Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/1187/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobkyne D. J., bytom P., A.

XX,. zastúpenej JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., N. A. XX. proti žalovaným 1/ S. K. P. so sídlom
v B., T. C. č. XX,. IČO XX XXX. XXX,. zastúpená A. - S. P., a. s. so sídlom v B., D. R. X,. IČO XX.
XXX. XXX,. 2/ S. P. P., a. s. so sídlom v B., M. N. č. X. IČO XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 3.451,15 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.451,15 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý žalobkyni nahradiť trovy konania v sume 1.124,76 Eur a zaplatiť ich do
troch dní právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. J. L., advokátovi so sídlom T., N. A. XX.

Vo zvyšnej časti súd žalobu proti žalovanému 1) z a m i e t a .

Žaloba proti žalovanému 2/ s a z a m i e t a .

Žalovanému 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21. decembra 2001 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal S. P., a. s. so sídlom

B., D. R. X na zaplatenie 3.451,15 Eur so 17,6% úrokom od 9. januára 2001 do zaplatenia a trovy
právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23. decembra 1999 došlo k dopravnej nehode
medzi vozidlom žalobkyne zn. AUDI A 4, EČ PN-XXXAI. vedenom I. D. a vozidlom AVIA 31.1, ŠPZ
TNA-XX-XX. vo vlastníctve žalovaného 2/ vedenom R. K.. Podľa šetrenia bolo zistené, že k dopravnej
nehode došlo tak, že vodič K. pri odbočovaní v križovatke doľava sa plne nevenoval riadeniu vozidla,
pričom ohrozil vodiča D. jazdiaceho tým istým smerom jazdy, ktorý pri predchádzaní v snahe zabrániť
nárazustočilriadenie,dostalsadošmykuanarazilvozidlomdobudovyaodstavenéhovozidla.Šetrením

polície bolo zistené, že vodič K. porušil ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z.. Nehoda bola
šetrená O. R. P. P., D. I., ČTS-P: ORP-734/DI-99 a vodič K. dostal za zavinenie nehody pokutu. Žalovaný
2/ žiadal S. P., a. s. uhradiť žalovanej spôsobenú škodu v rámci poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Žalobkyňapoohliadnutídalavozidloopraviť,pričomoprava
bola fakturovaná v sume 3.451,15 Eur. S. P., a.s. oznámila žalovanej, že nie je ochotná uhradiť jej škodu
z dôvodu, že podľa šetrenia nehodu nezavinil vodič K., bez uvedenia konkrétnych zistení. Na výzvu
S. P., a. s. žalobkyni neoznámila konkrétne výsledky šetrenia. Žalobkyňa poukázala na ust. § 9 ods. 2

vyhlášky č. 423/1991 Zb. podľa ktorého dňom, kedy poisťovňa odmietla poškodenému nahradiť škodu
alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni. K žalobepriložila kópiu protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 23. decembra 1999, faktúru č. 202000027
zo dňa 7. februára 2000, oznámenie o vybavení poistnej udalosti zo dňa 9. januára 2001, pokus o zmier
mimosúdnou cestou zo dňa 2. septembra 2001 a oznámenie k pokusu o zmier zo dňa 25. septembra

2001. Návrhom - zmenou žaloby zo dňa 28. mája 2007 žalobkyňa žiadala súd, aby zaviazal žalovaných
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 3.451,15 Eur s prísl..

S. P., a. s. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21. mája 2004 uviedla, že nie je pasívne legitimovaná, nakoľko
v zmysle § 28 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení práva a povinnosti S. P., a. s. vzniknuté zo
zákonného poistenia prechádzajú dňom 1. januára 2002 na S. K. P.. Takýto nedostatok konania môže

súd odstrániť vhodným opatrením. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. dňom, keď poisťovňa
písomne odmietne poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky
na príslušnom súde aj proti poisťovni, preto sa S. P., a. s. domnieva, že má byť žalovaným až v II. rade,
a žalovaným v I. rade má byť subjekt, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá. Podľa S. P., a. s. vodič K.
za nehodu nezodpovedá, nakoľko vodič D. porušil ust. § 14 ods. 5 písm. d) zákona č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách. K vyjadreniu priložil kópiu oznámenia poistnej udalosti zo dňa

23.decembra1999,upovedomenievedúcehodopravy,oznámeniepoškodenéhoodopravnejnehodezo
dňa 29. decembra 1999, dotazník k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 1. marca 2000 a 18. apríla 2000.

Súd na pojednávaní dňa 17. apríla 2007 pripustil, aby do konania vstúpila na strane žalovaného S. K.
P. so sídlom B., T. C. XX.. Súd uznesením na pojednávaní dňa 25. mája 2007 pripustil, aby do konania
na strane žalovaného vstúpil S. P. P., a. s. a pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako bolo navrhnuté na

pojednávaní.

Žalovaný 2/ sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 11. septembra 2007 a uviedol, že nárok žalobkyne
je voči nemu premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom a vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom svedkov I. D. a R.
K., znaleckým posudkom, protokolom o dopravnej nehode O. R. P. P. ČTS-P:ORP-734/DI-99, faktúrou č.

202000027 zo dňa 7. februára 2000 vystavenou dodávateľom C. I. spol. s. r.o., oznámením o vybavení
poistnej udalosti zo dňa 9. januára 2001, pokusom o zmier zo dňa 2. septembra 2001, odpoveďou
na pokus o zmier zo dňa 25. septembra 2001, oznámením poistnej udalosti zo dňa 1. mája 2000,
upovedomením vedúceho dopravy, oznámením poškodeného o dopravnej nehode zo dňa 18. apríla
2000, dotazníkom zo dňa 1. marca 2000 a 18. apríla 2000 a zistil tento skutkový stav:

Podľa protokolu o dopravnej nehode k udalosti došlo tak, že vodič K. jazdil na vozidle ŠPZ TNA-XX-
XX. v P. po Ž. C. I/XX smerom na T. a ako odbočoval doľava na ulicu J. plne sa nevenoval riadeniu
vozidla, pričom ohrozil vodiča D. jazdiaceho na vozidle EČ PN-XXXAI. tým istým smerom jazdy, ktorý
ho práve predchádzal, pričom vodič D. v snahe zabrániť nárazu stočil riadenie vozidla doľava na ulicu
J., kde sa na zľadovatenej vrstve snehu dostal do šmyku a narazil prednou časťou vozidla do budovy

reštaurácie V. a odstaveného vozidla. Pri nehode k zraneniu osôb nedošlo, alkohol u vodičov zistený
nebol, škoda na bicykli cca. 500,-Sk, škoda na budove reštaurácie cca. 1.000,-Sk, vozidlo ŠPZ TNA XX-
XX nepoškodené, vodič K. porušil ust. § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z..

Podľa záveru znaleckého posudku nehodový dej sa s vysokou mierou pravdepodobnosti odohral tak,
ako uvádzajú svedkovia podľa podkladov v súdnom spise. V. D. tvrdí, že vozidlo Avia začalo odbočovať

doľava v čase, keď sa už nachádzal (aspoň časťou šírky svojho vozidla) v protismernom jazdnom pruhu
tedazačalvozidloAviapredchádzaťvčase,keďeštenemoholjednoznačnerozpoznaťjehoodbočovanie
doľava. Vodič K. sa doteraz nevyjadril v tom zmysle, že by registroval začiatok predchádzania vozidlom
Audi. Obsah jeho výpovedí napovedá skôr o tom, že síce registroval vozidlo jazdiace rýchlo za ním, ale
sa intuitívne spoľahol na to, že vzhľadom na rýchlosť jeho vozidla, polohu voči stredovej čiare, možno

zapnutému znameniu o zmene smeru jazdy a blízkosti križovatky nebude predchádzaný. Nesledoval
však situáciu za sebou až po okamih, kedy by mal istotu v tom, že môže bezpečne odbočiť bez toho,
aby počas odbočovania ohrozil vodičov jazdiacich za ním. Po vyhodnotení všetkých technických zistení,
posúdení pravdepodobnosti priebehu nehodového deja s prihliadnutím na výpovede oboch vodičovznalec dospel k záveru, že podstatnou technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bol nesprávny
spôsob jazdy vodiča K. v tom, že subjektívnym rozhodovaním sa počas jazdy nedostatočne venoval
situácii v cestnej premávke za svojim vozidlom, pričom vzhľadom na uskutočňovaný úkon odbočovania

ohrozil vodiča D., ktorý jazdil za ním. Pri spracovaní technickej analýzy nehodového deja znalec
nezistil žiadne také nedostatky alebo nevyhovujúce podmienky na riešenie nehodového deja, ktoré by
jednoznačne a presvedčivo nasvedčovali tomu, že dopravná nehoda sa nemohla stať v uvádzanom
mieste a spôsobom, aký uvádzajú účastníci.

Podľa faktúry č. 202000027 zo dňa 7. februára 2000 vystavenej dodávateľom C. I., spol. s r.o. oprava

vozidla stála 3.451,15 Eur (103.969,40,-Sk).

S. P., a.s. listom zo dňa 9. januára 2001 oznámila žalobkyni, že urobila šetrenie, ktorým bolo zistené,
že účastníkmi dopravnej nehody uvádzaný priebeh vzniku nehodového deja nezodpovedá záveru, že
nehodu zavinil vodič vozidla ŠPZ TNA XX-XX. a teda nie je daná zodpovednosť za škodu na strane
prevádzkovateľa uvedeného vozidla. Z týchto dôvodov uplatnený nárok na náhradu škody S. P., a.
s. neuznáva. Listom zo dňa 25. septembra 2001 S. P., a. s. po opätovnom posúdení veci žalobkyni

oznámila, že na svojom stanovisku zotrváva.

Súd posudzoval nároky žalobkyne podľa právnych predpisov účinných ku dňu vzniku dopravnej nehody,
t.j. k 23. decembru 1999.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Žalobkyňa sa o osobe, ktorá za nehodu zodpovedá dozvedela v deň dopravnej nehody 23. decembra
1999, kedy bol vodič K. príslušníkom PZ označený za vinníka nehody. O výške škody sa žalobkyňa
dozvedela doručením faktúry č. 202000027 zo dňa 7. februára 2000. Žalobkyni začala týmto dňom
plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody voči žalovanému 2/, pričom posledným
dňom, kedy žalobkyňa mohla voči žalovanému 2/ uplatniť svoj nárok v rámci premlčacej doby bol deň 7.

februára2002.Žalobkyňazmenilažalobnýnávrhtak,ženastranežalovanýchoznačilažalovaného2/,až
na pojednávaní dňa 25. mája 2007, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný 2/ tak úspešne vzniesol
námietku premlčania uplatňovaného nároku voči nemu, preto súd žalobu v časti proti žalovanému 2/
zamietol.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Z protokolu o nehode O. R. P. P., D. I., ČTS-P: ORP-XXX/DI-XX. a zo znaleckého posudku súd zistil,
že dopravná nehoda bola zavinená vodičom K., ktorý porušil povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 1
zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, keď pri odbočovaní na križovatke
nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Práve porušením tejto povinnosti vodičom K. bola dopravná
nehoda zapríčinená. Žalovaný 1/ uviedol, že dopravná nehoda bola spôsobená vodičom D., ktorý porušil

povinnosť ustanovenú v § 14 ods. 5 písm. e) zákona č. 315/1996 Z.z. keď vodič nesmie predchádzať, ak
je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou. Súd však na základe znaleckého posudku dospel k záveru,
že nehodu zavinil vodič K., ktorý porušil povinnosť uloženú mu ust. § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996
Z.z.. O zavinení dopravnej nehody vodičom K. svedčí i protokol o nehode ČTS-P: ORP-XXX/DI-XX..
Žalovaný 1/ tak bez uvedenia konkrétnych výsledkov vlastného šetrenia v oznámení zo dňa 9. januára

2001 uviedol, že vodič K. nezapríčinil dopravnú nehodu. Bez uvedenia konkrétnych dôkazov, na základe
ktorých by výsledok vyšetrenia dopravnej nehody príslušníkmi O. R. P. P. bol spochybnený natoľko, že
ho možno považovať za nesprávny, nie je možné považovať takéto šetrenie S. P., a. s. v konaní za
relevantné. Súd poukazuje na záver znaleckého posudku, podľa ktorého vyšetrenie dopravnej nehody
príslušníkmi O. R. P. P. bolo hodnotené správne.Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Vzmyslecitust. jenesporné,žeškodabolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlaazaspôsobenú
škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla a to žalovaný 2). Taktiež výška škody je nesporná,

keď táto bola preukázaná faktúrou za opravu vozidla žalobkyne a jej výšku žiadny z účastníkov konania
nespochybnil.

Podľa zásady vyjadrenej v § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou,
ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že
vodič prevádzkovateľa dopravného prostriedku - vodič K. nebude zodpovedný za škodu spôsobenú

prevádzkou dopravného prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená
škoda, použil v rámci svojej činnosti pre prevádzkovateľa - žalovaného 2/.

Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti
poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi

nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa ust. § 823 OZ má poškodený priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi iba výnimočne, a
to v prípade, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa
ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného
na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody.
Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola
dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.

Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Z.z. dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému

nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti
poisťovni.

Z oznámenia S. P., a.s. vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v zmysle vyhlášky 423/1991 Zb. a bolo
zistené, že účastníkmi dopravnej nehody uvádzaný priebeh vzniku nehodového deja nezodpovedá
záveru, že nehodu zavinil vodič vozidla ŠPZ TNA XX-XX.. Nie je tak daná zodpovednosť za škodu na

strane žalovaného 2/ a žalovaný 1/ uplatnený nárok na náhradu škody neuznal.

V tejto súvislosti mal súd za preukázané, že nehodu vyšetroval policajný orgán, ktorý aj vyšetrenie
skončil rozhodnutím, keď zistil, že za nehodu spôsobil vodič motorového vozidla žalovaného 2). Za tento
priestupok mu bola uložená aj bloková pokuta, ktorú vodič uhradil.

Podľa § 84 ods.1) zák. č. 370/1990 Zb. za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je

priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.Policajný orgán v rámci svojej právomoci predmetnú nehodu vyšetril a výsledok šetrenia bol vyjadrený
v blokovej pokute uloženej vodičovi vozidla žalovaného 2). Vodič pokutu zaplatil, čím bolo konanie
právoplatne skončené. Akékoľvek spochybňovanie záverov šetrenia policajného orgánu zo strany

žalovaného 1) je nedôvodné a jeho názor na priebeh nehody je len subjektívnym názorom smerujúcim k
zbaveniu sa povinnosti plniť. Okrem toho jeho názor vyvracia aj znalec vo svojom znaleckom posudku.

V konaní medzi účastníkmi bola spornou otázka priamej žalovateľnosti žalovaného 1/, ktorý odmietol
žalobkyni ako poškodenej nahradiť škodu, hoci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol
žalovaný 2/ zaviazaný na náhradu škody. Podľa presného znenia ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991
Zb. sú naplnené všetky podmienky k tomu, aby žalobkyňa žalovala svoj nárok aj proti poisťovni, nakoľko

S. P., a.s. odmietla žalobkyni 1/ ako poškodenej nahradiť škodu. Žalobkyni vznikla škoda v súvislosti s
opravou jej motorového vozidla, a to podľa faktúry č. 202000027 zo dňa 7. februára 2000 vystavenej
dodávateľom C. spol. s r.o. v sume 3.451,15 Eur. Nakoľko žalovanej vznikla škoda, podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 vyhlášky š. 423/1991 Zb. tak sa mohla žalovaná obrátiť na súd so žalobou o náhradu
škody nielen proti žalovanému 2/, ale aj proti žalovanému 1/. Ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky 423/1991

Zb. vo svojom znení nevyžaduje, aby žalobkyňa žalovala najprv žalovaného 2/ s možnosťou žalovať
aj žalovaného 1/, ale uvádza, že žalobkyňa ako poškodená môže svoj nárok uplatniť na súde aj proti
žalovanému 1/. Ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. taktiež nevyžaduje, aby uplatňovaná
výška náhrady škody musela byť už priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, preto sa žalobkyňa
mohla so svojim nárokom obrátiť na súd aj proti poisťovni. Súd tak neakceptoval argument žalovaného

1/, že najprv mala žalobkyňa 1/ podať žalobu o náhradu škody proti žalovanému 2/ a až po vydaní
právoplatnéhorozhodnutiaonáhradeškodyanáslednomodmietnutínahradiťškoduzostranypoisťovne
žalovať podľa ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poisťovňu. Úpravou ustanovenia § 9 ods. 2
vyhlášky č. 423/1991 Zb. je nepriamo sledované zavedenie možnosti priameho všeobecného nároku
poškodeného na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi, pričom výslovné zavedenie

tohto priameho nároku bolo ustanovené v nasledujúcej právnej úprave v zákone č. 381/2001 Z.z.. Pokiaľ
by súd uznal výklad ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. tak, ako ho prezentoval žalovaný 1/,
zvýhodnil by tým žalovaného 1/ oproti žalobkyni a poprel by zmysel poistenia zodpovednosti za škodu.
Žalovanému 1/ žalovaný 2/ platil poistné za to, že v prípade zavinenia nehody zaplatí žalovaný 1/ za
žalovaného 2/ náhradu škody. Žalovaný 1/ tak nemôže prenášať nebezpečenstvo zo vzniknutých škôd

na poškodenú, ale po zistení subjektu zodpovedného za škodu a zistení výšky škody môže byť priamo
zaviazaný na náhradu škody.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods.
2 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Žalobkyňa súdu predložila faktúru č. 202000027 zo dňa 7. februára 2000 vystavenej dodávateľom C.
spol. s r. o. na oprava vozidla v sume 3.451,15 Eur (103.969,40,-Sk). Povinnej uhradením tejto sumy
vznikla škoda v sume 3.451,15 Eur, ktorú je aj súd voči žalovanému 1/ priznal.

Na základe hore uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni náhradu škody

v sume 1.479,25 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Pre správnu aplikáciu ustanovenia tykajúceho sa úrokov z omeškania, má právnu relevanciu, ktorým
momentom sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, dokedy má dlžník splniť svoj peňažný dlh, môže
byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre

konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu alebo ustanovený všeobecne Obchodným
zákonníkom alebo OZ. K presnému vyčísleniu sumy, ktorá predstavuje náhradu škody, dochádza až
rozhodnutím súdu. Práve v rozhodnutí súdu je stanovené kto je povinným a kto oprávneným k náhrade
škody a aká je výška náhrada škody. Teda súd určí či má žalovaný 1/ povinnosť žalobkyni nahradiť
vzniknutú škodu, v akej výške a v akej lehote. Až právoplatnosťou rozhodnutia súdu začína žalovanému

1/ plynúť lehota na splnenie záväzku určeného súdom (zaplatiť žalobkyni náhradu škody) a po uplynutí
stanovenej lehoty v prípade nesplnenia záväzku by sa žalovaní dostali do omeškania. Až v takom
prípade by mala žalobkyňa právo na úrok z omeškania. Na základe uvedeného dôvodu súd nepriznal
žalobkyni úrok z omeškania z titulu náhrady škody.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade s vyhláškou č. 240/1990 Zb.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobkyňa bola v konaní úspešná,
preto jej patrí náhrada trov konania v celosti. Jej trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobkyne uskutočnil v konaní celkom osem úkonov právnej pomoci, a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom zo dňa 21. decembra

2001 (§ 16 ods.1 písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.), za ktoré mu patrí odmena vo výške 44,48 Eur (§
13 ods. l vyhlášky č. 240/1990 Zb.),

- písomné podanie na súd alebo iný orgán, týkajúce sa veci samej - návrh zo dňa 21. decembra 2001
(§ 16 ods. l písm. c/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.), za ktoré mu patrí odmena vo výške 44,48 Eur (§ 13 ods.
l vyhlášky č. 240/1990 Zb.),

- účasť na pojednávaní dňa 17. apríla 2007 (§ 14 ods. l písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za ktoré mu
patrí odmena vo výške 131,12 Eur (§ 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- účasť na pojednávaní dňa 25. mája 2007 (§ 14 ods. l písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za ktoré mu
patrí odmena vo výške 131,12 Eur (§ 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- účasť na pojednávaní dňa 11. septembra 2007 (§ 14 ods. l písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za ktoré

mu patrí odmena vo výške 131,12 Eur (§ 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- účasť na pojednávaní dňa 30. októbra 2007 (§ 14 ods. l písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za ktoré
mu patrí odmena vo výške 131,12 Eur (§ 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- účasť na pojednávaní dňa 8. septembra 2009 (§ 14 ods. l písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za ktoré
mu patrí odmena vo výške 131,13 Eur (§ 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 22. septembra 2009 (§ 14 ods. l písm.
d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za ktoré mu patrí odmena vo výške 32,78 Eur (§ 10 ods. l s použitím §
14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Odmena za úkony tak spolu predstavuje 777,35 Eur.Právny zástupca žalobkyne predložil súdu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, podľa
ktorého je platiteľom dane od 1. mája 2003. Preto mu patrí DPH 19% z hodnoty odmeny za vykonané
úkony právnej pomoci od 1. mája 2003 vo výške 19% zo sumy 688,39 Eur, teda v sume 130,79 Eur.

Ku dvom úkonom vykonaným v roku 2001 patrí právnemu zástupcovi náhrada hotových výdavkov vo
výške 2 x 3,32 Eur (§ 18 písm. a vyhlášky č. 240/1990 Zb.). K štyrom úkonom vykonaným v roku 2007
patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 4 x 5,91 Eur a k dvom úkonom vykonaným v
roku 2009 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 2 x 6,95 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z.). Hotové výdavky a paušálna náhrada tak predstavuje sumu 44,18 Eur.

Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh v sume 172,44 Eur. Nakoľko súd priznal žalobkyni náhradu

trov konania, patrí jej aj náhrada zaplateného súdneho poplatku v sume 172,44 Eur.

Spolu tak právnemu zástupcovi žalobkyne patrí náhrada trov konania vo výške 1.124,76 Eur.

Trovy konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia
tak, že ich zaplatí právnemu zástupcovi žalobkyne (§160 ods.1 O.s.p. a §149 ods.1 O.s.p.).

Právny zástupca si vo vyúčtovaní trov konania uplatňoval úkon príprava a prevzatie zastúpenia

zo dňa 19. marca 2007. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za úkon príprava a
prevzatie zastúpenia zo dňa 21. decembra 2001. Po vypovedaní plnomocenstva pôvodnému právnemu
zástupcovi si žalobkyňa zvolila nového právneho zástupcu, ktorý ju následne v konaní zastupoval.
Súd však má za to, že ak si zvolí účastník konania za právneho zástupcu v konaní advokáta, zvolil
si osobu, ktorá je spôsobilá riadne ho v konaní zastupovať a poskytovať mu právnu pomoc. Ak sa

však účastník rozhodne pre zmenu svojho právneho zástupcu, nemal by neúspešný účastník znášať
trovy právneho zastúpenia úspešného účastníka spočívajúce v úkone príprava a prevzatie zastúpenia,
nakoľko opakovanie uvedeného úkon nie je v konaní účelným uplatňovaním a bránením práva, keďže
úspešný účastník už v konaní bol právne zastúpený pôvodným advokátom a odmena za tento úkon mu
už bola raz priznaná. Súd tým nepopiera právo účastníka slobodne si zvoliť svojho právneho zástupcu,

prípadne zvoliť si iného právneho zástupcu, avšak pri priznaní trov konania prihliada súd najmä na
účelnosť bránenia práv účastníka.

Žalovanému 2) súd náhradu trov konania nepriznal nakoľko si tento žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania

bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.