Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204348
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816204348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcu: W. M., C.. XX. XX. XXXX,
D. S. O.Q. W. Č.. XXXX/XX, XXX XX A. C. D., právne zastúpený JUDr. Lenkou Balogovou, advokátkou,
so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/157/2016-84
zo dňa 15.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu číslo 8500103164 zo dňa 18. 02. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
číslo 8500103166 zo dňa 18. 02. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo
8500103168 zo dňa 19. 02. 2015 je neplatná. Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39,
§ 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 9 ods. 1, § 9
ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 8.6.2016 domáhal voči žalovanému
určenia neplatnosti zmlúv.
V bode 5. Zmluvy č. 8500103164 bola uvedená poskytnutá čiastka úveru v sume 1.500,-eur, počet

splátok bol 42, výška mesačnej splátky 47,17 eur, celková čiastka na zaplatenie po poskytnutí úveru v
sume 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN bola v sume 25,73 eur, ročná úroková sadzba úveru 17,68
%, priemerná RPMN: 36,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu v sume 1.500,- eur; celková čiastka na
zaplatenie pri revolvingu 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN: 25,73 %, ročná úroková sadzba: 17,68
%, poplatok za poskytnutie úveru bol 150,- eur. Mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o
poskytovaní služieb, ak bude uzavretá bola uvedená vo výške 81,87 eur.
V bode 5. Zmluvy č. 8500103166 bola uvedená poskytnutá čiastka úveru v sume 1.500,-eur, počet

splátok bol 42, výška mesačnej splátky 47,17 eur, celková čiastka na zaplatenie po poskytnutí úveru v
sume 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN bola v sume 25,73 eur, ročná úroková sadzba úveru 17,68
%, priemerná RPMN: 36,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu v sume 1.500,- eur; celková čiastka na
zaplatenie pri revolvingu 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN: 25,73 %, ročná úroková sadzba: 17,68%, poplatok za poskytnutie úveru bol 150,- eur. Mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o
poskytovaní služieb, ak bude uzavretá bola uvedená vo výške 81,87 eur.
Podľa bodu 6. Zmluvy č. 8500103164 a č. 8500103166 označenom ako „Údaje o schválenom

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR“ predstavoval údaj o RPMN za úver 25,10% a údaj
o predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 25,10%.
V bode 5. Zmluvy č. 8500103168 bola uvedená poskytnutá čiastka úveru v sume 1.140,-eur, počet
splátok bol 42, výška mesačnej splátky 35,85 eur, celková čiastka na zaplatenie po poskytnutí úveru v
sume 1.619,70 eur, predpokladaná RPMN bola v sume 25,73 eur, ročná úroková sadzba úveru 17,68

%, priemerná RPMN: 36,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu v sume 1.140,- eur; celková čiastka na
zaplatenie pri revolvingu 1.619,70 eur, predpokladaná RPMN: 25,73 %, ročná úroková sadzba: 17,68
%, poplatok za poskytnutie úveru bol 114,- eur. Mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o
poskytovaní služieb, ak bude uzavretá bola uvedená vo výške 62,22 eur.
Podľa bodu 6. Zmluvy č. 8500103168 označenom ako „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu v EUR“ predstavoval údaj o RPMN za úver 25,11% a údaj o predpokladanej RPMN

po poskytnutí revolvingu 25,11%.
V čase podania žaloby mal žalobca naliehavý právny záujem s ohľadom na § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, platný v čase podania žaloby, na určení, že predmetný úver je bezúročný a
bez poplatkov. Spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh vo vzťahu k
žalovanému dodávateľovi, či je povinný uhradiť dodávateľom požadovanú odplatu, alebo je povinný

uhradiť dodávateľovi iba sumu, ktorá by predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Jeho
postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.2.2015 spísal žalovaný so žalobcom
tri samostatné zmluvy označené ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového

typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu pod č. 8500103164, č. 8500103166 a č.
8500103168 a žalovaný po doplnení údajov podpísal predmetné formuláre pod č. 8500103164, č.
8500103166 a formulár č. 8500103168 dňa 19.2.2015.
Predmetné zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné. Písomná forma predmetných zmlúv o
revolvingovom úvere nebola dodržaná v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pre

obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju týkajúceho sa výšky
RPMN, keď žalovaným predložené návrhy zmluvy o revolvingovom úvere označené ako Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo o vopred pripravený formulár žalobcu č. 8500103164
zo dňa 10.2.2015, č. žalobcu č. 8500103166 zo dňa 10.2.2015, žalobcu č. 8500103168 zo dňa
10.2.2015, ktoré žalobca v spojení s Oznámením o schválení úveru dlžníkovi prijal dňa 18.2.2015

neobsahovali zhodné údaje o RPMN, čo znamená, že ak tieto dva jednostranné prejavy vôle účastníkov
zmluvy neboli identické (a to bez ohľadu na to o aký údaj sa jedná - v tomto konkrétnom prípade sa
jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nedošlo k
uzavretiu zmluvy písomnou formou. Podľa ust.§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový

návrh. Skutočnosť, že žalobca prijal takto zmenené návrhy zmlúv o poskytnutí revolvingového úveru
však z vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za
konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zákon vyžaduje na platné uzavretie zmluvy písomné prijatie návrhu
zmluvy, ako to vyplýva z § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka.
Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že ku dňu, kedy malo dôjsť uzavretiu sporných zmlúv

vyžadovalo ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere písomnú formu. Nedostatok písomnej formy spôsobuje ich neplatnosť. Na základe uvedeného
súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
K Dohodám o zrážkach zo mzdy, ktoré mali zabezpečovať zmluvy o úvere č. 8500103164, č.
8500103166ač.8500103168jepotrebnéuviesť,žežalobcanemoholovplyvniťobsahtýchtodohôd.Boli

formulované jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Aj z výsluchu žalobcu vyplynulo, že
obsahdohôdozrážkachzomzdyžalobcanemohol ovplyvniť. Preplatnosťprávnehoúkonusavyžaduje,
aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak žalobca vôbec nevedel o
tom,žemujepredloženánapodpisdohodaovykonávanízrážokzomzdy,nemožnouvažovaťotom,aby
slobodne a vážne chcel uzavrieť takýto právny úkon. Uvedené vyplýva z okolností podpisu samotných

zmlúv o úvere a na nich nadväzujúcich právnych úkonov, ku ktorému došlo iba pri automobile finančného
agenta žalovaného a pred bytom žalobcu, kedy bol žalobca nútený k urýchlenému podpisu dokumentov
a bol na neho vyvíjaný tlak, odôvodňovaný časovou tiesňou finančného agenta žalovaného. Ak by
mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, muselaby byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Nie je možné poskytnúť právnu ochranu
takému konaniu žalovaného, ktoré smeruje k porušeniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu
k dodávateľovi. Žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do pozície subjektu

strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané
len tie finančné nároky, ktoré žalovanému aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok a to
s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že Dohody o zrážkach zo mzdy boli podpisované za situácie, keď boli ako formulárové dohody

predostreté žalobcovi, pričom žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Za daného stavu nie je možné
považovať predmetné dohody o zrážkach zo mzdy za individuálne dojednané.
V súvislosti s uzatváraním Dohôd o poskytovaní služieb č. 8500103164, č. 8500103166 a č.
8500103168, najmä pokiaľ ide o samotný spôsob ich uzatvárania vo vzťahu k spotrebiteľovi, je potrebné
poukázať na to čo bolo uvedené vyššie ohľadne Dohôd o zrážkach zo mzdy.

Dohody o poskytovaní služieb je zároveň možné posúdiť ako uzavreté v rozpore s dobrými mravmi,
pretože na ich základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide o záväzok
spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu,
hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne, keď aj podľa čl.
1 bodu 1 tejto dohody „zákazník má právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie

jednotlivých služieb, čím však nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu“. Dohoda o poskytovaní služieb
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohody o poskytovaní služieb boli uzavreté v rovnaký
deň a pod tým istým číslom ako Zmluvy o revolvingovom úvere a hoci boli uzavreté na samostatnej
listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neznamená, že išlo o individuálnu dohodu. Dohody o
poskytovaní služieb majú povahu formulára obdobného tomu, prostredníctvom ktorého strany sporu

uzavreli Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalobcovi boli predložené na podpis spolu so Zmluvou
o revolvingovom úvere. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že jednoznačne nepochopil význam a zmysel
Dohôd o poskytovaní služieb, zároveň že mu neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o ich
obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o
individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie Dohôd.

Postup žalovaného pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv so žalobcom súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok
odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Uvedené je zrejmé najmä z okolností podpisu samotných zmlúv o úvere a na
nich nadväzujúcich právnych úkonov, k čomu došlo, ako už bolo uvedené vyššie, iba pri automobile

finančného agenta žalovaného a pred bytom žalobcu, kedy bol žalobca nútený k urýchlenému podpisu
dokumentov a bol na neho vyvíjaný tlak, odôvodňovaný časovou tiesňou finančného agenta žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd otázku

naliehavého právneho záujmu vyhodnotil nesprávne. Predmetom určenia môže byť len určenie, či tu
právo alebo právny vzťah je alebo nie je (§ 80 písm. c) O.s.p.), resp. určenie, či tu právo je (§ 137 písm. c)
CSP). Právne úkony, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal, nie sú ani právom a ani právnym vzťahom.
Posúdenie súdu prvej inštancie je predčasné, pretože sa vôbec nezaoberá otázkou, či údaj o RPMN
môžu účastníci zmluvy vôbec dohodnúť. Súd vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k tejto otázke žiadnym

spôsobom nevyhodnotil. Súd síce uvádza, že nedošlo k dohode medzi stranami, ale to, či vôbec dohoda
o údaji RPMN bola možná v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nerieši. Zo zákona č. 129/2010 Z.z.
ani zo smernice 2008/48/ES nevyplýva, že by údaj RPMN bolo možné dohodnúť. Pri výpočte RPMN
sa vychádza okrem iného z údajov o dátume vyplatenia úveru, dátume splatnosti jednotlivých splátok
a pod.. V čase podania žiadosti o úver predsa žiadny dátum vyplatenia úveru známy nie je, čiže údaj

RPMN sa ani vypočítať nedá. Na vec malo byť aplikované ust. § 2 písm. i), § 9 ods. 2 písm. j), § 19
zákona č. 129/2010 Z.z.. Zákon určuje aj to, že údaj sa má vypočítať v čase uzavretia zmluvy o úvere
a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver. Aj smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný
v čase uzavretia zmluvy. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu
zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
V predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Za určovaciu
žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu (porovn. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Určovacou
žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným

vyslovením neplatnosti zmlúv môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému, ktorý požaduje
plneniezmluvnýchpovinnostížalobcom,čojezrejmézoskutočnosti,žežalovanýaktivovalinštitútzrážok
zo mzdy žalobcu (č.l. 32 až 34). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti zmlúv je preto
v predmetnom konaní daný.
Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom
vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda
účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť.

Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č.

40/1964 Zb. a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi bol predostretý nový návrh
na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobcom došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v
žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho
nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmlúv označeného ako „údaje

o schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalobca v čase podpisu žiadostí o poskytnutie úveru
(10.02.2015) nemal vedomosť o výške RPMN, resp. bola mu známa len „predpokladaná RPMN“, pričom
konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na dané úvery až následne uviedol žalovaný v čl. 6 zmlúv, a to
dňa 18.02.2015, 19.02.2015.
K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť na fázu

návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak
nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal

iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mal
žalobca prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
V žiadosti žalobcu č. 8500103164 bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 25,73 %, pričom v zmysle údajov
o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 25,10 %. V žiadosti žalobcu č. 8500103166
bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 25,73 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným

RPMN predstavovala výšku 25,10 %. V žiadosti žalobcu č. 8500103168 bol údaj týkajúci sa RPMN
vo výške 25,73 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku
25,11 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody
a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi
najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9

ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom
bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený
jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už
obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalobcovi za

účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobcu s takýmto novým návrhom. Správne preto súd prvej
inštancie konštatoval, že podmienky platného uzavretia zmluvy splnené neboli.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O ich výške rozhodne súd prvej

inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.