Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. U. Q., narodený
XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/XC, F., zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom

Zámocká 36, Bratislava, 2. O. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/XC, F., za účasti -
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962,
zastúpené advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie
7.667,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a zástupcu žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v anárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

III. Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov p r i z n á v a nárok proti žalobcovi na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým uplatnil proti

žalovaným nárok na zaplatenie 7.667,64 eur s príslušenstvom. Žalobcovi uložil nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaných - Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, zaplatiť náhradu
trov konania vo výške 1.430,48 eur, advokátovi JUDr. Bohdanovi Jakubisovi, v lehote troch dní od
právoplatnostirozhodnutia.Žalovanémuďalejuložilzaplatiť žalovanejv1.radenáhradu trovkonaniavo
výške491,46eur,advokátovi JUDr.Patrikovi Podhorskému,dotrochdníodprávoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení konštatoval svoje skutkové závery, v zmysle ktorých zmluvou o splátkovom úvere zo

dňa 17.04.2007 č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanými
1/, 2/ ako dlžníkmi, pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovaným v 1. a 2. rade
spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000 Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v splátkach
vždy k 20. dňu v mesiaci po 2.924 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.05.2007
a konečná splatnosť 20.03.2017, pri premenlivej úrokovej sadzbe, 11,75% ročne v deň uzatvorenia
zmluvy, poplatku 60 Sk mesačne za splátku úveru. Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., listom

zodňa19.06.2009,vyzval žalovaného v1.radena zaplatenieomeškanejsplátkyk31.05.2009vovýške
340,03 eur. Žiadal ho uhradiť splátku najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Pôvodný veriteľ listami
z 20.05.2013, ktoré zaslal obom žalovaným, oznámil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013z dôvodu porušenia zmluvy v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP a vyzval žalovaných na úhradu dlhu
vo výške 8.915,34 eur, najneskôr do 10 dní. Žalovaní oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru prevzali 28.05.2013. Zmluvou zo dňa 27.06.2013, č. 0655/2013/CE Slovenská sporiteľňa, a.s.,

ako postupca, postúpil svoje špecifikované pohľadávky, uvedené v prílohe k zmluve o postúpení,
postupníkovi EOS KSI Slovensko, t. j. žalobcovi. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka Slovenskej
sporiteľne a.s. voči žalovaným vo výške 9.075,49 eur, istina po splatnosti 7.341,19 eur, úroky celkom
1.722,29 eur, dátum poslednej úhrady 13.02.2013, počet dní omeškania 1.193. Pôvodný veriteľ -
Slovenská sporiteľňa, listami z 09.07.2013 oznámil žalovaným 1/, 2/, že svoju pohľadávku voči nim

zo zmluvy o úvere zo dňa 17.04.2007 postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 27.06.2013 s tým, že
uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia oznámenia plniť výlučne postupníkovi. Listami z
19.07.2013 zástupca žalobcu (postupníka) zaslalžalovaným oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru
k 19.07.2013 z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver splátkami riadne a včas. Žalovaných vyzval
na úhradu dlžnej sumy vo výške 9.263,05 eur, najneskôr do 03.08.2013.

3. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení sa okresný súd primárne zaoberal tým, či žalobca má
aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie tohto nároku v súdnom konaní, teda či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky. Vo všeobecnosti na postúpenie pohľadávky treba aplikovať ust. § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92
ods. 8 v Zákone o bankách, v znení platnom do 31.12.2012 v súvislosti s identifikáciou predmetu

zmluvy o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, lebo
vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi pred postúpením pohľadávky inému subjektu. Žalobca v
konaní nepreukázala, že žalovaným banka skutočne doručila písomnú výzvu a napriek doručeniu
tejto výzvy boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo

i len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené ustanovenie Zákona o bankách umožňuje banke
postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za
predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku. V zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým

predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už
splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy
k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu,
zákonodarcamalnamyslioprávneniebankypostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkaktuálne

po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického,
ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný
záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod
formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný
dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania

dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom
môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa
úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona
o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného

vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup
by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je
od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak
pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k

vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového
úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred
postúpením pohľadávky. Z listinných dôkazov vyplýva, že pred postúpením uvedenej pohľadávky
zmluvou z 27.6.2013 došlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
celého úveru v liste z 20.5.2013. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu, že výzva na zaplatenie bola

zaslaná žalovaným v 1/ a 2/ rade ešte v máji 2009, z doložených listín vyplýva, že to bolo v liste z
19.6.2009. Predmetom konania sú v zmysle návrhu splátky úveru splatné za obdobie od 20.9.2010 do
20.3.2017 v počte 79 a celkovej výške 7 667,74 , z čoho sa dá potom vyvodiť, že pred postúpením
pohľadávky žalobcovi, pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s. nesplnila svoju povinnosť vzmysle§ 92 ods. 8 cit. zákona, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkom, ktorí by následne nepretržite
boli dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Predchádzajúcu výzvu Slovenská sporiteľňa a.s. údajne zaslala ešte v roku 2009, tá výzva sa však

nemohla týkať žalovanej pohľadávky / splátky úveru splatné v období od 20.9.2010 do 20.3.2017/, ktoré
sa stali splatné až v rokoch 2010 až 2013. Slovenská sporiteľňa, a.s. splnila túto povinnosť čiastočne,
a to zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.5.2013, doručené odporcom v
1,2 rade 28.5.2013, od ktorej doby však neuplynulo 90 kalendárnych dní, kedy by boli žalovaní v 1/ a
2/ rade, teda dlžníci, so zaplatením v omeškaní, a keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela zmluvu o

postúpení vymáhanej pohľadávky na navrhovateľa už zmluvou z 27.6.2013, v časti žalovanej istiny s
prísl. nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa t.j. Slovenskej sporiteľne,
a.s. na žalobcu, a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol súd
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi, t.j. žalovanému v 1/ rade i vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných priznal náhradu trov konania účelných na uplatňovanie alebo bránenie práva v

tomto konaní. Zástupca vedľ. účastníka si vyčíslil trovy konania v podaní z 7.12.2015 v celkovej výške
1921,94 eur, a to za 6 úkonov právnej pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, vyjadrenie z 17.2.2015,
vyjadrenie k odvolaniu z 16.7.2015, vyjadrenie z 5.10.2015, 2x účasť na pojednávaní 8.10.2015 a
7.12.2015), plus 6 x režijný paušál á 8,39 eur + 2 x náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach
dňa 8.10.20145 a 7.12.2015 po 139,80 eur + 2x cestovné za účasť na uvedených pojednávaniach po

27,68 eur + 2x náhradu za používanie motorového vozidla za účasť na pojednávaniach po 56,30 eur, čo
predstavuje spolu 1921,94 eur. Zástupca žalovaného v 1/ rade JUDr. Patrik Podhorský uplatnil trovy
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, vyjadrenie vo veci, účasť
na pojednávaní 7.12.2015) + 3x režijný paušál á 8,39 eur, t.j. spolu 737,19 eur. Súd priznal zástupcovi
vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdanovi Jakubisovi trovy právneho zastúpenia vo vyššie uvedenom

uplatňovanom rozsahu s výnimkou odmeny za dva úkony právnej pomoci á 237,34 eur, a to za písomné
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa z 16.7.2015 z dôvodu, že sa jedná o písomné vyjadrenie, ktoré
paušálne svojím obsahom je totožné s mnohopočetnými vyjadreniami k odvolaniam žalobcu v iných
konaniach a ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu, na základe čoho súd uvedené vyjadrenie
považoval za neúčelne vykonaný právny úkon a taktiež za doplňujúce vyjadrenie z 5.10.2015, ktoré

vyjadrenie vzhľadom na pôvodne podané vyjadrenie v podaní z 17.2.2015 považoval za neúčelné,
a to i s prihliadnutím k tomu, že sa následne zástupca vedľ. účastníka zúčastňoval pojednávaní, na
ktorých mal možnosť doplniť svoje písomné vyjadrenie a zároveň z uvedených úkonov právnej služby
súd nepriznal 2x režijný paušál á 8,39 eur, pričom zvyšnú časť uplatnených trov konania v rozsahu
ako bolo uvedené vyššie spolu vo výške 1.430,48 eur z titulu trov právneho zastúpenia zástupcovi vedľ.

účastníka ako opodstatnené priznal. Čo sa týka uplatnených trov zo strany zástupcu žalovaného v 1/
rade, súd mu priznal ako účelne vynaložené trovy z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, písomné vyjadrenie vo veci) + 2x režijný paušál á 8,39 eur, čo
predstavuje spolu 491,46 eur, ktoré mu je povinný nahradiť žalobca, keďže bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný. Za neúčelne a neopodstatnene uplatnené trovy súd považoval trovy z titulu trov právneho

zastúpenia za účasť na pojednávaní 7.12.2015, a to z dôvodu, že menovaný advokát JUDr. Podhorský
sa pojednávania nezúčastnil, ako substitučne splnomocnený ho zastupoval zástupca vedľ. účastníka
JUDr. Bohdan Jakubis, ktorý prezentoval vyjadrenie v mene vedľ. účastníka i zástupcu žalovaného v
1. rade, ktoré sú v podstate totožné, a preto z hľadiska účelnosti súd tieto trovy konania zástupcovi
žalovaného v 1/ rade nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu
a jeho žalobnému návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom. Zástupca Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľa

napadol odvolaním výrok o náhrade trov.

5. Podľa názoru žalobcu, ustanovenie § 98 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach,

za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by
podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Na podporu tohto svojho názoru citoval z rozhodnutí tunajšieho krajského súdu sp.zn. 19Co/34/2012, Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/540/2015.

6. Odvolateľ zastáva názor, že oznámenie postupcu žalovanému postúpenie pohľadávky spolu s
podacím hárkom, preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení.

7. Podľa jeho názoru, z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže
byť len splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by
predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník

v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo
samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní,
môže byť predmetom postúpenia. Podľa dôvodovej správy k ust. § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) ZoB v odseku
7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému

dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Je zrejmé, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh“ je treba
rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká
už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním
za zmluvne dohodnutých podmienok. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť
peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.

8. Namietal ďalej priznaný nárok na náhradu trov konania žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi. Podľa
jeho názoru, vyjadrenie či už písomné alebo ústne podávané v mene žalovaných alebo vedľajšieho
účastníka, sú obsahovo podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a teda nespĺňajú
požiadavku účelnosti. Rovnako pokiaľ ide o úkon právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia -

žalobca nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia za predmetný úkon, nakoľko právny zástupca
odporcu v 1. rade je oboznámený s danými prípadmi z iných konaní. Nevidí účelnosť v podobných,
v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka
a zároveň právnym zástupcom žalovaného, ktorý v početných obdobných prípadoch vystupuje ako
právny zástupca žalovaného. Žalobca ich považuje za účelové, avšak neúčelné navyšovanie trov

konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. Dochádza k zneužívaniu inštitútu
ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade je na mieste aplikácia ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. Krajské súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach zaoberali účelnosťou trov
vedľajšiehoúčastníka.Tento savšakrôznymiargumentmisnaží presvedčiťsúdyoúčelnostivyložených
trov právneho zastúpenia. Najvyšší súd SR sa s týmito dôvodmi nestotožnil a mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora SR zamietol. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo
5/2013 vyslovil právny názor, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej
veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na
riadne bránenie práva na súde. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhradu trov

konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia ,avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu
trov konania totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom.
Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy
nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol
dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno

považovať za trovy účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v
rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide

o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia.9. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 1.

rade. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,92 eur.

10. Uviedol,žeokresnýsúd správnevyhodnotil nedodržaniepodmienokpostúpeniapohľadávky,keďže
žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách.

11. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou, poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade
zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné.
Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. V tomto prípade sa však

právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení
OZ aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku
a j inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Podľa § 92 ods. 8. zák. č. 483/2001 Z.
o bankách „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na
inú osobu je, aby písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň
90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomuto

bráni ust. § 524 a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je
postupiteľná, potom je postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako
také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle
uvedeného povinnýtvrdiť adokázať,žepredpostúpenímpohľadávkybankaklientapísomnevyzvalana

splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovanému a jeho vystupovanie
v tomto konaní je v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, t. j. nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi,
že je v omeškaní a následne dodržanie 90dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe.
Tútopovinnosť nemožnonahradiť anivyhlásenímpostupcu vzmluveopostúpení pohľadávok.Žalobca
tak nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

12. Nebolo preukázané, že právny predchodca (banka) zaslal žalovanému výzvu pred postúpením
pohľadávky. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať,
že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca
žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať

sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej
lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách. Povinnosť preukázať zaslanie výzvy bankou podľa § 92ods. 8 zákona o
bankách, vyvodili viaceré okresné súdy.

13. Hlavným účelom § 92 ZoB tak podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového
tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon navyše
stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku, a jednou z tých je zaslanie
písomnej výzvy klientovi. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný. Výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je svojou povahou
jednostranný adresovaný právny úkon, s ktorým sú spojené určité právne následky predvídané v §
92 ZoB. Ak teda zákon vyžaduje urobenie určitého úkonu v písomnej forme, a táto forma dodržaná
nebola, možno dôjsť len k jednému záveru, a to neplatnosti takéhoto úkonu. Akákoľvek interpretáciaby bola popieraním základných princípov, na ktorých je súkromné právo vybudované, resp. snahou
o tendenčné vykladanie ustanovení právnych predpisov. Rovnaký právny názor v oblasti podmienok
platnosti postúpenia zastáva aj JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., Aktívna vecná legitimácia postupníka

BSA - Bulletin Slovenskej advokácie, rok 2007, číslo 10. O absolútne neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky môže ísť v takomto prípade pre rozpor s kogentným § 525 OZ 4 alebo s ustanoveniami
iných osobitných predpisov. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje,
ideocesiuneplatnúextuncajej neplatnosť niejemožnézhojiť. Vtýchtoprípadochniejemožnéhovoriť
o platnej cesii vôbec, „cedent“ zostáva naďalej veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na „cesionára“ pre

neplatnosť zmluvyneprechádzaadlžník mápovinnosť plniťtomu,ktozostávajehoveriteľom. Akdlžník
plní „cesionárovi“, potom jeho dlh nezaniká, pretože „cesionárovi“ plnil bez právneho dôvodu (§ 451).

14. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými (dospelé splátky),a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,

čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB žalobca
neuniesoldôkaznébremeno splneniatejtopovinnosti.Doručenie písomnejvýzvybankydlžníkovi podľa
§ 92 ods. 8 ZoB je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

15. Z prvej vety ust. 92 ods. 8 ZoB však jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Banka však môže postúpiť iba nesplácanú časť
peňažného záväzku (spolu s príslušenstvom) a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení
(o. i. za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 OZ). Záver o tom, že žalobca môže

postúpiť iba splatnú časť pohľadávky vyvodil aj Krajský súd Prešov v uznesení zo dňa 29.05.2014,
sp. zn. 6Co/119/2013.

16. Právny zástupca Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorý vystupoval v konaní ako vedľajší
účastník, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdiť a „vo výroku o náhrade trov konania zmeniť v zmysle jeho odvolania“. Súčasne
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 745,58 eur.

17. Naďalej trval na názore o absencii aktívnej legitimácie žalobcu. Ak žalobca doloží v konaní
samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad, preukazujúci zaslanie tejto výzvy

žalovanému. V opačnom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej
skutočnosti. rovnako je tak potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť úver na tretiu osobu,
zosplatniltentoúverpredpostúpením,pričom jepovinný dodržaťpostup podľa§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Na podporu svojich argumentov citoval z viacerých rozhodnutí vyšších súdov (Krajský súd v
Trenčíne 5Co/400/2015, Krajský súd v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013, 4Co/145/2014, 19Co/177/2014,

Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015).

18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým bol s účinnosťou od 1. júla 2016 rekodifikovaný doterajší
súdny procesný poriadok - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Okamžitá aplikácia

rekodifikovaného predpisu vyplýva z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že rozsudok
okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Skutkové a právne závery okresného súdu v prejednávanom spore sú správne, dostatočne a
presvedčivo odôvodnené, preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa krajský súd s dôvodmi negatívneho
rozhodnutia okresného súdu o uplatnenom nároku žalobcu stotožnil. Súčasne na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia okresného súdu považuje za potrebné k tvrdeniam žalobcu v odvolaní uviesť
nasledovné:

20. CSP (identicky aj predošlý občiansky súdny poriadok - O.s.p.) je založené na princípe neúplnej
apelácie, čo znamená, že odvolateľ môže meniť rozsah svojho odvolania len po dobu trvania odvolacej
lehoty, rovnako aj odvolacie dôvody (§ 379, § 380 ods. 1 CSP).21. Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. upravoval taxatívne dôvody, ktorými mohol odvolateľ odôvodniť
svoje odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci

samej. Identická právna úprava je v zásade aj v ustanovení § 365 ods. 1 CSP.

22. V prejednávanej veci žalobca uplatnil vo svojom odvolaní, ktoré podal ešte za účinnosti O.s.p.,
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. - nesprávny skutkový a nesprávny právny
záver okresného súdu v prejednávanej veci.

23. Nesprávny skutkový záver - § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa
§ 132 O.s.p., v dôsledku čoho je jeho skutkový záver chybný. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu,
ktorýmhodnotí voľnouúvahou,nazáklade princípovlogickéhomyslenia,jednotlivédôkaznéprostriedky
a všetky v ich vzájomnej súvislosti z aspektu ich pravdivosti a významu pre prejednávaný právny vzťah.

24. V prejednávanej veci žalobca namietal skutkový záver okresného súdu, že právny predchodca
žalobcu - Slovenská sporiteľňa, pred postúpením pohľadávky proti žalovaným, nesplnil svoju povinnosť
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t. j. zaslať písomnú výzvu dlžníkom, ktorí by následne boli
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Okresný súd výzvu sporiteľne z 19.06.2009, ktorú žalobca predložil, vyhodnotil ako výzvu, ktorá sa
nemohla týkať žalovanej pohľadávky (splátky úveru splatné v období od 20.09.2010 do 20.03.2017),
ktoré sa stali splatné až v rokoch 2010 až 2013. Žalobca nepreukázal, že žalovaným bola zo strany
banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy, boli žalovaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným skutkovým záverom okresného súdu, ktorý vyplýva z výsledkov
dokazovania - listinných dôkazov, ktoré produkoval žalobca. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa (§ 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) správne okresný súd postupoval, keď dôsledne zisťoval,
či neexistujú právne významné skutočnosti, ktoré oslabujú uplatnené právo veriteľa. Správny je
skutkový záver okresného súdu, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov podľa §

92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňujú bankám postúpiť svoje pohľadávky zo spotrebiteľských
úverov. Skutkový záver okresného súdu, že v konaní absentuje preukázanie doručenia písomnej
výzvy dlžníkom pred postúpením pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách, je preto správny, a preto odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom skutkovom
závere neuplatnil žalobca opodstatnene.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď na zistený skutkový stav
síce aplikuje správny predpis, ale ho nesprávne interpretuje.

26. V prejednávanej veci okresný súd aplikoval a interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách správne, keď po zistení, že postup právneho predchodcu žalobcu pred postúpením
pohľadávky nebol správny (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala a výzvu doručila
žalovaným a umožnila im 90dňovú lehotu na splnenie dlhu a až následne svoju pohľadávku proti ním
postúpila).Zatýchto okolností právnypredchodcažalobcunepostúpilsvojupohľadávkuprotižalovaným

na žalobcu v súlade so zákonom, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

27. Za situácie, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka sporiteľne neplatne, v skutočnosti nevstúpil
do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní

svoje právo na plnenie zo záväzkovoprávneho vzťahu, založeného zmluvou o úvere zo dňa 17.04.2007,
ktorú uzavreli žalovaní so Slovenskou sporiteľňou, a.s.

28. Vzhľadom na uvedené, žalobca neuplatnil ani nesprávne právne posúdenie veci, ako spôsobilý
odvolací dôvod v prejednávanej veci.

29. V prejednávanej veci podal odvolanie aj zástupca žalovaného v 1. rade. Jeho odvolanie smeruje
proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania.30. Vo svojom odvolaní namietal, že okresný súd mu nepriznal náhradu trov konania v celom
uplatnenom rozsahu, a to za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní 07.12.2015. Žiadal zmeniť
rozsudok okresného súdu a priznať mu náhradu trov konania vo výške 737,19 eur.

31. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v jeho výroku o náhrade trov konania a
konštatuje, že okresný súd rozhodol vo veci správne, keď uplatnenú náhradu trov konania žalovaného
v 1. rade posudzoval podľa zákonných kritérií, teda aj z hľadiska ich účelnosti (§ 142 ods. 1
O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP), pre

ktoré žalovanému v 1. rade nepriznal nárok na odmenu za právnu službu advokáta - úkon zo
dňa 07.12.2015 (účasť na pojednávaní). Je evidentné, že zástupca žalovaného sa na uvedenom
pojednávaní nezúčastnil. Substitučnú plnú moc udelil advokátovi, ktorý zastupoval VŠEOBECNÚ
OCHRANU PRÁV SPOTREBITEĽOV. Zo zápisnice o pojednávaní je evidentné, že zástupca v tom
čase vedľajšieho účastníka (§ 92 ods. O.s.p.) prezentoval zhodnú obranu v mene žalovaného v 1. rade,
ako aj v mene vedľajšieho účastníka. Písomné vyjadrenie vo veci, ktoré podal žalovaný v 1. rade

(jeho zástupca), korešpondujú s vyjadrením vedľajšieho účastníka, tak z hľadiska skutkového, ako aj
právneho, na predmetnom pojednávaní nebol v mene žalovaného v 1. rade prezentovaný žiadny iný
názor, preto okresný súd správne uzavrel, že za týchto okolností by priznanie náhrady za úkon
právnej služby advokátovi žalovaného v 1. rade (účasť na pojednávaní 07.12.2015), nezodpovedala
kritériu účelnosti a nebolo by to ani spravodlivé.

32. Námietka žalobcu v odvolaní, že žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi nepatrí žiadna
náhrada trov konania a žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu a trovy žalovaným nepriznať, neobstojí.

33. Odvolací súd už v množstve svojich predchádzajúcich rozhodnutí uviedol, z akých dôvodov bol

opodstatnený vstup vedľajšieho účastníka do konania ako aj jeho nárok na náhradu trov konania,
ktoré je potrebné posudzovať podľa všeobecných kritérií pre priznanie nároku na náhradu trov konania
v sporovom konaní (§ 142 O.s.p.).

34. V prejednávanej veci nebol zistený žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnúť

o náhrade trov konania inak, než rozhodol okresný súd, pretože jeho rozhodnutie o náhrade trov
konania rešpektuje zásadu úspechu a účelnosti nákladov na bránenie práva žalovaných a zastúpenie
advokátom je procesným právom účastníka konania (§ 25 O.s.p.), ale aj vedľajšieho účastníka, ktorý
má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník (teraz strana sporu).

35. Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu v celom rozsahu správny, a preto ho odvolací
súd potvrdil.

36. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní, preto podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP im
bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorého výške rozhodne okresný súd (§ 262

ods. 2 CSP). To platí aj o náhrade trov konania VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽA,
ktorého procesné úkony v odvolacom konaní a s tým súvisiace náklady boli účinné v čase
predchádzajúceho procesného predpisu (O.s.p.).

Tento rozsudok prijal Krajský súd v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).