Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/160/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa F. K.,
bytom M. XX. proti odporcovi P. D. "V.", so sídlom P., IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. F. M., advokátom
so sídlom P. B., S. XXXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu A. - S. P., a. s., so sídlom

B., D. R. X,. IČO XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 6.319,16 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1.063,27 € spolu s 12 % úrokom z omeškania
z tejto čiastky ročne od 03.02.2004 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie sa v časti 1.345,68 € zastavuje.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 842,05 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania vo výške 91,23 €,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu
prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania vo výške 18,25 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí podaným návrhom titulom náhrady škody spôsobenej mu
dopravnou nehodou domáha od odporcu ako zamestnávateľa vodiča, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil
zaplatenia čiastky 4.973,48 € spolu s 12 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 03.02.2004
do zaplatenia. Škoda pozostáva z rozdielu medzi skutočnou škodou na vozidle navrhovateľa a tým,

čo mu bolo vyplatené zo strany vedľajšieho účastníka 1.783,87 €, z nákladov za prevoz poškodeného
vozidla 69,71 €, z nákladov na cestovné do zamestnania, ktoré sa zvýšili tým, že namiesto poškodeného
vozidla, ktoré používal na cestu do zamestnania s ostatnými kolegami musel cestovať inak 1.128,59
€, z nákladov na prenájom garáže, v ktorej uskladňoval poškodené vozidlo 497,91 €, z nákladov naprenájom iného motorového vozidla 879,64 €, z trov právneho zastúpenia 547,37 € a z ušlej mzdy za
čas účasti navrhovateľa na pojednávaniach 66,39 €.

Odporca ako i vedľajší účastník na jeho strane žiadali žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu

zamietnuť s tým, že vedľajší účastník plnil navrhovateľovi zo zákonnej poistky odporcu za škodu na
motorovom vozidle 5.094,57 € ako i za odtiahnutie poškodeného vozidla 59,09 €. Ostatné nároky
navrhovateľa ako náhrada za cestu do zamestnania, ďalšia náhrada za prevoz poškodeného vozidla,
náhrada za prenajatie garáže, náhrada za prenajatie iného vozidla nie sú v príčinnej súvislosti so
samotnoudopravnounehodou,tietonákladynebolinevyhnutné,navrhovateľichtedanemuselvynaložiť.

Rovnako i nárok na náhradu za stratu na zárobku nie je dôvodný, nakoľko ušlá mzda navrhovateľa nie
je dôsledkom škody na zdraví, ale jeho účasťou na pojednávaniach. Taktiež i trovy právneho zastúpenia
nemôžu byť vyčíslené v rámci istiny, na tieto môže navrhovateľovi vzniknúť nárok až keď bude úspešný
vo veci samej a na základe súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ nemá doposiaľ ani nárok na úrok z
omeškania;tentototižakovyplývaizrozhodnutiaNSSRsp.zn.2Cdo122/02jetotižzávislýnaokamihu,
kedy sa poisťovňa dostane do omeškania a to sa nemôže stať skôr ako bude nárok poškodeného

právoplatne uznaný dôvodným čo do základu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania, výsluchom znalca z oboru
cestná doprava Ing. J. M. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

Medi stranami nebolo sporné, že dňa 06.11.2002 o 12,45 hod. na ceste III. triedy medzi obcami T. a

M., došlo medzi účastníkmi k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo
navrhovateľa červenej farby, zn. VW Pollo. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že náklady na opravu
motorového vozidla navrhovateľa zn. VW Pollo poškodeného v dôsledku tejto dopravnej nehody zo dňa
06.11.2002 predstavovali úhrnom čiastku 6.659,47 € (vrátane 19 % DPH) pri jeho zhodnotení v dôsledku
vykonanej opravy o 501,63 €. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že vedľajší účastník plnil

navrhovateľovi úhrnom vo výške 5.153,66 €, a to za škodu na motorovom vozidle 5.094,57 € ako i za
odtiahnutie poškodeného vozidla 59,09 €.

ZozáznamuK.P.K.T.zodňa07.11.2003akoizoznámeniaO.P.O.T.,zodňa11.12.2003azoznámenia
zo dňa 29.12.2003 vyplýva, že priestupkové konanie o dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 06.11.2003
o 12,45 hod. na ceste III. triedy medzi obcami T. a M., ktorej účastníkmi boli J. P. ako zamestnanec

odporcu a navrhovateľ, bolo dňa 07.11.2003 podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch zastavené, nakoľko zanikla zodpovednosť za priestupok.

Z výsluchu navrhovateľa ako i z pripojeného priestupkového spisu O. P. D. T. č. O. - P XXX/DI. -
T. - XXXX. a to menovite zo svedeckej výpovede účastníčky dopravnej nehody A. S., rod. M., ktorej
svedecká výpoveď je obsiahnutá v tomto priestupkovom spise vyplýva, že dňa 06.11.2002 okolo obeda

za slnečného počasia riadil navrhovateľ svoje osobné motorové vozidlo červenej farby zn. VW Pollo z
obce M. do T.. Na konci obce M. pribral navrhovateľ stopárku, staršiu pani menom A. S., ktorú poznal z
videnia. Táto sa po nastúpení do vozidla na miesto spolujazdca riadne zapásala bezpečnostným pásom.
Pri rozbiehaní sa z úpätia mierneho kopca a stúpaní do tohto kopca, ktorý sa nachádza hneď za obcou
M., si navrhovateľ ako i spolujazdkyňa všimli, že z druhej strany kopca proti ním jazdí traktor, a to

takmer stredom cesty tak, že čiastočne zasahoval i do jazdného pruhu navrhovateľa. Traktor nemal
žiadne výstražné znamenie, nemal dokonca ani namontovaný maják. Navrhovateľ spomalil a išiel viac
na kraj, pričom sa bez väčších problémov vzájomne vyhli. Následne navrhovateľ ako i spolujazdkyňa
spozorovali, že proti nim jazdí ešte ďalší traktor, pričom cez horizont kopca nebolo vidieť, žeby mal za
sebou zapojenú sejačku väčších rozmerov. Traktor mal namontovaný oranžový maják, nemal ho však

pustený. Navrhovateľ ešte viac spomalil, a išiel ešte viac na kraj. Vodič tohto traktora J. P. zrazu, zrejme
kvôli tomu aby obišiel pätník, ešte viac zabočil do jazdného pruhu navrhovateľa tak, že navrhovateľovi
nezostávalo nič iné ako vbehnúť autom do mierneho jarku a tam zastaviť. V zlomku sekundy, po tom čo
navrhovateľ zastavil, pocítili spolu so spolujazdkyňou, že do nich narazil traktor so sejačkou, o pol metra
ich dokonca posunul naspäť. Krájadlo sejačky s držiakom bolo zakliesnené do prednej časti kapoty VWPollo. Spolujazdkyňa si udrela hlavu o čelné sklo, utrpela ľahšie zranenia a následne ju niekto odviezol
donemocnice.ŠofértohtotraktoraJ.P.bolveľmiprekvapený,žedonavrhovateľanarazil,sámsavyjadril
v tom smere, že si ho vôbec nevšimol.

Z pripojeného priestupkového spisu O. P. D. T. č. O. - P XXX/D.. - T. - 2003 ďalej vyplýva, že iní účastníci
dopravnej nehody a to J. P. a I. Š. uviedli, že I. Š. a J. P. ako zamestnanci odporcu uvedeného dňa
06.11.2002 vykonávali sejbu, pričom okolo obeda sa presúvali obaja z T. do M. tak, že I. Š. jazdiaci
na traktore s vlečkou s osivom jazdil asi 50 metrov pred traktorom, ktorý viedol J. P.. I. Š. robil J. P.
doprovod, nakoľko J. P. mal za sebou zapojenú sejačku o šírke približne 4,5 metrov. I. Š. mal na svojom

traktore zapnuté jednak svetlá a jednak oranžový maják. Rovnako mal svetlá aj maják zapnutý aj za
ním jazdiaci J. P.. Prvý traktor jazdil asi rýchlosťou 50 km/h, druhý maximálne 20 km/h. Tesne pred M.
pod vrcholom stúpania zbadal I. Š. ako oproti nemu jazdí červené auto VW Pollo približne rýchlosťou
80 km/h. V spätnom zrkadle si

ešte všimol, že sa za týmto osobným autom zaprášilo a predpokladal, že toto motorové vozidlo narazilo
do sejačky. I. Š. zastavil na okraji cesty a po vystúpení z traktora videl, že VW Pollo sa zrazilo so sejačkou

presne na vrchole stúpania. Vo vozidle VW bola okrem šoféra i staršia pani, ktorá bola pri dopravnej
nehode zranená a následne odvezená do nemocnice. Vodič druhého traktora J. P. ako náhle spozoroval
oprotinemujazdiacevozidloprudkozabrzdil,atakmerokamžitezastal,pričomeštestiholobísťpopravej
strane sa nachádzajúci pätník. Následne do jeho pripojenej sejačky vrazilo VW Pollo.

Z výsluchu navrhovateľa ďalej vyplýva, že v dôsledku poškodenia jeho motorového vozidla, nemohol

navrhovateľ toto auto používať i s ostatnými kolegami na cestu do zamestnania, naopak až do doby
úplnej opravy ho musel garážovať v cudzej garáži. Taktiež bol navrhovateľ donútený si prenajať iné
vozidlo po dobu, po ktorú bolo jeho auto nepojazdné, pretože sa musel starať o svojich rodičov, ktorí
potrebujú vzhľadom na svoj vek opateru vo väčšom rozsahu, či už ide o ich prevoz k doktorovi alebo
o inú formu opatery.

Zo znaleckého posudku Ing. J. M., znalca z oboru cestná doprava zo dňa 27.01.2003, č. 4/03
nachádzajúceho sa v priestupkovom spise O. P. D. T. č. O. - P XXX/D.. - T. - XXXX. vyplýva, že technika
jazdy vodiča traktora bola z technického hľadiska nesprávna, keďže jazdil po ceste širokej 5,6 m s
traktorom, ktorého sejačka bola široká 4,5 m takým spôsobom, že v čase zrážky pre protiidúce vozidlo
VW ostával koridor prejazdu široký len 0,8 m. Vodič traktora svojou jazdou vždy obmedzoval ostatných

vodičov, keďže ich nútil meniť rýchlosť, príp. smer jazdy, t.j. obmedzoval aj vodiča vozidla VW. Vodič
traktora aj ohrozil vodiča vozidla VW, keďže ho nútil náhle meniť rýchlosť jazdy. Vodič vozidla VW naopak
svojou jazdou neobmedzoval, ani neohrozoval vodiča traktora. Čo sa týka možnosti vodiča traktora
zabrániť dopravnej nehode, vodič traktora takúto možnosť objektívne mal, mohol zrážke zabrániť, ak by
s traktorom zastavil tesne pri pravom okraji cesty pred pätníkom, ktorý sa nachádzal vpravo vedľa cesty.

Vzhľadom na rozhľadové pomery mal vodič traktora na tento úkon dostatok času aj priestoru.

Z výpovede Ing. J. M., znalca z oboru cestná doprava ďalej súd zistil, že z technického hľadiska je
možné, že priebeh deja prebiehal tak, ako uviedol vo svojej výpovedi navrhovateľ, teda že jeho vozidlo
VW Pollo v čase stretu už stálo a traktor do neho narazil. Dôsledkom takéhoto priebehu deja by boli
tie isté poškodenia na motorových vozidlách ako v skutočnosti nastali. Taktiež by sa v žiadnom smere

nezmenila možnosť vodiča traktora zabrániť zrážke, ktorú vodič traktora jednoznačne objektívne mal,
nakoľko je posadený vyššie a má lepší rozhľad.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Po právnej stránke súd skúmal, či a v akom rozsahu zodpovedá odporca za škodu spôsobenú
navrhovateľovi, a to z hľadiska vyššie cit. ust. § 431 Občianskeho zákonníka. Nakoľko o protiprávnom
konaní zamestnanca odporcu (ktorý riadil traktor s nadrozmernou sejačkou a za ktorého konanie vzmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá odporca) a o vzniku škody týmto konaním
vyvolanom nebolo právoplatne rozhodnuté v rámci priestupkového konania, ktoré bolo v konečnom
dôsledku zastavené a ktorými závermi by bol

súd viazaný (podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd v občianskoprávnom konaní viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal), musel si súd tieto otázky
vyriešiť sám, a to v rámci tohto konania ako prejudiciálne otázky. Pri ustálení skutkového deja dopravnej
nehody súd vychádzal z výpovedí očitých svedkov tejto dopravnej nehody ako i z výsledkov znaleckého
dokazovania. Očitými svedkami dopravnej nehody bol navrhovateľ, A. S. a J. P.. I. Š., i keď sa

nachádzal v tesnej blízkosti dopravnej nehody, jej priebeh v detailnosti nevidel, ako sám uviedol,
cez spätné zrkadlo videl len prach rozvírený vozidlom VW Pollo a následne, po tom čo vystúpil z
traktora videl, že došlo k zrážke medzi vozidlom VW Pollo a nadrozmernou sejačkou. Nakoľko dej
dopravnej nehody ako ho uviedol navrhovateľ je podporený i výpoveďou ďalšej účastníčky dopravnej
nehody A. S., a takýto priebeh deja je možný podľa znalca i z technického hľadiska, súd ustálil, že v
čase dopravnej nehody (zrážky) osobné motorové vozidlo navrhovateľa zn. VW stálo a bol to práve

traktor s nadrozmernou sejačkou, ktorý vrazil resp. zachytil svojou sejačkou stojace vozidlo VW Pollo.
Vychádzajúc z uvedeného, z hľadiska právneho posúdenia je súd toho názoru, že vodič traktora s
nadrozmernou sejačkou naplnil pojmové znaky protiprávneho konania, a to po stránke subjektívnej
ako i objektívnej. Svojou nedbanlivosťou pri vedení vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo
poškodené osobné motorové vozidlo navrhovateľa zn. VW Pollo. Vodič traktora so sejačkou porušil ust.

§ 3 ods. 2 písm. a/, ust. § 13 ods. 1 zák. č. 315/1996 Zb., podľa ktorých ustanovení bol povinný správať
sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom bol
povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravnotechnickému stavu cesty, situácii v
cestnej premávke a svojim schopnostiam. Ďalej bol povinný ako vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla,
ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo

smeru svojej jazdy, neohroziť a neobmedziť protiidúcich vodičov; nesmel ohroziť ani vodičov jazdiacich
za ním, ani iných účastníkov cestnej premávky. Vodič bol pritom povinný dávať znamenie o zmene
smeru jazdy. Porušenie týchto, z právneho hľadiska dôležitých povinností, bolo v priamej príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody a jej následkom, ktorým je okrem iných spravidla i poškodenie
motorového vozidla, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Preto súd ustálil, že uvedenú dopravnú nehodu

zapríčinil výlučne vodič traktora s nadrozmernou sejačkou. Pokiaľ sú správne závery súdu o 100
% účasti zamestnanca odporcu na spôsobení vzniknutej škody na vozidle navrhovateľa, nemožno
ustáliť iný záver ako ten, že je povinnosťou odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu vzniknutú na
jeho motorovom vozidle. Keďže žiadna zo strán nerozporovala výpočet vedľajšieho účastníka ohľadne
nákladov na opravu poškodeného vozidla 6.659,47 €, ani mieru zhodnotenia vozidla po jeho oprave

o 501,63 €, v číselnom vyjadrení je potom odporca povinný uhradiť navrhovateľovi čiastku 6.157,84 €
(6.659,47-501,63).Pokiaľnavrhovateľoviplnilvedľajšíúčastníkodporcuvrozsahu5.094,57€(uvedené
plnenie taktiež nie je medzi stranami sporné), predstavuje nedoplatok na úhrade za škodu spôsobenú
navrhovateľovi na vozidle čiastku 1.063,27 €. V tejto časti vyhodnotil súd žalobný návrh ako dôvodný.

Pokiaľ však ide o ostatné nároky navrhovateľa, t.j. nárok na náhradu nákladov za prevoz poškodeného

vozidla, nárok na náhradu za náklady na cestovné do zamestnania, ktoré sa zvýšili tým, že namiesto
poškodeného vozidla, ktoré používal na cestu do zamestnania s ostatnými kolegami musel cestovať
inak, nárok na náhradu za náklady na prenájom garáže, v ktorej uskladňoval poškodené vozidlo, nárok
na náhradu za náklady na prenájom iného motorového vozidla, nárok na trovy právneho zastúpenia a
nárok na náhradu ušlej mzdy, tieto

súd vyhodnotil ako nároky nedôvodné. Je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že nie všetky náklady
vynaložené navrhovateľom, ktorých náhradu požaduje, sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou vyššie popísanou, za ktorej následky zodpovedá odporca. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry
(rozhodnutie Rc 7/79) príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou nemožno dôvodiť
zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu.

V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu je len tá škoda, ktorá je priamym dôsledkom
tohto protiprávneho konania. Dôsledky odvodené, i keď by bez existencie protiprávneho konania škodcu
nenastali, nie sú v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním, a ako také nepodliehajú povinnosti
škodcu ich nahradiť. V prejednávanej veci sú takýmito odvodenými dôsledkami všetky, okrem nároku
navrhovateľa na doplatenie škody na jeho vozidle VW. Z tohto dôvodu súd žalobný návrh, čo do nároku

na náhradu za náklady na cestovné do zamestnania, ktoré sa zvýšili tým, že namiesto poškodenéhovozidla, ktoré používal na cestu do zamestnania s ostatnými kolegami musel cestovať inak, nároku na
náhraduzanákladynaprenájomgaráže,vktorejuskladňovalpoškodenévozidloanárokunanáhraduza
náklady na prenájom iného motorového vozidla ako nedôvodný zamietol. Uplatnený nárok navrhovateľa

na náhradu nákladov za prevoz poškodeného vozidla súd taktiež zamietol, nakoľko ako vyplynulo zo
zhodných výpovedí strán, tieto náklady boli navrhovateľovi preplatené zo strany vedľajšieho účastníka
odporcu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na úhradu trov právneho zastúpenia ako i úhradu ušlej mzdy,
tieto nároky sú podmienené úspechom navrhovateľa v konaní a vysporiadavajú sa v rámci trov súdneho
konania.

Pôvodne uplatnený žalobný návrh vo výške 6.319,16 € v priebehu konania navrhovateľ upravil tak,
že žalobný návrh vzal čo do čiastky 1.345,68 € späť, s čím odporca ako i vedľajší účastník na jeho
stranesúhlasili.Išloonárokynavrhovateľananáhraduzastratubonusunapovinnomzmluvnompoistení
183,89 € a na náhradu za amortizáciu vozidla 1.161,79 €. Súd za použitia ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v súlade
s týmto dispozitívnym prejavom navrhovateľa konanie v tejto časti zastavil.

Odporca navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je od 03.02.2004 v omeškaní so zaplatením svojho

peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok
z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že od 22.12.2003 do 28.03.2004 činila diskontná sadzba 6 %, navrhovateľ má preto právo
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje. Súd sa

teda nestotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka odporcu, že navrhovateľovi právo na úrok
z omeškania neprináleží. Pokiaľ aj vedľajší účastník odporcu poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 2 Cdo 122/02, toto rozhodnutie sa nedá aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko nejde o totožný
nárok. Uvedené rozhodnutie NS SR sa týka sporu, kde na strane odporcu ako účastník vystupuje priamo
poisťovateľapredmetomsporujepoistnéplnenie.Vprejednávanejvecijevšakpoisťovateľlenvedľajším

účastníkom, predmetom sporu je náhrada škody (ktorá môže, ale nemusí byť krytá poistným plnením)
a to je podstatný rozdiel.

Keďže v prejednávanej veci súd priznal navrhovateľovi z celkovo uplatnenej čiastky 6.319,16 € len
čiastku 1.063,27 € bol vo väčšej miere úspešný odporca, a to konkrétne v pomere 5/6, keď späťvzatie
je takisto potrebné považovať za neúspech navrhovateľa. Preto je navrhovateľ povinný v zmysle § 142

ods. 2 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť odporcovi ako i vedľajšiemu účastníkovi
odporcu trovy konania, a to v rozsahu 2/3 (5/6 - 1/6). Tarifnou hodnotou sporu do 03.11.2005 kedy
došlo k späťvzatiu na začiatku pojednávania bola suma 6.319,16 € a od tohto dátumu suma 4.973,48 €.
Vedľajší účastník odporcu si trovy konania nevyčíslil, zo spisu nevyplýva, žeby mu nejaké trovy konania
vznikli, preto súd za použitia ust. § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu nepriznal. Odporcovi v prejednávanej veci vznikli trovy v celkovej výške 1.263,08 €, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1,25 úkonu právnej služby po 220,74 € (prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci 17.10.2005), za 3,25 úkonov právnej
služby po 170,95 € (účasť na pojednávaní dňa 03.11.2005, 21.11.2005, 12.03.2009, 12.02.2009 na
pojednávaní odročenom bez prejednania veci), za stratu času 16 polhod. po 8,30 € (rok 2005) a 10

polhod. po 11,59 € (rok 2009), režijný paušál 3,25 x 4,98 € (rok 2005) a 1,25 x 6,95 € (rok 2009) a za DPH
19 % z odmeny za úkony právnej služby (0,19 x 831,51 €), t.j. 157,99 €. Nepriznanie uplatneného nároku
za náhradu nákladov za použitie nepravidelnej neverejnej osobnej cestnej dopravy je odôvodnené tým,
že preplatenie výdavkov tohto druhu advokátovi v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. neprináleží. Nakoľko
odporca má nárok na náhradu trov konania v pomere 2/3, súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov

konania odporcovi vo výške 842,05 €.

V konaní bol pribratý znalec z oboru cestná doprava, ktorému bolo vyplatené znalečné vo výške 109,48
€, a to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa
výsledku proti účastníkom právo na náhradu trov konania. Preto súd zaviazal navrhovateľa, aby uhradil
5/6 z týchto trov štátu, čomu zodpovedá čiastka 91,23 € a odporcu s vedľajším účastníkom na jeho

strane solidárne 1/6 z týchto trov štátu, čomu zodpovedá 18,25 €.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.