Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010067
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917010067.3

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 11. apríla 2018, prejednal
odvolanie obžalovaného W. P., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 23.11.2017 sp.zn.
2T/20/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. P. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a),ods.3písm.d)Tr.zák.vsúvislostisust.§138
písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4
Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov

a podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z
08.12.2016 sp.zn. 3T/118/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 22.03.2017
sp.zn. 4To/31/2017, kde bol odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.
Zároveň boli zrušené všetky rozhodnutia, ktoré na výrok obsahovo nadväzujú a vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia
spod obžaloby, resp. zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa s usmernením
na takéto záverečné rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania poukazuje na dôkaznú situáciu a z nej vyplývajúce pochybnosti o vine
obžalovaného, keď pravdivosť výpovedí poškodenej nebola potvrdená žiadnymi inými dôkazmi, teda,

že by na ňu slovne, fyzicky alebo iným spôsobom v minulosti útočil, resp. takto sa správal voči nej počas
dlhšiu dobu a spôsobil tak problémy. Psychické problémy mala ona sama z toho dôvodu, že jej brat
spáchal samovraždu, mala sama samovražebné myšlienky a zvykla si sama aj ubližovať. Tiež mala
známostisinýmimužmi,chcelaodnehoodísťazrejmetomubolotakajvtomtoprípade,alevskutočnosti
mohla ísť za iným chlapom, čomu nasvedčujú rôzne skutočnosti, že teda nakoniec ani nezablúdila po
odchode z domu do lesa, ale cielene bola niekde inde ako zatúlaná v Maďarsku, v dôsledku on volal

políciuadaljuhľadať.Samapoškodenánahlavnompojednávaní06.04.2017naokresnomsúdeuviedla,
že všetko by chcela stiahnuť späť, čo predtým povedala, tiež povedala, že ho má rada, že majú spolu5 maloletých detí, zvukový záznam z tohto tvrdenia však nie je v spise, zrejme táto skutočnosť nebola
zaznamenaná. Poukazuje tiež na listy, ktoré mu písala do väzby, z ktorých vyplýva, že ho má naďalej
rada, ospravedlňuje sa mu, že mu spôsobila trestné stíhanie a priznáva svoju vinu.

V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že z minulosti sa nenachádzajú v zdravotnej dokumentácii
poškodenej žiadne vyšetrenia, ktoré by smerovali k tomu, že bola zranená, resp. mala byť týraná, tiež
neboli zaznamenané také zranenie z 21.09. do 22.09.2016, ktoré by bolo možné ustáliť objektívne, že jej
mal on spôsobiť zranenia tak, ako to po oznámení trestnej činnosti a v prvých výpovediach poškodená
uvádzala. Podľa lekárskej správy M.. Q. C. z 23.10.2016 táto nekorešponduje s lekárskou správou M..

O. B., kde sa v správe vôbec nezmieňoval o podvrtnutí krčnej chrbtice a čo sa týka RTG pravého kolena
uvádza, že je bez traumatických zmien, rovnako je to aj so zranením hrudníka, tiež znalec nepotvrdil
žiadne pichanie do hlavy kuchynským nožom vo svojom odbornom vyjadrení, neboli vo vlasatej časti
hlavy zistené bodné zranenia alebo stopy po zraneniach. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že po
prvotnom ošetrení po predvedení políciou obžalovaná sa ďalej neliečila, nevyzdvihla si ani lieky od
bolesti a nebola na ďalších ošetreniach a vyšetreniach.

Pokiaľ ide o znalkyňu M.. N. A., z odboru psychológie, táto konštatuje určité príznaky spadajúce pod
diagnostickú kategóriu posttraumatickej stresovej poruchy, keď má tendenciu poškodená utekať pred
konfliktmi, pokiaľ spochybňuje sklony poškodenej ku konfabulácii, poukazuje na obsahy listov, ktoré mu
písala poškodená a tieto sú v rozpore s jej prvotnými výpoveďami v prípravnom konaní, ako aj potom
na hlavnom pojednávaní. Rovnako nesúhlasí s vyjadrením M.. P. L., k jeho psychickému zdravotnému

stavu, pretože táto ho vyšetrila, pri vyšetrení jej ani nerozumel, čo sa ho pýtala, a preto závery o nezistení
psychickýchporúchaakýchkoľvekproblémovvčasespáchaniatrestnejčinnostiunehosúneobjektívne.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúceho, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov.
Z dôvodovej časti prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal

za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri
rozhodovaní aj o druhu a výmere trestu.
Súhrn priamych a nepriamych dôkazov rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku bol podľa
názoru odvolacieho súdu vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho
myslenia a vnútorného presvedčenia a takýto postup vedie aj odvolací súd z pohľadu dôkaznej situácii k

jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná v rozsahu výrokovej časti napadnutého
rozsudku, pritom priliehavo bolo skutkovým záverom ustálené aj kvalifikovanie tohto trestného činu ako
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák.
Odvolací súd musí konštatovať, že so skutočnosťami, ktoré uvádza v dôvodoch odvolania obžalovaný,

sa súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne, obsiahlo, vysporiadal v dôvodoch písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku, a preto nie je dôvod pre opakovanie týchto úvah aj v rámci tohto
rozhodovania v dôvodoch tohto rozhodnutia.
Reagujúc na odvolanie obžalovaného odvolací súd musí len konštatovať, že nie je tu dôkazná situácia,
akú popisuje obžalovaný, že z trestnej činnosti je usvedčovaný len výpoveďou Z. P., tieto závery sú

podporené aj ďalšími dôkazmi, ako aj znaleckým dokazovaním znalcov z odboru zdravotníctva, vrátane
posudku z odboru psychológie - M.. T. A., z ktorej možno objektívne vyvodiť záver o vierohodnosti
pôvodných výpovedí obvinenej, vrátane vyšetrenia znalkyňou, u ktorej neboli zistené sklony ku klamstvu
a pokiaľ poukazuje obžalovaný a zmeny výpovedí, resp. písomných podaní v zmysle listov písaných
obžalovanému do väznice, resp. určitého spochybnenia svojich výpovedí na hlavnom pojednávaní

poškodenou, tu treba uviesť, že je tu zjavná snaha tak, ako v minulosti, pod nátlakom zrejme
príbuzných obžalovaného zmeniť výpoveď v prospech obžalovaného, aby zrejme v čase neprítomnosti
obžalovaného nebola napádaná práve príbuznými obžalovaného, stalo sa tak v minulosti, keď sama
poškodená popisovala, že predchádzajúce oznámenie o týraní obžalovaného na polícii musela vziať
späť v dôsledku nátlaku svokra, resp. otca obžalovaného a iných rodinných príslušníkov, pritom v

prípravnom konaní trvala na tom, že v tomto prípade už výpoveď nezmení a takéto predchádzajúce
trestné oznámenie nezoberie späť.
Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd nezistil pochybenie v napadnutom rozsudku, keď obžalovanému
bol uložený súhrnný trest za použitia § 42 ods. 1,2 Tr. zák. po zrušení výroku o treste rozsudku3T/118/2016 Okresného súdu Rimavská Sobota, kde bol uznaný za vinného a právoplatne odsúdený
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s trestom vo výmere štyroch rokov odňatia
slobody, keď teraz posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil pred vynesením uvedeného rozsudku,

ako aj čiastočne po jeho vyhlásení a právoplatnosti a spolu v úhrne tieto skutky sú tak závažné, že
neprichádza ukladanie trestu na slobode, pritom treba poukázať aj na tú skutočnosť, že súd prvého
stupňa ukladal obžalovanému trestu aj za použitia zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., pritom
nemožno prehliadnuť, že v obidvoch prípadoch ide o závažnú trestnú činnosť, ide o zločiny.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre iný úmyselný trestný čin, bolo v súlade so stavom veci a zákonom pre výkon trestu odňatia slobody
zaradiť ho do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň bolo správne rozhodnuté uloženie
ochranného protitoxikomanického liečenia formou ambulantnou, pretože znaleckým dokazovaním z
odboruzdravotníctvabolopreukázané,žeobžalovanýjezávislýnaužívaníkanaboidov,resp.omamných
látok a z dôkaznej situácie možno ustáliť, že požívanie týchto látok, resp. v opačnom prípade nútená

abstinencia, vedie u obžalovaného k zvýšenej agresivite a aj k páchaniu trestnej činnosti v zmysle
výrokovej časti v tejto veci. Ochranné opatrenie by malo byť jednou zo spolupôsobiacich záruk, že
obvinený po vykonaní trestu a absolvovaní liečenia povedie riadny život a dopustí sa ďalšej trestnej
činnosti, nedopustí sa ďalšej trestnej činnosti.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo

žiadne pochybenie, považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a z týchto dôvodov
potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.