Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223915
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813223915.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v exekučnej veci oprávneného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO 35 937 874, proti povinnému M.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX, O., o vymoženie istiny 2.583,35 eur, o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/4613/2013-23, zo dňa 27. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povinnému uložil povinnosť nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Krušinovi, Exekútorsky úrad Bratislava, Lazaretská 4, 811 08
Bratislava, trovy exekúcie vo výške 50,21 Eur do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 196 Exekučného

poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Krušinovi dňa 31.10.2013 navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému na základe Výkazov nedoplatkov VZP č. 1328544313 zo dňa
22.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2010. poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 22.11.2013. Uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k.9Er/4613/2013-10zodňa24.08.2015bolaexekúciazastavená.Uznesenienadobudloprávoplatnosť

dňa30.09.2015.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávonanáhradu
trov exekúcie. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 50,21 Eur.
Súd prvej inštancie po preštudovaní priloženého exekučného spisu dospel k záveru, že súdnemu
exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 50,21 Eur. Povinný si nesplnil oznamovaciu
povinnosť podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, podľa ktorého má poistenec povinnosť
oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného

zdravotného poistenia, čím sám zavinil následné vydanie exekučného titulu a preto exekučné konanie
začalo dôvodne, na základe čoho je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle § 197 Exekučného
poriadku.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
povinný. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu nedoplatkov a preto nevidí dôvod,

prečo by mal platiť súdnemu exekútorovi trovy za súdne konanie. Od roku 1992 je českým občanom, kde
si riadne platí zdravotné poistenie. Na záver si vyčíslil náhradu škody, ktorú požaduje od oprávneného.

3. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že oprávnený zrušil exekučný titul na
základe doloženého dokladu preukazujúceho zdravotné poistenie v Českej republike od roku 1992, t.j.
zo strany povinného nedošlo k porušeniu zákonom stanovených oznamovacích povinností. Oprávnený

v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby zaviazal povinného k úhrade vzniknutých trov
exekučného konania. Oprávnený evidoval povinného ako svojho poistenca. Vzhľadom k tomu, že zostrany príslušných úradov došlo k opakovanému potvrdeniu, že povinný je osoba s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky, a preto nemala dôvod pochybovať o tom, že v prípade povinného ide o
fyzickú osobu, ktorá má byť povinne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. Z uvedených

dôvodov ma oprávnený za to, že pri vyčíslení pohľadávky postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 420
ods.1Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnejpovinnosti.
Na záver uviedol, že postup oprávneného pri vyčíslení a predpísaní pohľadávky exekučným titulom
bol legálny a legitímny, t.j. neporušil žiadnu povinnosť a nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá mohla
vzniknúť povinnému.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného

sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných

princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné
aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha

veci nevylučuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná
do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.

odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.

1 Exekučného poriadku).

8. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda

je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.

Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho

exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357

písm. m/ CSP.

10. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia

štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

11. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o

nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c/ CSP odmietnuť.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).