Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208274
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815208274.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. V. XXX,
o vymoženie pohľadávky v sume 34,67 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Er/883/2015-14 zo dňa 24.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.1.2015, doručenú
tamojšiemu súdu dňa 18.8.2015.

2) Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti
povinnému vymoženia sumy 34,67 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa
22.9.2014 sp. zn. SR 04833/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2014 a vykonateľnosť dňa
30.10.2014. Súd prvej inštancie preskúmal predložené dôkazy a zistil, že v predmetnej exekučnej

veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 28.2.2012, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver v sume 200,- eur spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Táto zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy o úvere. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu t.j. či neexistuje rozpor
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom súd
vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Z celkového

formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) súdu vyplynulo, že ide o zmluvy, ktoré boli vopred
veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a
zmluvné dojednania. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu
spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne, veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý

získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovského orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber
medzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolaniarozhodcovskéhokonaniadodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v

rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. V tomto
prípade však neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Uzavrel, že rozhodcovskádoložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi
nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu neplatná, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská

doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný
právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3) Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania

uviedol, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti. Na zistený skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45
zákona č. 244/2002 Z. z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského súdu) tak, ako ich
vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky

zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa má obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a
úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len

na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami
povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález
ÚS SR 5/2000 uverejnený pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45
ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny

poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania
sa tak môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci
došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd
v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia

v exekučnom konám. Postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Podľa jeho názoru konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/
zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,poukazujenaodôvodneniezákonodarcov,vzmyslektorého

je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP podľa § 369 zák. Č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle §
ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5) Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l CSP bez
nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379
a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady,

ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.6) Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že v prejednávanej veci pri záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy bola dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice 93/13/EHS, a v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

7) Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil, je

otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
zo dňa 13.11.2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

8) Je nepochybné, že zmluva o úvere zo dňa 28.2.2012, podpísaná medzi oprávneným a povinným, je

zmluvou spotrebiteľskou.

9) Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

10) Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade uzatvorená formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine, k tomu odvolací súd poznamenáva, že
rovnako ako samotná zmluva o úvere zo dňa 28.2.2012, aj rozhodcovská zmluva zo dňa 28.2.2012, sú

spísané na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

11) Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012).
Spotrebiteľovi musí byť , pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej
zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje
rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno

nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj na za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách.
Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola

hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na „sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na

podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

12) V preskúmavanej veci si zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.2.2012 dohodli
alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálomrozhodcovskom súde. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného
(nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu
so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (V.) viac ako 450 km, a tým

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie
pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský
súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie
rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, no predovšetkým neprípustnosť riadneho

opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť
finančnesizabezpečiťkvalifikovanúprávnupomoc,ktorájevrozhodcovskomkonanístypickypísomnou
formou zrejmou potrebou, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda
zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13) Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle

judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť viac
ako 450 km (V. - Y.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98
- C-244/98 Océano Grupo Editorial).

14) Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

15) Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej

kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

16) Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

17) Exekučný súd môže zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť, ak
dospeje k záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18) Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

19) Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z., § 393 ods. 2, posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).