Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221517
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: C. N., L.. XX.X.XXXX, J. XXX
XX Q. I. XXX, o zaplatenie 208,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 14.8.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
208,95 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a náhradou trov

konania.

Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca
Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril dňa
24.4.2012 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo

všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavilžalovanémuvyúčtovaciefaktúry,apostúpilžalobcovipohľadávkynafaktúrach:variabilnýsymbol
faktúry XXXXXXXXXX na sumu 208,95 Eur so splatnosťou 25.3.2013. Žalovaný dlžnú čiastku neuhradil
(pozn. súdu: iné povinnosti žalovaného
a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby,

vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe netvrdil).

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu doručil ešte dňa 28.8.2015.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Dňa 24.4.2012 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované

služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy,
dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej
len „všeobecné podmienky“) a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu
a poskytovanie služieb. Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb

spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“).

Nad rámec tvrdení žalobcu súd z predložených listín zistil, že dňa 24.4.2012 uzavreli zmluvné strany
k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bol záväzok podniku poskytovať účastníkovi program
služieb Fix 12. V dodatku je v tabuľke č. 1 okrem iného uvedené: zmluvná pokuta 248,95 Eur.

V bode 1. písm. c) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne
a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou.

V bode 3. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
c), v bode 2 tohto dodatku (pozn. súdu: pojednávajúcom o záväzku účastníka, že nepožiada o vypojenie
SIM karty z prevádzky a že sa všeobecne nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,
na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo
vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka), v dôsledku ktorej

dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ nie je
predloženom dodatku a ani v zmluve nijako vymedzený.

Podľa predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval

žalovanému faktúrou za obdobie 08.02.2013-07.03.2013 mesačné poplatky vo výške 0,- Eur a zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 Eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh vyplýva, že právny
predchodca žalobcu následne pohľadávky z tejto faktúry postúpil na žalobcu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou

o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy.Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej

sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej
zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie
verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty
určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade súd zistil, že predloženou faktúrou nebola žalovanému vyúčtovaná žiadna cena za
poskytnuté telekomunikačné služby, ktorej vyúčtovanie žalobca tvrdil a úhradu žiadal v žalobe, ale

zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorú žalobca neurobil predmetom tohto konania, a preto súd
považoval žalobu za nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe
vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej
veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade
zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným

porušenia určitej zmluvnej povinnosti), by mal súd o nároku rozhodnúť.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd zapotrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich

často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už
aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom
na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods.
2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto

príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav
tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je
nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr
len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia
všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť.

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými

zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V tomto prípade vzhľadom na to, že nárok na zmluvnú pokutu zahrnutý vo faktúre (ku ktorej si podnik
neuplatňoval ani DPH) zjavne nespadá do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nemu netvrdil a ani

nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, súd žalobu zamietol.

Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného
súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj

na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu.
Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je
celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu.
Medzi nevyhnutné predpoklady pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho

zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením
presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení
konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3.
porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky)zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú
pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne,
a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej

bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za
následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však žiadnu z týchto skutočností v konaní riadne ani netvrdil.

Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne
porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty
v dodatku, ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate zrejme
napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle ust.

§ 37 ods. 1 OZ neplatné.

Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s
ust. § 53 ods. 5 OZ.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa
služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na

všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.

4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o
pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo

strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako
neprijateľná podmienka neplatná.

Napokon súd pripomína, že právo na úhradu zmluvnej pokuty nevzniká až jej vyúčtovaním (toto právo,
podobne ako iné zmluvné nároky, sa nemusí najprv osobitne uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby),

ale už porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a keďže žalobca žiadne skutočnosti
zakladajúce jej uplatňovanie netvrdil, nebolo možné posúdiť ani to, či by právo na zaplatenie tejto
zmluvnej pokuty nebolo už aj premlčané, a nebolo by ho možné súdom žalobcovi priznať aj z toho
dôvodu.

Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu

neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.