnakých
ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal každému z navrhovateľov odmenu ako v prípade úkonu č.
8/ a zo sumy režijného paušálu v r. 2006 (164,- Sk) 1/2 pre navrhovateľa v rade 2/ je 82,- Sk a z rovnakej

sumy pomerná časť 26,4 % pre navrhovateľku v rade 1/ je 22,- Sk (tzn. priznaná suma za tento úkon
navrhovateľovi v rade 2/ 1.240,- Sk + 82,- Sk a navrhovateľke v rade 1/ 161,- Sk + 22,- Sk);

10/ zastupovanie na pojednávaní odvolacieho Krajského súdu v Žiline vo veci samej (01.02.2007) -
každému z navrhovateľov prislúcha odmena ako za úkony č. 8/ a 9/ a zo sumy režijného paušálu v r.
2007 (178,- Sk) 1/2 pre navrhovateľa v rade 2/ je 89,- Sk a z rovnakej sumy pomerná časť 26,4 % pre

navrhovateľku v rade 1/ je 23,- Sk (tzn. priznaná suma za tento úkon navrhovateľovi v rade 2/ 1.240,-
Sk + 89,- Sk a navrhovateľke v rade 1/ 161,- Sk + 23,- Sk);

11/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 18.4.2008 - ako súd zistil zo spisu, toto
pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci ani ich zástupcovia, bolo odročené na žiadosť právneho
zástupcu navrhovateľov - za tento úkon ani jednému z navrhovateľov súd odmenu ani paušálne náhrady
nepriznal vôbec;

12/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 20.6.2008 - navrhovatelia uplatnili nárok na
odmenu (bez zmeny hodnoty sporu, uplatnených nárokov navrhovateľov) spolu 1.550,- Sk a súd je v
zmysle ust. § 151 ods.1 OSP ich návrhom na priznanie trov právneho zastúpenia viazaný; ako súd zistil
zo spisu, toto pojednávanie, na ktoré sa splnomocnený zástupca navrhovateľov dostavil, bolo súdom
po zistení neúčasti ostatných účastníkov a zástupcov odročené bez prejednania veci samej, preto za

tento úkon právnej služby patrí odmena len vo výške 1/4 tarifnej sadzby odmeny v zmysle ust. 14 ods.4
veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z.z., tzn. navrhovateľovi v rade 2/ odmena 310,- Sk (1/4 zo sumy 1.240,-
Sk) + režijný paušál 95,- Sk (ako 1/2 režijného paušálu za spoločný úkon právnej služby v r. 2008) + 1/2
paušálnej náhrady za stratu času na ceste v r. 2008 317,- Sk a navrhovateľke v rade 1/ odmena 20,-
Sk (ako pomerná časť 26,4 % z 1/4 tarifnej odmeny 310,- Sk, ako rozdielu medzi uplatneným nárokom

za spoločný úkon a priznanou odmenou navrhovateľa v rade 2/) + pomerná časť režijného paušálu 25,-
Sk (26,4 % zo sumy 95,- Sk) + pomerná časť náhrady za stratu času na ceste 84,- Sk (26,4 % zo sumy
317,- Sk);

13/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 6.8.2008 - ako súd zistil zo spisu, toto
pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci ani ich zástupcovia, bolo odročené na žiadosť právneho

zástupcu navrhovateľov, z dôvodu jeho práceneschopnosti - preto ani za tento úkon ani jednému z
navrhovateľov súd odmenu ani paušálne náhrady nepriznal vôbec;

14/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 10.12.2008 - ako súd zistil zo spisu, toto
pojednávanie, na ktoré sa splnomocnený zástupca navrhovateľov dostavil, bolo súdom na žiadosť
splnomocnených zástupcov oboch strán sporu odročené bez prejednania veci samej, na účel

poskytnutia lehoty obom stranám na mimosúdne urovnanie, preto za tento úkon právnej služby, rovnako
ako v prípade úkonu č. 12/, patrí odmena len vo výške 1/4 tarifnej sadzby odmeny, tzn. navrhovateľovi
v rade 2/ 310,- Sk + režijný paušál 95,- Sk + paušálna náhrada za stratu času na ceste 317,- Sk a
navrhovateľke v rade 1/ pomerne odmena 20,- Sk + režijný paušál 25,- Sk + náhrada za stratu času
na ceste 84,- Sk;

15/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 23.01.2009 - podľa hodnoty
predmetu nárokov účastníkov tarifná sadzba odmeny podľa § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v tom
čase účinnom znení, už po zavedení meny euro v Slovenskej republike) pre navrhovateľku v rade 1/
34,86 €, po znížení o 20 % 27,89 € a pre navrhovateľa v rade 2/ 51,45 €, po znížení o 20 % 41,16
€; spolu odmena za spoločný úkon zastupovania oboch navrhovateľov 69,05 €, navrhovatelia uplatnili

nárok na odmenu spolu 61,41 € a súd je v zmysle ust. § 151 ods.1 O.s.p. ich návrhom na priznanie trov
právneho zastúpenia viazaný; navrhovateľovi v rade 2/, ktorému patrí náhrada trov v plnej výške, tak
súd priznal odmenu 41,16 € + 1/2 režijného paušálu v r. 2009 (6,95 €) 3,475 € a 1/2 paušálnej náhrady
za stratu času na ceste v r. 2009 11,59 € a navrhovateľke v rade 1/ pomerne odmenu 5,34 € (26,4 %
zo zostávajúcej sumy uplatneného nároku na odmenu 20,25 €), režijný paušál 0,92 € (26,4 % zo sumy

3,475 €) a paušálnu náhradu za stratu času na ceste 3,06 € (26,4 % zo sumy 11,59 €);

16/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 22.4.2009 - každému z
navrhovateľov súd priznal tarifnú odmenu a paušálne náhrady v rovnakej výške ako za úkon por. č. 15/(tzn. navrhovateľovi v rade 2/ 41,16 € + 3,475 € + 11,59 € a navrhovateľke v rade 1/ 5,34 € + 0,92 €
+ 3,06 €);

17/ písomné podanie vo veci samej - zmena návrhu na začatie konania (11.3.2009) - opäť každému z

navrhovateľov súd priznal tarifnú odmenu a režijný paušál v rovnakej výške ako za úkony por. č. 15/ a
16/ (tzn. navrhovateľovi v rade 2/ 41,16 € + 3,475 € a navrhovateľke v rade 1/ 5,34 € + 0,92 €);

18/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 26.01.2010 -navrhovateľovi v rade
2/ súd priznal tarifnú odmenu 41,16 € + režijný paušál 3,605 € (ako 1/2 zo sumy režijného paušálu v r.
2010 7,21 €) + paušálnu náhradu za stratu času na ceste v r. 2010 12,02 € a navrhovateľke v rade 1/

pomerne (26,4 %) odmenu 5,34 € + režijný paušál 0,95 € + paušálnu náhradu za stratu času na ceste
3,17 €);

Spolu tak suma súdom priznanej tarifnej odmeny a paušálnych náhrad bez DPH za preukázaných 15
úkonov právnej služby (spomedzi 18 vyúčtovaných) pozostáva u navrhovateľky v rade 1/ za úkony
vykonané do 31.12.2008 z pomernej tarifnej odmeny vo výške spolu 1.540,- Sk (51,12 €), pomerného
režijného paušálu 217,- Sk (7,20 €) a pomernej paušálnej náhrady za stratu času na ceste 666,- Sk

(22,11 €) a s pripočítaním sumy odmeny a náhrad za zostávajúce uznané úkony, vykonané od 1.1.2009
spolu bez DPH z pomernej (podľa pomernej úspešnosti v konaní) tarifnej odmeny 72,48 €, pomerného
(podľa pomernej úspešnosti z pomernej časti 1/2 zo spoločných úkonov) režijného paušálu 10,91 € a
pomernej paušálnej náhrady za stratu času na ceste 31,40 €, spolu priznané trovy právneho zastúpenia
navrhovateľke v rade 1/ v rozsahu 26,4 % skutočných trov bez DPH 114,79 € a s pripočítaním 19

% DPH z tejto sumy podľa cit. ust. vyhlášok v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (t.j. 21,81 €) spolu priznané trovy právneho
zastúpenia navrhovateľke v rade 1/ vrátane DPH 136,60 €. U navrhovateľa v rade 2/ predstavujú trovy
právneho zastúpenia za úkony vykonané do 31.12.2008 tarifnú odmenu vo výške spolu 9.800,- Sk
(325,30 €), pomernú časť (1/2 zo spoločných úkonov) režijného paušálu 820,- Sk (27,22 €) a pomernú

(1/2) paušálnu náhradu za stratu času na ceste 2.519,- Sk (83,62 €), s pripočítaním sumy odmeny a
náhrad za zostávajúce uznané úkony od 1.1.2009 spolu bez DPH tarifnú odmenu 489,94 €, pomerný
režijný paušál 41,25 € a pomernú paušálnu náhradu za stratu času na ceste 118,82 €, spolu priznané
trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi v rade 2/ bez DPH 650,01 € a s pripočítaním 19 % DPH
(t.j. 123,50 €) spolu priznané trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi v rade 2/ vrátane DPH 773,51

€. Obaja navrhovatelia, ktorým súd priznal náhradu trov konania, sú v konaní zastúpení advokátom
(spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii v znení neskorších predpisov), preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy
na náhradu trov obom navrhovateľom, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet ich splnomocneného
právneho zástupcu, označený v príslušnom výroku rozsudku.

Vo vzťahu medzi navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ a odporcom v rade 1/ bol úspešným účastníkom sporového
konania odporca v rade 1/, ktorému by tak proti navrhovateľom v zmysle cit. ust. § 142 ods.1 O.s.p.
(v prípade navrhovateľky v rade 1/ v spojení s ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p.) patril nárok na
náhradu vzniknutých trov konania v plnej výške (naopak navrhovateľom z rovnakého dôvodu náhradu
trov konania proti odporcovi v rade 1/ priznať nemožno). Bez ohľadu na vyhlásenie odporcov (vrátane

odporcu v rade 1/), že si voči navrhovateľom nárok na náhradu trov neuplatňujú, súd v danom prípade
pri rozhodovaní o trovách aplikoval cit. ust. § 150 ods.1 O.s.p. a ako na dôvody hodné osobitného zreteľa
prihliadol najmä na zistené okolnosti, za ktorých došlo ku škode a následné správanie odporcu v rade
1/ ako účastníka konania, ktorý najskôr bezprostredne po vzniku škody komunikoval s navrhovateľmi
ako poškodenými, vystupoval ako nájomca budovy a takto sa výslovne deklaroval (vrátane predloženia

nájomnej zmluvy) i pri podaní vysvetlenia na polícii a potom i počas podstatnej doby trvania tohto
súdneho sporu, spolu s odporcami v rade 2/ a 3/ tak skutkovo zavádzal druhú stranu sporu (ktorá,
ako už je skôr uvedené, nemala inak sama bez súčinnosti odporcov možnosť získať vedomosť o tom,
kto bol v čase vzniku škody nájomcom budovy a aký bol obsah súkromnoprávnej nájomnej zmluvy
a ktorá potom pri podaní návrhu na súd proti odporcovi v rade 1/ prirodzene vychádzala z takýchto

dokladovaných vyhlásení odporcu v rade 1/) i konajúci súd, čím nepochybne prispel k nehospodárnemu
predlžovaniu tohto súdneho konania a to vrátane (spolu s odporcami v rade 2/ a 3/) opakovaného
neopodstatneného (vzhľadom na odmietanie uznania zodpovednosti za škodu z obavy pred možnými
ďalšímibudúciminárokmiztitulupoškodeniazdravianavrhovateľov,ponúkajúcnavrhovateľomuzavretie
dohody odporujúcej ust. § 574 ods.2 Obč. zák.) deklarovania pripravenosti na mimosúdne urovnanie

sporu s navrhovateľmi. Je vecou vlastného rozhodnutia účastníka občianskeho súdneho konania, jehovedomia a svedomia (obzvlášť so zreteľom na zistené okolnosti vzniku škody navrhovateľom), aký
spôsob obhajoby svojich práv a právom chránených záujmov v medziach daných zákonom ako účastník
v konaní zvolí. Postup zvolený v konaní odporcami však nesvedčil o ich ľudskej účasti a dobrej vôli voči

navrhovateľom ako poškodeným, ako to deklarovali prostredníctvom svojho právneho zástupcu a podľa
názoru súdu im so zreteľom na okolnosti veci vo vzťahu k poškodeným navrhovateľom preto neprislúcha
odvolávať sa na dobré mravy. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa cit. ust. § 150
ods.1 O.s.p. ani odporcovi v rade 1/, napriek jeho formálnemu úspechu v konaní, náhradu trov konania
proti navrhovateľom ani čiastočne nepriznal.

Pretože štátu vznikli v konaní trovy - z titulu nákladov za podanie písomnej informácie SHMÚ,
vyúčtovaných (§ 128 O.s.p.) faktúrou č. 5220313 zo dňa 13.9.2005 v sume 982,- Sk (= 32,60 €), súd
za splnenia podmienok podľa cit. ust. § 148 ods.1 O.s.p. na ich náhradu štátu na účet konajúceho súdu
zaviazal solidárne odporcov v rade 2/ a 3/ - ako podľa výsledku konania neúspešných účastníkov, u
ktorých súd (i so zreteľom na výšku takýchto trov) nezistil predpoklady pre ich oslobodenie od poplatkov.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd zaviazal

odporcov v 2/ a 3/ rade zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade sumu 318,66 € a navrhovateľovi v 2/ rade sumu
705,87 € obom s úrokmi z omeškania a s náhradou trov konania podali odvolanie odporcovia v 2/ a
3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľov zamietnuť a zaviazať navrhovateľov k náhrade trov
odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že nie sú splnené podmienky na zmenu

rozsudku, navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd
výslovne neuvádza, akým konaním mali porušiť zákonom uloženú povinnosť. Iba všeobecne uvádza,

že za protiprávne konanie považuje i nečinnosť subjektu práva tam, kde by nejakým spôsobom konať
mal. Takéto odôvodnenie nie je možné stotožniť so skutkovým zistením o tom, čo bolo ich protiprávnym
konaním v danom a individuálnom prípade. Prvostupňový súd uvádza, že existovala konkrétna situácia,
na základe ktorej porušili zákonnú povinnosť s tým, že neodstránili sneh a ľad zo strechy alebo že do
doby vykonania potrebných opatrení na možnosť nebezpečenstva neupozornili. Neuvádza však žiadne

skutkové zistenia, z ktorých by vyplývalo, že existovala taká konkrétna situácia, na základe ktorej by
ako vlastníci budovy mali odstrániť sneh zo strechy, zabrániť prístupu chodcov pod strechu alebo ich
mali upozorniť, že zo strechy môže na nich spadnúť sneh alebo ľad. Tvrdili, že nekonali protiprávne,
ale ani zavinenie. Neexistovala ich vedomosť o takej konkrétnej situácii, ktorá by predstavovala také
nebezpečenstvo, na základe ktorého mali konať spôsobom ako uvádza súd prvého stupňa. Súd prvého

stupňa nesprávne posúdil podmienky vzniku ich právnej zodpovednosti, nesprávne posúdil otázku
ich zavinenia. Nerozlíšil, čo bolo v danom prípade príčina vzniku škody a ako prebiehala príčinná
súvislosť a aké je pritom ich zavinenie. Nepovažovali za sporné, že existujú prípady, keď právo ukladá
povinnosť konať na odvrátenie škody, ktorá by z takejto udalosti mohla vzniknúť, lebo je tu príčinou
škodyazákladomzodpovednostinienevyhnutnáudalosťalenečinnosť,prípadnenedostatočnáčinnosť.

Takú povinnosť právo ukladá najmä pre prípad predvídateľných nevyhnutných udalostí. Súd otázku
predvídateľnosti v danom prípade neposudzoval, resp. rozsudok je v tejto otázke nezrozumiteľný.
Pritom posúdenie predvídateľnosti vzniku škody v predmetnej udalosti priamo súvisí s ich právnou
zodpovednosťou. Súd prvého stupňa nesprávne právne spájal otázku vlastníctva budovy z ich právnou
zodpovednosťou. Otázka vlastníctva priamo nesúvisí s predvídateľnosťou vzniku škody, nesúvisí zo

skutkovou otázkou posúdenia príčinnej súvislosti. S uvedeným súvisí právna otázka zavinenia. Súd
uvádza, že museli vedieť, že pádom ľadu a snehu zo strechy domu môže dôjsť k ohrozeniu chodcov
na priľahlom frekventovanom, verejnom, mestskom chodníku. Rozsudok je ďalej nepreskúmateľný v
tom, na základe akých skutočností a dôkazov súd zistil takúto našu vedomosť. Ďalej poukazovali
na to, že súd odmietol vykonať dokazovanie ohliadkou na mieste. Takáto ohliadka by mohla viesť k

zisteniam, v akom stave bolo predmetné miesto. Bolo by možné porovnať aj susedné budovy a priľahlý
pozemok - chodník, po ktorom navrhovatelia prechádzali. Potom by bolo možné vyhodnotiť otázku
predvídateľnosti vzniku škody, lebo otázka prečo škoda vznikla práve na tom mieste, na ktorom vznikla
a prečo nie na inom, keď prechádzali po chodníku, súvisí aj s otázkou, či existoval taký rozdiel, ktorý by
znamenal, že sme sa mali správať inak ako vlastníci či užívatelia susedných budov. Logika predstavuje

metódu pre aplikáciu práva, ktorá by mala viesť aj k záveru, že sa udalosť stala iba na jednom mieste,buď je toto miesto niečím odlišné od iných miest, alebo existoval taký malý predpoklad, že takáto
udalosť nastane, že sa bude týkať iba jedného prípadu - inak by nastala takáto udalosť na viacerých
miestach - alebo išlo o udalosť náhodnú, s ktorou zákon nespája vznik právnej zodpovednosti. Ide o

nedostatok skutkových zistení. V dôsledku nedostatku skutkových zistení ohliadkou na mieste samom
nie je možné riadne a s potrebnou nevyhnutnosťou vysloviť záver, že škoda nevznikla iba náhodou,
ale existovala taká miera pravdepodobnosti, že udalosť nastane, že mala viesť k záveru o právnej
zodpovednostizanečinnosť,vdôsledkuktorejnastala.Zodôvodnenierozhodnutiasanedázistiťakosúd
vyhodnotil skutočnosť, že dom prenechali do nájmu - M. - E., s.r.o.. Vyhodnotil iba tie skutočnosti, ktoré

nasvedčovali,ženájomcabolodporcav1/rade,alenietieskutočnosti,zktorýchvyplývalo,ženájomcom
bola spoločnosť M. - E., s.r.o.. Vôbec nevyhodnotil právnu otázku zodpovednosti nájomcu za vznik
škody. Pritom otázka nájomcu má skutkový právny význam. Inak posudzuje otázku predvídateľnosti
vzniku škody vlastník, ktorý budovu užíva, prípadne ktorý ju neprenechal do nájmu a inak vlastník,
ktorý umožnil nájomcovi budovu užívať. Existuje rozdiel medzi vlastníkom, ktorý vec prenechal inému
do užívania, vlastníkom, ktorý tak neurobil alebo vlastníkom, ktorý vec sám užíva. Pre posúdenie ich

právnej zodpovednosti v otázke zavinenia preukázali, že budovu prenechali do nájmu, nájomca sa o
budovu staral, sám vykonával opatrenia, aby ku škode nedošlo. A taktiež oni sami vykonali preventívne
opatrenia na streche dvojitými lapačmi. Nekonali nedbanlivo, konali primerane tomuto stavu. Otázku
ich zavinenia súd neposúdil právne správne. Samotné vlastníctvo pre záver o právnej zodpovednosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka nestačí, lebo základom je otázka predvídateľnosti vzniku škody.

V danej veci však považujú za vadu, že súd túto otázku odmietol posudzovať vo vzťahu k vlastníkovi
pozemku, na ktorom sa nachádza chodník. S tým súvisí aj otázka, či a v akom rozsahu a akým
spôsobom má povinnosť konať vlastník, prípadne užívateľ budovy a v akom vlastník pozemku priľahlom
pri budove. Otázku vlastníctva chodníka, na ktorom vznikla škoda a otázku právnej zodpovednosti
vlastníka tohto chodníka súd nevyhodnotil. V dôsledku toho nevyhodnotil ani prípadnú mieru právnej

spoluzodpovednosti vlastníka chodníka za škodu. Rozsudok je v dôsledku toho nepreskúmateľný a tým
právny názor o ich výlučnej právnej zodpovednosti je nesprávny.

K odvolaniu odporcov v 2/ a 3/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie
navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať im náhradu trov konania v sume 90,75 €. Vo svojom

vyjadrení uviedli, že námietky odporcov uvedené v odvolaní, že sa nedopustili protiprávneho konania,
sú neopodstatnené. Okresný súd sa v tomto ohľade pridržiaval právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorý poukázal na porušovanie prevenčnej povinnosti predchádzať škodám. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že takáto povinnosť bola porušená. Dôkazom toho je nedostatočné
zabezpečenie strechy pred padaním snehu a ľadu v spojení so samotným následkom, teda poškodením

zdravia navrhovateľov. Taktiež námietka odporcov v 2/ a 3/ rade uvedená v odvolaní, že súd neuviedol
žiadne skutkové zistenia, z ktorých by vyplývalo, že existovala taká konkrétna situácia, na základe ktorej
by ako vlastníci budovy mali odstrániť sneh zo strechy, zabrániť prístupu chodcov pod strechu domu
alebo ich mali upozorniť, že zo strechy môže spadnúť sneh alebo ľad, tak skutkové zistenia vyplývajú
priamo z dokazovanej situácie, z ktorej vyplýva, že v rozhodnom období existovala snehová prikrývka

na strechách budov, ktorú dokonca odstraňovala aj firma odporcu v rade 1/. Vedomosť odporcov o
existencii snehu je nesporná, rovnako ako možno logicky vyvodiť záver o vedomosti, že tento sneh môže
zo strechy padnúť. Rozhodujúce pre správne posúdenie zodpovednosti je fakt, že tzv. „lapače snehu“,
ktoré boli nainštalované, nepredstavovali dostatočnú zábranu pred ohrozením padajúcim snehom. Fakt,
že odporcovia v 2/ a 3/ rade považovali takéto opatrenie za nadštandardné je mylný. Námietky odporcov

v 1/ a 2/ rade ohľadne predvídateľnosti vzniku škody považujú za účelové. Ohliadka na mieste tak, ako ju
požadovali odporcovia, by v tomto prípade nezodpovedala žiadnu pre spor dôležitú otázku. Stotožnili sa
so záverom súdu v tom smere, že na základe nájomného vzťahu medzi odporcami 2/ a 3/ a M. - E., s.r.o.,
bolo užívacie právo vlastníka prenesené na nájomcu. Pokiaľ vlastník budovy preniesol povinnosť údržby
strechy počas zimných mesiacov na nájomcu, možno z tohto vyvodzovať zodpovednosť iba medzi

zmluvnými stranami. K samotnej zmluve je potrebné uviesť, že skutočnosť, že ju odporcovia predložili až
na pojednávaní dňa 22.4.2009 navodzuje pochybnosť, či nedošlo k manipulácii s obsahom zmluvy. Z jej
ustanovení totiž vyplýva, že zodpovedným subjektom podľa tohto záväzku je tretí - v konaní nežalovaný
subjekt. Nič nebránilo odporcom v tom, aby ju predložili ešte skôr. Pokiaľ ide o poukazovanie odporcov v
2/ a 3/ rade na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná aj o spoluzodpovednosť vlastníka pozemku, v

tomto prípade vlastníka chodníka, tak sa jedná o odpútavanie pozornosti súdu od podstaty veci. Chodníknie je súčasťou príčinného deja ale miestom, kde nastal následok. Príčinou deja je zavinené porušenie
právnej povinnosti odporcov v 2/ a 3/ rade a tomu zodpovedajúci následok.

Krajský súd ako súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p.

a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 219 ods.
1,2 O.s.p..

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd
dospel k záveru, že prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.. Z vykonaných dôkazov vyvodil správny skutkový aj právny

záver. Rozsudok odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné
ani právne pochybenie.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že
rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním potvrdil. Rozsudok okresného súdu v časti

výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
§ 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Trovy odvolacieho konania úspešných účastníkov
predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume
90,75 € (1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 a 2 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. za navrhovateľa

v 1/ rade vo výške 27,89 €, navrhovateľa v 2/ rade vo výške 41,16 €, režijný paušál vo výške 7,21 €,
19 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.