Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/493/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231376
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115231376.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná

sporiteľňa, a.s. , so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, právne zastúpená
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: M. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený U. A., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. W. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 18.586,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.629,46 eur spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne
zo sumy 18.586,01 eur od 07.08.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 18.586,01 eur od 07.08.2015 do zaplatenia s tým, že táto povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu

plnenia tohto dlhu U. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXXX/XX, Ž., ktorá bola zaviazaná na úhradu tohto
dlhu na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 6C/493/2015-70 zo dňa 22.01.2016.
II. Žalovaný môže vykonať plnenie uvedené v časti I. výroku tohto rozsudku v pravidelných po
sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 200,- eur so splatnosťou do konca príslušného
kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, s tým, že omeškanie
žalovaného s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého zvyšku dlžného

plnenia.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.10.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.10.2015 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by bola U. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXXX/XX, XXX XX Ž. (ako
pôvodnežalovanejI.)spoločneanerozdielneuloženápovinnosťzaplatiťmucelkovosumu18.629,46eur
(pozostávajúcuzosumy18.586,01eur,sumy25,33eurzodpovedajúcejriadnemuúrokuvovýške6,99%
ročne zo sumy 18.646,01 eur od 31.07.2015 do 06.08.2015 a zo sumy 18,12 eur zodpovedajúcej úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.646,01 eur od 31.07.2015 do 06.08.2015) spolu s úrokom
vo výške 6,99 % ročne zo sumy 18.586,01 eur od 07.08.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 18.586,01 eur od 07.08.2015 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy
konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je bankou, ktorá na základe bankového povolenia podľa
ust. § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. vykonáva stavebné sporenie v zmysle zákona č. 310/1992

Zb. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzavretej na cieľovú sumu 17.500,-
eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel so žalovanými úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/
XXXX a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie
v sume 17.500,- eur pri úrokovej sadzbe 6,99 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutýúver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom uvedená suma je splatná vždy prvý deň príslušného
kalendárneho mesiaca a považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr 16.
deň v príslušnom mesiaci. S odkazom na ust. čl. VII. úverovej zmluvy žalobca v ďalšom uviedol, že

vzhľadom na to, že žalovaní poskytnutý úver nesplatili, boli ním písomnou výzvou na túto skutočnosť
upozornení. Nakoľko žalovaní naďalej poskytnutý úver nesplatili, upozornil ich písomnou výzvou zo dňa
27.04.2015naúhraduceléhozostatkuúveru.Žalovaníanitútovýzvunerešpektovali,apretoichpožiadal
dňa 30.07.2015 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 18.646,01 eur. Súčasne sa od
uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 5 % ročne. Ním tak uplatňovaná úroková

sadzba pozostáva z riadneho úroku vo výške 6,99 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne.
Po termíne na okamžité splatenie úveru došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy, a
to dňa 06.08.2015 vo výške 60,- eur. Všetky splátky boli započítané prednostne na úhradu istiny.
3. Podľa ust. § 91 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej
veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
4. Podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 495/2009 Z. z. účinnom od 01.01.2010 do 30.06.2016,

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný
rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých
účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku
o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
5. V kontexte tohto rozhodnutia súd považuje za potrebné poukázať na charakter procesného

spoločenstva na strane oboch pôvodne žalovaných. Je zrejmé, že žalobca si nárok uplatnený žalobou
vo vzťahu k žalovaným uplatňoval ako proti solidárnym dlžníkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. Cdo/544/2016 zo dňa 26.10.2016, ktorým vyslovil Najvyšší
súd SR nasledovný právny názor: „K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými
dlžníkmi už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí 4 Cdo

203/2005uviedol,žežalovanísolidárnidlžnícisúzásadnesamostatnýmianienerozlučnýmispoločníkmi
v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu
byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou
právnychvzťahovspätýchibatotožnosťouplneniačipredmetuplnenia.Solidárnyzáväzoksaalenemusí
vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak

teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť
vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel
vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a
o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať
všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa,

či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov,
totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o
založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv.
dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní
všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho

(resp.ajjeho)osobnénámietky,ktorébudúposudzovanéibavovzťahuknemusamému.Výsledoksporu
tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre
jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu
voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia
na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť

totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť.“. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodne žalovaní I.
a II. (teda ako solidárni dlžníci) tvorili v spore samostatné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.). U každého
zo žalovaných I. a II. mohol byť právny základ záväzku každého z nich a aj prípadné námietky každého
z nich posúdené nezávisle. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na každého z nich, keďže veriteľ (v tomto
prípade žalobca) si mohol zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať oboch žalovaných I. a II., alebo len

jedného z nich.
6. Súd žalobe žalobcu vyhovel platobným rozkazom č. k. 6C/493/2015-70 zo dňa 22.01.2016, ktorým
zaviazal žalovaných (t. j. U. A. a žalovaného) na žalované plnenie, ako aj nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 1.115,- eur.
7. Žalovaný (ako pôvodne žalovaný II.) podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím

došlo v zmysle cit. ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ex lege k zrušeniu platobného rozkazu vo vzťahu k
žalovanému (v tom čase ako žalovanému II). Vo vzťahu k U. A. (ako žalovanému I.) platobný rozkaz
zrušený v zmysle cit. ust. § 174 ods. 2 veta druhá v spojení s cit. ust. § 91 ods. 1 O.s.p. nebol a nadobudol
tak právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2016.8. Podľa ust. § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
9. Podľa ust. § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
10. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
12.Nanariadenompojednávanídňa13.11.2018,ktorésakonalovneprítomnostisamotnýchstránsporu,
avšakzaúčastiichzástupcov,žalovanýprostredníctvomsvojhozástupcuuznalvplnomrozsahužalobou
uplatnený nárok. Súčasne požiadal z dôvodu svojej sociálnej situácie o možnosť splácať žalovaný dlh v

splátkach maximálne vo výške 100,- eur. Túto svoju žiadosť žalovaný odôvodnil tým, že je dôchodca s
výškou dôchodku 400,- eur mesačne a že jeho manželka (jeho zástupca U. A.) je zamestnaná a príjmom
vo výške 450,- eur mesačne. S manželkou majú spoločné záväzky súvisiace so zabezpečovaním
bývaniavovýške50,-eur(inkaso)avovýške150,-eur(zálohovéplatbybytovémudružstvu),natelevíziu
vo výške 21,- eur a bežné výdavky na stravovanie. Pokiaľ ide o ich spoločnú domácnosť, v tejto s nimi

žije už plnoletý syn, ktorý im prispieva na ich výdavky sumou 300,- eur mesačne.
13. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd v
prejednávanom spore rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia
žalovaného ohľadom jeho sociálnej situácie, tieto žalovaný výslovne nepoprel, a preto ich súd považoval
medzi stranami sporu za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

14. Nepochybne možno konštatovať, že žalovaný v spore uznal bez výhrad a podmienok žalobcom
uplatnený nárok v celom jeho rozsahu (t. j. tak v rozsahu žalovanej pohľadávky, ako aj jej príslušenstva),
a to v úkone urobenom voči súdu prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 13.11.2018.
V danom prípade tak súd o žalobe žalobcu proti žalovanému rozhodol týmto rozsudkom pre uznanie
verejne vyhláseným dňa 13.11.2018. Týmto rozsudkom tak žalobe žalobcu proti žalovanému v celom

rozsahu vyhovel, pričom v ďalšom rozsudok vyhotovil v rozsahu podľa cit. ust. § 285 CSP. Súčasne
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pôvodne žalobou žiadal zaviazať žalovaného a U. A. spoločne
a nerozdielne a vzhľadom na skutočnosť, že súd vo vzťahu k U. A. rozhodol v spore právoplatne
spomenutým platobným rozkazom, v ďalšom vo výroku tohto rozsudku na zohľadnenie solidarity
žalovaného a pôvodne žalovaného U. A. vyslovil, že povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu plnenia

tohto dlhu U. A., ktorá bola zaviazaná na úhradu tohto dlhu na základe Platobného rozkazu Okresného
súdu Žilina č. k. 6C/493/2015-70 zo dňa 22.01.2016.
15. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
17. Súd v zmysle cit. ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP umožnil žalovanému vykonať plnenie, na ktoré ho
zaviazal týmto rozsudkom, v splátkach, vzhľadom ku skutočnosti, že v spojení so skutkovými tvrdeniami

produkovanými žalovaným na pojednávaní dňa 13.11.2018 (uvedenými v odseku č. 12 odôvodnenia
tohto rozsudku) nemal dôvodné a závažné pochybnosti o ťaživých sociálnych pomeroch žalovaného.
Súd zároveň vychádzal aj z toho, že žalovaný bude povolením splátok motivovaný svoj dlh uhradiť podľa
rozsudku, čím by sa predišlo potrebe žalobcu vymáhať, pri žalovaného platobnej neschopnosti uhradiť
celé plnenie naraz, svoju pohľadávku prostredníctvom exekučného konania. Výšku splátok súd určil v

sume 200,- eur mesačne, keďže takúto výšku splátok súd považoval za primeranú jednak k možnostiam
žalovaného a jednak aj k obdobiu, počas ktorého by tak žalovaný mohol svoj dlh v určených splátkach
zaplatiť. Napokon súd určil podmienky vykonania plnenia uvedené vo výroku tohto rozsudku tak, že
pokiaľ sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou jednej splátky (teda aj čiastočne), bude to mať za
následok splatnosť celého dlžného zvyšku tohto plnenia.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.20. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 262 ods. 1 v spojení s cit. ust. §
255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k plnému úspechu žalobcu vo veci tak, že žalobcovi proti žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.. O samotnej výške tejto náhrady trov
konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. a) CSP]
Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).